Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 22, 2013

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 1T/25/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4106010238
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Trnková

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2013:4106010238.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Trnkovej a prísediacich Ing.

Ladislava Kollára a Ing. Antona Nipču, v trestnej veci proti O. Z. pre pokračovací zločin znásilnenia podľa
§ 199 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 22.1.2013 v Nitre rozhodol

r o z h o d o l :

Obžalovaný:
O. Z., narodený XX.X.XXXX v I., trvale bytom J. číslo XXX, okres I., zamestnaný ako murár, vo väzbe
v P. na výkon väzby v Nitre od 7.2.2006 do 13.10.2007,

j e v i n n ý, ž e :

napriek tomu, že:

· rozsudkom Okresného súdu Nitra 1T/27/90-86 zo dňa 28.6.1990 v spojení s uznesením Krajského
súdu v Bratislave 5To/144/90-100 zo dňa 27.8.1990 mu bol za dokonaný trestný čin znásilnenia podľa
§ 241 ods. 1 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody v trvaní 42(štyridsaťdva) mesiacov so zaradením do

I.(prvej) nápravno-výchovnej skupiny, ktorý aj celý vykonal,

· rozsudkom Okresného súdu Nitra 3T/98/96-120 zo dňa 18.12.1996 v spojení s uznesením Krajského
súdu v Nitre 3To/45/97-130 zo dňa 13.3.1997 bol uznaný za vinného z dokonaného trestného činu
znásilnenia podľa § 241 ods. 1 Tr. zák. ako obzvlášť závažný recidivista podľa § 41 ods. 1 Tr. zák.
a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 78(sedemdesiatosem) mesiacov nepodmienečne so
zaradením do III.(tretej) nápravno-výchovnej skupiny, ktorý celý vykonal,

1/ dňa 4.2.2006 v ranných hodinách po 06.00 hodine v rodinnom dome v obci O., B. K.. XXX/X, nútil
poškodenú W. H. k súloži tak, že si ľahol do postele, v ktorej spala úplne oblečená poškodená a začal
ju chytať cez oblečenie na prsiach a v rozkroku, na čo sa poškodená posadila a povedala mu, aby to
nerobil, obžalovaný ju však položil na chrbát na
- 2 - 1T/25/2006 - 557

posteľ, stále jej držal ústa a prikazoval, aby bola ticho, lebo inak jej zlomí väzy, keď poškodená začala

plakať, rozčúlil sa, prikázal jej, aby sa vyzliekla a prestala plakať, lebo to bude ešte horšie, potom ju
násilímsámvyzliekol,chytaljuzaprsia,bozkávaljuakeďnereagovala,prikázaljej,žehomusíbozkávať,
lebo to bude ešte horšie, pritom sa sám vyzliekol a najskôr jej vkladal prsty do pohlavných orgánov,
pričom sa jej opakovane pýtal, či ju to vzrušuje, pokračoval v bozkávaní na prsia, potom si na ňu ľahol a
vykonal na nej súlož proti jej vôli, pričom poškodená, mala strach, že jej zlomí väzy, alebo jej inak ublíži,

2/ dňa 4.2.2006 po dokončení prvej súlože, v tom istom rodinnom dome ako v bode 1/, keď obžalovaný

O. Z. zaspal a poškodená W. H. chcela odísť z tohto rodinného domu, zistila, že zamkol dvere, preto
ho prebudila a pýtala si kľúče, na čo jej povedal, že nevie, kde sú, znovu zaspal a keď sa prebudilmedzi 10.30 hodinou až 11.00 hodinou, chytil poškodenú W. H., ktorá sa z uzamknutého priestoru domu
nemohla dostať preč, pričom mu táto opakovane hovorila, aby sa jej nedotýkal, chytil ju však za ruky,
prikázal jej, aby nekričala a neplakala a vyzliekla sa donaha, čo zo strachu aj urobila, položil ju na posteľ,

ľahol si na ňu, začal ju bozkávať, potom proti jej vôli vykonal na nej súlož a preto, že poškodená plakala,
držal jej ústa, aby nevzlykala a nebolo ju počuť, keď súlož ukončil, povedal poškodenej, aby bola ticho,
lebo ju zabije,

t e d a :

v bode 1/ a 2/:
hrozbou bezprostredného násilia nútil ženu k súloži,

t ý m s p á c h a l :

v bode 1/ a 2/:
pokračovací zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Trestného zákona (ďalej len Tr. zák.),

z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa § 199 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 47 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 25 /dvadsaťpäť/

rokov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 3 písm.b/ Tr. zák. súd zaraďuje obžalovaného do výkonu trestu do ústavu s maximálnym
stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Súd v trestnej veci obžalovaného O. Z. rozhodol rozsudkom 1T/25/06 - 229 zo dňa 7.11.2006, proti
ktorému podal obžalovaný odvolanie, na základe ktorého Krajský súd v Nitre tento rozsudok zrušil a
vrátil vec na nové konanie a rozhodnutie. V zrušujúcom
uznesení nariadil doplniť skutkovú vetu o predchádzajúce odsúdenia obžalovaného a doplniť
dokazovanie za účelom zistenia presného miesta a času spáchania skutkov. Za tým účelom je potrebné

vypočuť obžalovaného, poškodenú a svedkov W. N. a H. G.. Nariadil vykonať obhliadku miesta činu
s vyhotovením fotodokumentácie a náčrtku z miesta činu, tiež výsluch svedkov M. W. a Z. H. a
zadováženie listinných dôkazov.

M. na predchádzajúcich hlavných pojednávaniach vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného,

poškodenej W. H., svedkov H. G., G. Z., O. Z. ml., Z. H., J. H., E. H., W. B., X. W., M. W. a W. N.,
výsluchom znalca B.. L. W. a prečítaním celého na vec sa vzťahujúceho spisového materiálu.

T. O. Z. na hlavnom pojednávaní pred výpoveďou k veci samej urobil vyhlásenie, že je nevinný.
Obžalovaný vo výpovedi poprel spáchanie skutkov kladených mu za vinu. Uviedol, že poškodená W.

H. bola v jeho dome spoločne aj s H. G. a W. N., požívali alkoholické nápoje. Poškodenej bolo zima
a preto si ľahla do postele a zaspala. H. G. a W. N. boli fajčiť v kuchyni a keď dopozeral film, prišiel za
nimi a ešte spoločne dopili alkoholické nápoje. Potom sa rozhodli, že z jeho domu odídu, pričom W.
N. ho požiadala, aby zobudil poškodenú. Bol v izbe a budil poškodenú, ale tá mu niečo zamrmlala, že
ešte nepôjde a tak ju nechal spať. Pretože bola pod vplyvom alkoholu, povedal im, že keď sa zobudí,

tak ju pošle domov. S poškodenou v kritickom čase nemal pohlavný styk, nebol s ňou ani v posteli a
ani sa jej nedotkol. K súloži ju žiadnym spôsobom nenútil a ani sa jej nevyhrážal a nechytal jej ani ústa,
aby nemohla kričať. Priznal, že zamkol dvere na poschodí rodinného domu, keď odprevadil W. a H. a je
pravda, že keď odchádzala poškodená z jeho domu, nevedeli hneď nájsť kľúče. Poškodená z rodinného
domu jeho rodičov odchádzala v poriadku a nebola znásilnená. Po vrátení veci krajským súdom uviedol,

že pred ich dom mohli prísť okolo pol piatej až trištvrte na päť. Nakoľko u nich bolo rozsvietené a H. G.hovoril, že prečo sa u nich svieti. Jeho brat vtedy o päť minút päť odchádzal do roboty. Nevedel či už
odišiel alebo bol doma. Potom vyšli k nim tam popíjali a pozerali televízor. Potom sa s H. vyprával. H.
zaspala a H. G. a W. N. mohli odchádzať tak o tej šiestej až štvrť na sedem ráno. Potom mu H. hovoril,

lebo mali ísť robiť k pánovi B., že už pôjde domov. Medzitým N. povedala, že kde je W. H.. Povedal
jej, že zaspala, ona mu povedala, aby ju išiel zobudiť. Išiel ju zobudiť, ona niečo zamrmlala, že ešte
nejde. Vrátil sa späť a N. povedal, že H., nechce ísť, tak H. povedal, že tak idú už domov. Išiel ich dole
odprevadiť, odomkol im vchodové dvere a dohodli sa, že večer pôjdu niekde na diskotéku. H. povedal,
že dobre, ešte si zavoláme. Došiel hore, zamkol vchodové dvere, aj dvere hore u neho, čo má zvykom a

poupratoval trochu izbu, kde spala H.. Zobral poháre, bolo tam trošku bordelu a potom si zaľahol spať do
vedľajšej izby, do obývačky. Zobudil sa o pol dvanástej hodine, išiel do svojej izby, dvere boli potvorené a
zbadal tam W. H. ako sedí v kresle a pozerá televízor. Opýtal sa jej čo tam ešte robí a ona mu povedala,
že sú uzamknuté dvere. Zostal prekvapený. Po takých piatich minútach hľadania našiel kľúče a povedal
jej, že môže ísť. Povedala, že ešte nie, až o dvanástej, aby doma nemala zle, že povie doma mame, že
prespala u N.. Dohodli sa, že večer pôjdu niekde do baru. Potom odišla a odvtedy s ňou nebol. O tri,

štyri dni ho udala. Nemal s ňou pohlavný styk. V minulosti mal s mini
konflikt, lebo ich vykradli a jej otec sa mu stále vyhrážal, že ho dá zavrieť. Mám na to aj svedka E. B..
Zakaždým ráno, keď išli do roboty k W. B. sa mu vyhrážal, že ho dá zavrieť, že toto nie je skončené,
pritom bol zato to odsúdený na osem mesiacov. 25.11. minulý rok bol napadnutý na objednávku pána
H.. Poškodená mohla v jeho izbe použiť aj mobil, lebo mal mobil na poličke, vedľa ako sedela. Ak bola

znásilnená, tak nebol problém, aby volala políciu, H., otcovi alebo N.. Zamknutá bola preto, lebo zo zvyku
stále zamyká, lebo otec mu kradne veci, keď si vypije. Kľúče schoval neúmyselne, lebo stále zamykám
a dáva kľúče na stolík alebo niekam. Mal vtedy vypité. Vždy vyťahuje kľúče z dverí, lebo ho mama každé
ráno budí, keď ide robiť alebo na úrad. Keď odchádzala N. a H. boli zamknuté vchodové dvere, nie dvere
hore. Keď sa vrátil zdola, tak zamkol aj dvere hore u seba.

Na základe plánku č. l. 301 uviedol, že zamykal dvere, ktorými sa vchádza zdola do kuchyne. Z chodby
vedľa schodov do miestnosti číslo 4. Číslo 7 je chodbička, kde je aj vstup na terasu. Vstupné dvere
do bytíku sú na kuchynke - miestnosť číslo 4, miestnosť číslo 2 - obývačka, kde spal a miestnosť číslo
1 - kde spala H..
Aby to časovo sedelo, zo O., z Z. L. odchádzali do E. o dvanástej v noci. Tam pobudli hodinu, maximálne

dve hodiny, nevie to presne. Okolo druhej v E. zatvárali bar, tak prišli k nim do dediny, do centra dediny,
kde zavolal taxík, že pôjdu do mesta na diskotéku. Medzitým G. vyvrela voda, tak stáli tam asi hodinu.
Taxík neprišiel. Naplnili z potoka vodu a odišli naspäť do E., že kúpia nejaký alkohol, ale bolo tam
zavreté. Mohlo byť trištvrte na štyri. Odtiaľ sa pobrali na pumpu k O., na E. ceste. Tam pobudli tiež asi tak
polhodinu alebo trištvrte hodinu. Odtiaľ išli k nim. To mohlo byť pol piatej, trištvrte na päť. Taxík volal so

svojho mobilu. Všetci boli v miestnosti č. 1 asi 5 - 10 minúť, sedeli v jeho izbe na posteli. Potom W. a H.
chceli fajčiť, tak im povedal, aby išli aspoň do kuchynky. Keď H. zaspala išiel za nimi do kuchynky a tam
debatovali. Išiel nejaký film, dopozeral ho a bol s H. v izbe asi polhodinu alebo trištvrte hodinu. Dvere na
tejto izbe boli celý čas otvorené. Najprv prišiel H., naliať mu vodku, potom dopozeral film a išiel za nimi.
Normálne pozerali film, nerozprávali sa. Ani nevedel, kedy zaspala. Ona ležala na posteli a on sedel na

okraji postele. Bola oblečená aj bundu mala na sebe. Vyzula sa. S H. a W. bol v kuchynke asi hodinu,
trištvrte hodinu. Potom H. povedal, že idú domov, lebo ráno mali ísť pracovať k B.. Hodinu aj hodinu a pol
mohli byť u neho, odchádzali o 6.00 až 6.15 hodine. Bol ich odprevadiť a hneď sa vrátil späť. Keď došli k
nim, tak svoj mobil položil na fotelu, vedľa postele, kde sedeli. Taký má zvyk tam ho položiť. Tam aj zostal
na fotely. Keď odišli J. s W., tak poupratoval tú malú miestnosť, boli tam poháre (kuchynka miestnosť

č. 4). Ľahol si spať vedľa do tej veľkej miestnosti, kde mala sestra manželskú posteľ- miestnosť č. 2.
Ľahol si a spal do pol dvanástej.

Poškodená W. H. na hlavnom pojednávaní uviedla, že sa stretla dňa 3.2.2006 vo večerných hodinách s
O. Z. ako aj s kamarátkou W. N. a jej priateľom H. G.. Spoločne sa chceli ísť zabaviť, ale potom si kúpili

alkoholické nápoje na benzínovom čerpadle a vrátili sa späť do O.. Obžalovaný navrhol, aby si kúpené
nápoje vypili u neho v dome, s čím súhlasili a všetci štyria išli k nemu. Vyšli na poschodie, kde popíjali a
pozerali televízor. Potom H. a W. išli fajčiť do vedľajšej izby a ona zostala sama s obžalovaným. Chcela
ísť domov, lebo bola unavená, ale obžalovaný jej povedal, že si môže kľudne ľahnúť a pospať si a potom
keď pôjdu H. a W. domov, tak ju zobudí. Ľahla si na posteľ a zaspala. Bola celkom oblečená. Kedy odišli

W. a H. nevedela. Zobudila sa až na to, ako si obžalovaný ľahol k nej do postele
a začal ju chytať v rozkroku a na prsiach cez šaty. Povedala mu, aby jej dal pokoj, na čo jej povedal, aby
bola ticho, lebo je doma jeho mama a aby ich nepočula. Následne jej chytil ústa, chytal ju cez oblečenie
a keď začala plakať, tak jej povedal, aby to nerobila, lebo to nemá rád. Kázal jej rozopnúť bundu, čovšak neurobila, potom jej rozprával, že ju ľúbi a neublíži jej a aby bola ticho, lebo jej zlomí väzy. Bála sa
a tak radšej bola ticho a plakala, čo ho však rozčuľovalo. Povedal jej, aby neplakala, rozopla si bundu,
lebo bude ešte horšie. Potom jej povedal, že sa s ňou nechce vyspať, chce iba jej prsia a potom sa

už radšej nebránila, lebo sa bála, že jej zlomí väz, ako sa jej vyhrážal. Potom ju vyzliekol, chytal ju za
prsia, bozkával na ústa a vyhrážal sa jej, že keď mu nedá pusu, tak uvidí. Potom sa ho bála ešte viac.
Potom jej rozopol nohavice, nasilu jej stiahol aj nohavice a nohavičky a tak zostala úplne holá. On si
tiež vyzliekol nohavice a vložil jej prsty do vagíny a pýtal sa jej, či ju to vzrušuje. Keď mu povedala, že
nie, tak pokračoval, potom ju bozkával na prsia, ľahol si na ňu a vykonal na nej súlož. Nepoužil žiadnu

ochranu. Počas súlože, ktorú nechcela, sa už nijako nebránila, lebo sa ho bála. Po skončení súlože si
ľahol vedľa nej na posteľ a zaspal. Nato sa obliekla a chcela odísť, ale zistila, že sú zamknuté dvere.
Hľadala kľúč a keď ho nenašla, tak obžalovaného zobudila, aby jej dal kľúč, lebo chce ísť domov. On aj
začal kľúč hľadať, ale následne prišiel k nej, chytal ju za ramená, na čo sa od neho odtiahla a povedala
mu, aby jej dal pokoj. Potom ju chytil za ruky, kázal jej, aby nekričala a aby s ním išla do izby. Znovu jej
kázal, aby sa vyzliekla a pretože sa ho bála a nevedela, čo spraví, tak sa radšej vyzliekla úplne dohola.

Potom ju položil na posteľ, začal ju bozkávať a vykonal na nej súlož. Po ukončení súlože jej rozprával,
že ju ľúbi, že ju chce a bude ju mať iba on a nikto iný. Potom počula, ako sa odomykajú dvere, na čo
obžalovaný povedal, že je to jeho mama, ktorá má druhý kľúč a aby bola ticho, lebo ju zabije a chytil
jej ústa. Potom ju zakryl paplónom. Jeho matka otvorila dvere na izbe, nič však nepovedala a hneď
odišla. Keď odchádzala, zase za sebou zamkla dvere na poschodie. Kázala obžalovanému, aby povedal

svojej matke, nech nechá dvere otvorené. On aj však zakričal, ale jeho mama to nepočula. Potom
mu hovorila, že už musí ísť domov, na čo jej obžalovaný povedal, že večer sa stretnú v bare. Obliekla
sa a obžalovaný kľúč od poschodia našiel vo vedľajšej izbe. Po príchode domov nikomu nepovedala,
čo sa jej stalo. Až na tretí deň to povedala otcovi, lebo videl na nej, že je uplakaná a pýtal sa jej, čo
sa jej stalo. Predtým bola v dome obžalovaného dvakrát, ale vždy za prítomnosti iných osôb, nikdy

nie sama. Hneď nepovedala svojmu otcovi, čo sa jej stalo, pretože ju predtým upozorňoval, aby sa s
obžalovaným nestretávala. Otec nechcel, aby sa s obžalovaným stretávala z toho dôvodu, lebo bol v
minulosti zavretý pre znásilnenie. Po vrátení veci krajským súdom uviedla, že sú to už dva roky a už si
nepamätá čas príchodu ani kedy odchádzala. Pridržiava sa svojich výpovedí z prípravného konania a z
hlavnéhopojednávania.Poprečítanívýpovedízprípravnéhokonaniaazhlavnéhopojednávaniauviedla

že neviem že presne nevie uviesť časy, kedy sa to stalo prvýkrát a druhýkrát. Nevie aký čas ubehol. Už
vtedy sa obžalovaný s ňou hádal o tom čase. povedala, že prišla domov asi o dvanástej a uviedla, že
prvýkrát to bolo okolo piatej, nepozerala na hodinky. Pridržiava sa svojich predchádzajúcich výpovedí.
Nevie povedať kedy došli do domu Z.. Trvá na tom, ako je to napísané. Taxík vraj volal obžalovaný
so svojho telefónu. Ostatní asi nemali telefón. Nevie či vtedy mala alebo nemala telefón. Nevie kde si

obžalovaný v izbe položil telefón, keď došli do ich domu. Nevidela nikde obžalovaného telefón. Nevie či
vtedy mala telefón. Určite nevolala v tej dobe ako volal obžalovaný taxík. Ak by ju obžalovaný donútil k
orálnemu sexu, tak by mu odhrýzla pohlavný úd. Hodinky nenosí od kedy sa narodila. V E. sa pozrela
na hodinky v bare. Nevie či bola matka obžalovaného doma. Nevie kto bol u nich doma. Nepozerala na
svoje hodinky, pozerala na hodinky v bare v E.. Hodiny boli na stene oproti nej. Nepozrela sa na mobilný

telefón. Pod paplónom bola holá, obžalovaný mal stále na
sebečiernumikinusozlatýmškorpiónom.Časnaozajnevie.Matkaobžalovanéhoprišlapodruhejsúloži,
asi 15 až 20 minút. Skúšala otvoriť okno v prednej miestnosti, nie tam kde je posteľ, ale nedalo sa otvoriť.
V druhej miestnosti neskúšala otvoriť okno. Keď pozrela von oknom v miestnosti, kde bol televízor a
došlo k znásilneniu, tak videla do ich záhrady. Terasu videla z druhej miestnosti. Obžalovaný mal na

sebe iba mikinu, dole bol vyzlečený. Po súloži nesedela pri ňom na posteli, ale sedela na fotelke.

Svedok H. G. na hlavnom pojednávaní uviedol, že dňa 3.2.2006 sa stretol s obžalovaným, poškodenou
W. H. a W. N. v bare v obci O.. Potom chodili po rôznych podnikoch a nakoniec si kúpili na benzínovom
čerpadle fľašu čerešňovice a štyri pivá. Poškodená chcela, aby išli vypiť tento alkohol k nim domov,

ale nechceli tam ísť a tak obžalovaný povedal, aby išli k nemu. Všetci s tým súhlasili a išli do domu
obžalovaného. Presný čas, kedy tam došli, uviesť nevedel. Potom pozerali televízor a popíjali, pričom
poškodená si oblečená ľahla do postele, lebo jej bola zima. Spolu s W. išiel do vedľajšej izby, kde fajčili
a popíjali a asi po 1/2 hodine sa rozhodol, že pôjde domov a išla s ním aj W.. Pred odchodom sa
nepýtali obžalovaného, či poškodená pôjde s nimi domov. Na návrh prokurátora, bola prečítaná výpoveď

svedka z prípravného konania a boli odstraňované rozpory v jeho výpovediach. Po prečítaní výpovedí
z prípravného konania, rozdiely vo svojich výpovediach vysvetlil tak, že presný čas príchodu do domu
obžalovaného nevie uviesť, ale podľa toho, čo mu povedal brat obžalovaného, že v ten deň išiel do práce
ráno na 05.00 hod. a ešte jeho auto stálo pred ich domom, si myslí, že do domu obžalovaného prišliokolo 04.00 hod. a odchádzali okolo 05.00 hod. Pripúšťa, že pred odchodom z domu obžalovaného sa
pýtali spolu s N., či ide s nimi domov aj poškodená. Pred odchodom z domu obžalovaného aj skutočne
nazrel do izby, kde spala poškodená a videl ju, že spí v posteli. Po vrátení veci krajským súdom uviedol,

že hneď uviedol, že si presne nepamätá koľko bolo hodín, keď došli do domu Z.. Nič také sa nestalo,
aby si to pamätal. Keď vypovedal druhýkrát a povedal, že to bolo okolo štvrtej až piatej, to vychádza z
toho, že keď odchádzal a nebol tam dlho, tak už svitalo. Potom ho napadlo, že to nemohlo byť o druhej,
o tretej, ale muselo byť o štvrtej, piatej. Boli tam do polhodiny. Presne nevie, kedy tam došli, bolo okolo
štvrtej alebo piatej. Došli všetci štyria, bol tam polhodinu a už svitalo, keď odchádzal. Nevie vôbec, kedy

odchádzal, nepozeral čas. Pamätá si, že keď odchádzal tak svitalo. Bol tam polhodinu. Rovnako tam
bola aj N.. Spolu s ním prišla. V dome Z. boli rozdelení, ale neboli ďaleko od seba. Dvere boli otvorené.
Nemohlo sa to stať, že by súložil obžalovaný s poškodenou H., lebo chodil za ním a dá sa povedať, že
každú chvíľu. Nevie, či tam boli okolo piatej, ale muselo byť päť hodín keď odchádzali alebo pól piatej.
Najprv obžalovaný zapol televízor, chvíľu pozerali, potom išli s W. N. do vedľajšej izby. O. tam došiel
párkrát či mu má naliať do poldecákov. V miestnosti, v ktorej boli bolo okno zavreté. Nefajčili cigarety.

Z terasy sa dá dostať do chodby domu. Tieto dvere sú stále otvorené. Od stretnutia v bare v O. stále
boli spolu. Okolo polnoci odchádzali z baru v O. do E.. Tam boli také dve hodiny a možno aj viac, potom
došli pri obchod. Tam mu vyvrela voda, potom išli k O., potom sa vrátili, zas stáli pri obchode a potom sa
rozhodli, že idú k O.. Chceli ísť do mesta. O. skúšal volať taxík. Potom si myslí, že W. volala nejakému
kamarátovi a zháňala odvoz. Potom išli k O.. W. mala svoj telefón. Auto nemal v poriadku, tak sme u

O. nakúpili a išli pomaly domov. Stáli pri obchode a až potom sa rozhodli, že idú k O.. Presne nevie
kedy došli k O.. Boli tam polhodiny a išli domov. Už svitalo. Vie o tom, že viackrát bola u obžalovaného
aj poškodená a aj N.. Myslí, si že obžalovaný išiel zobudiť H.. Také nebolo, že obžalovaný zakázal N.
zobudiť
H.. Chodil častejšie k obžalovanému a keď prišiel domov tak mával mobil pri sebe, pri posteli. U O. všetci

pili alkohol. B. aj H., zle artikulovala. U O. boli asi 15 minút. Keď došli k Z. a došli hore, dvere do kuchyne
neboli zavreté. Keď ich bol obžalovaný odprevadiť na prízemie, tak nezavrel tie dvere. Keď k nim chodili,
tak chodili fajčiť na balkón. Majú tam dvere. Nie si je istý, že poškodená u Z. pila. B. určite v bare. Pri
konfrontácii so svedkyňou W. N. uviedol, že si pamätá, že u O. boli maximum polhodinu. Pamätá si, že
išli do jeho izby. Keď došli tam, zapol televízor, nalial poldecáky. Odpil si, ani mu nechutilo, aj z piva si

odpil a chvíľu boli v druhej izbe. Dve hodiny tam určite neboli. Pamätá si, že to bola polhodina, môže
byť, že to bola hodina. Vie, že sa nudil a ráno vstával do roboty, zato sa aj ponáhľal domov. Určite tam
nevysedával dve hodiny. Keď odchádzali, už svitalo, dosť bolo svetlo. V jednom sa zhodujú, že mohli
odchádzať o tej pol piatej, piatej.

Svedkyňa G. Z. na hlavnom pojednávaní uviedla, že nevyužíva svoje zákonné právo a v trestnej veci
proti synovi vypovedať bude. K veci uviedla, že ich rodinný dom pozostáva na poschodí z detskej
izby, kuchyne, spálne, špajze a kúpeľne. Na poschodie sa vychádza po schodoch a dvere vedúce na
poschodie zamykala, aby tam nechodil nikto iný ako syn O.. Dňa 4.2.2006 v ranných hodinách vyšla
hore na poschodie a synovi povedala, aby vstal do roboty. Cudzie osoby v jeho izbe nevidela, videla tam

iba jedny biele nohavice. Syn O. v tento deň odchádzal do práce na 05.00 hod. a preto vstávala o 04.15
hod., pričom videla pred ich domom jedno auto. Keď odchádzal syn do roboty, už toto auto nevidela. Na
návrh prokurátora bola prečítaná výpoveď svedkyne z prípravného konania a po jej prečítaní rozdiely
vo výpovediach vysvetlila nasledovne. Pravda je to, že keď bola budiť syna O., videla v jeho izbe biele
nohavice. Vyšetrovateľovi to nepovedala preto, lebo je chorá na cukrovku a nevie, z akého dôvodu mu

to nepovedala.

Svedok O. Z. na hlavnom pojednávaní uviedol, že nevyužíva svoje zákonné právo a v trestnej veci proti
svojmu bratovi vypovedať bude. K veci uviedol, že ráno vstáva okolo 04.00 hod., zobudí mamu, dá si
kávu a odchádza. V tú noc o 05.00 hod. všimol si pred ich domom bielu Škodu. Dvere sa zamykajú aj v

hornej časti aj v jeho časti domu, lebo vonkajšie dvere sú také, že sa dajú vytlačiť. Poškodená chodievala
do ich domu za jeho bratom. Po tom čo vstal a išiel sa umývať, počul otvárať dvere, ale nevenoval tomu
pozornosť. Brat chodieval na diskotéky a prichádzal domov v rôznom čase. Okolo 04.00 hod. až 04.15
hod. počul niekoho prichádzať, ale nevenoval tomu pozornosť. Keď odchádzal z domu do roboty, počul
hlasy aj ženské aj mužské.

Svedok Z. H. na hlavnom pojednávaní uviedol, že dcéra mu po príchode v sobotu okolo obeda
nepovedala, že sa jej niečo stalo. Vtedy opravovali auto a na ich dvore bol okrem jeho syna aj H. G..
Presnenevie,čitambolajM.W..Dcérakeďprišla,ibaichpozdravilaaprešlaokolonichdnudodomu.Ažo niekoľko dní mu povedala, čo sa jej stalo, že ju znásilnil obžalovaný. Hneď ako mu to dcéra povedala,
zavolalnapolíciu.Povrátenívecikrajskýmsúdomuviedol,žepánW.sasnímstretolvmiestomobchode
a požiadal ho o cigaretu. Potom trval na tom, aby preberal jeho poštu. Súhlasil s tým, preberal mu poštu

okrem doporučenej. Nie je mu známe prečo toto všetko na neho vymyslel. Rozprával sa so M. W. o tom,
čo sa stalo jeho dcére. Len mu povedal čo sa stalo. Normálne mu povedal, že ju znásilnil. Nehovoril mu,
že nahovoril dcéru, aby udala Z.. Nepotrebuje peniaze, má dôchodok, dcéra aj syn a žena majú svoje
peniaze. Jeho majetok má hodnotu okolo päť miliónov. Nevedel o tom, že dcéra môže dostať
odškodnenie. Nedal v dedine zbiť obžalovaného. S obžalovaným bol vždy priateľ. V čase skutku

4.2.2006 mal 6.200,-- Sk dôchodok. Vždy všetko vráti, nikomu nie je dlžný. Požičia si tri - štyri dni pred
dôchodkom. Nemá vedomosť, že by dcéra požiadala o odškodnenie Ministerstvo spravodlivosti SR.

SvedokJ.H.nahlavnompojednávaníuviedol,ževsobotuprišlasestraW.domovokoloobeda.Nevšimol
si, ako vyzerala, ale bolo mu to čudné, že prišla na obed. Asi o týždeň, ale presne si nepamätá, v ktorý
deň sa pýtal sestry, kde bola v noci z piatka na sobotu a vtedy mu povedala, čo sa stalo. Pýtal sa jej

to preto, lebo jeden kamarát mu hovoril, kde bola. Potom povedal otcovi, čo sa stalo a otec zavolal na
políciu. Sestra mu povedala, že bola u O. a bola znásilnená. Nič bližšie sa jej nepýtal a ani ona sama mu
nepovedala. S obžalovaným si to chcel vybaviť ručne - stručne, ale otec volal príslušníkov polície, lebo
on to chcel vybaviť tak. Aký bol vzťah jeho sestry k obžalovanému predtým ako sa toto stalo, povedať
nevie. Na návrh prokurátora bola prečítaná výpoveď svedka z prípravného konania a rozdiel medzi

výpoveďami vysvetlil nasledovne. Sestra W. mu povedala v utorok dňa 7.2.2006, že bola znásilnená
obžalovaným a znásilnil ju dvakrát. V tejto svojej výpovedi to neuviedol preto, lebo obhajcovi rozumel
tak, že sa ho pýta, či v minulosti bola jeho sestra viackrát znásilnená.

Svedkyňa E. H. na hlavnom pojednávaní uviedla, že pozná poškodenú W. H. a videla ju chodiť do domu

Z.. Stretla ju aj v sobotu dňa 4.2.2006 na obed, keď išla k Z. zaniesť šupy zo zemiakov. Poprosila ju, aby
tašku položila ku dverám. Nevšimla si na nej nič výnimočné, bola usmiata, zobrala tašku a položila ju ku
dverám. V noci nepočula z domu Z. krik a nevšimla si pred ich domom auto. Pri stretnutí jej poškodená
nehovorila, že by jej niekto ublížil, alebo ju znásilnil. Poškodenú videla asi štyrikrát ísť do domu Z..
Nevedela, či tam bola len vtedy, keď bol doma obžalovaný alebo aj inokedy.

Svedok W. B. na hlavnom pojednávaní uviedol, že pozná obžalovaného, pretože žijú v jednej dedine.
Podľa jeho názoru je obžalovaný pracovitý človek, vždy keď ho potreboval prišiel načas, prácu vždy
spravil kvalitne. Nepozná ho ako násilníka a aj keď si vypil, povedal si svoje, ale násilný voči nemu nebol.
Boli aj kamaráti a obžalovaný mu spomínal, že má frajerku. Čo s ňou robí, to mu nehovoril. Obžalovaný

určite nemal záujem o poškodenú. Do krčmy nechodí často, ale keď tam príde, tak je tam aj poškodená
a dá si zaplatiť pivo a poldeci od toho, kto má peniaze. Vie o tom, že s poškodenou chodilo dosť mladých
zo O. aj okolia. Posledný bol ten, s ktorým mali dopravnú nehodu, po ktorej tam nechali kamarátku
poškodenej W.. O tejto nehode sa dozvedel v krčme a aj od toho človeka, ktorý pomáhal vyslobodiť W.
z miesta nehody. Po tom ako bol obžalovaný vzatý do väzby, rozprával mu H. G., že aj on tam bol a

poškodená nechcela odísť. Povedal, že prišli tam, poškodená sa vyvalila O. do postele, bola opitá ako
snop, volali ju, ale nechcela odísť. Nasilu tam zostala a oni odišli. Rozprával sa aj zo E. B., ktorý mu
rozprával, že starý H. povedal, že dajú obžalovaného do poriadku zato že niečo ukradol a že toto ešte
neskončil a ešte uvidí čo bude. Osobne nemá dobrú mienku o rodine H., lebo nikdy nerobili a z využívali
každý režim chceli so všetkého chceli vytĺcť len peniaze. Aj teraz sa v dedine hovorí, že obvinený je zato

vo väzbe aby zinkasovali sumu 300.00,-Sk. Tí ľudia, ktorí mu to povedali by to neprišli na súd dosvedčiť.
Pýtal sa ich na to ale ani jeden nechcel prísť na súd svedčiť.

Svedkyňa X. W. na hlavnom pojednávaní uviedla, že bola priateľkou aj milenkou obžalovaného. Nikdy sa

k nej nesprával násilnícky. Nemal problémy s erekciou a to ani vtedy keď mal vypité. Neverí, že spravil,
to čo je mu kladené za vinu. Naposledy bola u obžalovaného 2-3 týždne pred jeho zatknutím. Chodil
aj obžalovaný k nej a nebol odkázaný na ďalšie ženy. Ich vzťah už nepretrváva, skončil sa dávnejšie.
Rozišli sa vtedy, keď boli spolu naposledy. Nesprával sa k nej zle ani keď bol opitý. Opitý nebol často.

Svedok M. W. na hlavnom pojednávaní uviedol, že sám vyhľadal obhajcu obžalovaného JUDr. V. Q. dňa
11.7.2006 za tým účelom, že chodil brigádovať k W. B., tak ako O.. To, čo je napísané v zázname z
oznámenia sú jeho slová a tento záznam podpísal pred notárom. W. mu povedal, čo sa stalo s O., že O.
zavreli za znásilnene mladej H.. H. k H., lebo mu k nim chodila pošta. Dozvedel sa čo sa stalo a chcelpovedať o tom, keď má chlapec sedieť. Podľa jeho názoru to nie je pravda a nech sa to vysvetlí. Po
dedine viacerí ľudia hovoria o tejto veci a preto navštívil pána advokáta a povedal mu, čo vie. Stretol sa
s Z. H. v Pohostinstve Bar skoro každý deň. Povedal mu, že O. znásilnil jeho dcéru, že sa s O. pobil a

že to tak nenechá. Čo mu ešte povedal Z. H. si nepamätal. Uviedol, že v advokátskej kancelárii pána
obhajcu si to pamätal a nebol v takom strese ako je na pojednávaní. V strese je preto, lebo trpí vysokým
krvným tlakom a vstával o 04.00 hodine, aby pricestoval na 8.30 hodinu. Aj dňa 11.7.2006 cestoval z
Bratislavy do O. a z obce O. do Zlatých Moraviec išiel so M. B. na motorovom vozidle. Pri rozhovore
s Z. H. boli spomínané peniaze podľa nejakého zákona, nejaké odškodnenie pre slečnu H.. Po vrátení

veci krajským súdom uviedol, že do advokátskej kancelárie V.. Q. prišiel s pánom B. z vlastnej iniciatívy.
B. H. ho navádzal, že v tej dobe mal priateľku, že by mohol alebo mohli zarobiť 300.000,--Sk, že keby
si našli nejakého človeka, že udať ho za znásilnenie. To bolo, nevie presne kedy, potom ako sa to stalo
jeho dcére. Ďalej si podrobnosti nepamätá. Obsah oznámenia, ktoré urobil u obhajcu si pamätá zbežne.
Z. H. ho nabádal ho k tomu, že aby našli toho nejakého človeka, čo sa dajú zarobiť peniaze. Že aby
udali niekoho, že znásilnil jeho bývalú priateľku L. M.. Z. H. povedal, že mu znásilnil dcéru O. Z.. V čase,

keď navštívil kanceláriu V.. Q., bol v dobrom stave aj zdravotnom a psychickom. Bol v triezvom stave,
bez ovplyvnenia alkoholom, liekmi a inými látkami. V advokátskej kancelárii to prebiehalo tak, že prišli
tam, tam vypovedal a spísala sa zápisnica. Pred podpisom si zápisnicu prečítal. K obsahu oznámenia
uviedol, že si uvedomuje rozdiely s dnešnou výpoveďou a je to tak ako je to napísané. Rozpory medzi
jeho písomným vyhlásením a výpoveďou na hlavnom pojednávaní vysvetliť nevedel, uviedol, že už je

to dlhšia doba, už si to podrobne nepamätá.
V čase, keď sa spisoval tento úradný záznam býval v O. na chate a pracoval u pána B.. S obžalovaným
sa poznajú len tak z videnia. V.. Q. nepozná. M., že obhajuje obžalovaného O. Z. mu povedal pán B.. Do
jeho kancelárie prišli autom pána B.. Z. H. mu nepovedal pri osobnom rozhovore, že znásilnenie dcéry
si vymyslel, ale niečo mu hovoril o tom, že sa dajú nejako zarobiť tie peniaze, tých 300.000,-- korún. Z.

H. sa mu vyhrážal na toalete v budove súdu tak, že mu povedal, aby išiel od toho preč, že zle skončí.
H. mal dať svojej dcére návod, aby udala O., že ju znásilnil.

Svedkyňa W. N. na hlavnom pojednávaní uviedla, že dňa 4.2.2006 bola s W. H. v bare a stretli sa tam
s obžalovaným a s H. G.. Potom mali ísť na chatu, ktorá sa však nekonala a tak sa boli zabávať v E.

a keď sa vrátili späť
do O., chceli sa ísť zabávať do mesta. Obžalovaný zavolal taxík, ale ten neprišiel a tak sa rozhodli,
že pôjdu na benzínové čerpadlo, kde kúpili slivovicu a dve pivá alebo štyri a rozhodli sa, že pôjdu k
obžalovanému. Tam pobudli asi do 05.30 hod. až 06.00 hod. Rozhodli sa, že pôjdu domov a chcela
zavolať aj W., ale obžalovaný jej povedal, že spí a nechcel ju pustiť k nej do izby a povedal, že majú

ísť domov. Na druhý deň, keď sedela v bare, bol tam aj obžalovaný, ale nikto jej nič nepovedal. Pred
odchodom domov sa pýtali obžalovaného, či s nimi nepôjde aj poškodená, na čo im znovu povedal,
že spí a s nimi nepôjde. X. z poschodia, kde boli, boli v čase ich príchodu aj odchodu zamknuté. V
minulosti už bola v dome Z. a pozná, ako to tam vyzerá. Fajčiť sa chodí na balkón, teda na terasu alebo
do jednej izby. Na terasu sa vchádza cez dvere, ktoré sú na poschodí. Poškodená spala v malej izbe a

oni sedeli v miestnosti, kde je aj kuchynská linka. Z miestnosti, v ktorej sedeli, nebolo vidieť do izby, kde
spala poškodená. Televízor sa nachádza v tej izbe, kde spala poškodená. Keď odchádzali, už svitalo,
ale presný čas uviesť nevedela. Na druhý deň sa nestretla s poškodenou a ani sa nedozvedela o tom,
čo sa jej stalo. Po vrátení veci krajským súdom uviedla, že nepamätala si presne kedy došli do domu
Z.. Možno pred treťou, odchádzali nad ránom, už svitalo, ale hodiny si nevie rozpamätať. Nevie kedy

prišla v ten deň domov, možno pred šiestou, presne nevie. Cesta domov od Z. jej trvala 20 minút. V ten
večer išli zo O. do E., kde mohli byť hodinu až dve, odtiaľ späť do O., zo O. na pumpu. Nevie presne, či
medzitým nešli naspäť do E. a potom na pumpu. Z pumpy išli do O. a potom k O.. Okolo 22.00 hodiny
boli v bare v O., o pol hodinu, okolo 22.30 hodine išli do E.. Mali ísť do V., ale nakoniec nešli, lebo sa
to pokazilo, tak išli do E., kde boli dve - tri hodiny. Zo E. išli do O., kde sedeli pri obchode v aute, lebo

vyvrela voda v aute. Boli tam asi pol hodinu a išli na pumpu. Nevie kedy volali taxík. Nemala hodinky na
ruke. Na mobile nesledovala hodiny. Mohlo byť 01.00 až 01.30 hodiny. Na pumpe len nakúpili a išli. U Z.
v dome boli asi o 02.00 hodiny. Nevie čo vypili u Z.. Ona určite nie veľa. Keď odchádzali už bolo pomaly
svetlo. U O. doma asi všetci pili alkohol. Nevie či pil H.. Hovorila O., aby išiel poškodenú zobudiť, nechcel
ju zobudiť, že spí a ju tam nechcel pustiť, povedal si, že spí, aby odišli. V ten deň mal mobil obžalovaný

a ona, či mali mobil H. a W. to nevie. Pri konfrontácii so svedkom H. G. uviedla, že boli u O. dlhšie,
neboli tam polhodinu. Vie, že ráno spolu odchádzali, mohlo byť tých päť hodín, keď ráno odchádzali. Ale
neprišli tam o štvrtej, ale o tretej, tak dáko. Niekedy medzi tou treťou - štvrtou, alebo druhou - treťou, alenebolo to že prišli o štvrtej, neboli tam polhodinu. Určite tam polhodinu neboli, boli tam dlhšie. Vie, že to
boli dve hodiny aspoň. Vie, že svitalo, keď odchádzali, ale čas nevie.

Znalec z odboru psychológie PhDr. L. W. na hlavnom pojednávaní uviedol, že hodnotenie obžalovaného
v znaleckom posudku vychádzalo zo znaleckého psychologického vyšetrenia a hodnotenia spisového
materiálu, ktorý mal k dispozícii. Vyšetroval aj poškodenú a prístup ku všetkým vyšetrovaným osobám
je štandardný, s dodržiavaním objektívnosti pokiaľ je to psychologickým vyšetrením možné. Znalecké
posudky na obžalovaného aj poškodenú boli vypracované na základe psychologického hodnotenia,

spisového materiálu a výsledkov psychologického vyšetrenia. Psychologické vyšetrenie pozostáva z
klinických metód a testových metód. Závery sú koncipované na základe konfrontácie všetkých týchto
metód. V oboch znaleckých posudkoch sa priamo odvoláva na výsledky vyšetrení, z ktorých závery
koncipoval. K dispozícii mal výpovede poškodenej z prípravného konania a popis udalosti v rámci
znaleckého vyšetrenia. V závere znaleckého posudku konštatuje, že poškodená dokáže vierohodne
vypovedať o udalostiach, ktoré prežila. Vylučuje, že by jej

výpoveďbolanaučenávneprospechobvineného.Nemásklonkukonfabulovaniuakpseudologizovaniu,
čo znamená, že nemá sklon dopĺňať veci vymyslenými udalosťami, alebo ktoré sa nestali v záujme
upútania pozornosti okolia. V situácii, ktorá je sprevádzaná intenzívnymi emóciami je možné, že si žena
nevšimne všetky detaily na tele páchateľa. Situácia, ako ju popísala poškodená a ako bola popísaná
aj matkou obžalovaného, všetko prebiehalo v tichosti. Poškodená to zdôvodnila tým, že sa bála a bola

obžalovaným zastrašená. V takejto situácii, keď je človek vystavený riziku fyzického útoku, je možné,
že sa zdrží prejavov volania o pomoc a ráznej obrany. Poškodená pred skutkom prechovávala pozitívny
postoj k obžalovanému, zastávala ho a stavala sa k nemu kladne. Motív, aby ho nepravdivo obvinila,
tu nie je a ani to, že by ju otec alebo brat nútili, aby obžalovaného obvinila, lebo v tom prípade by
sa s ním vôbec nekontaktovala. Znalec pripustil, že je možné, aby vykonávateľ násilného pohlavného

aktu vyzliekol poškodenú v situácii, keď bola zastrašovaná, nekládla žiadny odpor, čomu nasvedčuje
aj tá skutočnosť, že neboli zistené na jej tele žiadne zranenia. Znalec vyšetril obžalovaného a zistil,
že intelektová úroveň je u neho v pásme podpriemeru, myslenie je menej pružné, menej nápadité.
Táto intelektová úroveň však mu umožňuje chápať zmysel trestného konania a jeho dôsledky. Jeho
osobnosť je abnormne štrukturovaná, s prvkami nezdržanlivosti a s príznakmi antisociálnej poruchy

osobnosti v popredí. V prípade frustrácie potrieb sa ľahko u neho aktivujú agresívne tendencie, jeho
správanie sa stáva menej korigované a nebrzdené. Ľahko sa dostáva do konfliktov so svojím okolím
a podľa skutočnosti, že bol v minulosti trestaný, aj so zákonom. Vo svojom konaní je ľahkovážny,
nezodpovedný a dodatočne sa usiluje o zmiernenie následkov svojho konania formou bagatelizácie, či
negovania toho, čo sa malo stať. V rámci svojich medziľudských kontaktov ostáva na úrovni taktického

správaniavosvojprospech,bezvytváraniahlbšíchcitovýchväzieb.Čosatýkajehosexuálnejorientácie,
je heterosexuálne orientovaný so záujmom o ženy, so sklonom k neosobným, citovo neangažovaným
sexuálnym vzťahom. Sexuálne podnety v ňom vyvolávajú napätie, ktoré sa usiluje neodkladne znížiť,
hoci aj nevhodným, neadekvátnym spôsobom. V súlade so svojou nezdržanlivosťou je v situácii,
ktorá v ňom vzbudzuje sexuálnu apetenciu, nastavený na prekonanie prípadného odporu vyhliadnutého

sexuálneho objektu svojho sexuálneho záujmu. U obžalovaného nezistil známky sexuálnej úchylky,
teda nie je sexuálnym deviantom. Sexuálne motivované trestné činy, ktorých sa dopustil, súvisia s
jeho poruchou osobnosti v popredí s antisociálnou poruchou osobnosti a nezdržanlivosťou. Sexuálne
agresívne prejavy sú posilňované vplyvom požitia alkoholických nápojov. Vplyv alkoholických nápojov
môže mať vplyv smerom k odbrzdeniu jeho osobnosti. V prípade, že sa vyšetrovaním preukáže

spáchanie tohto skutku, je vysoko pravdepodobné zo psychologického hľadiska, že motivácia konania
obžalovaného priamo súvisela s jeho popísanými osobnostnými charakteristikami a s jeho súčasnou
chuťou uspokojiť svoju sexuálnu potrebu, k čomu mal v kritickom čase vhodnú príležitosť vďaka
ľahkovážnemu správaniu sa poškodenej, ktorá v nočných hodinách išla na jeho byt, kde sa popíjalo
a ostala s ním sama, čo je znakom rizikového správania sa poškodenej. Obžalovaný netrpí žiadnou

duševnou chorobou v zmysle psychózy ani žiadnou závislosťou na psychoaktívnych látkach ani na
alkohole. Vo vzťahu ku konzumácii alkoholických nápojov je možné konštatovať abúzus alkoholu.
Konštatuje po vyhodnotení troch faktorov, ktoré sú potrebné pre hodnotenie možnosti resocializácie a to
spoločenských faktorov, osobnostných faktorov a symptomatických faktorov, že možnosť resocializácie
je u obžalovaného nepriaznivá. To, čo sa poškodenej stalo, nezanechá u nej trvalé následky vzhľadom

na jej osobnosť. Nepredstavuje to pre poškodenú závažnejšiu psychickú ujmu. Išlo u nej len o ujmu
prechodného charakteru, aktuálne so zmieneným prežívaním úzkosti a s vyhýbaním sa sexuálnym
kontaktom.Súd na základe vykonaného dokazovania a po jeho doplnení tak, ako to nariadil krajský súd, mal
jednoznačne preukázané, že sa stali skutky tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a že ich
spáchal obžalovaný.

Obžalovaný poprel spáchanie skutkov a na svoju obranu uviedol, že dňa 4.2.2006 nemal s poškodenou
pohlavný styk, nebol s ňou v jednej posteli a ani sa jej nedotkol. Priznal, že poškodená spoločne so
svedkami H. G. a W. N. boli v ich dome a aj to, že tam pili alkoholické nápoje. Tiež priznal, že poškodená
zaspala a preto obaja svedkovia odišli z ich domu bez nej. Priznal aj skutočnosť, že po odchode svedkov

W. N. a H. G. zamkol vchodové dvere vedúce do priestoru rodinného domu, ktorý on užíva a že ich
našiel až potom čo sa zobudil, čo bolo okolo dvanástej hodiny na obed. Zo spáchania skutkov bol
jednoznačne usvedčený výpoveďou poškodenej W. H., ktorá zhodne vypovedala v prípravnom konaní a
aj na hlavných pojednávaniach. Popísala priebeh udalostí, ktoré sa odohrali v rodinnom dome, v ktorom
býva aj obžalovaný. Jednoznačne uviedla, že zaspala a zobudila sa na tú skutočnosť, že si obžalovaný
ľahol k nej do postele a chytal ju cez oblečenie na prsiach. Hneď sa posadila a povedala mu, aby ju

nechal na pokoji, ale obžalovaný pokračoval ďalej a chytal ju aj v rozkroku. Vtedy bola úplne oblečená
a mala na sebe aj bundu. Po tom, čo mu povedala, aby jej dal pokoj, obžalovaný jej kázal, aby bola
ticho, chytil jej ústa, chytal ju cez oblečenie a keď začala plakať, tak jej povedal, aby to nerobila, lebo to
nemá rád. Bála sa a tak radšej bola ticho a plakala, nebránila sa, lebo sa bála, že jej zlomí väz, ako sa
jej vyhrážal. Potom ju vyzliekol, chytal ju za prsia, bozkával na ústa a vyhrážal sa jej, že keď mu nedá

pusu, tak uvidí. Potom sa ho bála ešte viac. Potom jej rozopol nohavice, nasilu jej stiahol aj nohavice a
nohavičky a tak zostala úplne holá. On si tiež vyzliekol nohavice a vložil jej prsty do vagíny a pýtal sa
jej, či ju to vzrušuje. Keď mu povedala, že nie, tak pokračoval, potom ju bozkával na prsia, ľahol si na
ňu a vykonal na nej súlož. Po ukončení tejto súlože, obžalovaný zaspal, čo poškodená využila na to,
aby sa poobliekala. Keď bola oblečená, chcela odísť, pričom zistila, že poschodie rodinného domu je

zamknuté a tak zobudila obžalovaného a pýtala od neho kľúče. Obžalovaný jej kľúče nedal, iba jej niečo
zamrmlal. Keď sa obžalovaný zobudil, znovu jej kázal, aby sa vyzliekla. Pretože sa ho bála a nevedela,
čo spraví, tak sa radšej vyzliekla úplne dohola. Potom ju položil na posteľ, začal ju bozkávať a vykonal
na nej proti jej vôli súlož. Po ukončení súlože jej rozprával, že ju ľúbi, že ju chce a bude ju mať iba on a
nikto iný. Potom počula, ako sa odomykajú dvere, na čo obžalovaný povedal, že je to jeho mama, ktorá

má druhý kľúč a aby bola ticho, lebo ju zabije a chytil jej ústa. Potom ju zakryl paplónom. Jeho matka
otvorila dvere na izbe, nič však nepovedala a hneď odišla. Keď odchádzala, zase za sebou zamkla
dvere na poschodí. Kázala obžalovanému, aby povedal svojej matke, nech nechá dvere otvorené. On aj
zakričal, ale jeho mama to nepočula. Potom mu hovorila, že už musí ísť domov. Obžalovaný našiel kľúč
vo vedľajšej izbe a odomkol jej. Poškodená bola opätovne vypočutá za účelom presného zistenia času,

kedy došlo ku skutkom, ale k tomu sa nevedela vyjadriť. Uviedla, že to uviesť nevie, pretože nenosí
hodinky a nepozerala ani na mobilný telefón. Svedkovia H. G. a W. N. potvrdili výpoveď poškodenej a
to v tej časti, že skutočne boli v rodinnom dome u Z., kde poškodená zaspala. Obaja zhodne uviedli,
že z tohto domu odchádzali bez poškodenej, pretože obžalovaný im povedal, že spí a pôjde domov po
tom, keď sa zobudí. Svedkyňa N. navyše uviedla, že obžalovaný ju nechcel pustiť k poškodenej do izby

a povedal, že majú ísť domov. Obaja svedkovia boli dopočutí k času, kedy prišli do domu Z., koľko sa
tam zdržali a kedy odchádzali. Nezhodli sa na čase príchodu a na tom, koľko boli v dome Z., ale zhodli
sa na tom, že odchádzali spoločne v čase keď už
svitalo a mohlo byť 4.30 až 5.00 hodín. Tomuto ich tvrdeniu zodpovedá aj výpoveď brata obžalovaného,
svedka O. Z., ktorý uviedol, že ráno vstáva okolo 04.00 hod., zobudí mamu, dá si kávu a odchádza.

Okolo 04.00 až 04.15 hodine počul niekoho prichádzať, ale nevenoval tomu pozornosť. Keď odchádzal
z domu do roboty, počul hlasy aj ženské aj mužské. V tú noc o 05.00 hodine si všimol pred ich domom
bielu Škodu. Keďže svedok O. Z. odchádzal z domu do práce o 05.00 hodine a počul hore na poschodí
aj ženské aj mužské hlady, svedkovia H. G. a W. N. odchádzali z tohto domu až po ňom. Obžalovaný
ich bol odprevadiť dolu na prízemie ku vchodovým dverám do rodinného domu, vrátil sa na poschodie,

zamkol vchodové dvere, vedúce do priestoru, ktorý užíval on, poupratoval poháre a až potom si išiel
ľahnúť. Vychádzajúc z týchto výpovedí a časov, ktoré uvádzali, súd ustálil, že prvý skutok sa stal po
06.00 hodine. Na základe výpovede poškodenej a aj obžalovaného, z ktorých vyplynulo, že obžalovaný
zaspal a z času, ktorý poškodená uviedla, že odchádzala z domu Z., ako aj z výpovede svedkyne E. H.,
ktorá uviedla, že stretla poškodenú na obed odchádzať z domu Z., súd ustálil, že ku skutku v bode 2/

došlo medzi 10.30 hodinou až 11.00 hodinou.

Súd nemal dôvod pochybovať o pravdivosti výpovede poškodenej, nakoľko znalec z odboru psychológie
PhDr. L. W., ktorý poškodenú vyšetril, jednoznačne v závere znaleckého posudku a aj vo svojej výpovedina hlavnom pojednávaní uviedol, že výpoveď poškodenej je možné považovať za vierohodnú, vzhľadom
na skutočnosť, že je schopná správne vnímať a reprodukovať udalosti, ktoré prežila. Nezistil u nej
žiadne také skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že výpoveď poškodenej proti obžalovanému je

naučená a nezistil u nej ani žiadny sklon ku konfabulovaniu a k pseudologizovaniu. Nezistil ani žiadny
motív u poškodenej, ktorý by ju viedol vypovedať v neprospech obžalovaného, pretože pred skutkom
mala k obžalovanému pozitívny vzťah. Naopak vo vzťahu k obžalovanému sa znalec vyjadril, že jeho
osobnosť je abnormne štruktúrovaná s prvkami nezdržanlivosti a s príznakmi antisociálnej poruchy
osobnosti v popredí. V prípade frustrácie potrieb sa u neho aktivujú agresívne tendencie. Vo svojom

konaní je ľahkovážny, nezodpovedný a dodatočne sa usiluje o zmiernenie následkov svojho konania
formoubagatelizácie,čiformounegovaniasvojhoproblematickéhosprávania.Výpoveďpoškodenejbola
podporená aj výpoveďami svedkov Z. H. a J. H.. Títo svedkovia zhodne uviedli, že sa im poškodená
zdôverila o tom čo sa jej stalo a že bola obžalovaným dvakrát znásilnená. Z. H. - otec poškodenej ihneď
ako sa dozvedel o tejto skutočnosti, zavolal na políciu a oznámil to. Aj svedok M. W. uviedol, že Z. H.
mu pri stretnutí v bare povedal, že obžalovaný znásilnil jeho dcéru a nenechá to tak. Na základe takto

zistených skutočností súd považoval výpovede poškodenej za vierohodné.

Závery znaleckého posudku znalca z odboru psychológie B.. L. W., že obžalovaný sa usiluje o
zmiernenie následkov svojho konania formou bagatelizácie, potvrdzuje aj skutočnosť, že okrem svojej
obrany, že v kritickom čase nemal s poškodenou pohlavný styk, sa snažil spochybniť povesť poškodenej

apreukázať,žemohlarodinnýdomopustiťajbezpoužitiakľúčovodposchodia.Zatýmtoúčelomnavrhol
doplniť dokazovanie vyžiadaním správy z Prezídia Policajného zboru, z Odboru hraničnej a cudzineckej
polície v Bratislave, z akého dôvodu bola vyhostená z Rakúska, vykonanie ohliadky miesta činu a
zabezpečenie fotodokumentácie. Krajský súd sa stotožnil s týmito návrhmi obžalovaného a nariadil ich
vykonať. Súd vypočul svedkov, ktorých navrhol obžalovaný vypočuť. Svedkovia W. B., X. W. a M. W.

sa priamo k okolnostiam
skutkov nevyjadrovali. Výpoveď svedkyne X. W. sa týkala jej vzťahu k obžalovanému. Obranu
obžalovaného mal potvrdiť svedok W. B., ktorý uviedol na hlavnom pojednávaní, že H. G. mu povedal,
že tam bol a poškodená nechcela odísť. Povedal, že prišli tam, poškodená sa vyvalila O. do postele,
bola opitá ako snop, volali ju, ale nechcela odísť. Nasilu tam zostala a oni odišli. Toto tvrdenie svedka W.

B. je však v rozpore s výpoveďou svedka H. G., ktorý rovnako ako v prípravnom konaní aj na hlavnom
pojednávaní uviedol, že poškodená zaspala a obžalovaný povedal, že pôjde domov, keď sa zobudí. Je
tiež v rozpore s výpoveďou svedkyne W. N., ktorá okrem skutočnosti, že poškodená zaspala oblečená
a mala na sebe aj bundu, opakovane potvrdila, že požiadala obžalovaného aby zobudil poškodenú, čo
však odmietol s odôvodnením, že z ich domu odíde, keď sa zobudí a že ju obžalovaný nechcel pustiť do

izby, kde spala poškodená a prikázal, aby odišli bez nej. Nepresvedčivá bola aj výpoveď svedka M. W.,
ktorý uviedol, že sám vyhľadal obhajcu obžalovaného, V.. V. Q., dňa 11.7.2006 a podpísal pred notárom
vyhlásenie. Z tohto vyhlásenia vyplýva, že svedok sa mal od Z. H. dozvedieť, že podľa jeho návodu,
mala poškodená oznámiť, že ju obžalovaný znásilnil, lebo obžalovanému nikto veriť nebude, pretože už
bol dvakrát trestaný. Urobili to pre peniaze, lebo sa dozvedel, že dcére ako údajnej obeti znásilnenia

vyplatí štát 300.000,-Sk. Svedok však na hlavnom pojednávaní tieto skutočnosti nepotvrdil. Uviedol iba,
že Z. H. mu povedal, že O. znásilnil jeho dcéru, že sa s O. pobil a že to tak nenechá. Uviedol, že v
advokátskej kancelárii pána obhajcu si to pamätal a nebol v takom strese ako je na pojednávaní. Po
vrátení veci krajským súdom vo svojej výpovedi jednoznačne uviedol, že pri osobnom rozhovore mu Z.
H. nepovedal, že znásilnenie dcéry si vymyslel, ale mu niečo hovoril o tom, že sa dajú zarobiť peniaze

a to 300.000,-- korún a že by bolo dobré, aby udali niekoho, že znásilnil jeho bývalú priateľku L. M..
Skutočnosti uvádzané vo vyhlásení neboli potvrdené na hlavných pojednávaniach ani samotným M. W. a
ani inými vykonanými dôkazmi. Tieto skutočnosti sú v rozpore s ostanými dôkazmi, pretože ani samotná
poškodená a ani jej otec, svedok Z. H., vôbec vo svojich výpovediach nespomínali žiadne odškodnenie
a poškodená si neuplatnila ani nárok na náhradu škody a ani odškodnenie ako obeť násilnej trestnej

činnosti.

Súd vykonal následnú obhliadku miesta činu, tak ako to nariadil krajský súd. Obhliadka bola vykonaná
po súhlase majiteľky rodinného domu, za prítomnosti celého senátu, obžalovaného, jeho obhajcu a
kriminalistického technika. Kriminalistický technik podľa pokynov predsedníčky senátu vyhotovil meranie

miesta činu, náčrtok z miesta činu a fotodokumentáciu. Na základe týchto dôkazov aj osobe, ktorá
nebola na mieste činu, je zjavné, že poškodená nemala možnosť po prvom skutku uniknúť z miesta činu.
Poškodená a aj obžalovaný potvrdili, že obžalovaný zamkol po odchode svedkov W. N. a H. G. zamkol
vchodové dvere vedúce do priestoru rodinného domu, ktorý obžalovaný užíva a že ich našiel v inej izbe.Po uzamknutí tohto priestoru mohla poškodená otvoriť okná, ale únik možný nebol, pretože okno vedúce
z izby, kde došlo ku skutkom vedie do záhrady, pričom izba sa nachádza na poschodí. Okno vedúce z
kuchynky,sícevedienaterasu,ktorávšaksúčasnetvorístrechuprízemiatohtorodinnéhodomu.Schody

z terasy vedú iba na strechu domu, nevedú z terasy dolu do dvora, prípadne záhrady rodinného domu.

Súd vyžiadal správu z Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru v Bratislave,
ale žiadosti vyhovené nebolo, s odôvodnením, že úrad nezabezpečuje právnu
pomoc s cudzinou. Okresný súd má zato, že vyhostenie poškodenej z akéhokoľvek dôvodu z Rakúska

nesúvisí so skutkami, ktoré sú obžalovanému kladené za vinu. Zo správy o povesti poškodenej zo dňa
20.2.2007, ktorú vyžiadal súd vyplýva, že poškodená nebola riešená komisiou na ochranu verejného
poriadku v obci a jej správanie v obci je pomerne slušné. Obhajca obžalovaného predložil správu
o povesti poškodenej zo dňa 12.7.2012, ktorej vyplýva, že poškodená v čase skutkov v roku 2006
navštevovala zariadenia, kde sa konzumovali alkoholické nápoje a zdržiavala sa v spoločnosti ľudí s
kriminálnou minulosťou.

Súd na základe vykonaného dokazovania, po vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo,
a aj v ich súvislostiach, tak ako je vyššie uvedené, mal jednoznačne preukázané, že sa stali skutky,
ktoré sú uvedené vo výroku tohto rozsudku a že ich spáchal obžalovaný. Súd tieto skutky kvalifikoval
ako pokračovací zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Trestného zákona, pretože mal preukázané,

že obžalovaný hrozbou bezprostredného násilia nútil ženu k súloži. Hrozba bezprostredného násilia
spočívala zo strany obžalovaného v tom, že sa poškodenej vyhrážal, že jej zlomí väzy a vzhľadom
nato, že v čase skutku bol fyzicky zdatnejší ako poškodená, nedal jej možnosť brániť sa a prejaviť väčší
odpor ako len slovné odmietnutie. Poškodená mala strach, že obžalovaný svoje hrozby splní, pretože
ich opakoval a tak plnila všetko čo jej obžalovaný po prebudení prikázal. Zo strachu ho bozkávala a aj

sa úplne vyzliekla. Oba skutky časovo súvisia, boli spáchané rovnakým spôsobom, predmetom útoku
obžalovaného bola tá istá poškodená, pričom jednotiaci zámer obžalovaného spočíval v uspokojení jeho
sexuálnych potrieb. Objektom tohto zločinu je právo ženy slobodne sa rozhodovať o svojom pohlavnom
živote a nezáleží na jej povesti, alebo jej spôsobe života.

Obžalovaný O. Z., v mieste trvalého bydliska má dobrú povesť. V obci sa správa slušne, nebol
prejednávaný komisiou na ochranu verejného poriadku. Súdne trestaný bol päťkrát, z toho pre trestný
čin znásilnenia dvakrát. Rozsudkom Okresného súdu Nitra 1T/27/90-86 zo dňa 28.6.1990 v spojení
s uznesením Krajského súdu v Bratislave 5To/144/90-100 zo dňa 27.8.1990 mu bol za
dokonaný trestný čin znásilnenia podľa § 241 ods. 1 Trestného zákona uložený trest odňatia slobody

v trvaní 42(štyridsaťdva) mesiacov so zaradením do I.(prvej) nápravno-výchovnej skupiny, ktorý aj celý
vykonal. Do výkonu tohto trestu nastúpil dňa 15.10.1990 a podmienečne bol prepustený dňa 24.3.1994.
Zvyšok trestu vykonal od 28.12.2002 do 19.1.2003. Rozsudkom Okresného súdu Nitra 3T/98/96-120
zo dňa 18.12.1996 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre 3To/45/97-130 zo dňa 13.3.1997 bol
uznaný za vinného z dokonaného trestného činu znásilnenia podľa § 241 ods. 1 Trestného zákona ako

obzvlášťzávažnýrecidivistapodľa§41ods.1Trestnéhozákonaabolmuuloženýtrestodňatiaslobodyv
trvaní 78(sedemdesiatosem) mesiacov nepodmienečne so zaradením do III.(tretej) nápravno-výchovnej
skupiny. Tento trest celý vykonal od 28.6.1996 do 28.12.2002.

Súd pred rozhodnutím vo veci samej zisťoval na Ústavnom súde SR, či bola podaná a prijatá ústavná

sťažnosť, týkajúca sa ustanovenia § 47 ods. 2 Trestného zákona číslo 300/2005 Z. z. a bolo súdu
oznámené, že Ústavný súd SR prijal takýto návrh Okresného súdu Pezinok na ďalšie konanie. Z výroku
nálezu Ústavného súdu SR PL.ÚS 6/09-158 zo dňa 2.11.2011 vyplýva, že návrhu Okresného súdu
Pezinok v časti vyslovenia nesúladu § 47 ods. 2 zákona číslo 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení
neskorších predpisov s čl. 16 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd nevyhovuje.

Súd pri rozhodovaní o výmere a druhu trestu sa spravoval ustanovením § 34 Trestného zákona, ktorý
upravuje zásady ukladania trestov a tiež ustanovením § 47 ods. 2 Trestného zákona, podľa ktorého

sa súd riadi ak odsudzuje za dokonaný trestný čin znásilnenia podľa § 199 páchateľa, ktorý bol
za takéto trestné činy, hoci aj v štádiu pokusu, dvakrát potrestaný nepodmienečným trestom odňatia
slobody. Po zvážení všetkých okolností tohto prípadu súd dospel k záveru, že trest odňatia slobody na
doživotiebyboloneprimeraneprísneaúčeltrestujeuobžalovanéhomožnédosiahnuťajtrestomodňatiaslobody v trvaní 25 (dvadsaťpäť) rokov nepodmienečne. I keď znalec z odboru psychológie, PhDr. L. W.,
konštatuje po vyhodnotení troch faktorov, ktoré sú potrebné pre hodnotenie možnosti resocializácie a to
spoločenských faktorov, osobnostných faktorov a symptomatických faktorov, že možnosť resocializácie

je u obžalovaného nepriaznivá, má súd zato, že takto uložený trest bude dostačujúci na nápravu
obžalovaného. K tomuto záveru súd dospel aj na základe skutočnosti, že poškodená napriek tomu,
že poznala minulosť obžalovaného, mala vedomosť, že bol dvakrát odsúdený na nepodmienečný trest
odňatia slobody pre znásilnenie a napriek varovaniu svojho otca, aby sa obžalovanému vyhýbala, konala
ľahkovážne, v kritický deň a noc zdržiavala v jeho spoločnosti. Okrem toho spoločne požívali alkoholické

nápoje a poškodená prijala jeho pozvanie do rodinného domu jeho rodičov, v ktorom aj on v tom čase
býval. Toto ľahkovážne konanie poškodenej obžalovaný využil na spáchanie skutkov uvedených vo
výroku rozsudku.

Súd o náhrade škody nerozhodol, pretože poškodená si v trestnom konaní neuplatnila nárok na náhradu
škody.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje,
do 15(pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku.

V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje

aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé,
v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku
predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.