Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 4, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/192/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7513212348
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Sopková Maximová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7513212348.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Sopkovej Maximovej

a sudcov JUDr. Jarmily Čabaiovej a Mgr. Angeliky Sopoligovej vo veci žalobcu Z. Z. S. X N., so sídlom
E., W. 67 - XX, 1. st. floor, S./I. XXX, X., XXXX, W., Cyprus, zastúp. Advokátskou kanceláriou Gallo,
s.r.o., Jilemnického 30, Martin v zastúpení JUDr. Michal Gallo, konateľ a advokát, proti žalovanej W., o
zaplatenie 352,38 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie z 20.
decembra 2013 č. k. 18C/501/2013-63

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice - okolie (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým rozsudkom žalobný návrh na
zaplatenie sumy 352,38 Eur s prísl. zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 352,38 Eur s úrokom z
omeškania vo výške 8,5 % ročne od 18. 7. 2013 na tom skutkovom základe, že 24. apríla 2007 uzavrela
žalovaná ako dlžníčka so Všeobecnou úverovou bankou, a.s. (VÚB) ako pôvodným veriteľom zmluvu,
na základe ktorej jej bol poskytnutý bezhotovostným prevodom spotrebný úver vo výške 829,58 Eur,
lehota splatnosti úveru bola 36 mesiacov, mesačná anuitná splátka 890,07 Sk (29,54 eur), celkový počet
splátok 36, výška úrokovej sadzby 16,9%, dátum prvej splátky 24. 5. 2007 a poslednej anuitnej splátky

24. 4. 2010. Ročná percentuálna miera nákladov bola 27,74%, celkové náklady dlžníka 34.232,32 Sk.
Žalovaná svoj záväzok na vrátenie úveru v dohodnutých splátkach pôvodnému veriteľovi nesplnila
riadne a včas. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok z 20. augusta 2012 medzi pôvodným
veriteľompostupcomVÚBa.s.ažalobcom,postúpilpostupcanažalobcupohľadávkuprotižalovanej.Do
dňa podania žalobného návrhu žalovaná uhradila na istine sumu 477,46 Eur. Podľa prílohy k zmluve o
postúpení pohľadávok, výška pohľadávky postúpená na žalobu je 684,07 Eur. V tomto konaní sa žalobca
domáha zaplatenia istiny vo výške 352,38 Eur, t. j. výška úveru 829,84 Eur mínus na istine uhradených

477,46 Eur = 352,38 eur, t. j. žalovaná suma neobsahuje žiadne úroky z omeškania, poplatky či zmluvné
pokuty. Listom zo dňa 23. 8. 2012 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanej postúpenie svojej
pohľadávky voči nej na žalobcu. Listom zo dňa 23. 8. 2012 pôvodný veriteľ VÚB a.s. oznámil žalovanej
postúpenie pohľadávky na žalobcu.

Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení vzniesla námietku premlčania, preto súd skúmal, či nárok
žalobcu v tomto konaní je premlčaný. Súd poukázal na ust. § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka

[predtým, do 30. 11. 2013, ods. 3 písm. d)], ďalej na ust. § 497, § 499, § 502 ods. 1, § 503 ods. 1, 3,
§ 506, § 387 ods. 1, 2, § 388 ods. 1, § 391 ods. 1, § 392 ods. 1, 2 a § 397 Obchodného zákonníka
a uzavrel, že z prehľadu histórie transakcií na úverovom účte žalovanej vyplýva, že naposledy plnila
žalobcovi splátku dňa 16. 4. 2009. Dlh žalovanej právny predchodca žalobcu vyčíslil ku dňu 24. 7. 2009.Preto ak sa žalobca úspešne chcel domáhať svojho nároku z nezaplateného úveru od žalovanej, mal
žalobu na súd podať najneskoršie dňa 25. 7. 2013. Žalobný návrh však podal až dňa 29. 7. 2013, teda po
uplynutí štvorročnej premlčacej lehoty. Súd preto po vznesení námietky premlčania žalovanou, žalobu

zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., avšak úspešnej žalovanej žiadne
preukázateľné trovy nevznikli, preto náhradu trov konania žalovanej nepriznal.

Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca, navrhol ho zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie. Uplatnil odvolacie dôvody podľa ustanovení § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p., t. j., že

súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia.

Žalobca nesúhlasí so zamietnutím žaloby z dôvodu premlčania nároku . Odvolateľ poukázal na právny
názor vyslovený v uznesení Najvyššieho súdu, spis. zn. 6MCdo/4/2012, v zmysle ktorého je zmluva
o úvere upravená ustanoveniami § 497 - § 507 Obchodného zákonníka, teda je tzv. absolútnym

obchodom. Preto podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak,
je premlčacia doba štyri roky. Žalobca sa nestotožňuje s názorom súdu, že k ukončeniu zmluvy došlo v
roku 2009, ako je uvedené v prehľade histórie transakcií na úverovom účte. Samotné „uzavretie účtu“ z
dôvodu neplnenia záväzkov žalovanej nie je možné stotožniť so žiadnym zo zákonom predpokladaných
spôsobov ukončenia zmluvného vzťahu. V tomto prípade došlo k ukončeniu zmluvy prirodzeným

spôsobom a to uplynutím splatnosti poslednej predpísanej splátky, t.j. žalobca má za to, že splátky
splatné od 24.07.2009 do 24.04.2010 nie sú premlčané.

Žalovaná ostala v odvolacom konaní nečinná.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204
ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody [§ 205 ods.
2 písm. d) a f) O.s.p.], preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi

odvolania(§212ods.1O.s.p.)adospelkzáveru,žeodvolaniežalobcuniejedôvodné,pretožerozsudok
súdu prvého stupňa je vecne správny.

Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach 4. mája 2016 o 9,15 hod. v pojednávacej
miestnosti č. dv. 215, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli zverejnené

minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach (§ 211 ods. 2 O.s.p. v spojení s
§ 156 ods. 1, 3 O.s.p. a § 214 ods. 2 O.s.p.).

Odvolací súd dospel k záveru, že uvedený rozsudok je v konečnom dôsledku vecne správny, preto ho
odvolací súd potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p..

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku z hľadísk žalobcom uplatnených odvolacích
dôvodov dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené, lebo súd prvého stupňa úplne
zistil skutkový stav veci, vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané a vykonané dôkazy správne vyhodnotil podľa svojej úvahy v súlade s § 132 a nasl. O.s.p..

Súd prvého stupňa postupoval správne, pokiaľ prihliadol na námietku premlčania uplatnenú v konaní
žalovanou a dospel k správnemu záveru o nedôvodnosti žaloby z dôvodu premlčania nároku.

Odvolací súd však v prvom rade považuje za potrebné zdôrazniť dôležitú okolnosť, že právny vzťah,

ktorýexistujemedzižalobcomažalovanoujeprávnymvzťahomzospotrebiteľskejzmluvyatedanatento
právny vzťah je treba aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru.

Ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj

keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred
jeho účinnosťou. (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014)Úverová zmluva bola uzatvorená 24. 4. 2007, kedy Občiansky zákonník obsahoval ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách. Nesporne právny vzťah, ktorý vznikol uzavretím zmluvy treba považovať
za absolútny obchod, avšak právny režim sa spravuje predovšetkým Zákonom o ochrane spotrebiteľa,

subsidiárne sa aplikuje Občiansky zákonník všade tam, kde je to pre občana - spotrebiteľa výhodnejšie.

Predmetnú úverovú zmluvu treba teda považovať za zmluvu spotrebiteľskú, v ktorej sa zmluvné
podmienky nemôžu odchýliť od ustanovení Občianskeho zákonníka s použitím Zákona o ochrane
spotrebiteľa a Smernice Rady č. 93/13/EHS v neprospech spotrebiteľa a zmluvné postavenie

spotrebiteľa sa nemôže zhoršiť.

Prednostné použitie ustanovení Obchodného zákonníka na spotrebiteľské právne vzťahy, aj keď ide o
úver ako absolútny obchod upravený v Obchodnom zákonníku, by znamenalo spochybnenie režimu
ochrany spotrebiteľa upravené v Občianskom zákonníku a v osobitných predpisoch na ochranu práv
spotrebiteľa, pričom práve tieto sú voči Obchodnému zákonníku lex specialis. V tejto súvislosti odvolací

súd poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 19. júna 2013, sp. zn. I. ÚS
402/2013-10, podľa ktorého prednostným použitím ustanovení Občianskeho zákonníka na prospech
spotrebiteľa na úver ako absolútny obchod upravený v Obchodnom zákonníku nedošlo k porušeniu
ústavných práv veriteľa.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 cit. zák. pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná

a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Súd prvého stupňa uviedol, že úverovú zmluvu uzavreli právny predchodca žalobcu so žalovanou 24.
4. 2007 a nakoľko si žalovaná neplnila svoje zmluvné povinnosti riadne a včas, dlh žalovanej právny
predchodca žalobcu vyčíslil ku dňu 24. 7. 2009. Preto ak sa žalobca úspešne chcel domáhať svojho

nároku z nezaplateného úveru od žalovanej, mal žalobu na súd podať najneskoršie dňa 25. 7. 2013.

Žalobca v odvolaní uvádza, že v tomto prípade došlo k ukončeniu zmluvy prirodzeným spôsobom a to
uplynutím splatnosti poslednej predpísanej splátky, t.j. žalobca má za to, že splátky splatné od 24. 7.
2009 do 24. 4. 2010 nie sú premlčané.

Odvolací súd dospel k záveru, že nakoľko v danom prípade je potrebné aplikovať na posúdenie
premlčania nároku ustanovenia Občianskeho zákonníka, žalobný návrh bolo potrebné podať najneskôr
do 25. 4. 2013, a to aj v prípade ak k ukončeniu zmluvy došlo uplynutím splatnosti poslednej predpísanej
splátky, t.j. 24. 4. 2010. Žalobný návrh však žalobca podal až dňa 29. 7. 2013, teda po uplynutí trojročnej

premlčacej lehoty. Premlčaná je celá pohľadávka žalobcu t. j. hlavný záväzok istina vo výške 352,38
Eur a zánikom práva hlavného záväzku sa premlčuje aj úrok z omeškania vo výške 8, 50 %, ktorý tvorí
príslušenstvo pohľadávky ako vedľajší záväzok akcesorickej povahy vo vzťahu k istine.

Z tohto hľadiska je preto vecne správny postup súdu, ktorý žalobu zamietol z dôvodu premlčania nároku

žalobcu. Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa ako
vecne správny potvrdil.

Účastníci nenavrhli rozhodnúť o náhrade trov odvolacieho konania, preto o ich náhrade nebolo potrebné
rozhodnúť (§ 224 ods. 1, § 151 ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák.
č.757/2004 Z. z. o súdoch v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.