Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, April 7, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/493/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114218004
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7114218004.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudcov
JUDr. Petra Tutka a JUDr. Jána Slebodníka, vo veci žalobcu S. H., J., D. 8, t.č. M. X., K. námestie 1, zast.
JUDr. Mariannou Lechmanovou, advokátkou, Košice, Štúrova 20, IČO: 42 249 163, proti žalovanému
ObNV Košice IV, Košice, Smetanova 4, v súčasnosti Okresný úrad, Mestská časť Košice IV - Juh, o
vydanie pozemku, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu 38C/187/2014-66 z 2.9.2016 Okresného súdu

Košice I

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie z 2.9.2016.
Stranám sporu nepriznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) uznesením rozhodol, že konanie zastavuje a stranám náhradu trov
konania nepriznal.

2.V odôvodnení uznesenia o.i. uviedol, čoho sa žalobca žalobou, podanou uňho 10.7.2014 domáhal a
akojuskutkovo odôvodnil.Citujúcznenie§161ods.1,2CSPpoukázalnaskutočnosť,žežalobcaoznačil
ako žalovaného ObNV Košice IV- v súčasnosti Okresný úrad, Mestská časť Košice IV - Juh, ktorý nemá
právnu subjektivitu, nie je teda pasívne vecne legitimovaný. Nakoľko ide o taký nedostatok podmienky
konania, ktorý bráni súdu v pokračovaní v konaní, a teda súd nemohol rozhodovať o žiadostiach žalobcu
o pripustení zámeny strany sporu na strane žalovaného, preto v zmysle § 161 ods. 2 CSP konanie

vo veci zastavil. O trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 3 CSP (jeho znenie citoval) náhradu
žiadnejzostránnepriznal.Záveromuviedol,žepredmetnéuznesenievšaknebrániopätovnémupodaniu
žaloby bez uvedených vád a nedostatkov.
3.Uznesenie napadol včas podaným odvolaním žalobca v zmysle § 355 ods.2 CSP, §357 písm. d)
CSP, § 362 ods.1 CSP, § 365 ods.1 písm. a), písm. b), písm. d), písm. e), písm. f), písm. g), a
písm. h) a odôvodnil ho tým, že v čase vydania uznesenia teda 2.9.2016 už súd nemal splnené

podmienky v zmysle § 161 ods.1 CSP a § 161 ods.2 CSP a teda, aby rozhodol tak, že konanie
zastaví. Žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne presne identifikoval a určil, kto je v konaní pasívne
vecne legitimovaný. Za žalovaného teda označil Mesto Košice a sám žalobca označil za žalovaného aj
Ministerstvo pôdohospodárstva SR. Ohľadom vstupu do konania ďalších účastníkov súd nerozhodol a s
podaniami žalobcu sa nijako nevysporiadal. Žalobca má za to, že týmto konaním mu súd odňal možnosť
konať na súde a teda aj prístup k spravodlivému súdnemu konaniu. Súd sa absolútne nezaoberal

skutkovou stránkou daného prípadu. Skutočnosť, že žalobca označil za žalovaného subjekt, ktorý nie
je pasívne vecne legitimovaný nebráni súdu, aby v konaní pokračoval s ďalšími účastníkmi konania,
ktorých v tomto konaní žalobca označil. Napokon samotný súd dva krát vyzýval právnu zástupkyňu
žalobcu, aby upresnila návrh na začatie konania, čo sa aj stalo a to podaniami z 12.7.2016, podaním z
8.4.2016 a podaním z 29.10.2015. Súd vyzval žalobcu aj na správne označenie žalovaného a napokon
potom,čohožalobcaoznačil,užsúdzastavilkonanie.Nazákladevyššieuvedenýchskutočnostížalobca

navrhuje, aby Okresný súd Košice I vydal nasledovné rozhodnutie: Súd zrušuje Uznesenie Okresného
súdu Košice I, č.k. 38C/187/2014 z 2.9.2016, ktorým Okresný súd Košice I konanie zastavil a stranámnáhradu trov konania nepriznal. Žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia vo
výške 145,84 eur na bankový účet právnej zástupkyne žalobcu a to za dva úkony právnej služby (á
64,53 eur a 8,39 eur režijný paušál).

4.Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - Na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 CSP a uznesenie
ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods.1,2 CSP, lebo odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom
rozsahu stotožňuje, na čom nič nemení ani podané odvolanie.

5. Žalobcom uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. a) CSP neboli splnené procesné
podmienky, ktorými sú také vlastnosti súdu a subjektov civilného konania, ktoré musia byť splnené na
to, aby sa dosiahol cieľ súdneho konania, vyplývajúci zo základných ustanovení Civilného sporového
poriadku (napr. nedostatok procesnej subjektivity). Na procesné podmienky konania súd prihliada
kedykoľvek počas konania.
6.Žalobca na nesplnenie procesných podmienok nepoukazuje a žiadne porušenie nezistil ani odvolací

súd.
7.Žalobcom uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. b) CSP (súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces), ktorý spočíva v tom, že vady konania postihujú chybný
postup súdu prvej inštancie pri dokazovaní, nesprávne posudzovanie procesných otázok v priebehu

konania (ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania), chybné poučovanie účastníkov a ďalšie
nedostatky v jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu konania alebo v súvislosti s rozhodovaním,
pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú samy o sebe (bez ďalšieho), ale len vtedy, ak sú
dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Vada konania, ktorá môže mať vplyv na správnosť rozhodnutia, v konkrétnom

prípade nemusí mať za následok vecne nesprávne rozhodnutie a odvolací súd tu posudzuje otázku, či
by obsah výroku rozhodnutia bol iný, keby k vade konania nedošlo. Typickou vadou, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci je také porušenie práv účastníka konania, v dôsledku ktorého
mu bola odňatá možnosť konať pred súdom [napr. nedostatok vyrozumenia účastníka o pojednávaní
súdu (vrátane oneskoreného predvolania či vyrozumenia), v dôsledku ktorého bol účastník vylúčený

z prednesu, z práva vyjadriť sa k dokazovaniu a p., neposkytnutie odvolateľovi poučenia o povinnosti
tvrdenia (§ 157 ods.2 CSP) ale aj § 171 ods.1 CSP alebo poučenia o dôkaznej povinnosti (§ 132 ods.1
CSP), aj keď to bolo podľa stavu konania potrebné, rozhodnutie o veci bez nariadenia pojednávania (§
177 ods.2 CSP), i keď pre to neboli splnené podmienky]. Vadnosť konania môže účastník preukazovať
nielen na základe skutkového a dôkazného stavu, ktorý tu bol v konaní pred súdom, ale tiež s

prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli pred súdom uplatnené [§ 366, § 373 ods.4 CSP].
Vadou konania (dôkazného) je i okolnosť, že pri vykonávaní dokazovania nebolo postupované v súlade
s príslušnými ust. CSP (predtým O. s. p.), napr. osoba, ktorá mala byť vyslúchaná ako svedok, bola
vyslúchnutá ako účastník konania, svedok nebol o svojich povinnostiach riadne poučený, listinný dôkaz
bol vykonaný v rozopre s § 204 CSP a p..

8.Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. b) CSP spočíva aj v tom, že procesným postupom alebo aj
rozhodnutím súdu došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom, v dôsledku ktorého účastník nemôže
uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu CSP ale aj kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní,
zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými
skutočnosťami, právo na riadne odôvodnenie, právo na preskúmanie rozhodnutia.

9.Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. d) CSP konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, predstavuje vady konania, ktoré nie sú subsumované pod ostatné
odvolacie dôvody avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie napr.
nesprávne realizovaná manudukčná povinnosť (§ 160). Tieto vady postihujú chybný postup súdu prvej
inštancie pri dokazovaní, nesprávne posudzovanie procesných otázok v priebehu konania (ktoré neboli

predmetom samostatného rozhodovania), chybné poučovanie účastníkov a ďalšie nedostatky v jeho
činnosti, ku ktorým došlo v priebehu konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým
odvolacím dôvodom nie sú samy o sebe (bez ďalšieho), ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého
porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Vada konania, ktorá môže mať vplyv na správnosť rozhodnutia, v konkrétnom prípade nemusí mať

za následok vecne nesprávne rozhodnutie a odvolací súd tu posudzuje otázku, či by obsah výroku
rozhodnutia bol iný, keby k vade konania nedošlo. Typickou vadou, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci je také porušenie práv účastníka konania, v dôsledku ktorého mu
bola odňatá možnosť konať pred súdom [napr. nedostatok vyrozumenia účastníka o pojednávanísúdu (vrátane oneskoreného predvolania či vyrozumenia), v dôsledku ktorého bol účastník vylúčený
z prednesu, z práva vyjadriť sa k dokazovaniu a p., neposkytnutie odvolateľovi poučenia o povinnosti
tvrdenia (§ 157 ods.2 CSP) ale aj (v čase rozhodovania súdu § 100 ods.1 O. s. p. (teraz § 171 ods.1

CSP) alebo poučenia o dôkaznej povinnosti (§ 132 ods.1 CSP), aj keď to bolo podľa stavu konania
potrebné, rozhodnutie o veci bez nariadenia pojednávania (§ 177 ods.2 CSP), i keď pre to neboli splnené
podmienky]. Vadnosť konania môže účastník preukazovať nielen na základe skutkového a dôkazného
stavu, ktorý tu bol v konaní pred súdom, ale tiež s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli
pred súdom uplatnené [§ 205a ods.1 písm. b) O. s. p.]. Vadou konania (dôkazného) je i okolnosť, že pri

vykonávaní dokazovania nebolo postupované v súlade s príslušnými ust. CSP (predtým O. s. p.), napr.
osoba, ktorá mala byť vyslúchaná ako svedok, bola vyslúchnutá ako účastník konania, svedok nebol o
svojich povinnostiach riadne poučený, listinný dôkaz bol vykonaný v rozopre s § 204 CSP a p..
10.Žalobcom uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. e) CSP (súd prvej inštancie nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností), spočíva v neúplnosti zistenia
skutkového stavu, ktorý je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že súd prvej

inštancie nevykonal účastníkom navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a
navrhnutýdôkazjespôsobilýpreukázaťprávnevýznamnúskutočnosť(napr.preto,žehonepovažovalza
rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže
byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Ide o vadu skutkovú, keď strana navrhla dôkaz,
ktorý je potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, ale súd prvej inštancie takýto dôkaz nevykonal.

Z povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť
dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci
boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a
ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.
Vyhodnotenie relevancie navrhnutého dôkazu ako aj prípustnosť dôkazu je výsadnou doménou súdu.

Súd pochybí, ak zamietne návrh na vykonanie dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť ďalšie relevantné
skutkové zistenia.
11.Žalobca v odvolaní neoznačuje žiaden dôkaz, ktorý navrhovala už v konaní na súde prvej inštancie,
ale nebol vykonaný, preto tento odvolací dôvod nie je daný.
12.Žalobcom uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel

na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) a týka sa chyby v zisťovaní
skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo
podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec
posúdilpoprávnejstránkeaktoréjenesprávnevtomzmysle,ženemáoporuvovykonanomdokazovaní,
pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť,

keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny
názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny
význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v
súlade s § 191 CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.) a to

vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán
sporunevyplynuli,aniinaknevyšlipočaskonanianajavo,aleboopomenulrozhodujúceskutočnosti,ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové
zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení
dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov

účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z § 191-§ 194 CSP.
13.Z odôvodnenia napadnutého uznesenia jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu

skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové
zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp.
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá
tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 - § 194 CSP.

14.Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. g) CSP (zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú
prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené) je daný vtedy, ak vo svetle nových skutočností alebo dôkazov, ktoré účastník uplatnil v
súlade s § 366 písm. d) CSP, nemôže obstáť súdom zistený skutkový stav. Ide najmä o skutočnosti adôkazy, ktoré nastali (vznikli) po vyhlásení (vydaní) rozhodnutia súdu prvej inštancie, preto skutočnosti
a dôkazy, ktoré tu boli v konaní pred súdom prvej inštancie a účastník ich neuplatnil (hoci len preto, že
o nich nevedel), nemôžu byť v sporovom konaní odvolacím dôvodom. Predpokladá sa, že účastníkom

uplatnené skutočnosti a dôkazy sú nové (v porovnaní s tým, aké tu boli v konaní pred súdom prvého
stupňa) a v danej veci sú právne významné.
15.Žalobcom uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) spočíva v tom, že právnym posúdením je
činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn.

vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho
predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci [§365 ods.1 písm. h)] je jeho omyl pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil
iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho
vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod
právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a

použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad
o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil
zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného
skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto

vec rozhodnutá.
16.Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne
aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a
povinnostiach stranách sporu.
17.Žiaden zo žalobcom uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný.

18. Na zdôraznenie správnosti odvolací súd dodáva:
19.Podľa § 161 ods.1 CSP súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za
ktorých môže konať a rozhodnúť.
20.Podľa § 161 ods.2 CSP ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.

21.Podľa § 62 CSP ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.
22.Procesná subjektivita sa odvíja od spôsobilosti mať práva a povinnosti. Inak ju má len ten, komu ju
zákon výslovne priznáva. Pri fyzických osobách spôsobilosť mať práva a povinnosti vzniká narodením
a zaniká smrťou (§ 7 OZ). Spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby. Právnickými
osobami sú združenia fyzických alebo právnických osôb, účelové združenia majetku, jednotky územnej

samosprávy, iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon. Právnické osoby vznikajú dňom, ku ktorému
sú zapísané do obchodného alebo do iného zákonom určeného registra, pokiaľ osobitný zákon
neustanovuje ich vznik inak. Právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom
určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak.
Z uvedeného vyplýva, že právnické osoby zapisované do obchodného registra sa stávajú subjektmi

práva, nadobúdajú právnu subjektivitu, a teda aj procesnú subjektivitu, dňom svojho vzniku, ktorým je
deň zápisu do uvedeného registra, a túto subjektivitu strácajú dňom výmazu z obchodného registra.
Posudzovanie otázky právnej subjektivity strany konania v občianskom súdnom konaní predpokladá
jej riadne označenie. Aj keď v prípade právnických osôb sú ich základnými pojmovými znakmi názov
a sídlo, tieto údaje nie sú jedinými identifikačnými znakmi, ktoré právnickú osobu identifikujú. Takýmto

identifikačným údajom je napríklad aj identifikačné číslo právnickej osoby, ktoré sa povinne zapisuje do
obchodného registra.
23.Ak v žalobe označený účastník nemá právnu subjektivitu (nie je spôsobilý byť účastníkom súdneho
konania), nemôže súd pripustiť, aby na jeho miesto vstúpil do už začatého konania subjekt s právnou
subjektivitou; nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania je neodstrániteľným nedostatkom

podmienky tohto konania, pre ktorý treba konanie zastaviť. Žalobcom označený žalovaný - Okresný
úrad, Mestskej časti Košice IV nemá právnu subjetivitu.
24.Citované ust. má generálnu povahu a v zásade platí, že súd danosť procesných podmienok skúma
ex officio v ktoromkoľvek štádiu konania. V prejednávanom spore zistil, že označený žalovaný nemá
procesnú subjektivitu, ktorá vyjadruje spôsobilosť by sporovou stranou a je dôležité zistiť kedy k strate

procesnej subjektivity došlo. V prípade, ak k jej strate došlo v priebehu vedeného konania súd pokračuje
s právnymi nástupcami (§ 63 CSP). Ak k strate procesnej subjektivity došlo pred začatím konania táto
skutočnosť vždy vedie k zastaveniu konania. Nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania nemožnoodstrániť lebo nejde o vadu podania spočívajú v jej neúplnosti alebo nesprávnosti (viď ZSP 49/2001,
R 65/1996).
25.Ak v žalobe označený účastník nemá právnu subjektivitu, teda nie je spôsobilý byť účastníkom

súdneho konania (nemá procesnú subjektivitu), napríklad obchodná spoločnosť zanikla výmazom z
obchodného registra pred začatím konania alebo fyzická osoba zomrela pred začatím konania, súd
nemôže pripustiť, aby na jeho miesto vstúpil do už začatého konania subjekt s právnou subjektivitou.
Nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania je neodstrániteľným nedostatkom podmienky tohto
konania, pre ktorý treba konanie zastaviť. Poučovacia povinnosť súdu je zameraná na pomoc

účastníkom sporu predovšetkým ohľadom procesných aspektov ich úkonov, ale súd nemá povinnosť,
no ani oprávnenie poučovať účastníka o jeho hmotnoprávnych oprávneniach a účinkoch jeho úkonov,
ktoré na súde uplatňuje, teda ani o tom, či a ktorý účastník má byť aktívne alebo pasívne legitimovaný,
lebo by to bolo v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov konania.
26.Uvedený záver je v súlade s rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004,
rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28.11.2001, sp. zn. 5 Cdo 130/01

27.Absencia spôsobilosti byť účastníkom konania je tzv. neodstrániteľným nedostatkom podmienky
konania. To znamená, že pokiaľ ňou označený účastník konania nedisponoval v momente začatia
konania, nie je možné tento nedostatok dodatočne zhojiť. V prípade, ak súd zistí nedostatok spôsobilosti
byť účastníkom konania v čase podania návrhu, nemá inú možnosť, len konanie zastaviť. Návrh na
začatie konania podaný nespôsobilým subjektom totiž nemá účinky riadne podaného návrhu. Jediným

spôsobomjehovybaveniajezastaveniekonania.Dotakéhoto"konania"nemožnopristupovať,zamieňať
jeho účastníkov a pod., pretože je od počiatku vadné, ide vlastne o (ne)konanie, s ktorým sa súd musí
vysporiadať jedine postupom podľa § 62 CSP.
28.Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacie konanie.

29.Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
30.Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
31.Žalobca nemal v odvolacom konaní úspech a žalovanému žiadne trovy nevznikli, preto im nebolo
priznané právo na náhradu trov odvolacieho konania.

32.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde.V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.