Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, November 23, 2016

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Sžo/56/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 9013010141
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Rumana

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:9013010141.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a zo

sudcov JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Soni Langovej v právnej veci žalobcu: DUO CENTER Slovakia
s.r.o., IČO: 35 832 126, Pribinova 23, Bratislava, zastúpený: JUDr. Milan Ficek, advokát, Žilinská
14, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej
republiky, Námestie slobody 6, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. 85/2013 zo dňa 12. júla 2013, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.
k. 1S/261/2013-139 zo dňa 11. decembra 2014, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/261/2013-139 zo

dňa 11. decembra 2014 m e n í tak, že napadnuté rozhodnutie žalovaného číslo: 19643/2013/
D220-SLP/4207, označené ako rozhodnutie Ministra č. 85/2013 zo dňa 12. júla 2013 v spojení s
prvostupňovým rozhodnutím žalovaného
č.j. 12174/2013/C212-SCDPK/23959 zo dňa 12.04.2013 vo výroku, ktorým bola žalobcovi uložená
pokuta 30 000 € m e n í tak, že žalobcovi podľa § 22a písm. ch) zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných
komunikáciách (cestný zákon) v znení účinnom ku dňu 12.04.2013 ukladá pokutu vo výške 10 000 €, vo
zvyšnej časti rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/261/2013-139 zo dňa 11. decembra 2014

m e n í tak, že žalobu z a m i e t a.

Pokuta je splatná do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Úhradu ju potrebné vykonať priloženým
poštovým peňažným poukazom žalovaného alebo prevodným príkazom na účet žalovaného v štátnej
pokladnici (č.ú.7000117702/8180, VS221004/C212).

Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave podľa § 250j ods. 2 písm. e/ Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zrušil rozhodnutie žalovaného č. 85/2013 zo dňa 12.07.2013 a vec vrátil
žalovanému na ďalšie konanie. Predmetným druhostupňovým rozhodnutím žalovaný zamietol rozklad
žalobcu a potvrdil rozhodnutie Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR č. 12174/2013/
C212 - SCDPK/23959 zo dňa 12.04.2013 o uložení pokuty žalobcovi vo výške 30.000,- €. Pokuta bola
žalobcovi uložená z dôvodu porušenia § 10 ods. 3 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách

(cestný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 135/1961 Zb.“), ktorého sa mal dopustiť
tým, že nezákonne umiestnil v ochrannom pásme diaľnice D1 v úseku Bratislava - Trnava, 25 kusov
reklamných, informačných a propagačných zariadení.Krajský súd rozsudok odôvodnil tým, že v predmetnej veci na prvom stupni konala Mgr. Z. E. a vzhľadom
na túto skutočnosť s poukazom na ustanovenie § 13 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
(správnyporiadok)vzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlen„Správnyporiadok“)malabyťzprejednávania

ako členka osobitnej poradnej komisie ministra vylúčená. O vylúčení člena komisie rozhoduje predseda
komisie. Postup pri rozhodovaní komisie a podpis oprávnenej osoby by mal upraviť rokovací poriadok
komisie, pričom proti rozhodnutiu o vylúčení člena komisie alebo jej predsedu nie je prípustné odvolanie.
Súd prvého stupňa z obsahu administratívneho spisu zistil, že tento neobsahuje žiadne rozhodnutie
predsedu komisie o vylúčení Mgr. Z. E., ako členky poradnej komisie v predmetnej veci. Žalovaný

poukazoval na prezenčnú listinu, ktorou žalovaný poukazoval na neprítomnosť Mgr. E. na zasadnutí
komisie dňa 27.06.2013, túto však súd prvého stupňa vyhodnotil tak, že to nie je dôkaz preukazujúci
rozhodnutie predsedu komisie o vylúčení menovanej ako členky poradnej komisie. Súd prvého stupňa
druhostupňové rozhodnutie správneho orgánu zrušil s tým, že v ďalšom konaní bude úlohou žalovaného
odstrániť tento nedostatok a v rámci konania sa vysporiadať so zabezpečením zloženia osobitnej
poradnej komisie ministra, ktoré bude v súlade s § 13 v spojení s § 9 ods. 2 Správneho poriadku.

II.

Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie a navrhol, aby odvolací súd
zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alebo aby rozsudok súdu prvého

stupňa zmenil a žalobu zamietol.

Uviedol, že správnym orgánom, ktorý rozhodoval o podanom rozklade voči rozhodnutiu o pokute bol
v tomto prípade minister, ako vedúci ústredného orgánu štátnej správy a nie rozkladová komisia.
Rozkladová komisia má iba charakter odborného poradného orgánu, pritom návrhy jej rozhodnutí majú

iba odporúčací charakter. Tomu zodpovedá aj skutočnosť, že komisia nemá v rámci správneho konania
oprávnenie vykonávať procesné úkony, ktoré inak prislúchajú správnemu orgánu (vykonávanie dôkazov
a iné). Minister ako príslušný správny orgán, ktorý vo veci rozhoduje, nie je návrhom rozkladovej
komisie viazaný. Ustanovenie § 13 ods. 2 Správneho poriadku sa vzťahuje iba na vylúčenie člena
komisie ako kolektívneho správneho orgánu, nie na člena komisie, ktorá plní iba poradnú funkciu

pre príslušný správny orgán. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
2Sžo/31/2011 zo dňa 18.04.2012, v ktorom už najvyšší súd posudzoval obdobný prípad. Žalovaný
uviedol, že v záujme zachovania objektívnosti a nestrannosti Mgr. E. nebola prizvaná na rokovanie
o predmetnej veci. Predseda rozkladovej komisie síce nerozhodol o vylúčení Mgr. E. rozhodnutím,
ktoré by malo náležitosti podľa § 47 Správneho poriadku, avšak Mgr. E. sa nezúčastnila rokovania

rozkladovej komisie, na prezenčnej listine sa nachádza poznámka o vylúčení z rokovaní a chýba jej
podpis. Účel ustanovení § 9 až 13 Správneho poriadku o nestrannosti v rozhodovacom procese bol v
plnom rozsahu dodržaný. Rozkladová komisia rokovala a návrh rozhodnutia o rozklade vypracovala v
zložení, ktoré bolo nestranné. Žalovaný poukázal ešte na skutočnosť, že v prvostupňovom konaní o
pokute a rozhodnutie o pokute vydala Ing. K. F.. Spisový materiál bol pridelený Mgr. E. až 25.04.2013

po vydaní rozhodnutia o pokute zo dňa 12.04.2013, ktorým bolo prvostupňové konanie ukončené.
Vyjadrenie, ktoré k rozkladu vypracovala Mgr. E. nie je konaním rozkladovej komisie, ale konaním Sekcie
cestnej dopravy a pozemných komunikácií. Vyjadrenie vecnej sekcie k rozkladu nie je prvostupňovým
konaním, ale už konaním v druhom stupni, kde aj prvostupňový správny orgán má právo vyjadriť sa k
rozkladu.

III.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
potvrdiť. Zároveň si uplatnil na náhradu trovy konania vo výške 148,22 €. Uviedol, že rozhodnutie

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/31/2011 zo dňa 18.04.2012 je odlišné od prejednávaného prípadu. V
danom prípade Najvyšší súd SR vychádzal z konania na odvolacom správnom orgáne vo vzťahu medzi
členmi rozkladovej komisie - jeho predsedu (ktorá nemá v konaní rozhodovací charakter) a vedúcim
služobného úradu (ktorý v odvolacom konaní rozhoduje). Vznesená námietka súvisela so zmenou v
osobevedúcehoúradu,tedanievovzťahumedzirozhodovacímkonanímprvostupňovéhoaodvolacieho

správneho orgánu, tak ako je to v prejednávanom prípade. Žalobca uviedol, že vadou konania, ktorá
má za následok nezákonnosť rozhodnutia je aj prípad, keď správny orgán nerozhodol o zaujatosti v
súlade so zákonom.Žalobcauviedol,žeaktívnypodielúčastiMgr.E.vrozkladovejkomisiipreukazujeajtáskutočnosť,ktorou
sa zaoberala rozkladová komisia a ktorá je uvedená v odôvodnení rozhodnutia ministra č. 85/2013,
kde je zaťažené odvolacie konanie a odôvodnenie sankčného rozhodnutia z dôvodu pripísania ďalších

štyroch skutkov žalobcu, ktoré neboli predmetom prvostupňového správneho konania a nikdy neboli
predmetom ani iného správneho konania, dokazovania a vydania rozhodnutia, ktoré by tieto štyri nové
skutky v minulosti potvrdzovali.

Podľa názoru žalobcu, preukazovanie žalovaným tvrdenej skutočnosti, že Mgr. E. bola z rokovania

rozkladovej komisie vylúčená formou prezenčnej listiny nie je dôkaz, keďže prezenčná listina mohla
byť v priebehu začínajúceho súdneho konania dodatočne upravená alebo prepísaná. Iný relevantný
dôkaz, preukazujúci skutočnosť o vylúčení zaujatého zamestnanca, ktorý sa aktívne podieľal na práci
v rámci prvostupňového správneho konania, z konania pred odvolacím orgánom v rozkladovej komisii,
neexistuje. Rovnako tak neexistuje žiadne rozhodnutie ani v zázname z rokovania rozkladovej komisie
dňa 27.06.2013. Nedostatok takéhoto rozhodnutie o vylúčení člena rozkladovej komisie má zásadný

vplyv na zákonnosť rozhodnutia o rozklade.

Záverom žalobca namietal aj tvrdenie žalovaného, že rozkladová komisia nemá v rámci správneho
konania oprávnenie vykonávať procesné úkony, ktoré inak prislúchajú správnemu orgánu, ako je
vykonávanie dôkazov a iné. Poukázal na ustanovenia § 59 ods. 1 a § 61 ods. 3 Správneho poriadku.

Orgán rozhodujúci o rozklade sa preto nemal obmedziť len na dôvody rozkladu, ale zaoberať sa
vecou so všetkých hľadísk, vrátane naplnenia skutkových znakov a právnej kvalifikácie prejednávaného
správneho deliktu. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
4Sžf/85/2012. Z odvolania žalovaného vyplývala podľa názoru žalobcu skutočnosť preukazujúca
porušenie zákona závažným spôsobom, a to že v správnom konaní so žalobcom došlo k vadám konania,

ktoré viedli k porušeniu jeho práv na spravodlivé, dvojinštančné správne konanie. Z podaného odvolania
žalovaného podľa názoru žalobcu vyplýva, že zriadená rozkladová komisia postupovala iba formálne a
neplnila funkciu dvojinštančnosti v správnom konaní, teda opraviť prípadné skutkové alebo právne vady
rozhodnutia vydaného v prvom stupni, ktoré boli žalobcom v rozklade namietané a v prípade potreby
doplniť dokazovanie.

IV.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok
krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a v medziach podaného odvolania

(§ 246c ods. 1 veta prvá a § 212 ods. 1 O.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 250ja ods. 2 O.s.p., keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne
5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
www.nsud.sk <. môže súd rozhodnúť rozsudkom o
náhrade škody, o peňažnom plnení alebo o peňažnej sankcii, ak na základe vykonaného dokazovania

dospel k záveru, že o spore, o inej právnej veci alebo o uložení sankcie má byť rozhodnuté inak, ako
rozhodol správny orgán. Rozsudok súdu nahrádza rozhodnutie správneho orgánu v takom rozsahu, v
akom je rozsudkom súdu rozhodnutie správneho orgánu dotknuté. Tento rozsah musí byť uvedený vo
výroku rozsudku, pričom súd dotknutý výrok zmení. Súd rozhodne o trovách konania vrátane trov, ktoré
vznikli v konaní pred správnym orgánom

Najvyšší súd sa nestotožnil so žalovaným pri voľbe metódy pri ukladaní pokuty, keď použil sčítaciu
zásadu a na jej základe matematicky určil sankciu v súčte za každé zariadenie. Senát najvyššieho súdu
dospel k záveru, že v danom prípade sankcia mala byť uložená v strednom rozpätí zákonnej sadzby
ako úhrnná. Preto napadnuté rozhodnutie zmenil v časti výšky pokuty, vo zvyšku zostáva rozhodnutie

nedotknuté.

Pokiaľ ide o procesné námietky, senát nezistil ich dôvodnosť. Z prezenčnej listiny zo zasadnutia
OsobitnejporadnejkomisieMinistradopravy,výstavbyaregionálnehorozvojaSRzriadenejrozhodnutím
ministra č. 207/2002 zo dňa 31.12.2002, konaného dňa 27.06.2013 v Bratislave vyplýva, že Mgr. Z.

E. bola podľa § 9 ods. 2 Správneho poriadku vylúčená z rozhodovania tejto poradnej komisie a na
prijímaní stanoviska osobitnej poradnej komisie Ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR
zriadenej rozhodnutím ministra č. 207/2002 zo dňa 31.12.2002, konané dňa 27.06.2013 v Bratislave,
sa nezúčastnila. Na predmetnej prezenčnej listine sa nachádzajú podpisy členov tejto poradnej komisie.O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods.
1 O.s.p. a § 246c ods. 1, 2 veta prvá O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý nemal úspech v konaní v celom

rozsahu náhradu trov nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.
mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.