Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 15, 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9Csp/20/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117201588
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8117201588.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia

Slovakia, s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného JUDr.
Ján Šoltés, advokát, so sídlom Mýtna 48, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava, proti žalovanému: L. V., O..
XX.XX.XXXX, V. B. XX, XXX XX F., o zaplatenie 1 109,75 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Konanie zastavuje v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 177,23 € a úroku z omeškania vo výške 8 %
ročne z tejto sumy od 16.12.2016 až do zaplatenia.

II. Žalobu zamieta.

III. Žalobca nemá nárok na náhradu trov konania a žalovanému nárok na náhradu trov konania
nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou došlou súdu dňa 20.01.2017 sa pôvodný žalobca Všeobecná úverová banka a.s. domáhal na
žalovanom zaplatenia sumy vo výške 1 109,75 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8 % ročne z tejto
sumy od 16.12.2016 na tom skutkovom základe, že dňa 19.07.2012 mala uzatvoriť Zmluvu o vydaní a
používaní kreditnej platobnej karty VÚB, na základe ktorej bola žalovanému poskytnutá kreditná karta
s nasledujúcimi parametrami:

- schválený úverový rámec 450 €,
- štandardná mesačná splátka 15 €,
- úrok 22,80 % ročne.
1.1. Keďže žalovaný si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy a jeho platobnú disciplínu sa
nepodarilo obnoviť, pred odstúpením na vymáhanie žalobca vystavil ku dňu 11.12.2016 výpis z bankovej
knihy s konečným stavom ku dňu 30.11.2016 obsahujúci súhrn debetných položiek v celkovej výške 1
109,75 €.

2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

3. Súd rozhodoval na pojednávaní konanom dňa 15.06.2017 v neprítomnosti strán sporu a vykonaným
dokazovaním obsahom listín tvoriaci súdny spis zistil nasledujúce:
3.1. Dňa 19.07.2012 bola medzi VÚB a.s. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom uzatvorená zmluva s
názvom „Žiadosť o aktiváciu bankomatky Quatro“. Z tejto zmluvy vyplýva, že žalovanému bol schválený

úverový rámec vo výške 900 €, štandardná mesačná splátka vo výške 30 € a úroková sadzba 22,80 %
ročne. Indikatívna ročná percentuálna miera nákladov mala výšku 27,47 %, celková čiastka, ktorú mal
spotrebiteľ zaplatiť bola 1 431,44 €, celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom531,44 €, deň splatnosti štandardnej mesačnej splátky bol 15-ty deň v kalendárnom mesiaci a mal byť
uvedený vo výpise a priemerná hodnota RPMN pre kreditné karty bola 21,82 %.

4. Súd vyzval žalobcu na zaslanie originálu zmluvy a originálu všetkej zmluvnej dokumentácie za účelom
preverenia, či zmluva je od článku V. bodu 7 skutočne nečitateľná, alebo je vyhotovená iba zlá kópia.
Keďže žalobca súdu požadované doklady nezaslal, súd dospel k záveru, že časť zmluvy od článku V.
bodu 7 a následne aj článok VI. (č. l. 9) okrem časti podpisov, je neplatná pre nezrozumiteľnosť. Rovnaký
záver sa týka aj obchodných podmienok, ktoré sú prakticky nečitateľné aj s použitím prostriedku na

zväčšovanie textu. Neplatnosť je daná na základe nasledujúcich ustanovení:
4.1. Podľa § 37 ods.1 OZ - Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.
4.2. Súd poukazuje na odôvodnenia nasledujúcich rozhodnutí, s ktorými sa stotožňuje a preberá ich za
svoje v prejednávanej veci.
Podľa rozhodnutia Finančného arbitra ČR registračné číslo 76/SU/2012 - „Pokud jde o posouzení

formálníchnáležitostíSmlouvyoúvěru,finančníarbitrpřizkoumáníSmlouvyoúvěrushledal,žeInstituce
tuto smlouvu koncipovala, vyjma označení jednotlivých částí Smlouvy o úvěru a identifikačních údajů
smluvních stran, do dvou sloupců za využití typu bezpatkového písma z rodiny Arial, ve velikosti
odpovídající zhruba 5,5 typografického bodu. Finanční arbitr provedením jednoduchého měření zjistil,
že velká písmena abecedy dosahují velikosti menší než 2 mm a malá písmena abecedy, jimiž je

psána většina textu, pak mnohdy až o polovinu méně. Z předložených dokumentů finanční arbitr
dále zjistil, že tato miniaturní písmena o velikosti pohybující se kolem 1 milimetru jsou vytištěna na
barevném podkladě. Samotný text Smlouvy o úvěru čtenáři splývá, neboť v textu nejsou užity prakticky
žádné zvýrazňující prvky jako je například kurzíva, tučná písmena nebo kapitálky (vyjma označení
oddílů a článků Všeobecných obchodních podmínek). Všeobecné obchodní podmínky navíc postrádají

výraznější vizuálně dělící prvky, což nápadně ztěžuje orientaci a pochopení textu.
Finanční arbitr při zkoumání Smlouvy o úvěru, která při zvolené velikosti a typu písma představuje bez
Úvěrových produktů poskytovatele šest hustě zaplněných stran textu na jiném než bílém podkladě,
shledal, že Smlouva o úvěru je prakticky nečitelná pouhým okem, text není možné přečíst najednou a
udržet při tom koncentraci tak, aby čtenář pochopil její obsah a veškeré důsledky ze Smlouvy o úvěru

pro něj plynoucí.
Finanční arbitr konverzí textu obdobného rozsahu do běžně užívaného formátu, s přihlédnutím k
doporučovanému formátu pro formální písemnosti (srov. například normu ČSN 01 6910 11 Úprava
písemností zpracovaných textovými editory z roku 2007, která stanoví, že obchodní písemnosti se mají
psát písmem o velikosti alespoň 10 typografických bodů), zjistil, že text Smlouvy o úvěru by v takovém

formátu (za využití písma Times New Roman, velikost písma 12 typografických bodů, text bez sloupců)
vydal na zhruba čtyřnásobný počet stran, tj. na 24 stran.
Navícvpodmínkách,kdyčtenářnapříkladnemámožnostSmlouvuoúvěrustudovatzapříméhodenního
světla, nelze Smlouvu o úvěru bez využití pomůcek, jako jsou brýle, lupa či zdroj umělého osvětlení,
a bez dostatečné časové rezervy přečíst vůbec. Finanční arbitr pro úplnost doplňuje, že jemu čtení

písemností obecně nezpůsobuje žádné potíže, na čtení písemností nepotřebuje brýle a pro zkoumání
Smlouvy o úvěru si vytvořil ideální podmínky (prostorové i časové), přesto mu čtení Smlouvy o úvěru
působilo velké obtíže a přesvědčil se rovněž o tom, že při zhoršení světelných podmínek je Smlouva o
úvěru skutečně prakticky nečitelná.
Shora uvedené posouzení není, jak je rozvedeno dále, neodůvodněným či snad účelovým, neboť i

obecné soudy se jím zabývají, v neposlední řadě i Nejvyšší soud České republiky, který například ve
svém rozhodnutí ze dne 29. 6. 2010, sp. zn. 23 Cdo 1201/2009, konstatoval, že [p]ro standardní adhezní
smlouvy je typický dlouhý nepřehledný text psaný miniaturním, jen obtížně čitelným písmem, popřípadě
dokonce jen odkaz na takto pojaté obchodní podmínky.
Nemožnost určitý text přečíst bez vynaložení zvláštního úsilí a bez využití zvláštních pomůcek, by

byla sama o sobě dostačujícím důvodem pro konstatování neplatnosti Smlouvy o úvěru pro její
nesrozumitelnost, jelikož platí, že právní úkon je nesrozumitelný, jestliže jednající po jazykové stránce
nedosáhl v důsledku vadného slovního či jiného zprostředkování (rozuměj ve zkoumaném případě
vizuálního zpracování) jasného vyjádření vůle (srov. Rozsudek Nejvyššího soudu ze dne 31. 3. 2010, sp.
zn. 23 Cdo 2942/2009). Ke shodnému závěru došel například Vrchní soud v Praze ve svém rozsudku

ze dne 7. 9. 2011, sp. zn. 103 VSPH 84/2011.“
4.3. Článok VI. Zmluvy a Obchodné podmienky sú napísané v nasledujúcom formáte, pričom ich text
je rozdiel od tejto ukážky rozmazaný.4.4. Ukážka: Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania postupom podľa § 297 písm.b) CSP
- Súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o
otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu

bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

4.5. Súd je presvedčený, že ak by žalovaný dostal zo súdu rozsudok písaný vo formáte ako je ukážka,
tento by bez ďalšieho taktiež považoval za nezrozumiteľný. V prejednávanej veci tak súd má za to, že
Zmluva, ktorej súčasťou je aj článok VI. a VII. ako aj Obchodné podmienky sú pre nezrozumiteľnosť

vizuálneho spracovania neplatné.
4.6. V rámci právnej argumentácie k tejto časti odôvodnenia poukazuje súd aj na rozhodnutie NS
SR sp. zn. 1 Cdo/320/2013 - „Dovolací súd tiež zdôrazňuje, že neprijateľnou podmienkou môže byť
nielen samotný obsah konkrétneho zmluvného dojednania spotrebiteľského záväzku, ale aj spôsob
jeho formálneho vyjadrenia, zahrňujúci nekalé praktiky dodávateľa v procese uzatvárania spotrebiteľskej
zmluvy. Jednoznačne možno súhlasiť s odvolacím súdom, že text uvedený v úverovej zmluve a v

úverových zmluvných podmienkach, je voľným okom nečitateľný. Veľkosť písma je tak minimálna, že je
reálne nenaplniteľné, aby sa priemerný spotrebiteľ dokázal čo i len oboznámiť s dotknutým textom, nie
to ešte mu porozumieť a vyhodnotiť jeho dôsledky dopadajúce na neho ako spotrebiteľa. Žalovanému
nič nebránilo zmluvu pripraviť tak, aby spotrebiteľ získal reálnu možnosť oboznámiť sa s celým obsahom
povinností vznikajúcich mu uzavretím zmluvy. Takú zásadnú a dôležitú informáciu, akou je odkaz na

úverové zmluvné podmienky, mali byť minimálne uvedené zvýrazneným písmom, aby spotrebiteľa
upozorňovali na nevyhnutnosť preštudovania zmluvy v celom rozsahu jej rozsahu.“

5. Súd ďalej vykonal dôkaz výpisom z bankomatky Quatro (č. l. 12-15), z ktorej zistil, že žalovaný čerpal
sumu 520 € a vrátil sumu 210 €.

5.1. Listom zo dňa 27.03.2017 (č. l. 19) požiadal súd žalobcu, aby tento v lehote 10 dní súdu:
- zaslal všetky doklady a výstupy z registrov, na základe ktorých sa overovala bonita žalovaného,
- oznámil akú sumu žalovaný čerpal a akú vrátil,
- oznámil, kde v zmluve sa nachádza údaj o splatnosti prvej splátky a konečnej splatnosti,
- oznámil a preukázal, či a na základe akého zmluvného ustanovenia došlo k ukončeniu zmluvy,

- oznámil na základe čoho bol úverový rámec 450 €, keďže v žiadosti o aktiváciu sa uvádza suma 900 € a
- zaslal súdu originál zmluvy a všetkých dokumentov, ktoré sú jej súčasťou.
5.2. Na predmetnú výzvu reagoval žalobca podaním doručeným súdu dňa 15.06.2017 hodinu pred
konaním pojednávania. Súd poukazuje na § 153 ods. 1 CSP, podľa ktorého strany sú povinné uplatniť
prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a

prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by
konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Podľa § 153 ods. 2 C.s.p. na
prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí
súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších
úkonov súdu. Podanie žalobcu zo dňa 15.06.2017 má rozsah 16 strán. Je zrejmé, že súd takéto podanie,

aby bol s ním riadne oboznámený, spracovať nemohol, preto okrem podania vo veci samej, na pripojené
listiny, ktoré by mohli byť listinnými dôkazmi neprihliadal poukazujúc na vyššie citované zákonné
ustanovenia. Súd uvádza, že uvedené je bežnou praxou žalobcu, ktorý pre súd z neznámych dôvodov
dôkazy v jeho prospech, na ktorých predloženie je súdom vyzvaný, predkladá súdu v deň pojednávania,
prípadne deň pred pojednávaním, čím znemožňuje súdu s nimi sa riadne oboznámiť. Predmetným

podaním bola žaloba vzatá čiastočne späť v sume prevyšujúcej 932,52 € a úrok z omeškania vo výške
8 % ročne z tejto sumy odo dňa 16.12.2016, preto súd postupom podľa § 145 ods. 2 CSP (Ak je žaloba
vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v
rozhodnutí vo veci samej.) konanie v tejto časti zastavil (výrok č. I. rozsudku)

6. Pokiaľ ide o samotné právne posúdenie veci, súd vychádzal z nasledujúceho:
Podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka - Prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený
jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy, ak je dostatočne určitý a vyplýva
z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.
Podľa § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka - Včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh

určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.
Podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka - Prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady,
obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu jevšak odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva
zmena obsahu navrhovanej zmluvy.
6.1. Zmluva je dvojstranný (príp. viacstranný) právny úkon, ktorý vzniká konsenzom, t. j. úplným a

bezpodmienečným prijatím (akceptáciou) návrhu na uzavretie zmluvy (návrhu, oferty). Návrh zmluvy
(oferta, návrh) a jeho prijatie (akceptácia) sú jednostranné adresované právny úkony, pre ktoré platí, že
musia spĺňať náležitosti požadované Občianskym zákonníkom všeobecne pre právne úkony.
6.2. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobca nepredložil súdu zmluvu, na základe ktorej bol
žalovanému poskytnutý úverový rámec vo výške 450 € s mesačnými splátkami vo výške 15 € mesačne.

Ako už bolo uvedené vyššie, súdu bola predložená iba zmluva týkajúca sa úverového rámca vo výške
900 € a splátky vo výške 30 € mesačne. Zo strany žalobcu neboli predložené doklady, ktoré by svedčili
o tom, že výsledkom kontraktačného procesu bola zmluva s parametrami, ktoré uvádza žalobca. Na
základe toho súd dochádza k záveru, že vzťah, ktorý by bol inak vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy o
spotrebiteľskomúveretrebavyporiadavaťpodľaustanoveníobezdôvodnomobohatení,pretožežalobca
umožnil žalovanému čerpanie peňažnej sumy prostredníctvom kreditnej karty bez zmluvného základu.

6.3. Podľa § 5b Zákona číslo 250/2007 Z.z. - orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy
prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči
spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré
bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné,
aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 451 ods.1 OZ - Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa§451ods.2OZ-Bezdôvodnýmobohatenímjemajetkovýprospechzískanýplnenímbezprávneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 107 ods.1 OZ - Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky

odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Podľa § 107 ods.2 OZ - Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za
tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
6.4. Podľa NS ČR sp. zn. 33 Odo/52/2005 - „z § 107 Občianskeho zákonníka vyplýva, že pre počiatok
behu objektívnej premlčacej doby je rozhodný deň, kedy k získaniu bezdôvodného obohatenia skutočne

došlo. Ak je teda poskytované plnenie bez právneho dôvodu postupne po dielčích čiastkach, objektívna
premlčacia doba začína bežať u každej z nich zvlášť v okamžiku keď k plneniu došlo. Každá z dielčích
platieb plnených bez právneho dôvodu má tak svoj samostatný právny osud, premlčuje sa samostatne
a samostatne sa rovnako posudzuje prípadné omeškanie s jej vydaním. “
Podľa NS SR sp. zn. 1 Cdo/67/2011 - „oprávnený sa dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia a o

tom, kto sa na jeho úkor obohatil vtedy, keď skutočne zistí skutkové okolnosti, na základe ktorých môže
podať žalobu o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t.j. keď nadobudne vedomosť o rozsahu
bezdôvodného obohatenia o osobe obohateného a to bez ohľadu na to, že sa o týchto skutočnostiach
mohol dozvedieť aj skôr. To kedy sa oprávnený dozvedel (dospel k záveru) ako takýto jeho nárok
vyplývajúci z týchto skutkových okolností možno právne kvalifikovať, nie je pri posudzovaní okamihu

začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby vôbec relevantné. Ako vyplýva z obsahu spisu, žalobca
poukázal predmetnú finančnú čiastku na účet žalovaného 28.08.2006. Podľa názoru dovolacieho súdu
týmto dňom začala žalobcovi plynúť dvojročná subjektívna premlčacia doba v zmysle § 107 ods. 1 O.Z.
Žalobca v konaní nepreukázal právny dôvod poskytnutia tohto plnenia, teda od počiatku šlo o plnenie
bez právneho dôvodu, pričom v danom prípade niet pochýb o tom, že už v tomto okamihu boli žalobcovi

známe všetky skutkové okolnosti potrebné na podanie žaloby na vydanie bezdôvodného obohatenia,
komu plnil a v akej výške.“
6.5. Na základe vyššie citovaných právnych predpisov a záverov súdnej praxe zastáva súd názor, že
prihliadajúce ex offo na premlčanie, došlo k premlčaniu žalobou uplatneného nároku v celom rozsahu,
pretože posledné čerpanie zo strany žalovaného bolo vykonané dňa 29.09.2013. Keďže žalobca súdu

nepredložil zmluvu, na ktorú sa odvoláva a podľa ktorej mal poskytnúť plnenie žalovanému, súd má
za to, že žalobca mal vedieť, že každé plnenie v prospech žalovaného je plnením bez právneho
dôvodu už v čase jeho poskytnutia. Preto od každého jednotlivého čerpania finančných prostriedkov
prostredníctvom kreditnej karty zo strany žalovaného začala plynúť subjektívna a objektívna premlčacia
lehota bezdôvodného obohatenia. Keďže posledné čerpanie bolo vykonané 29.09.2013, subjektívna

premlčacia lehota pre žalobcu uplynula dňa 29.09.2015 a objektívna lehota uplynula dňa 29.09.2016.
Žaloba bola podaná až 20.01.2017, bola teda podaná oneskorene a súd žalobu s prihliadnutím na
premlčanie v celom rozsahu zamietol.7. Podľa § 251 C.s.p. - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa§255ods.C.s.p.-Akmalastranavoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradutrovkonaniapomerne

rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Žalobca v konaní neúspešný nárok na náhradu trov konania nemá a úspešnému žalobcovi súd nárok
na náhradu nepriznal, pretože mu žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)
vyhotoveniach.
Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.