Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, December 8, 2014

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Cdo/431/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313208839
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Magura
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:2313208839.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne CD Consulting, s.r.o., so sídlom Nagano
Office Center, K červenému dvoru 3269/25a, Praha 3, IČO: 26 429 705, zastúpenej advokátskou
kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti
žalovanému V. E. bývajúcemu v Q., o zaplatenie 104 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde
Galanta pod sp.zn. 30 C 277/2013, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z

30. apríla 2014 sp.zn. 10 Co 131/2014, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Krajského súdu v Trnave z 30. apríla 2014 sp.zn. 10 Co 131/2014
z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa podala dňa 28. marca 2013 na Okresnom súde Galanta žalobu, ktorou sa voči žalovanej
domáhala plnenia zo zmenky zabezpečujúcej nárok z úverovej zmluvy. Okresný súd Galanta uznesením

z 25. novembra 2013 č.k. 30 C 277/2013-25 prerušil konanie do rozhodnutia Súdneho dvora Európskej
únie vo veci Krajského súdu v Prešove vedenej pod sp.zn. 6 Co 156/2013. Rozhodol tak v zmysle § 109
ods. 2 písm. c/ O.s.p. z dôvodu, že predmet súdneho konania je totožný s konaním prejednávaným na
Krajskom súde v Prešove pod sp.zn. 6 Co 156/2013, v ktorom súd rozhodol o predložení prejudiciálnej
otázky Súdnemu dvoru Európskej únie, pričom vyriešenie tejto prejudiciálnej otázky bude mať zásadný
význam aj pre konanie vedené na Okresnom súde Galanta.

Uvedené uznesenie napadla žalobkyňa odvolaním argumentujúc tým, že uznesenie Krajského súdu v
Prešove sp.zn. 6 Co 156/2013 nie je právoplatné a vyriešenie prejudiciálnej otázky v tomto konaní nie
je pre prejednávanú vec významné.

Krajský súd v Trnave uznesením z 30. apríla 2014 sp.zn. 10Co 131/2014 odvolanie žalobkyne odmietol

podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. ako podané oneskorene. Uviedol, že napadnuté uznesenie okresného
súdu bolo žalobkyni doručené dňa 8. januára 2014, žalobkyňa podala odvolanie osobne na okresnom
súde dňa 24. januára 2014, pričom posledným dňom na podanie odvolania bol deň 23. január 2014,
žalobkyňa teda podala odvolanie po uplynutí zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podala dovolanie žalobkyňa. Navrhla, aby dovolací súd

napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Namietala, že postupom
odvolacieho súdu jej bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.), a to z dôvodu,
že odvolanie podala včas. Odvolanie nebolo podané na prvostupňovom súde osobne do podateľne
ako uviedol vo svojom rozhodnutí odvolací súd, ale žalobkyňa odvolanie odovzdala na prepravu
doručovateľskejspoločnostiReMaxCourierService,spol.s.r.o.,IČO:35825456,sosídlomvBratislave,
Cikkerova 2, ktorej predmetom podnikania je „poskytovanie poštových služieb“, rovnako ako Slovenskej

pošty, a.s. Tejto spoločnosti odovzdala odvolanie dňa 23. januára 2014, teda v čase, keď ešte márne
neuplynula lehota na podanie odvolania (§ 57 ods. 3 O.s.p.). Označená doručovateľská spoločnosťmala povinnosť podanie doručiť adresátovi, preto lehota bola zachovaná. K dovolaniu pripojila doklady
o odovzdaní zásielky na prepravu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podal
včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje
proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O.s.p.) a bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 242a ods. 1 O.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne je prípustné a dôvodné.

Proti uzneseniu odvolacieho súdu je dovolanie prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie
odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.) alebo ak odvolací súd rozhodol vo veci postúpenia
návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/
O.s.p.). Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým
bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom
uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,

b/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné
(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Dovolaním žalobkyne je napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktoré nevykazuje znaky uznesení
uvedených v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p., proti ktorým zákon dovolanie pripúšťa. Preto prípustnosť dovolania

žalobkyne z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.

So zreteľom na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p. ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť
prihliadnuť na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O.s.p. (či už to účastník namieta alebo nie)
neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania žalobkyne

smerujúceho proti uzneseniu podľa § 239 O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné
podľa § 237 O.s.p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu
odvolacieho súdu (rozsudku či uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou
zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o
nedostatok právomoci súdov, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh
na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníkovi konať pred
súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Vady konania
uvedené v § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. žalobkyňa nenamietala a ich existenciu nezistil ani dovolací
súd. Preto prípustnosť dovolania z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.

S prihliadnutím na obsah dovolania žalobkyne Najvyšší súd Slovenskej republiky osobitne skúmal, či
postupom a rozhodnutím súdov nedošlo k odňatiu možnosti účastníkom konať pred súdom (§ 237 písm.
f/ O.s.p.).

Pod odňatím možnosti konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. treba rozumieť taký postup
súdu, ktorým znemožní realizáciu tých procesných práv, ktoré účastníkom občianskeho súdneho
konania procesné predpisy priznávajú za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom
chránených záujmov. K odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá
rozhodnutiu predchádza, ale aj samotným rozhodnutím. Takýmto rozhodnutím je aj uznesenie, ktorým

odvolací súd nesprávne odmietne odvolanie ako oneskorene podané (R 23/1994).
Podľa § 204 ods. 1 O.s.p., odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
rozhodnutiu ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 57 ods. 3 O.s.p., lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo
podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.

Lehota na podanie odvolania je procesnou lehotou. Charakteristickou črtou procesných lehôt je, že sú
zachovanéajvprípadoch,keďsaprocesnýúkonvrámcilehotynedostanedodispozičnejsféryadresáta,

ale stačí, keď je urobený posledný deň lehoty osobne na súde alebo ak je odovzdaný orgánu, ktorý má
povinnosť ho doručiť.Z obsahu spisu vyplýva, že uznesenie súdu prvého stupňa bolo zástupcovi žalobkyne doručené dňa 8.
januára2014.Poslednýmdňom15-dňovejlehotynapodanieodvolaniaboldeň23.január2014(štvrtok),
tak ako aj vo svojom rozhodnutí konštatoval odvolací súd a táto skutočnosť ani nebola sporná.

Z podacej pečiatky Okresného súdu Galanta (č.l. 28 spisu) je zjavné, že odvolanie proti uzneseniu bolo
podané na tomto súde osobne dňa 24. januára 2014. Z tejto skutočnosti vychádzal aj odvolací súd
pri svojom závere o oneskorenom podaní odvolania. Zo žalobkyňou predloženého dokladu (č.l. 47 a
nasl. spisu) o aktuálnom stave zásielky č. 15039914 a sprievodných dokumentov, o ktorom odvolací

súd v čase rozhodovania o odvolaní nemal vedomosť (žalobkyňa ho pripojila až k dovolaniu) súčasne
vyplýva, že žalobkyňa odvolanie voči uzneseniu o prerušení konania vo veci vedenej pod sp.zn. 30C
277/2013 odovzdala na jeho doručenie Okresnému súdu Galanta tejto spoločnosti dňa 23. januára 2014,
t.j. posledný deň 15-dňovej odvolacej lehoty.

Pre záver o (ne)splnení podmienky zachovania odvolacej lehoty v zmysle ustanovenia § 57 ods. 3 O.s.p.

však bolo treba sa ešte zaoberať otázkou, či spoločnosť, ktorej bolo odvolanie odovzdané žalobkyňou
na doručenie, možno považovať za ,,orgán, ktorý má povinnosť ho doručiť“.

Zákon č. 324/2011 Z.z. o poštových službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„zákon“), ktorého predmetom úpravy sú (aj) podmienky poskytovania poštových služieb (§ 1 ods. 1 písm.

a/), definovaných ako služby poskytované na účely dodania poštovej zásielky (špecifikovanej v § 5), a
to vybranie a distribúcia poštovej zásielky (§ 2) vymedzuje poskytovanie poštových služieb poštovým
podnikom (§ 7) ako podnikateľskú činnosť. Poskytovať poštové služby možno len za podmienok
stanovených zákonom a to len na základe registrácie vykonanej Poštovým regulačným úradom (§ 19)
v rozsahu podľa všeobecného povolenia (rozhodnutia vydaného Poštovým regulačným úradom podľa

§ 17), resp. na základe poštovej licencie (rozhodnutia vydaného Poštovým regulačným úradom podľa
§ 44).

Vzhľadom na to, že spoločnosť ReMax Courier Service, spol. s.r.o. je Poštovým regulačným úradom
registrovaným poštovým podnikom poskytujúcim poštové služby (označené ako OS - ostatné poštové

služby) v zmysle zákona, treba ju považovať za orgán, ktorému je možné odovzdať podanie a ktorý má
povinnosť toto podanie doručiť s následkom zachovania lehoty v zmysle ustanovenia § 57 ods. 3 O.s.p.

Z uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že žalobkyňa dôvodne namietala, že rozhodnutím
odvolacieho súdu, ktorý odmietol jej odvolanie ako oneskorene podané, jej odňal možnosť konať pred

súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.).

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1, 2 O.s.p.).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 243d
ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.