Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, June 27, 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 13C/282/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114231778
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Revický

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8114231778.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom Mgr. Petrom Revickým v právnej veci žalobcu: CETELEM SLOVENSKO

a.s.,Panenská7,81236Bratislava,IČO:35787783,zastúpenéhospoločnosťouAdvokátskakancelária
JUDr. Marek Czompoly s.r.o., Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: P. Č., H.. X.X.XXXX,
C. D. XXX/XX, XXX XX K., o zaplatenie 2.245,40 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 694,74 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,25% ročne od 1.3.2014 do zaplatenia a sumu 1.130,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25%
ročne od 2.2.2014 do zaplatenia, a nahradiť žalobcovi časť trov konania na účet právneho zástupcu
žalobcu vo výške 83,39 Eur za súdny poplatok za návrh a vo výške 147,80 Eur za trovy právneho

zastúpenia, a to v mesačných splátkach po 60,- Eur mesačne vždy do 15.-teho dňa v mesiaci počnúc
mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku pod stratou výhody splátok tak, že omeškanie
s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu 8.12.2014 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu
2.245,40 Eur spolu s úrokmi z dlžnej úverovej istiny vo výške 44,50% ročne zo sumy 786,44 Eur od
6.12.2013 až do zaplatenia, s úrokmi z dlžnej úverovej istiny vo výške 21,96% ročne zo sumy 1.207,25

Eur od 22.11.2013 až do zaplatenia a úrokmi z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 863,65 Eur
od 1.3.2014 do zaplatenia a s úrokmi z omeškania vo výške 5,28% ročne zo sumy 1.311,25 Eur od
2.2.2014 do zaplatenia, a trovy konania.

Žalobu odôvodnil tým, že dňa 10.6.2013 uzavrel ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom zmluvu
o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Obsahom
úverovej zmluvy bol záväzok žalobcu poskytnúť odporcovi spotrebiteľský úver vo výške 807,90 Eur

na financovanie kúpy spotrebného tovaru u predajcu uvedeného na úverovej zmluve a súčasne
záväzok žalovaného vrátiť poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami a to formou
24 mesačných splátok vo výške 53,13. Žalobca uviedol, že podľa bodu 1.4 časti 1. Úverovej zmluvy
žalovanýsúhlasilstým,abyžalobcapoukázalpeňažnéprostriedkyzúverupredajcovi,ktorýžalovanému
predal tovar opísaný v základných podmienkach úverovej zmluvy. Na základe tohto súhlasu žalobca
poskytol žalovanému úver tak, že uhradil požadované peňažné prostriedky na účet predajcu. Podľa
bodu 2.1. časti 3. Úverovej zmluvy sa žalovaný zaviazal riadne a včas splácať poskytnutý úver, a to

formou dohodnutých pravidelných mesačných splátok, ak sa s veriteľom nedohodol inak. Veriteľ splátku
použije na úhradu dohodnutých úrokov, poplatkov podľa úverovej zmluvy, prípadne podľa aktuálneho
sadzobníka poplatkov Cetelemu, vrátane čiastky určenej na úhradu poistného, pokiaľ je dlžník poistený
a príslušnej časti úverovej istiny (pozn. súdu: nikde neuvedenej). Pri výpočte úrokov z úveru vychádzaz roku s 365 dňami (v prípade prestupného roku s 366 dňami) a zo skutočného počtu dní (pozn.
súdu: nie je zrejmé zo skutočného počtu akých dní - čoho, t.j. ako sa úrok počíta, viď nižšie). Ďalej
žalobca uviedol, že žalovaný svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnil. Napriek

zmluvne dohodnutým splátkam poskytnutého úveru uhradil žalovaný žalobcovi do dňa spísania žaloby
len časť dlžnej sumy, a to sumu vo výške 113,16 Eur. Na predžalobné výzvy nereagoval. V dôsledku
neplneniedohodnutýchsplátokzostranyžalovanéhožalobcavypovedaldňa9.12.2013úverovúzmluvu.
Dňa 28.2.2014 výpoveď nadobudla účinnosť a dlh žalovaného sa stal splatný v celom rozsahu. Podľa
žalobcu vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam má žalovaný voči žalobcovi ku dňu spísania žaloby

neuhradené zaväzky po lehote splatnosti v celkovej výške 902,35 Eur (786,44 Eur z titulu zvyšku dlžnej
úverovej istiny; 73,79 z titulu dlžných úrokov z úveru; 3,42 z titulu dlžného poistného z úveru; 38,70 Eur
z titulu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky). Dlžná suma bola žalobcom „vyčíslená ku dňu
5.12.2013, t.zn. ku dňu vstupu prípadu do právneho vymáhania v informačnom systéme žalobcu“.

V ďalšom texte žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 10.6.2013 uzavrel ako veriteľ so žalovaným ako

dlžníkom aj zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty podľa zákona č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (pozn. súdu: podľa predložených príloh na tej istej listine
ako predchádzajúcu zmluvu). Obsahom úverovej zmluvy bol záväzok žalobcu poskytnúť odporcovi
revolvingový úver vo forme úverového rámca do výšky 5.000,- Eur na financovanie kúpy spotrebného
tovaru u predajcu uvedeného na úverovej zmluve a súčasne záväzok žalovaného vrátiť poskytnutý

revolvingový úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami formou dohodnutých mesačných splátok.
Žalobca uviedol, že podľa bodu 3.1 časti 2. úverovej zmluvy bol žalovaný oprávnený čerpať revolvingový
úver formou financovania nákupu tovaru a/alebo služieb v obchodný&ch miestach, ktoré akceptujú túto
kartu, výberom finančných prostriedkov v hotovosti pomocou karty v miestach na to určených, prevodom
naúčetučenýžalovanýmaleboinýmdohodnutýmspôsobom,atoajpripoužitíinformačnýchtechnológií.

Žalovaný takto po dobu trvania úverového vzťahu vyčerpal z poskytnutého úverového rámca peňažné
prostriedky v celkovej výške 1.260,90 Eur. Ďalej žalobca uviedol, že žalovaný svoj záväzok splácať
poskytnutý úver riadne a včas neplnil. Napriek zmluvne dohodnutým splátkam poskytnutého úveru
uhradil žalovaný žalobcovi do dňa spísania žaloby len časť dlžnej sumy, a to sumu vo výške 60,- Eur.
Na predžalobné výzvy nereagoval. V dôsledku neplnenie dohodnutých splátok zo strany žalovaného

žalobca vypovedal dňa 21.11.2013 úverovú zmluvu. Dňa 31.1.2014 výpoveď nadobudla účinnosť a dlh
žalovaného sa stal splatný v celom rozsahu. Podľa žalobcu vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam
má žalovaný voči žalobcovi ku dňu spísania žaloby neuhradené zaväzky po lehote splatnosti v celkovej
výške 1.343,05 Eur (1.207,25 Eur z titulu zvyšku dlžnej úverovej istiny; 84,09 z titulu dlžných úrokov
z úveru; 19,91 z titulu dlžného poistného z úveru; 31,80 Eur z titulu nákladov spojených s uplatnením

pohľadávky). Dlžná suma bola žalobcom „vyčíslená ku dňu 21.11.2013, t.zn. ku dňu vstupu prípadu do
právneho vymáhania v informačnom systéme žalobcu“.

Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril, hoci mu to súd pri príprave pojednávania uznesením podľa
§ 114 ods. 3 O.s.p. uložil a poučil ho o možnosti rozhodnúť o návrhu rozsudkom pre zmeškanie. Na

pojednávaní uviedol, že zmluvu podpísal, ale nevedel presne čo. Má 8 detí a chcel nejaké peniaze.
Prišiel jeho synovec, ktorý mu povedal že je možné podpísať zmluvu na notebook a telefón, a potom
mu vyplatí peniaze. On túto zároveň aj podpísal, avšak telefón a notebook si synovec zobral so sebou.
Jemu vyplatil nejaké peniaze. Neskôr mu dal aj ten notebook. Synovec to pomáhal vybaviť. Povedal, že
má platiť približne po 50,- Eur. Na túto zmluvu zaplatil asi 2 splátky, ale viacej neplatil. Zmluvu podpísal

priamo v predajni. Tam vypracovali papiere a on ich podpísal. Notebook mu synovec odovzdal asi po
mesiaci. Splátky by chcel zaplatiť.

Žalobca sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť však ospravedlnil a súhlasil s rozhodnutím v
jeho neprítomnosti, a preto súd v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal v jeho neprítomnosti,

a prihliadol pritom na obsah spisu a vykonané dôkazy (doručené a nespochybnené listiny podľa § 129
ods. 1 O.s.p.).

V zmysle ustanovenia § 79 ods. 1 O.s.p. musí žalobca vo svojom návrhu pravdivo opísať rozhodujúce
skutočnosti, ktoré odôvodňujú uplatnený nárok (povinnosť tvrdenia) a označiť dôkazy na preukázanie

svojich tvrdení (dôkazná povinnosť).

V sporovom konaní, ktoré je ovládané dispozičnou zásadou, platí, že súd je viazaný žalobou.
Nárok uplatnený žalobou je charakterizovaný opísaním skutkových okolností, ktorými žalobca svojnárok odôvodňuje, a skutkovým základom opísaným v žalobe v spojení so žalobným petitom je
potom vymedzený základ nároku uplatneného žalobou, ktorý je predmetom konania. Rozhodujúcimi
skutočnosťami sa rozumejú (všetky) údaje, ktoré sú celkovo nutné k tomu, aby bolo jasné, o čom a na

akom základe má súd rozhodnúť, a ktoré, ak budú preukázané, umožňujú žalobe vyhovieť (porovnaj
tiež napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 23. januára 2002, sp. zn. 25 Cdo 643/2000, in Soubor
rozhodnutí Nejvyššího soudu, nakladateľstvo C.H.Beck, zväzok 13, publ. pod označením C 962).

Rozsah nutných údajov, ktoré odôvodňujú uplatnený nárok čo do základu a výšky (bremeno tvrdenia),

je pritom určovaný hypotézou právnej normy, ktorá sa má na daný právny vzťah resp. skutkový stav
aplikovať.

Podľa § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné.

Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej
zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho
voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré
bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné,
aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Súd vo veci vykonal dokazovanie všetkými predloženými listinami, a na základe zhodných (resp.
nespochybnených) tvrdení účastníkov (§ 120 ods. 3 O.s.p.) a vykonaných dôkazov zistil tento skutkový
stav:

Dňa 10.6.2013 uzatvoril žalobca ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom písomnú zmluvu o
spotrebiteľskom úvere a revolvingovom spotrebiteľskom úvere, v ktorej je (okrem iného) uvedené fin.
tovar: notebook, cena tovaru 1.007,90 Eur, priama platba predajcovi 200,- Eur, výšku úveru 807,90 Eur,
výška mesačnej splátky 53,13 Eur, počet mesačných splátok 24, splatnosť mesačnej splátky 15. deň v
mesiaci, splatnosť 1. mesačnej splátky 15.7.2013, konečná splatnosť úveru 15.6.2015, výška úrokovej

sadzby 44,50% p.a. - fixná, RPMN 54,81%, priemerná RPMN 48,52%, celková čiastka k zaplateniu
1.234,08 Eur, zvolený súbor poistenia základný, poplatok za poistenie 3,33%, spôsob čerpania úveru
jednorazovo bezhotovostne, bez opisu financovaného tovaru alebo služby. V časti 1. čl. 1.2. je uvedené,
že klient má právo kedykoľvek úplne alebo čiastočne splatiť poskytnutý úver pre lehotou splatnosti,
pričom sa zaväzuje oznámiť Cetelemu túto skutočnosť vopred. Pri predčasnom splatení úveru je klient

povinný uhradiť úroky a náklady vzniknuté len za časové obdobie od poskytnutia úveru do jeho splatenia.
Cetelem je oprávnený pri úplnom alebo čiastočnom splatení poskytnutého úveru pred lehotou splatnosti
požadovať od klienta úhradu poplatku za predčasné splatenie úveru podľa aktuálneho sadzobníka
poplatkov (pozn. súdu: ktorý žalobca nepredložil). V časti 3. čl. 1.2. je uvedené, že poplatok za poistenie
uvedený v základných podmienkach je vyjadrený percentom z mesačnej splátky úveru a je zahrnutý do

mesačnej splátky úveru. Výška resp. podiel úrokov z úveru v splátke, najmä spôsob ich uplatňovania
a výpočet zo zmluvy nevyplýva. V tejto listine je ďalej zahrnutá aj zmluva o revolvingovom úvere, v
ktorej je uvedené výška úverového rámca: 5.000,- Eur, aktuálna výška úverového rámca 600,- Eur,
výška mesačnej splátky min. 5% z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší násobok 300,- Eur, splatnosť
mesačnej splátky 10. deň v mesiaci, poplatok za správu revolvingového úveru podľa sadzobníka

poplatkov, výška úrokovej sadzby 28,68% p.a. - fixná. V časti 3. čl. 13 tejto zmluvy je uvedené, že
neoddeliteľnou súčasťou zmlúv je aj aktuálny sadzobník poplatkov a reklamačný poriadok. Určité a
zrozumiteľné stanovenie úpravy (resp. odkaz na úpravu) nejakej ďalšej konkrétnej (určitej) časti obsahu
zmluvy odkazom na obchodné podmienky resp. sadzobník poplatkov (napr. že úročenie - uplatňovanie
úrokovej sadzby, spôsob započítavania úhrad, prípadne povinnosť platiť konkrétne úroky a ďalšie

poplatky upravuje sadzobník) zo zmluvy nevyplýva.

Z nespochybnených tvrdení žalobcu a predložených výpisov z úverových účtov (č.l. 14 a 16 ) vyplýva,
že žalobca dňa 11.6.2013 na základe tejto zmluvy financoval, resp. uhradil v prospech žalovaného časť
kúpnej ceny za notebook zodpovedajúcej úveru vo výške 807,90 Eur, a poskytol mu z úverového rámca

prostredníctvom platobnej karty v jeho prospech 27.6.2013 (položka označená ako „Fin. v prosp. klt“)
aj sumu 1.190,- Eur (ktoré žalovaný čerpal sám alebo prostredníctvom iných osôb, ktorým to umožnil).
Za žalovaného (či už ním alebo treťou osobou za žalovaného) pritom bolo žalobcovi na túto zmluvu
uhradených v rôznych dňoch (aj mimo dohodnutých termínov splátok - teda pred resp. po ich splatnostina úver 113,16 Eur a na revolvingový úver 60,- Eur. Podľa týchto výpisov na ťarchu účtu žalovaného
boli pritom účtované (bez odôvodnenia, resp. bez uvedenia, vysvetlenia a preukázania akýchkoľvek
konkrétnych skutkových okolností ktoré by to odôvodňovali) na úver aj položky označené ako tzv. platba

poplatku za zloženku 0,80 Eur, náklady spojené s uplatnením pohľadávky (6,90 Eur + 11,90 Eur + 19,90
Eur), a na revolving položky označené ako poistenie platieb BP 10,- Eur, popl. znovuvyd.PIN 3,50 Eur,
poist.EUR (zľava) 25,- Eur, a náklady spojené s uplatnením pohľadávky (6,90 Eur + 11,90 Eur + 19,90
Eur).

Listami zo dňa 21.11.2013 a 9.12.2013 označenými ako výpoveď zmluvy o revolvingovom
spotrebiteľskomúvereavýpoveďzozmluvyospotrebiteľskomúverežalobcaadresovanýmižalovanému
pritom žalobca ku dňu 1.2.2014 a 1.3.2014 tieto zmluvy vzhľadom k omeškaniu vypovedal a žiadal o
úhradu dlžných súm.

Podľa § 497 zák. č. 513/1991 Zb. (ďalej len „Obchodný zákonník“ alebo aj „OBZ“) zmluvou o úvere

sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej
sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Nasledujúce dispozitívne ustanovenia Obchodného zákonníka (od ktorých sa strany v zmysle § 263 ods.
1 OBZ môžu odchýliť) stanovujú výšku úrokov, ich uplatňovanie, ako aj pravidlá splácania a splatnosti

úrokov.

Napríklad podľa § 502 ods. 1 OBZ od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť
z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na
základe zákona. Podľa § 503 ods. 1 OBZ záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť

použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako
rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých
peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia ak sa
poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj
úroky z tejto splátky. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné

prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do
vrátenia peňažných prostriedkov.

V prejednávanom prípade je zrejmé, že ide o právny vzťah vyplývajúci zo zmluvy o úvere, ktorá má v
zmysle ust. § 261 ods. 6 OBZ povahu tzv. absolútneho obchodného záväzkového vzťahu spravujúceho

sa ustanoveniami tretej časti tohto zákona. Zo skutočností uvedených žalobcom však vyplýva, že v
podrobnostiach ide o nároky medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako spotrebiteľom vyplývajúce
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a právny vzťah (zmluvu) medzi účastníkmi je preto potrebné posúdiť
aj podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „ZoSU“), ktorý stanovuje špeciálnu

úpravu spotrebiteľských úverov.

Podľa § 1 ods. 1 ZoSU tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním

spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania
spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových
nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu
spotrebiteľa.

Podľa § 9 ods. 1 ZoSU zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.

Podľa § § 9 ods. 2 ZoSU zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka (§ 52 a 60 o spotrebiteľských zmluvách) musí obsahovať (okrem ďalších tam
uvedených, pozn. súdu) tieto náležitosti:

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokovésadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom

sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny.

Podľa § 273 OBZ časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky
vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky,
ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 11 ods. 1 písm. a), b) ZoSU poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný

a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1
, alebo neobsahuje náležitosti podľa §
9 ods. 2 písm. a) až k) , r) a y) a § 10 ods. 1 .

Podľa § 11 ods. 2 veta druhá a tretia ZoSU v prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1
sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa
považuje najmä posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez údajov o sociálno-ekonomickej
situácii spotrebiteľa a účelové použitie údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa na vytvorenie

zdania väčšej schopnosti spotrebiteľa splácať úver, ako tomu v skutočnosti je.

Všeobecné východiská

Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení zmluva o úvere predpokladá záväzok veriteľa, že na

požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a záväzok dlžníka
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Ďalší obsah takéhoto právneho vzťahu (vrátane
niektorých otázok týkajúci sa úročenia, úrokov a ich splatnosti) je vo všeobecnosti subsidiárne určený
dispozitívnymi normami § 498 a nasl. Obchodného zákonníka (ak strany nedohodnú inak). V prípade
zmluvy o spotrebiteľskom úvere však zákon pre vznik práva na úroky a poplatky v zmysle § 9 ods. 2

ZoSU, okrem písomnej formy zmluvy, vyžaduje aj jej ďalšie obligatórne obsahové náležitosti (inak sa
podľa § 11 ods. 1 písm. a) ZoSU poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov).

V písomnej zmluve o spotrebiteľskom úvere musí byť preto určite a zrozumiteľne (§ 37 ods. 1 OZ), okrem
ďalších náležitostí, v zmysle ust. § 9 ods. 2 ZoSU určená:

f) doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere - čím sa, vzhľadom na vymedzenie pojmu zmluvy o
spotrebiteľskom úmere (§ 2), rozumie doba trvania záväzku poskytnúť peňažné prostriedky (čo má
významnajmäprineskoršom,prípadnepostupnomčerpaníúveruresp.prirevolvingu)atermínkonečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru,

g) podmienky upravujúce jeho čerpanie - teda „Akým spôsobom a kedy spotrebiteľ dostane peniaze“ (viď
formulárpreštandardnéinformácieospotrebiteľskomúvere, ktorýjeuvedenývpríloháchč.3a4 tohto zákona, a obsahuje niektoré vysvetľujúce
informácie),

i) úroková sadzba spotrebiteľského úveru - ktorou je podľa § 2 písm. j) ZoSU úroková sadzba vyjadrená
ako fixné alebo variabilné percento, a súčasne podmienky ktoré upravujú jej uplatňovanie - ktorými
sa, vychádzajúc z podstaty a zmyslu úročenia, rozumejú všetky podmienky tak aby bolo zrejmé ako,resp. z akej sumy a odkedy (napr. či už od dojednania úveru - rezervácie peňažných prostriedkov,
alebo od reálneho poskytnutia peňažných prostriedkov v prospech dlžníka, alebo až od určitého iného
času v prípade dojednania dočasného bezúročného obdobia) a dokedy sa má uplatňovať (napr. do

stanoveného času splatnosti, alebo do vrátenia, alebo inak), a to tak, aby bola jasne určiteľná povinnosť
platenia úrokov (napr. aj v situácii prípadného predčasného alebo oneskoreného vrátenia peňažných
prostriedkov), a

k) výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom

sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia - čím sa nepochybne rozumie uvedenie výšky, počtu
a termínov splátok každej z týchto položiek, t.j. istiny, úrokov a iných poplatkov samostatne tak, aby
bolo zrejmé ako sa majú splácať, resp. ako sa jednotlivé splátky priraďujú k nesplateným zostatkom.
Vyplýva to jednak z doslovného gramatického výkladu ust. § 9 ods. 2 písm. k ZoSU (kde je výslovne
stanovenápožiadavkaurčeniasplátokistiny,úrokovainýchpoplatkov,atedanielensplátokvšeobecne),

ako aj z výkladu podľa jeho zrejmého účelu. Len takýto výklad požiadavky zákona totiž spĺňa účel
spotrebiteľského práva, a to jednak venovať zvýšenú pozornosť ochrane spotrebiteľa (ktorý by nemal
byť zavádzaný a mal by mať čo najviac informácií umožňujúcich mu - pred, ale i dodatočne po poskytnutí
úveru - čo najlepšie posúdiť situáciu a urobiť rozhodnutie ohľadom uzavretia zmluvy a následne aj
spôsobu, resp. rýchlosti splácania úveru), a tiež preto, že len pri vyššie uvedenom riadnom vymedzení

uplatňovania úrokovej sadzby (úročenia), alebo aspoň rozlíšení (stanovení) splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov je možné kedykoľvek (i v priebehu splácania) určiť obsah právneho vzťahu, t.j. výšku
zostávajúcej istiny, úrokov a ostatných poplatkov.

Prax, a ako vyplýva z ust. § 9 ods. 2 písm. l) a m) ZoSU aj zákon (rozlišujúci minimálne splácanie

s amortizáciou istiny alebo bez), totiž pozná rôzne spôsoby splácania úveru. Napríklad poskytnuté
peňažné prostriedky (istina) sa môžu splácať na začiatku a úroky až na konci, prípadne naopak, alebo
sa úroky a poplatky strhnú ihneď z celkovej výšky spotrebiteľského úveru (pozri napr. vysvetlivky k
položke 2C formulára o zmluvných podmienkach podľa vyhl. č. 620/2007 Z.z. v pôvodnom znení),
prípadne sa istina spláca spolu s úrokmi v rôznych kombináciách (čo navonok nevylučuje rovnakú

resp. nemennú výšku celkovej splátky), či už s pevnou splátkou istiny a sumy úroku, resp. podľa ich
rôzne stanoveného podielu, alebo sa amortizuje celkovými rovnomernými tzv. anuitnými splátkami, pri
ktorých sa plynule mení výška a pomer splátky istiny a úroku. Spôsob úročenia a splácania úveru a jeho
jednotlivých častí musí byť preto vyjadrený určitým a zrozumiteľným spôsobom vylučujúcim pochybnosti
o obsahu povinnosti splácať jeho jednotlivé položky (vrátane postupu jej splnenia). Na spotrebiteľský

úversatotižnevzťahujúautomatickyobvyklévšeobecnésubsidiárnepravidláúročeniaasplácaniapodľa
dispozitívnych ustanovení OBZ (v zmysle ust. § 9 ods. 2 ZoSU v spojení s ust. § 11 ods. 1 ZoSU), a úroky,
resp. výška úrokov (úroková sadzba), podmienky jej uplatňovania a podmienky splácania istiny, úrokov
a iných poplatkov musia byť výslovne písomne dohodnuté, resp. určené v zmluve o spotrebiteľskom
úvere. Inak sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, a veriteľ nárok na úroky a poplatky nemá.

Všetky vyššie uvedené obligatórne obsahové náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere pritom zároveň
vo svojej podstate vymedzujú rozhodujúce skutočnosti, ktoré jediné odôvodňujú, resp. v zmysle ZoSU sú
spôsobilé (mohli by a mali by) odôvodňovať nárok na úroky a poplatky (odplatu) za úver podľa zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, a ktoré preto musí žalobca v súvislosti s nimi pre úspech v konaní riadne tvrdiť (a

preukázať). Totiž len ak je v zmluve (presne) stanovený rozsah a spôsob čerpania, úročenia a splácania
úveru resp. jeho jednotlivých častí a súvisiacich poplatkov (teda záväzok), iba vtedy zákon s takýmto
prejavom vôle spája právne následky (teda vznik práv a povinností), a len vtedy je možné kedykoľvek
určiť rozsah všetkých práv a povinností, ktoré sú obsahom daného právneho vzťahu.

Pre úplnosť treba uviesť, že časť obsahu zmluvy síce možno určiť aj odkazom na obchodné
podmienky, nemalo by sa to však týkať podstatných náležitostí zmluvy (ale len dojednaní technického
a vysvetľujúceho charakteru), keďže tieto informácie sa musia povinne uvádzať spotrebiteľovi už v
predzmluvnom formulári pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere (§ 4 ods. 2 ZoSU), a nič by
preto, v prípade poctivého prístupu veriteľa, nemalo brániť tomu uviesť ich aj priamo v zmluve (mutatis

mutandis aj nález ÚS ČR citovaný nižšie). Okrem toho tiež platí, že stanovenie časti obsahu zmluvy
odkazom na obchodného podmienky nemôže byť ani neprimerane všeobecné (nestačí iba zmienka o
obchodných podmienkach), pretože ak má byť súčasťou zmluvy (ako prejavu vôle), platiapreňho, ak sa s ním majú spájať právne účinky, rovnaké pravidlá ako aj pre iné právne úkony. Časť
obsahu zmluvy, ktorú tento odkaz určuje (poukazom na obchodné podmienky), by sa mala preto stanoviť
konkrétne (určite a zrozumiteľne, § 37 ods. 1 OZ) tak, aby bolo zrejmé úpravu ktorej časti zmluvy (práv

a povinností) treba hľadať a vykladať na inom mieste (napr. v obchodných podmienkach), písomne (§
9 ods. 1 ZoSu). V tomto prípade tomu tak nebolo.

V tejto súvislosti súd tiež pripomína, že určitosti a zrozumiteľnosti zmluvy o úvere ako dvojstranného
právneho úkonu nesvedčí ani rozsiahlosť a neprehľadnosť textu obchodných podmienok napísaná

drobným písmom so súčasným zakomponovaním viacerých podstatných zmluvných náležitostí zmluvy
o úvere na ich viacerých miestach. Inými slovami vo vzťahu k ich platnosti súd zdôrazňuje, že v
prípade konfliktu záujmov spotrebiteľa a jeho zmluvného partnera je potrebné poskytnúť vyššiu mieru
ochrany spotrebiteľovi ako slabšej zmluvnej strane. V kontexte s týmto princípom je potrebné posúdiť aj
úverové zmluvné podmienky. Tie zásadne nesmú slúžiť tomu, aby do nich často v neprehľadnej, zložito
formulovanej a malým písmom napísanej forme skryl zmluvný partner spotrebiteľa podmienky, ktoré sú

podstatné, a o ktorých môže predpokladať, že uniknú jeho pozornosti. Pokiaľ tak učiní, čo sa stalo aj v
tomto prípade, spreneverí sa princípu dôvery a preto takému jednaniu nemožno priznať právnu ochranu
pre rozpor s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 OZ).

K tomu možno poukázať aj na právny záver uvedený v náleze Ústavného súdu ČR z 11.11.2013, sp. zn.

I.ÚS 3512/11. Podľa neho v rámci spotrebiteľských zmlúv dojednania o zmluvnej pokute (argumentum a
minori ad maius tým skôr o predmete hlavného záväzku resp. o podstatných náležitostiach zmluvy, pozn.
súdu) v zásade nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných zmluvných podmienok, ale len spotrebiteľskej
zmluvy samotnej (na ktorú spotrebiteľ pripája svoj podpis). Ústavný súd zdôraznil, že dodávateľ sa má
chovať k spotrebiteľovi, ktorý je slabšou zmluvnou stranou poctivo, v opačnom prípade mu nie je možné

poskytnúť právnu ochranu. Zásada poctivosti sa prejavuje aj tým, že zmluvné dojednania nesmú byť
umiestnené v oddieloch, ktoré vzbudzujú dojem nepodstatného charakteru. Obchodné podmienky v
spotrebiteľských zmluvách majú slúžiť predovšetkým k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy
prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru, a naopak nesmú slúžiť k tomu, aby
do nich v často neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom písanej forme skryl dodávateľ

dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa
zrejme uniknú.

Právne posúdenie

V danom prípade, s ohľadom na podanú žalobu, pre komplexné odôvodnenie rozsudku podľa §
157 ods. 2 O.s.p. (s uvedením čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov) považuje súd za
potrebné poukázať predovšetkým na to, že žalobca vo svojom návrhu v podstate ani len priamo netvrdil
všetky rozhodujúce skutočnosti (skutkové okolnosti), ktoré by konkrétne a komplexne odôvodňovali
celý uplatnený nárok, resp. jeho jednotlivé položky. V postupoch dodávateľov, v nadväznosti na ich

často neprijateľne zjednodušené a netransparentné obchodné praktiky k spotrebiteľom, stalo sa už aj
v súdnom konaní negatívnym javom iba všeobecné uplatňovanie nárokov nekonkrétnym poukazom na
prílohy pripojené k návrhu. Ani z týchto príloh však nevyplývajú všetky dôvody uplatnených nárokov.
Podľa názoru súdu ide o typický prejav tzv. „Mcdonaldizácie“ spoločnosti a právnych služieb (pojem
použil Václav Vlk: Mcdonaldizace mění advokacii, je nutné reagovat; dostupné na www.ceska-justice.cz

). Celá žaloba má skôr len všeobecnú rámcovú (formulárovú) podobu s
požadovanou úhradou údajného dlhu bez uvedenia všetkých nevyhnutných (rozhodujúcich) skutočností
tak, aby bolo jasné o čom a na akom základe má súd rozhodnúť (a to už i vo vzťahu k tzv. istine - kde
absentuje výslovné a zrozumiteľné tvrdenie o poskytnutí peňažný prostriedkov v určitej výške a záväzku
na ich vrátenie s určitým a zrozumiteľným vymedzením spôsobu tohto vrátenia).

Teória procesného práva podmieňuje úspech účastníka konania v spore unesením dvoch bremien.
Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno
tieto skutočnosti preukázať. Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska
hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti

tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec
netvrdil a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o
skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti
bude mať pre účastníka väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie.„Zákon účastníkom ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh
rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny
pomerúčastníkov.Tátonormazásadneurčujejednakrozsahdôkaznéhobremena,t.j.okruhskutočností,

ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena. Rozdelenie bremena
tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkmi v spore závisí na tom, ako vymedzuje právna norma
práva a povinnosti účastníkov. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť
žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného.“ (porovnaj uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 28. marca 2012, sp. zn. 6 MCdo 17/2010).

Na doplnenie uvedeného súd poukazuje aj na uznesenie Nejvyššího soudu ČR zo dňa 17. 6. 2010,
sp. zn. 33 Cdo 2259/2008, podľa ktorého nestačí len „aby žalobce předložil soudu celou řadu listin
a v žalobě (či jejím doplňku) souhrnně a nekonkrétně, bez vztahu k jednotlivým rozhodným tvrzením
odkázal na tyto listiny. Takový postup by stíral rozdíl mezi skutkovými tvrzeními stran a skutkovými
zjištěními, která soud činí z provedených důkazů, a zcela nepřípustným způsobem by přenášel aktivitu

a odpovědnost příslušející účastníkům řízení na soud a byl by též v rozporu se základními zásadami
občanského (sporného) řízení - zásadou dispoziční, projednací, rychlosti a hospodárnosti.“

V prejednávanej veci mal žalobca bremeno tvrdenia, že so žalovaným uzavrel platnú písomnú zmluvu o
spotrebiteľskom úvere so záväzkom žalobcu poskytnúť žalovanému peňažné prostriedky, a záväzkom

žalovaného poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť žalobcovi určité úroky (a poplatky), a
ďalej že mu určité peňažné prostriedky aj reálne poskytol a žalovaný ich nevrátil, prípadne nezaplatil
dohodnuté konkrétne špecifikované úroky (a poplatky), a že zmluva obsahuje všetky obligatórne
obsahové náležitosti. Žalobca však všetky tieto skutočnosti v konaní riadne ani netvrdil, a žaloba, hoci
má po formálnej stránke všetky minimálne obsahové náležitosti, je len rámcová s tvrdením o údajnom

dlhu bez uvedenia všetkých skutočností, ktoré by ho odôvodňovali.

Tento nedostatok sa pritom týka predovšetkým úrokov, a rôznych poplatkov, resp. nákladov
zaúčtovaných na ťarchu žalovaného. Vo vzťahu k vyúčtovaným úrokom (i poplatkom či nákladom)
rozhodujúce skutkové okolnosti zo žaloby a príloh (z predložených dôkazov) pritom nevyplývajú ani

nepriamo. Celá argumentácia k nim je v podstate založená len na dôvere v ich strohé vyčíslenie v
tzv. výpise čerpania, splátok a úrokov vypracovanom žalobcom. Obdobný postup bol síce v minulosti
niekedy možný v zmysle bývalého (dnes už neplatného) znenia ust. § 172 ods. 1 O.s.p. (v znení účinnom
do r. 2003), ale len ak sa právo opieralo o tzv. výpis z kníh tuzemského peňažného ústavu (zrejme
ako relikt bývalého štátneho vlastníctva, kontroly a z toho a priori predpokladanej správnosti účtovania

všetkých peňažných ústavov), o ktorý v tomto prípade neide, a aj to iba pri vydávaní platobných rozkazov
(procesne bez osobitného skúmania a dokazovania). V súdnom konaní v súčasnosti, s rovnocenným
postavením sporových strán, osobitne v prípadoch ex offo kontroly nárokov zo spotrebiteľskej zmluvy
v zmysle ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, však nemožno nekriticky akceptovať
a vychádzať iba z jednostranných nepreskúmateľných vyčíslení sporovej strany (dodávateľa) bez

posúdenia práva. Z tvrdených (a preukazovaných) skutočností musí právo vyplývať. Nemožno súhlasiť
s názorom žalobcu, že evidovanie pohľadávky v jeho internom výpise z úverového účtu je snáď akousi
verejnou listinou, a tento výpis potvrdzuje výšku žalobcom uplatnenej pohľadávky voči žalovanému.
Podľa § 134 O.s.p. iba listiny vydané súdmi Slovenskej republiky alebo inými štátnymi orgánmi v
medziach ich právomoci, ako aj listiny, ktoré sú osobitnými predpismi vyhlásené za verejné, potvrdzujú,

že ide o nariadenie alebo vyhlásenie orgánu, ktorý listinu vydal, a ak nie je dokázaný opak, i pravdivosť
toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje.

Vo vzťahu k požadovanej sume zaúčtovaných úrokov, poplatkov a nákladov žalobca neuviedol (ani
nepriamo v prílohách) všetky rozhodujúce skutočnosti umožňujúce ich určenie, prípadne overenie ich

výpočtu. Pri uplatnení vyčíslených (kapitalizovaných) úrokov sú takými skutočnosťami, ktoré odôvodňujú
ich uplatnenie (nárok), vychádzajúc z ich podstaty, nesporne najmä uvedenie výšky úrokovej sadzby s
poukazomnakonkrétneskutočnosti,ktorújuodôvodňujú,apresnéuvedeniejednotlivýchsúm-zktorých
sa uplatňuje, s uvedením konkrétnych období - za ktoré sa pri týchto sumách uplatňuje, spolu s ich
skutkovým odôvodnením. Vznik jednotlivých dlžných súm, resp. čiastok v nich zahrnutých, však v danom

prípade z tvrdení žalobcu nemožno identifikovať, a teda ani posúdiť. Výšku úrokovej sadzby, z ktorej
zrejme svoj nárok odvodzuje, žalobca síce uviedol aspoň nepriamo predložením zmluvy, kde je uvedená
akopercentop.a.,jejuplatňovaniesuvedenímúročenýchsúmaobdobísjejskutkovýmodôvodnenímpri
výpočte úroku však nie, a tieto skutočnosti zo žaloby napokon nevyplývajú ani nepriamo (z predloženýchpríloh). Na spotrebiteľský úver sa totiž, ako už bolo uvedené vyššie, nevzťahujú automaticky obvyklé
všeobecné subsidiárne pravidlá úročenia a splácania podľa dispozitívnych ustanovení OBZ (v zmysle
ust. § 9 ods. 2 ZoSU v spojení s ust. § 11 ods. 1 ZoSU), a úroky, resp. výška úrokov (úroková sadzba),

podmienky jej uplatňovania a podmienky splácania istiny, úrokov a iných poplatkov musia byť výslovne
písomne dohodnuté, resp. určené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Uvedené by pritom mohlo byť
zrejmé aspoň nepriamo z dohodnutého rozpisu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, v tomto prípade
však tomu tak nebolo (v zmluve nie je uvedená výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov). Obdobné sa pritom týka aj rôznych poplatkov a tzv. nákladov spojených s uplatnením

pohľadávok, ku ktorým z príloh nevyplývajú konkrétne skutočnosti odôvodňujúce ich vyúčtovanie, teda
na základe ktorých skutočností (skutkových i právnych) ich žalobca žalovanému vyúčtoval.

V návrhovom (sporovom) konaní je pritom zrejmé, že je povinnosťou a zodpovednosťou žalobcu tvrdiť
všetky také skutočnosti, ktoré by jeho nárok odôvodňovali (bremeno tvrdenia), súd nie je povinný a ani
oprávnený vyhľadávať za navrhovateľa rozhodujúce skutočnosti, ktoré by jeho nárok odôvodňovali, tieto

len posudzuje (vychádza z tvrdeného a zisteného skutkového stavu), a preto v prípade, že z tvrdených
skutočností právo na úroky a poplatky nevyplýva (neunesenie bremena tvrdenia), nemožno mu priznať
súdnu ochranu, a nárok žalobcu z takejto žaloby musí byť v tomto rozsahu zamietnutý.

Okrem neunesenia bremena tvrdenia o všetkých skutočnostiach odôvodňujúcich právo na vyúčtované

a uplatnené úroky a iné poplatky súd pripomína, že tieto sú zároveň obligatórnymi obsahovými
náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a vzhľadom na vyššie uvedené, i v nadväznosti na
stým súvisiace dôkazné bremeno, je preto tiež zrejmé, že predložená zmluva o spotrebiteľskom úvere
neobsahuje podmienky, ktoré upravujú uplatňovanie úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru - ako, z
akej sumy, odkedy a dokedy (§ 9 ods. 2 písm. i) ZoSU), a výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a

iných poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. k) ZoSU) - každej z týchto položiek, a poskytnutý spotrebiteľský úver
sa preto považuje aj podľa § 11 ods. 1 ZoSU za bezúročný a bez poplatkov.

V súvislosti s bremenom tvrdenia zo skutočností uvedených žalobcom tiež nevyplýva, že by v zmysle
§ 7 ods. 1 ZoSU pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere posúdil s odbornou starostlivosťou

schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Podľa názoru súdu pritom posúdenie príjmov bez
primeraného zistenia a posúdenia sociálneho postavenia dlžníka a najmä jeho celkových výdavkov
neumožňuje dospieť k záveru, či vzhľadom na jeho sociálno-ekonomickú situáciu bude schopný úver
splácať, a preto ak veriteľ takto nepostupoval, hrubo porušil svoju povinnosť posúdiť s odbornou
starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, a tento sa tiež z tohto dôvodu podľa

§ 11 ods. 2 ZoSU považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Vzhľadom na tieto dôvody, teda jednak pre neunesenie bremena tvrdenia ohľadom skutočností
odôvodňujúcich úroky a iné poplatky, ako aj s poukazom na absenciu obligatórnych obsahových
náležitostí zmluvy, a hrubé porušenie vyššie uvedenej povinnosti veriteľa, s ktorými zákon spája

bezúročnosť a bez poplatkovosť úveru, má žalobca, z titulu pohľadávok zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere a o revolvingovom úvere nárok iba na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov. Keďže
na základe žalovaným podpísanej zmluvy zo dňa 10.6.2013 bolo zo strany žalobcu v jeho prospech
poskytnutých na nákup tovaru 807,90 Eur, z ktorých bolo uhradené 113,16 Eur, a prostredníctvom
revolvingu 1.190,- Eur, z ktorých bolo uhradené 60,- Eur, súd ho zaviazal na vrátenie zostávajúcich

častí poskytnutých peňažných prostriedkov spolu s úrokom z omeškania. Žalobca žalovaného vyzval na
vrátenie peňažných prostriedkov a žalovaný je v omeškaní s ich vrátením, a preto mu súd v zmysle ust.
§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nar. vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. uložil povinnosť
na ich zaplatenie spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,25% ročne z dlžnej sumy uplatnenými v súlade
so zákonom odo dňa nasledujúceho po lehote na úhradu uvedenej vo výzve žalobcu k splateniu úveru,

a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. podľa pomeru úspechu účastníkov v konaní.
Žalobca bol v konaní o svojom návrhu úspešný v časti o zaplatenie 674,74 Eur a 1.130,- Eur, čo
predstavuje spolu 81% úspešnosť, žalovaný bol v konaní úspešný vo zvyšku, čo predstavuje 19 %

úspešnosť, takže žalobca má potom podľa pomeru úspechu nárok na náhradu trov konania o svojom
návrhu v rozsahu rozdielu 62%, t.j. 62% zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 134,50
Eur, teda vo výške 83,39 Eur, a 62% z trov právneho zastúpenia vo výške 238,39 Eur za 2 úkony právnejslužby po 91,29 Eur po prirátaní režijného paušálu uplatneného vo výške 2 x 8,04 Eur a 20% DPH, teda
vo výške 147,80 Eur.

Keďže účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania zastupoval advokát, podľa § 149 ods.
1 O.s.p. je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

O splnení dlhu v splátkach súd rozhodol vzhľadom na celkovú výšku dlhu, žiadosť žalovaného, jeho
sociálnu situáciu ako i s prihliadnutím na pôvodne dojednané (a teda aj účastníkmi predpokladané a

akceptované)dlhšieobdobietrvaniaichprávnehovzťahu,aspoukazomnapriznanéúročeniedlhuaždo
jeho zaplatenia úrokom z omeškania, keď podľa zisteného skutkového stavu a názoru súdu tak plnenie
v splátkach nezasiahne nepriaznivo do majetkovej sféry žalobcu. Preto súd využil svoje oprávnenie v
zmysle ust. § 160 ods. 1 O.s.p. a umožnil žalovanému vykonať uložené peňažné plnenie v mesačných
splátkach po 60,- Eur mesačne, pri súčasnej snahe o zabezpečenie jeho finančnej disciplíny pod stratou
výhody splátok pri omeškaní s ich plnením tak, ako jej to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Súd

zároveň pripomína, že určený spôsob splnenia dlhu predstavuje minimálne splátky a je na žalovanom
a v jeho záujme, aby uložené peňažné plnenie, podľa svojho uváženia, vykonal prípadne dobrovoľne
aj skôr.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňadoručeniajehopísomnéhovyhotovenia

prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.