Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 21, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoE/506/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714206689
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6714206689.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Miroslavy Púchovskej a členiek JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miriam Boborovej Sninskej, v exekučnej
veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast.
Advocate, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: Z. J., nar.
XX.XX.XXXX, bytom S. P. XX, XXX XX S. P., adresa na doručovanie B. Z. - B., XXX XX I. - Y. I., o

vymoženie pohľadávky 5.705,46,- Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom
Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 11798/14,
o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 2Er/13/2014-27 zo dňa 26. marca
2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Zvolen č.k. 2Er/13/2014-27 zo dňa 26. marca 2015 p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým uznesením Okresný súd Zvolen zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Uviedol, že oprávnený sa domáha vykonania exekúcie na podklade
exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom v Bratislave, sp. zn. SR 03752/12 zo dňa
13.12.2012. Súd preskúmal predmetnú žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na
vykonanie exekúcie a exekučný titul a zistil, že oprávnený a povinný uzatvorili dňa 20.01.2011 zmluvu

o úvere. Súd posúdil predmetný právny vzťah ako spotrebiteľský. Vzhľadom k tomu, že v predmetnej
veci ide medzi účastníkmi exekučného konania o právny vzťah, ktorý vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy,
venoval súd pozornosť skúmaniu, či predmetná zmluva o úvere neobsahuje neprijateľné podmienky,
pričom zvýšenú pozornosť venoval dojednaniu rozhodcovskej zmluvy a dohode o vyplnení zmenky,
ktorá je uvedená v bode 13 všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Túto dohodu vyhodnotil
súd prvej inštancie ako jednu z neprijateľných podmienok obsiahnutých v spotrebiteľskej zmluve.

Súd uviedol, že dojednanie dohody o vyplnení zmenky je podmienkou, ktorá je výslovne nekalá,
nakoľko ide o podmienku, ktorej účinkom a dôsledkom bolo, že rozhodcovský súd oprávnenému
priznal ako náhradu za nezaplatenie záväzku zo strany spotrebiteľa neprimerane vysoké príslušenstvo
pohľadávky. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že dojednanie dohody o vyplnení zmenky obsiahnutej
vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, na základe ktorej veriteľ získal oprávnenie vyplniť
zmenku so zmenkovým úrokom 0,25 % denne, je neprijateľnou podmienkou, ktorá vo svojich účinkoch

a dôsledkoch viedla k tomu, že oprávnenému ako veriteľovi boli priznané plnenia, ktoré sú v rozpore s
jeho zákonnými nárokmi. Keďže súd z uvedených dôvodov vyhodnotil rozhodcovskú zmluvu uzavretú
medzi účastníkmi konania ako neplatnú, rozhodcovský rozsudok na jej základe vydaný nemôže spĺňať
a ani nespĺňa podmienky formálnej a materiálnej vykonateľnosti, a teda nie je spôsobilým exekučným
titulom na vykonanie exekúcie. Na základe uvedeného súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. V
odvolaní namietal, že súd vec nesprávne právne posúdil. Uviedol, že súd prvej inštancie v prejednávanej
veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok. Podľa

jeho názoru súd prvej inštancie nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie, nakoľko samotné
ustanovenie, o ktoré sa opiera v napadnutom uznesení stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie
tak, že rozhodcovský rozsudok a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému.
Súd prvej inštancie sa v rámci materiálneho prieskumu musí obmedziť len na skúmanie výroku
exekučného titulu. Splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t.j. zaväzovať k niečomu objektívne

nemožnému, právom nedovolenému alebo k niečomu, čo je v rozpore s dobrými mravmi, však musí
mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu. Konštatoval, že postupom súdu v tejto veci a
jeho výkladom ustanovenia § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon
o rozhodcovskom konaní“) dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských
rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom
konaní. Oprávnený ďalej v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci,

keďže dospel k záveru, že medzi zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva/
rozhodcovská doložka. Uviedol, že oprávnený s povinným uzavreli rozhodcovskú zmluvu podľa ust. § 3
a nasl. zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu, a to
na samostatnej listine. Z uvedeného dôvodu poukázal na to, že exekučný titul bol vydaný oprávneným
orgánom v konaní vedenom podľa zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. K námietke súdu

prvej inštancie ohľadom znemožnenia voľby spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom
v súvislosti s ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka uviedol, že cieľom tejto úpravy je umožniť
spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. V danej veci súd konal nad rámec zákonných
ustanovení. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie.

3. K odvolaniu oprávneného podal vyjadrenie povinný. Uviedol, že zamestnávateľ povinného - B. Z. B.
- mu v období od septembra 2014 do marca 2016 vykonával zrážky zo mzdy, a to v celkovej výške
7.980,- Eur. Uviedol, že vykonávanie zrážok bolo pozastavené uznesením Okresného súdu Bratislava
I. č.k. 4C/38/2016-17 zo dňa 28.04.2016, ktorým uložil oprávnenému zdržať sa použitia dohody o

zrážkach zo mzdy zo dňa 20.01.2011. V súčasnej dobe prebieha na Okresnom súde Bratislava I. pod
uvedeným číslom konanie o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a rozhodcovskej zmluvy,
resp. o neplatnosti rozhodcovskej doložky, ktorá do neplatnosti rozhodcovskej zmluvy vyúsťuje. Povinný
ďalej uviedol, že v deň uzavretia zmluvy o úvere uzatvoril aj rozhodcovskú zmluvu, ktorej obsah bol
na predtlačenom formulári. Bez podpísania rozhodcovskej zmluvy by oprávnený odmietol uzavrieť aj

zmluvu o úvere. Samotná rozhodcovská zmluva je neprijateľná z hľadiska ochrany práva spotrebiteľa, a
preto je neplatným právnym úkonom. S ohľadom na uvedené sa povinný stotožnil s vydaným uznesením
súdu prvej inštancie.

4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový

poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie v rozsahu danom § 379 CSP, rešpektujúc svoju viazanosť
odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné
zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného
nie je dôvodné, a preto v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne
potvrdil.

5. Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že dňa 08.03.2014 bol pred súdnym exekútorom spísaný návrh
na vykonanie exekúcie vo forme zápisnice. Súdny exekútor požiadal dňa 09.05.2014 súd o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom v Bratislave, sp. zn. SR 03752/12

zo dňa 13.12.2012. V predmetnom exekučnom titule je uvedené, že účastníci konania sa dohodli v
zmysle rozhodcovskej zmluvy, že všetky spory, ktoré zo zmluvy vzniknú, budú rozhodované pred vyššie
uvedeným rozhodcovským súdom. Zmluva o úvere medzi oprávneným a povinným bola uzatvorená
20.01.2011. Súčasťou zmluvy sú aj všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré v bode 13 obsahujú
dohodu o vyplnení zmenky. Oprávnený a povinný zabezpečili svoj iný záväzkový vzťah - zmluvu o

úvere - neúplnou zmenkou, vydanou dňa 20.01.2011. Z čl. I bodu 1 rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že
rozhodcovskýmsúdomsarozumieStályrozhodcovskýsúdspoločnostiSlovenskározhodcovská,a.s.so
sídlom v Bratislave. V čl. II tejto zmluvy je upravený predmet zmluvy, pričom z bodu 1 vyplýva, že všetky
spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere budú riešené pred vyššie uvedeným rozhodcovským súdomalebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ale len v prípade, že žalujúca zmluvná strana podá
žalobu na tomto súde. Zároveň v čl. IV. bode 2 rozhodcovskej zmluvy je uvedené, že predmetná zmluva
sa môže meniť alebo zrušiť výlučne písomnou dohodou zmluvných strán vyhotovenou vo forme dodatku

k zmluve s úradne overenými podpismi zmluvných strán. Takéto zmluvné dojednanie spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Odvolací súd zároveň dodáva, že
súd prvej inštancie správne posúdil vzťah medzi oprávneným a povinným ako vzťah spotrebiteľský.

6. Na základe ustálenej rozhodovacej praxe súdov spôsobuje rozhodcovská zmluva, koncipovaná

v takom znení ako bola založená do súdneho spisu, hrubý nepomer v právach a povinnostiach v
neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská zmluva je zmluvou, pri ktorej je význam posudzovania kritérií či
sa jedná o neprijateľnú podmienku zvýraznený tým, že na jej základe sa deleguje právomoc prejednať
spor súkromnou osobou. Spotrebiteľ sa vzdáva ústavného práva na prejednanie veci pred štátnym
súdom. Preto je dôležité, aby nad všetky pochybnosti bolo preukázané, že spotrebiteľ chcel a uzavrel
rozhodcovskú zmluvu, v zmysle ktorej došlo k delegovaniu právomoci na prejednanie sporu súkromnou

osobou. Vzhľadom na obsah rozhodcovskej zmluvy možno len ťažko predpokladať, že spotrebiteľ si bol
vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej zmluvy nesie. Rozhodcovská
zmluva bola predložená spolu so zmluvou o úvere v ten istý deň. Je možné konštatovať, že bola
dojednaná individuálne, pretože je vyhotovená ako samostatná listina a nie ako súčasť Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru. Z tohto dôvodu ju nemožno považovať za neprijateľnú podmienku podľa

§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Avšak, z ustanovenia čl. III bodu 2 vyplýva, že meniť alebo zrušiť
rozhodcovskú zmluvu možno len písomnou dohodou zmluvných strán vyhotovenou vo forme dodatku
k zmluve a s úradne overenými podpismi účastníkov zmluvy. Takúto formuláciu rozhodcovskej zmluvy
nemožno mať za prospešnú pre spotrebiteľa, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, rozhodcovská zmluva môže byť zmenená prípadne

zrušená len písomnou dohodou. Za písomnú dohodu možno považovať písomný prejav vôle zmluvných
strán. Je však otázne, či by zo strany oprávneného došlo k dobrovoľnému pristúpeniu k dohode tak,
ako to uvádza v ustanovení rozhodcovskej zmluvy. Podľa názoru odvolacieho súdu je pre povinného
zároveň značne náročné, aby po prípadnom uzatvorení dohody musel dať túto následne úradne overiť.

7. Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) účinného ku dňu začatia exekúcie; súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota

neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

8. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy neprijateľné

podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

9. Medzi absolútne neprijateľnú podmienku zaraďuje Občiansky zákonník v § 53 ods. 4 písm. r) aj
ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej zmluvy (resp. doložky) od spotrebiteľa,
aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

10. Súd prvej inštancie vzhľadom na vykonané dokazovanie - oboznámiac sa s obsahom predmetnej
zmenky, zmluvy o úvere, všeobecných podmienok poskytnutia úveru, rozhodcovským rozsudkom, ako
aj s rozhodcovskou zmluvou - vec správne právne posúdil, keď vychádzal pri rozhodovaní ako z
relevantnej skutočnosti, že daný zmluvný vzťah medzi veriteľom (oprávneným) a dlžníkom (povinným) je

nutné posudzovať ako spotrebiteľský vzťah a následne aj pomerne obšírne, vychádzajúc z príslušných
ustanovení Občianskeho zákonníka, svoje rozhodnutie zdôvodnil. Odvolací súd poznamenáva, že
vyslovené stanovisko je plne konformné a v súlade s početnou judikatúrou Súdneho dvora EÚ (napr.
C-240/98 až C-244/98, C-473/00, C-168/05, C-243/08, C-40/08, C-227/08, C-76/10) dotýkajúcou sa
problematiky spotrebiteľského práva a ochrany práv spotrebiteľa. Navyše právne posúdenie vzťahu

medzi oprávneným a povinnou ako vzťahu spotrebiteľského nespochybnil vo svojom odvolaní ani sám
oprávnený.11. Odvolací súd vzhľadom na oprávneným predložený exekučný titul - rozhodcovský rozsudok
zdôrazňuje, že súd nielen v procesnom štádiu exekučného konania, v ktorom posudzuje splnenie
zákonom stanovených procesných predpokladov, za ktorých súd poverí exekútora vykonaním exekúcie,

je oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne
uzavretej rozhodcovskej zmluvy, ale počas celého exekučného konania. Súdna prax je jednotná
v názore, že v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho
exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie, ktoré
má predstavovať exekučný titul, uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s

právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov ide o
rozhodnutie vykonateľné tak po stránke formálnej ako aj materiálnej (vyslovené stanovisko je plne
v súlade s názorom vysloveným v rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, konkrétne
uznesenie sp .zn. 3 Cdo 146/2011 zo dňa 13. októbra 2011, sp. zn. 3 Cdo 122/2011 zo dňa 9.
februára 2012). Skutočnosť, či sa jedná o rozhodnutie formálne vykonateľné sa posudzuje z pohľadu
právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané. Z aspektu obsahových náležitostí

rozhodnutia, t.j. určitosť, zrozumiteľnosť a presnosť označenia subjektov práv a povinností, vyjadrenia
uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať sa skúma materiálna vykonateľnosť rozhodnutia.
Súd môže zároveň v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania, t.j. v
každom štádiu konania na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu, a v prípade zistenia, že nie sú
splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, môže exekúciu aj bez

návrhu zastaviť. Záver o oprávnení okresného súdu preskúmavať súlad exekučného titulu so zákonom
v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania a nielen pred vydaním poverenia plne korešponduje so
zámerom zákonodarcu vyjadreným aj v iných ustanoveniach Exekučného poriadku a nielen v § 44 ods.
2 Exekučného poriadku.

12. Ako už bolo uvedené vyššie, oprávnený v danej veci navrhol vykonanie exekúcie na podklade
exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 03752/12 zo dňa 13.12.2012 vydaný
Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom v
Bratislave. Predpokladom právomoci rozhodcovského súdu je platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy
medzi zmluvnými stranami. Odvolací súd preto v prvom rade skúmal, či rozhodcovské konanie

bolo vykonané na základe uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy, buď formou osobitnej zmluvy alebo
rozhodcovskej doložky (§ 4 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní). Ak je teda právomoc
rozhodcovského súdu závislá od existencie platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť
v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom,
t. j. aj to, či bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí

pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec
uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne. Iba platná rozhodcovská zmluva totiž môže založiť právomoc
rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť právneho
úkonu má za následok, akoby právny úkon nebol nikdy uzavretý.

13. Podľa § 5a ods. 1 písm. b) zákona o ochrane spotrebiteľa (v platnom znení), neprípustné je
zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy zmenkou
alebo šekom.

14. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

15. Odvolací súd považoval za potrebné podrobiť súdnej kontrole aj zmenkový úrok. Tým, že sa dohoda
o vyplnení zmenky stala súčasťou štandardnej formulárovej zmluvy, musí sa na ňu aplikovať ochrana
spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami. Dojednanie dohody o vyplnení zmenky súd považuje

za podmienku, ktorá je podľa čl. 2 písm. a) v spojení s ustanovením prílohy ods. 1 písm. e) Smernice
93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách nekalou podmienkou, nakoľko ide o
podmienku, ktorej účinkom a dôsledkom by bolo za neplnenie záväzku zo strany spotrebiteľa priznanie
neprimerane vysokého príslušenstva pohľadávky, a to zmenkového úroku 0,25% denne. Dohoda o
vyplnení zmenky je obsiahnutá v bode 13. všeobecných podmienok poskytnutia úveru, jej obsah ani

konkrétne znenie nebolo so spotrebiteľom individuálne dohodnuté, preto ide o neprijateľnú podmienku
uvedenú v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je potom podľa § 54 ods. 5 OZ neplatná.16. Dohodnutý zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne, čo predstavuje 91,25 % ročne, považuje odvolací
súdzároveňzarozpornýsdobrýmimravmi,pretožetakátovýškaúrokovjevrozpores§39Občianskeho
zákonníka.

9. Absolútna neplatnosť nastáva priamo zo zákona. Súd k absolútnej neplatnosti prihliada aj bez
návrhu, z úradnej povinnosti (ex offo). Dohoda o vyplnení zmenky je obsiahnutá iba vo všeobecných
podmienkach poskytnutia úveru vydaných oprávneným, ktorých znenie nebolo so spotrebiteľom
výslovne dojednané. Dohoda o vyplnení zmenky obsiahnutá v bode 12. týchto podmienok je právnym

úkonom obchádzajúcim zákon, ktorý je v zmysle § 39 a § 54 ods. 5 Občianskeho zákonníka absolútne
neplatným ustanovením, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Oprávnený na základe dohody o vyplnení zmenky požaduje od
povinného nedovolené plnenie, ktoré neprimerane zaťažuje povinného, ktorý by tak zaplatil neprimerane
vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

11. Oprávneným formulované všeobecné podmienky poskytnutia úveru predstavujú podľa názoru
odvolacieho súdu neprimeranú podmienku, ktorá je v rozpore so zásadou zmluvnej voľnosti. Povinný
nemal možnosť podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Odvolací súd preto ustanovenie dohody o
vyplnení zmenky považuje za neprimeranú zmluvnú podmienku, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi.

12. Ako už bolo uvedené vyššie, právny vzťah založený zmluvou o úvere medzi oprávneným a povinným
mal aj podľa názoru odvolacieho súdu spotrebiteľský charakter. Súd prvej inštancie sa s hodnotením
daného vzťahu dostatočne vysporiadal a odvolací súd sa s jeho názorom stotožnil. Vzhľadom na
vyššie uvedené argumenty, odvolací súd vyhodnotil námietky odvolateľa ako nedôvodné, keďže súd
prvej inštancie sa v odvolaním napadnutom uznesení vôbec nezaoberal ustanovením § 45 zákona o

rozhodcovskom konaní a zároveň nikde neuvádza, že k uzatvoreniu rozhodcovskej zmluvy nedošlo,
tak, ako to namieta oprávnený v odvolaní. Súd prvej inštancie správne rozhodol o zamietnutí žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a preto odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie ako
vecne správne potvrdil.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).