Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 30, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/120/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816204036
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3816204036.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členiek Mgr.
Stanislavy Miklánkovej a JUDr. Ivety Sopkovej v právne veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova č. 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného advokátkou JUDr. Barborou Korenecovou,
so sídlom Slnečná 765/3, 900 45 Malinovo, proti žalovanej: Y. T., narodená XX.XX.XXXX, bytom E. J.
č. XXX, zast. JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, so sídlom J. Kráľa 5/A, Lučenec, o zaplatenie 705,18

eur s príslušenstvom a o vzájomnej žalobe o určenie neprijateľných zmluvných podmienok, na odvolanie
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 30. novembra 2016, č. k. 13C/64/2016 - 87,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti - bod II., ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá a
súvisiaci výrok IV. o náhrade trov konania, p o t v r d z u j e .

Žalovaná m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd ako súd prvej inštancie v bode I. výroku rozsudku uložil žalovanej zaplatiť žalobcovi
6,54 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku, v bode II. žalobu vo zvyšku zamietol, v bode III.
konanie o vzájomnej žalobe zastavil, v bode IV. žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov konania o
žalobe a v bode V. žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov konania o vzájomnej žalobe.

2. V odôvodnení svojho rozsudku konštatoval svoje skutkové zistenia, podľa ktorých dňa 15.05.2014

uzavreli účastníci zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 304603651, ktorou sa veriteľ pri podpise
zmluvy zaviazal poskytnúť spotrebiteľovi bezúčelový spotrebiteľský úver v hotovosti v sume 350,- eur
a spotrebiteľ sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom 346,- eur, t.j. zaplatiť celkom 696,- eur. Celkové náklady spotrebiteľa sú
tvorené súčtom úroku vo výške 39,15% ročne z poskytnutého úveru, čo predstavuje 137,03 eura
a administratívnych nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy 208,07 eura. Žalovaná ako
spotrebiteľ sa zaviazala zaplatiť celkovú sumu 696, eura do 18.05.2015 na účet veriteľa. Doba trvania

zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti úveru mal nastať dňa 18.05.2015. Výška
RPMN bola uvedená vo výške 96,80% ročne. Výška priemernej RPMN bola uvedená ako 44,79%. V
texte zmluvy sa nachádza predformulovaný text, podľa ktorého „Dolu podpísaný spotrebiteľ vyhlasuje,
že súhlasí s obsahom tejto zmluvy o spotrebiteľskom úvere, bol oboznámený so Všeobecnými
podmienkami poskytnutia spotrebiteľského úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy o
spotrebiteľskom úvere; nemá žiadne výhrady a zaväzuje ich dodržiavať“. V dolnej časti zmluvy sa

nachádza potvrdenie o prevzatí peňažných prostriedkov spotrebiteľom, ktoré je podpísaná žalovanou
s uvedením dátumu prevzatia hotovosti 15.05.2014. Z dohody o plnení v splátkach zo dňa 15.05.2014
vyplýva, že účastníci zmluvy o úvere sa dohodli na zmene zmluvy tak, že celkovú čiastku 696,-eur sa spotrebiteľ zaväzuje uhradiť v 12 pravidelných mesačných splátkach vo výške 58,- eur vždy k
18. dňu v mesiaci počnúc 18.06.2014. Výška RPMN 314,02% ročne, výška priemernej RPMN 44,79%.
Ďalej bolo dohodnuté, že v prípade ak spotrebiteľ bude v omeškaní s niektorou splátkou 7 dní a viac,

zaväzuje sa túto splátku uhradiť do rúk mandatára v hotovosti spolu s paušálnymi nákladmi na osobný
výber omeškanej splátky vo výške 15,- eur za každý jeden prípad omeškania. Ďalej bolo dohodnuté,
že neuhradením ktorejkoľvek dohodnutej splátky riadne a včas po dobu dlhšiu ako 3 mesiace tohto
dodatok zaniká od počiatku. Žalovaná uhradila do podania žaloby žalobcom na súd 151,66 eur a po
podaní žaloby do 30.11.2016 ešte sumu 193,23 eur.

3. Na základe skutkových zistení dospel k právnemu záveru, že ide o spotrebiteľský právny
vzťah založený zmluvou o úvere, v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.
Osobitná právna úprava uvedená v zákone o spotrebiteľských úveroch v plnej miere premieta
požiadavky Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o
spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej len „Smernica“). Spotrebiteľovi je

uvedeným osobitným zákonom poskytnutá v súlade s príslušnými normami európskeho práva zvýšená
ochrana ešte pred podpisom samotnej zmluvy (prostredníctvom predzmluvného formulára o zmluvných
podmienkach je stanovená povinnosť informovať spotrebiteľa o podmienkach a nákladoch spojených
s úverom a o základných povinnostiach), v štádiu uzatvárania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a jej
plnenia. Osobitný zákon upravuje aj požiadavku na poskytnutie základného porovnávacieho údaju

spotrebiteľovi, a to RPMN, ktoré mu umožňuje jednoduché porovnanie nákladov na spotrebiteľský úver,
o ktorom spotrebiteľ uvažuje, s nákladmi na spotrebiteľské úvery, ktoré ponúkajú iní poskytovatelia
úverov. Význam použitia osobitnej úpravy poskytujúcej dostatočnú mieru ochrany spotrebiteľom pri
poskytovaníspotrebiteľskýchúverovsapremietolo.i.ajdovýslovnéhotaxatívnehovýpočtupodstatných
náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Vzhľadom na koncepciu zákona o spotrebiteľských úveroch

je práve veriteľ povinný vo vzťahu k spotrebiteľovi vychádzať z ochrany poskytnutej osobitnými
právnymi predpismi a pristúpiť k vyňatiu z tejto ochrany len v prípadoch odôvodnených a dostatočne
preukázaných. Žalobca ako veriteľ sa pri uzatváraní predmetnej zmluvy nesprával spôsobom
poskytujúcim aspoň základnú mieru ochrany spotrebiteľa. V prvom rade súd udáva, že napriek
zákonnej požiadavke na veriteľa v zmysle § 7 ods. 1 citovaného zákona, žalobca ako veriteľ nevenoval

žiadnu pozornosť preskúmania bonity žalovanej ako spotrebiteľa. Žalobca ako veriteľ v zmluve o úvere
má predformulovaný text, v ktorom spotrebiteľ vyhlasuje, že je schopný splácať dlžnú sumu v zmysle
podmienok tejto zmluvy. Žalobca nevenoval žiadnu pozornosť posudzovaniu schopnosti splácať úver
žalovanou za dohodnutých podmienok (v zmluve sa nenachádza žiadny údaj o príjme, o výdavkoch
žalovanej o jej rodinných, sociálnych pomeroch), čo sa považuje za hrubé porušenie povinnosti podľa

§ 7 ods. 1 citovaného zákona a uvedené je v zmysle § 11 ods. 2 zákona sankcionované tak, že
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (viď napríklad rozhodnutie SOI č.:SK/0842/99/2015 zo
dňa 25.4. 2016). V zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádza žalobca údaj o RPMN 98,86%, pričom tvrdí,
že výška RPMN sa vypočítava v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch podľa vzorca uvedeného
vo VPP. Rovnaký text o RPMN uvádza žalobca aj v dohode o plnení v splátkach, kde však uvádza už

údaj o RPMN 314,02%. Uvedená praktika žalobcu ako veriteľa pri určení tak dôležitého údaju ako je
RPMNnemôževžiadnomprípadepožívaťprávnuochranu.Veriteľnavodzujenaokostav,žedlžníkmôže
splatiť úver aj jednorazovo najneskôr do 18.05.2014, teda do roka, keď RPMN predstavuje 98,86%.
Zároveň však dohoduje plnenie v splátkach, pričom porušenie splátok sankcionuje poplatkom za výber
splátky v hotovosti, resp. zánikom dohody o splátkach od počiatku. Pri splácaní úveru predstavuje

RPMN 314,02%, v tomto prípade činí úrok 98,86%. Je nepochybné, že iné podmienky splácania úveru
sú pri splatení úveru jednorazovo, keď spotrebiteľ má dostatok času na to, aby aj v posledný deň
dohodnutej úhrady zaplatil plnenie naraz, a iné podmienky splácania úveru sú pri postupnom splácaní,
keď musí každý mesiac splácať veriteľovi dohodnutú mesačnú splátku. Ak mala teda žalovaná
povinnosť splácať dlh v splátkach, bol údaj o RPMN uvedený v zmluve 98,86% uvedený nesprávne,

v nižšej výške a teda v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie § 11 ods. 1 citovaného zákona upravuje
mechanizmus sankcionovania veriteľa aj pre prípad nesprávne uvedeného údaju o RPMN, pričom jeho
zmyslomjeodradiťveriteľaodporušovanianiektorýchdôležitýchzákonnýchpovinností.Vdanejvecisúd
ďalej konštatuje, že zmluva neobsahuje riadne a určito uvedený údaj o splatnosti úveru, o jednotlivých
splátkach, ich splatnosti, počte splátok. Ak žalovaná nezaplatila niektoré splátky, čo vyplýva zo samotnej

sumy ňou uhradenej, podľa dohody o plnení v splátkach má takáto dohoda zaniknúť od počiatku, a
teda svojou povahou ide zrejme o rozväzovaciu podmienku (§ 36 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Len
veľmi ťažko možno predpokladať, že žalovaná bola o zániku dohody o splátkach upozornená a bola
si vedomá toho, že dohoda zaniká a je povinná zaplatiť úver jednorazovo. Otázka splatnosti úveru sastáva nejasnou a neurčitou, pretože spotrebiteľ nemôže náležite rozlíšiť, že ak vynechá niektorú splátku
a nezaplatí ju za určitú dobu stráca automaticky výhodu splátok, pretože dohoda o splátkach prestáva
platiť. Ide pritom o otvorené obchádzanie právnej úpravy zosplatnenia úveru upravené v § 53 ods.

9 a § 565 Občianskeho zákonníka. Súd preto dospel k záveru, že dojednanie o splatnosti úveru je
nejasné, neurčité a preto neplatné v zmysle § 37 ods. 1 OZ a § 39 OZ. Záverom ohľadom tejto
argumentácie súd udáva, že celkové navýšenie úveru takmer o 100% pri splácaní úveru do jedného
roka vysoko prekračuje úrokové sadzby na finančnom trhu a takáto odplata by bola zjavne aj v rozpore
s § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka.

4. Žalovaná uhradila do podania žaloby žalobcom na súd sumu 151,66 eura a po podaní žaloby do
dňa 30.11.2016 ešte sumu 199,23 eura, nie je povinná zaplatiť žalobcovi na splatenie istiny žiadnu
sumu a ešte vo výške 0,89 eura uhradila úrok z omeškania, na ktorý vznikol žalobcovi nárok. Vo zvyšnej
časti žalovaného tzv. známeho úroku 134,10 eura, úroku 39,15% z jednotlivých súm, poplatku 208,97
eura, poplatku za upomienky 34,99 eura považuje súd žalobu za nedôvodnú. Pokiaľ ide o zmluvnú

pokutu 33,- eur, túto uplatňuje žalobca zrejme s poukazom na bod 07. Všeobecných podmienok
poskytnutia spotrebiteľského úveru, podľa ktorého sa zmluvné strany dohodli na tom, že ak spotrebiteľ
neuhradí celkovú čiastku úveru v lehote dohodnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere, spotrebiteľ sa
zaväzuje veriteľovi zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 33,- eur. Podľa názoru súdu uvedené dojednanie
obsiahnuté vo VPP nemôže žalovanú ako spotrebiteľa zaväzovať. V zmluve o spotrebiteľskom úvere

sa nachádza predformulovaný text, podľa ktorého žalovaná bola oboznámená so Všeobecnými
podmienkami poskytnutia úveru, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Tento text
je upravený mimoriadne malým písmom, ktorý nepochybne pre človeka vo veku 67 rokov muselo
byť namáhavé nielen mu porozumieť ale i prečítať. Nie je vôbec zrejmé, či žalovaná ako spotrebiteľ
bola riadne oboznámená s obsahom VPP v čase akceptácie a uzatvárania zmluvy, či bola osobitne

upozornená na dojednanie o zmluvnej pokute a či mala možnosť toto zmluvné dojednanie ovplyvniť. Z
uvedeného dôvodu súd nepovažuje vzhľadom na mechanizmus dojednania zmluvnej pokuty za platné
zmluvné dojednanie, preto súd žalobu aj v tejto časti zamietol (§ 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, §
54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka). Nárok žalobcu na trovy mediačného konania 163,55 eur, tento
nárok súd zamieta z dôvodu nepreukázania tohto výdavku. Všeobecné podmienky poskytnutia úveru,

ktoré jednostranne zaväzujú spotrebiteľa uhradiť náklady v súvislosti s trovami mediácie bez platného
preukázania takejto dohody, bez preukázania či vôbec mediácia prebehla, na koho podnet a s akým
výsledkom, či vôbec a aké vznikli výdavky na mediáciu, či boli účelne vynaložené, nemôžu založiť
právny nárok žalobcu na takéto plnenie. Mediačná dohoda, výber mediačného centra, procesný postup
mediačného konania určil žalobca jednostranne vo svojich všeobecných podmienkach, nemôže ísť o

platné zmluvné dojednanie, pretože je výrazne v neprospech spotrebiteľa. Súd však zamieta žalobu
predovšetkým z dôvodu nepreukázania toho, že žalobcovi vôbec takýto výdavok účelne vznikol,
pretože žalobca sa obmedzil na konštatovanie tohto nároku len v žalobnom návrhu.

5. V zmysle ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.

priznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania, ktorých výšku špecifikoval.

6. O náhrade trov konania o žalobe rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 CSP a prevažne úspešnej žalovanej
nepriznal nárok na náhradu trov konania, pretože jej žiadne trovy nevznikli.

7. O náhrade trov konania o vzájomnej žalobe rozhodol podľa § 256 ods. 1 a § 257 CSP a žalobcovi
nepriznal nárok na náhradu trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktorý spočíva v
predmete konania - ochrana spotrebiteľa.

8. Proti tomuto rozsudku žalobca podal včas odvolanie. Navrhol rozsudok okresného súdu zrušiť a vec

mu vrátiť na ďalšie konanie. Deklaroval uplatnenie odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), f)
a h) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

9. V odôvodnení svojho odvolania uviedol, že so žalovaným uzatvorili dňa 16.05.2014 zmluvu o
spotrebiteľskom úvere, v ktorej sa žalovaný zaviazal uhradiť istinu vo výške 400 eur s nákladmi

spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom 356 eur. V zmluve o spotrebiteľskom úvere
je na prednej strane uvedené nasledovné: Spotrebiteľ sa zaväzuje zaplatiť celkovú čiastku 756
eur, ak nie je dohodnuté inak do 18.05.2015 na účet veriteľa špecifikovaný vo Všeobecných
podmienkach poskytnutiaspotrebiteľskéhoúverualebovhotovosti mandatárovi.Vzhľadomnauvedenésa zmluvné strany dohodli, že doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti
spotrebiteľskej zmluvy nastane dňa 18.05.2015. Ročná percentuálna miera nákladov je stanovená v
zmluve vo výške 89%. RPMN je v zmluve o úvere uvedená správne a vypočítaná v zmysle platných

právnych predpisov. Výška RPMN je taktiež v dokumente Štandardné európske informácie o
spotrebiteľskom úvere, s ktorým bol klient oboznámený pred poskytnutím úveru, čo potvrdil aj svojím
vlastnoručným odpisom a je rovnaká, ako v samotnej zmluve o úvere. Spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o.
poskytla klientovi pred podpísaním zmluvy a následne pri podpísaní zmluvy pravdivé, riadne a úplné
informácie. Zákon v čase uzatvorenia zmluvy o úvere nestanovil maximálne možnú prípustnú výšku

odplaty. Ak záväzkový vzťah vznikom pred 01.06.2014, odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov
spotrebiteľovi sa riadi podľa predpisov účinných do 31.05.2014. Regulácia odplaty sa riadi § 53
ods. 6 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie
peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na
finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov
sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem

poskytnutia peňažnýchprostriedkovalehotusplatnosti. Hlavnýmpredmetomzmluvy ospotrebiteľskom
úvere je odplatné poskytnutie finančných prostriedkov zo strany veriteľa dlžníkovi, pričom ekvivalentom
ceny plnenia je danom vzťahu dohodnutý úrok, resp. odplata za poskytnutie finančných prostriedkov. V
prípadedefiníciecelkovýchnákladovspotrebiteľaspojenýchsospotrebiteľskýmúveromsauvádzajúo.i.
aj poplatky akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom

úvere. Je teda zrejmé, že slovenské právo a slovenský zákonodarca poplatok za spracovanie zmluvy
nielenže pripúšťa, ale aj výslovne uvádza. Zmluvné strany sa v bode 7 Všeobecných podmienok
poskytnutia spotrebiteľského úveru dohodli na tom, že ak spotrebiteľ neuhradí celkovú čiastku úveru v
lehote dohodnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere, spotrebiteľ sa zaväzuje veriteľovi zaplatiť zmluvnú
pokutu vo výške 33 eur.

10. Žalovaná v písomnom stanovisku k odvolaniu žalobcu žiadala rozsudok okresného súdu ako
vecne správny potvrdiť. V plnom rozsahu sa stotožnila so závermi okresného súdu a nenachádza
žiadne vady ani v rámci odôvodnenia rozsudku.

11. Uviedla, že dňa 15.05.2015 došlo medzi stranami sporu k zavŕšeniu kontraktačného procesu,
ktorého výsledkom bolo uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere a dohody o plnení v splátkach. V
zmysle uvedenej dohody o plnení v splátkach sa zaviazala žalobcovi uhradiť celkovú čiastku 696 eur v
12 mesačných splátkach vo výške 58 eur vždy k 18. dňu v mesiaci, počnúc dňom 18.06.2014 pri RPMN
vo výške 314,02%. Celkové náklady spotrebiteľa činili 346 eur (úrok 137,03 eur a administratívne

náklady 208,97 eur). Pokiaľ bola RPMN v zmysle poskytnutého spotrebiteľského úveru o výške
134,02%, potom akákoľvek diskusia o tom, čo ešte nie je podstatným prevýšením obvyklej odplaty a
čo je, stráca svoje opodstatnenie, pretože takáto odplata je už na prvý pohľad v rozpore s dobrými
mravmi. Civilnoprávna úžera spôsobuje neplatnosť právneho úkonu v celom rozsahu pre rozpor s
dobrými mravmi, pretože sa poskytuje úver pri nadvláde veriteľa za úžernú cenu úveru. Ust. § 53

os. 6 Občianskeho zákonníka sa dotýka posudzovania prijateľnosti odplaty ako celku a neposudzuje
sa už samostatne vo vzťahu k jednotlivým súčastiam tvoriacim odplatu spotrebiteľského úveru, sú
administratívne náklady dojednané žalobcom v rozpore s právnou úpravou. Administratívne náklady
vo výške 208,97 eur pri poskytnutej čiastke úveru 350 eur považuje za hrubé zneužitie práv veriteľa,
ktoré spĺňa charakter civilnoprávnej úžery a len v minimálnej miere slúži záujmom spotrebiteľa, ktorý

navyše nedokáže zo zmluvy identifikovať, za aké úkony žalobcu sú tieto náklady hradené, čo opäť len
demonštruje netransparentnosť týchto nákladov, ktoré sú vo svojej podstate v neprospech spotrebiteľa
a ešte viac prehlbujú nerovnovážne postavenie zmluvných strán.

12. Od 1. júla 2016 je účinná rekodifikačná norma - zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,

ktorým sa zrušila predchádzajúca právna úprava súdneho procesu v zákone č. 99/1963 Zb. -
Občiansky súdny poriadok.

13. Vzmysleintertemporálnejúpravyvust.§470ods. 1CSPplatí princípokamžitej aplikabilityzákona,
čo znamená, že CSP je potrebné aplikovať aj v konaniach začatých pred 1. júlom 2016. Súčasne podľa

§ 470 ods. 2 CSP platí, že právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.14. V prejednávanej veci začalo konanie na súde 1. apríla 2016, rozsudok okresného súdu a procesné
úkony strán sporu - odvolanie žalobcu boli však realizované už v čase účinnosti rekodifikačnej normy,
preto platí princíp podľa § 470 ods. 1 CSP.

15. Krajský súd preskúmal vec v intenciách ustanovení § 379 a 380 CSP, t. j. v medziach podaného
odvolania a jeho dôvodov a zistil, že rozsudok okresného súdu v napadnutej časti - bod II. výroku a
súvisiaci výrok IV., je vecne správny a tento je potrebné potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP. O odvolaní
žalobcu rozhodol bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 CSP.

16. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že okresný súd úplne zistil skutkový stav veci, na svoje
zistenia aplikoval správne právne predpisy a svoje rozhodnutie dostatočne a presvedčivo aj odôvodnil.

17. Vzhľadom na uvedené konštatovanie sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením
napadnutého rozsudku v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP a na zdôraznenie jeho správnosti v súvislosti

s odvolacími námietkami žalobcu považuje za potrebné uviesť nasledovné:

18. Žalobca uplatnil v odvolaní niekoľko odvolacích dôvodov, ktoré sú taxatívne uvedené v ustanovení
§ 365 CSP, a to odvolacie dôvody podľa ods. 1 písm. d), f) a h).

19. Žalobcom deklarovaný odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP - konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, spočíva podľa žalobcu v nedostatočnom
odôvodnení napadnutého rozhodnutia.

20. Uvedený odvolací dôvod neuplatnil žalobca opodstatnene, pretože okresný súd vo svojom

rozsudku správne, úplne, jasne a presvedčivo vysvetlil svoje skutkové a právne závery v prejednávanej
veci. Jeho odôvodnenie zodpovedá zákonným kritériám v ust. § 220 ods. 2 CSP.

21. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 2 písm. f) CSP je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, ak súdne
rozhodnutie trpí skutkovými vadami, ktoré môžu spočívať v nevykonaní relevantných navrhovaných

dôkazov, v nesprávnom skutkovom závere z vykonaných dôkazov, prípadne v nedostatočnom zistení
skutkového stavu z dôvodu prípustnosti jeho ďalšieho dotvárania novotami.

22. Z obsahu odvolania žalobcu je možné vyvodiť, že odvolací dôvod podľa§ 365 ods. 2 písm. f)
CSP uplatňuje z dôvodu nesprávneho skutkového záveru okresného súdu v otázke obsahu úverovej

zmluvy medzi zmluvnými stranami, najmä dohody o odplate, RPMN.

23. Podľa názoru odvolacieho súdu, skutkový záver okresného súdu zodpovedá výsledkom
dokazovania a okresný súd k nemu dospel postupom zodpovedajúcim zákonu - § 191 CSP, v zmysle
ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivé a všetky dôkazy v ich

vzájomnejsúvislosti,pritom starostlivoprihliada navšetko,čovyšlopočaskonanianajavo.Prihodnotení
dôkazov platí zásada voľného hodnotenia dôkazov. Táto zásada znamená, že záver, ktorý si sudca
urobí o vykonaných dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou jeho
vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu.

24. Je nepochybné a zodpovedajúce skutočnosti, že žalobca nepostupoval pri uzatváraní úverovej
zmluvy so žalovanou zákonným spôsobom, a to z aspektu potrebnej základnej miery ochrany
žalovanej ako spotrebiteľky - dlžníčky. Správne sú skutkové závery okresného súdu v otázke výšky
RPMN - 98,86% pri jednorazovom splatení úveru do roka, resp. 314,02% pri splátkach, tiež v otázke
nedostatočného zistenia bonity dlžníčky ako spotrebiteľky. Obsahu spisu zodpovedajú tiež zistenia

súdu o zmluvnej pokute, ktorá bola dojednaná vo VPP, pritom text bol predformulovaný, uvedený
mimoriadnemalýmpísmom,čoplatí ajonákladochnamediáciu,ktoré nákladyžalobcaaninepreukázal.

25. Právne posúdenie veci je činnosť súdu, spočívajúca v podradení zisteného skutkového stavu
príslušnej právnej norme. Právne posúdenie je nesprávne, ak sa súd pri tejto činnosti dopustil omylu,

tzn. keď na správne zistený skutkový stav aplikoval inú právnu normu, než ktorú mal správne použiť,
prípadne, ak síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval alebo ak zo zistených
skutočností vyvodil nesprávne právne závery (odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP).26. V prejednávanej veci okresný súd na základe správnych skutkových zistení správne aplikoval a
interpretoval právne predpisy zabezpečujúce ochranu spotrebiteľa podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch. Správny je jeho právny záver, že v danom prípade je potrebné považovať

úverzabezúročnýabezpoplatkovpodľa§11ods.1a2 cit.zákona,predovšetkým zdôvodu nesprávne
uvedenej ročnej percentuálnej miery nákladov v neprospech spotrebiteľa (§ 11 ods. 1 písm. h/) a ďalej
tiež v dôsledku nedostatočnej odbornej starostlivosti žalobcu pri posudzovaní bonity žalovanej podľa
§ 7 ods. 1 cit. zákona, v dôsledku čoho veriteľ nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové
splatenie spotrebiteľského úveru. Úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 2

cit. zákona v prípade hrubého porušenia povinností podľa § 7 ods. 1 cit. zákona.

27. Žalobca neuplatnil opodstatnene ani tento odvolací dôvod. Jeho odvolanie spočíva na
neopodstatnených odvolacích dôvodoch, preto bolo potrebné rozsudok okresného súdu potvrdiť podľa
§ 387 ods. 1 CSP.

28. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255
ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešnej žalovanej bol priznaný nárok na náhradu trov, o ktorých
výške rozhodne okresný súd (§ 262 ods. 2 CSP).

Tento rozsudok prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).