Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, April 26, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3CoE/45/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716212126
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Ryant
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6716212126.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa
RyantaačlenovsenátuJUDr.AlojzaPalajaaJUDr.SlavojaSendeckého,vexekučnejvecioprávneného:
PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zast.
spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04
Bratislava, proti povinnému: Q. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/XX, XXX XX D., vedenej pod

sp. zn. EX 8842/16 súdnym exekútorom JUDr. Anettou Demešovou, Exekútorský úrad Vráble, so
sídlom 1. mája 1053, 952 01 Vráble, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 2.878,69 Eur s
príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 19Er/426/2016-17
zo dňa 04.08.2016, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 44 ods. 2/ zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok) účinného do 31.03.2017 zamietol žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že exekučné
konanie je vedené na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Slovenského
arbitrážneho súdu, zriadeného Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o., so sídlom v
Bratislave sp. zn. 649/06/15 zo dňa 08.12.2015. Podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku bola

Zmluva o revolvingovom úvere uzavretá medzi oprávneným a povinným dňa 18.05.2012. V ten istý deň,
ako bola medzi účastníkmi uzatvorená zmluva o úvere, oprávnený s povinným uzatvorili aj rozhodcovskú
zmluvu. Okresný súd vychádzal zo záveru, že zmluva o úvere, na základe ktorej oprávnený uplatnil
na rozhodcovskom súde svoj nárok je spotrebiteľskou zmluvou, preto na daný právny vzťah aplikoval
ustanovenia § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len Občiansky zákonník)
upravujúce spotrebiteľské zmluvy. Konštatoval, že rozhodcovská zmluva, ktorá mala založiť legitimitu

pre exekučný titul, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a teda je neplatná. Rozhodcovská zmluva
spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, pričom túto nerovnováhu
nie je spôsobilé zaručiť ani dojednanie obsiahnuté v rozhodcovskej zmluve, ktoré právo výberu spôsobu
riešeniasporuaajsubjektumajúcehovyriešiťprípadnýsporúčastníkovhmotnoprávnehovzťahuzveruje
žalobcovi, a to tak, že tento si môže vybrať prejednanie a rozhodnutie sporu rozhodcom, ako aj
všeobecným súdom. Iniciovanie sporu zo spotrebiteľskej zmluvy spotrebiteľom je totiž skôr teoretické

až nepravdepodobné, nakoľko okruh možných požiadaviek spotrebiteľa nesplnených druhou zmluvnou
stranou je na prvý pohľad v značnej miere obmedzený tým, že do tohto okruhu nemožno zaradiť žalobu o
zrušenie rozhodcovského rozsudku, keďže to predpokladá prvotné prejednanie, a tiež rozhodnutie sporu
zvoleným rozhodcom. Rozhodcovská zmluva je neprijateľná aj z toho dôvodu, že bola koncipovaná
tým spôsobom, že nebola medzi spotrebiteľom a dodávateľom osobitne (individuálne) dojednaná. Síce
rozhodcovská zmluva bola samostatne podpísaná, avšak s tým, že bola vytlačená na formulári a

povinný nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v
predmetnej veci je založená na absolútne neplatnom právnom úkone, exekučný súd po preskúmaníexekučného titulu dospel k názoru, že je vydaný v rozpore so zákonom, a preto v zmysle § 44 ods. 2/
Exekučného poriadku žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

2. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd
uznesenie súdu prvej inštancie zrušil v celom rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ako dôvody
podania odvolania uviedol ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b, d, f a h/ CSP. Zdôraznil, že v tomto prípade
bolo rozhodcovská zmluva uzavretá vo forme osobitnej zmluvy a predstavuje tak jeden právny úkon,
ktorý sa musí posudzovať a vykladať ako celok, vrátane bodu 5 zmluvy. Povinný namietal závery

súdu, že rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná. Z bodu 2 rozhodcovskej zmluvy výslovne
vyplýva, že jej uzatvorenie nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom
úvere a súčasne že dlžník nie je povinný prijať návrh danej rozhodcovskej zmluvy. V zmysle bodu 7
rozhodcovskej zmluvy dlžník môže odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy v lehote 14 kalendárnych dní
od jej uzavretia. Uplatnením tohto práva tak môže dlžník bez ohľadu na postoj veriteľa dosiahnuť
zánik rozhodcovskej zmluvy bez toho, aby to malo vplyv na trvanie zmluvy o revolvingovom úvere. Je

nesporné, že povinný vlastným úkonom mohol ovplyvniť existenciu rozhodcovskej zmluvy, a teda aj
obsah vzájomného vzťahu s oprávneným. Rozhodcovská zmluva preto spĺňa charakter individuálneho
ustanovenia, a teda nemôže byť neprijateľnou podmienkou. Exekučný súd vychádzal len z ničím
nezdôvodniteľnej domnienky, že predloženie predtlačenej zmluvy by malo automaticky znamenať, že
nejde o individuálnu dohodu. Povinný rozhodcovskú zmluvu podpísal dobrovoľne, a rovnako tak z

vlastného rozhodnutia nevyužil možnosť od danej zmluvy odstúpiť. V tomto smere oprávnený poukázal
na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3M Cdo 14/2011 zo dňa 22.11.2012. Ďalej uviedol,
že pojem spotrebiteľ z pohľadu uzatvárania jednotlivých zmlúv, transakcií či vykonávania úkonov (v
zmysle definície bodu 18 preambuly smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2005/29) je chápaný
ako osoba, ktorá je v rozumnej miere dobre informovaná, vnímavá a obozretná. Ani európske právo

nepribližuje chápanie tohto pojmu na úroveň subjektu zbaveného, či obmedzeného v spôsobilosti na
právne úkony, nespôsobilého a neschopného chápať význam a dôsledky vlastného konania, poučenia
daného tretím subjektom a pod. Rozhodcovská zmluva nespĺňa ani definíciu neprijateľnej podmienky
podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka. Cieľom ust. § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho
zákonníka nie je zneplatnenie rozhodcovskej zmluvy ako takej, ale zmyslom tohto ustanovenia je zaručiť

spotrebiteľovi- v procesnej pozícii žalobcu- právo vybrať si miesto pre rozhodovanie o ním podanej
žalobe. Predmetné ustanovenie nemá riešiť a ani nerieši situáciu, kedy žalobu podáva dodávateľ.
Argumentom v prospech prípustnosti uzavretia rozhodcovskej zmluvy je podľa oprávneného dôvodová
správa k predmetnému ustanoveniu. Nepravdivé je aj tvrdenie súdu že len ťažko možno predpokladať,
že spotrebiteľ si bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky

nesie. Rozhodcovská zmluva obsahuje poučenie o dôsledkoch jej uzatvorenia, a to v článku 3, 5 a 6,
pričom dodávateľ spotrebiteľa poučil nad rámec vtedy platnej právnej úpravy. Na podporu svojich tvrdení
oprávnený poukázal napr. na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 21CoE/211/2016 zo dňa
28.06.2016, Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/919/2015, Krajského súdu v Prešove sp. zn.
13CoE/52/2015 zo dňa 30.09.2015, Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoE/372/2013 zo dňa

21.11.2013, Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 1CoE/328/2013 zo dňa 10.12.2013 a uznesenie
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8CoE/4/2014 zo dňa 31.01.2014 a ďalšie.. Vzhľadom na uvedené mal
oprávnený za to, že právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie veci bola daná.

3. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, prejednal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385 ods.

1/ zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) v rozsahu podaného odvolania,
bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné podľa § 389
ods. 1 písm. c/ CSP zrušiť a podľa § 391 ods. 1/ CSP vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

4. Zo spisového materiálu je zrejmé, že oprávnený sa domáha vykonania exekúcie na základe
exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu zriadeného
Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o., so sídlom v Bratislave sp. zn. 649/06/15 zo dňa
08.12.2015. Podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku bola Zmluva o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX uzavretá medzi oprávneným a povinným dňa 18.05.2012. V ten istý deň, ako bola medzi

účastníkmi uzatvorená zmluva o úvere, oprávnený s povinným uzatvorili aj rozhodcovskú zmluvu č.
XXXXXXXXXXXX.5. V článku 2 rozhodcovskej zmluvy veriteľ vyhlásil, že uzatvorenie tejto rozhodcovskej zmluvy nie je
podmienkou uzatvorenia a vykonávania Zmluvy o RÚ medzi veriteľom a dlžníkom. Dlžník nie je povinný
prijať návrh tejto rozhodcovskej doložky zo strany veriteľa, pričom dlžník vyhlásil, že zo strany veriteľa

bol o tejto skutočnosti jasne a zrozumiteľne informovaný.

6. V článku 3 rozhodcovskej zmluvy veriteľ uviedol, že pred uzatvorením Rozhodcovskej zmluvy dlžníka
poučil o dôsledkoch jej uzatvorenia a to nasledovne: Dôsledkom uzavretia tejto rozhodcovskej zmluvy
je možnosť riešenia sporov vyplývajúcich alebo súvisiacich s ustanoveniami Zmluvy o revolvingovom

úvere s číslom zmluvy totožným ako je číslo tejto rozhodcovskej zmluvy, ktorú veriteľ a dlžník uzatvoria, s
porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ v rozhodcovskom konaní. Spory môžu byť riešené
aj v súdnom konaní. Výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi.

7. Podľa článku 7 rozhodcovskej zmluvy je dlžník oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia
dôvodu do 14 kalendárnych dní od uzavretia tejto zmluvy. Oznámenie o odstúpení od zmluvy je dlžník

povinný vykonať v písomnej forme. Lehota na odstúpenia od zmluvy sa považuje za dodržanú, ak je
oznámenie o odstúpení od zmluvy zaslané na adresu sídla veriteľa najneskôr v posledný deň lehoty.

8. Z ust. § 44 ods. 2/ Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 vyplýva, že súd preskúmava
exekučný titul aj ex offo. Pokiaľ je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, prirodzenou súčasťou

preskúmavania tohto exekučného titulu je zisťovanie toho, či medzi zmluvnými stranami bola platne
uzavretá Rozhodcovská zmluva, a to či už formou osobitnej zmluvy alebo formou rozhodcovskej
doložky v zmluve podľa § 3 a § 4 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Povinnosť
skúmať platnosť rozhodcovskej doložky pre exekučný súd vyplýva priamo zo zákona, nie je potrebné
ju osobitne odôvodňovať. Ak sa okresný súd zaoberal otázkou, či v tomto konaní bola daná

právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť, zo strany okresného súdu sa nejednalo
o posudzovanie vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu a ani nesmerovalo k zrušeniu tohto
rozhodnutia.

9. Súd môže v rozsahu svojej zákonnej prieskumnej povinnosti skúmať exekučný titul počas celého

exekučného konania, nielen pri rozhodovaní o udelení poverenia exekútorovi, a to na návrh účastníka
konania alebo aj bez návrhu. Spôsobilý exekučný titul je jednou zo základných podmienok exekučného
konania, nedostatok ktorej je neodstrániteľný a je dôvodom na zastavenie exekučného konania. Pokiaľ
teda súd zistí, že exekučný titul, predložený oprávneným nespĺňa formálne alebo obsahové náležitosti,
môže exekúciu zastaviť. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu

Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 456-/2011-19 zo dňa 23. novembra 2011, v ktorom Ústavný súd
uviedol, že „okresný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v
ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na
vykonanie exekúcie, napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté
exekučné konanie zastaviť“. Ústavný súd v nadväznosti na uvedené poukázal na ustálenú judikatúru

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo/164/1996 z 27. januára 1997
publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže
byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude
exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v
každom štádiu konania i bez návrhu zastavená“.

10. V ustanovení § 53 Občianskeho zákonníka je obsiahnutá úprava neprijateľných podmienok v
spotrebiteľských zmluvách. Ust. § 53 ods. 1 veta prvá zakotvuje všeobecnú zásahu, podľa ktorej
spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, teda nesmie obsahovať

neprijateľné podmienky. Zároveň však v druhej vete upravuje podmienky, za splnenia ktorých sa
na zmluvné ustanovenia nehľadí ako na neprijateľné, t.j. o neprijateľné zmluvné podmienky nejde
vtedy, ak sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú
vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za
individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa pritom v zmysle § 53 ods. 2/ Občianskeho zákonníka

nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa
vzťahuje iba na tie spotrebiteľské zmluvy, pri uzatváraní ktorých spotrebiteľ nemôže ovplyvniť ich obsah,teda ktoré sú vopred pripravené. Nevzťahuje sa však na tie zmluvné podmienky, ktoré boli dohodnuté
individuálne. Pri takto dohodnutých zmluvných podmienkach sa nemožno dovolávať ich neprijateľnosti.

11. Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie v tom, že zmluva o úvere uzavretá dňa
18.05.2012 medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom je spotrebiteľskou zmluvou,
keďže z nej nevyplýva, že povinný je podnikateľským subjektom a že by povinný bol pri uzatváraní
zmluvy o úvere konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti,
pričom oprávnený pri jej uzatváraní konal v rámci svojej obchodnej činnosti. Z uvedeného dôvodu

možno uvedený právny vzťah považovať za spotrebiteľský vzťah medzi spotrebiteľom (povinným) a
dodávateľom (oprávneným) v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie preto
postupoval správne, v súlade s právnou úpravou Slovenskej republiky a aj s právom EÚ, keď
skúmal rozhodcovskú zmluvu ako zmluvnú podmienku z hľadiska, či nevyvoláva nerovnováhu medzi
dodávateľom a spotrebiteľom.

12. V prejednávanej veci rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na vydanie exekučného titulu
od rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 18.05.2012. Zo samostatne
uzavretej rozhodcovskej zmluvy, ktorá nie je súčasťou Zmluvy o revolvingovom úvere je zrejmé, že
ide o medzi zmluvnými stranami dohodnutý spôsob riešenia možných sporov vyplývajúcich zo Zmluvy
o revolvingovom úvere. Skutočnosť, že spotrebiteľská zmluva, t.j. Zmluva o revolvingovom úvere

bola oprávneným vopred pripravená na predtlačenom tlačive a spotrebiteľ ju nemal možnosť žiadnym
spôsobom ovplyvniť ešte nezakladá predpoklad, že tomu tak bolo aj pri uzatváraní rozhodcovskej
zmluvy. Podstatné je to, či uzavretie rozhodcovskej zmluvy, ktorá bola v tomto prípade naformulovaná
jednou zmluvnou stranou, je alebo nie je výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Dojednanie
zmluvných strán o právomoci rozhodcovského súdu by pritom malo charakter individuálnej zmluvnej

podmienky vtedy, ak by oprávnený predložil povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy v takej
podobe, aby bolo z neho dostatočne zrejmé, že povinný mal možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh
na riešenie sporov v rozhodcovskom konaní bez toho, aby tým zmaril uzavretie Zmluvy o revolvingovom
úvere, a ďalej že povinnému boli poskytnuté jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená riešenie
sporov v rozhodcovskom konaní.

13. V danom prípade bola rozhodcovská zmluva uzatvorená medzi účastníkmi na zvláštnom liste,
podpísanom oprávneným aj povinným. Aj keď bola rozhodcovská zmluva oprávneným ako veriteľom
vopredpripravenápredlžníkanasamostatnomliste,doktoréhosavpisujúpožadovanéúdaje,maldlžník
v zmysle čl. 2 rozhodcovskej zmluvy možnosť túto odmietnuť bez toho, aby zmaril uzavretie Zmluvy

o revolvingovom úvere. Ďalej čl. 3 rozhodcovskej zmluvy obsahuje poučenie pre dlžníka, z ktorého
vyplýva, že dôsledkom uzavretia rozhodcovskej zmluvy je možnosť riešenia sporov vyplývajúcich alebo
súvisiacich s ustanoveniami Zmluvy o revolvingovom úvere v rozhodcovskom konaní s tým, že spory
môžu byť riešené aj v súdnom konaní. Výber jednej z alternatív riešenia sporov pritom spočíva na
žalobcovi.

14. Podľa názoru odvolacieho súdu je tak z vyššie uvedeného zrejmé, že povinný mohol pred podpisom
rozhodcovskej zmluvy získať predstavu o tom, čo znamená rozhodcovské konanie a aké sú dôsledky
podpísania rozhodcovskej zmluvy s tým, že mu bola deklarovaná skutočnosť, že na uzatvorenie
rozhodcovskej zmluvy nemusí pristúpiť, a ak tak urobí, neohrozí tým uzavretie samotnej zmluvy

o revolvingovom úvere. Je síce možné poukazovať na skutočnosť, že povinný uzatváral uvedenú
rozhodcovskú zmluvu v čase „zníženej bdelosti“ pri uzatváraní Zmluvy o revolvingovom úvere, ktorá
bola v prvom rade vo sfére jeho záujmu, a rovnako sa dá polemizovať o jeho pozornosti, či skúsenosti
s uzatváraním zmlúv, na druhej strane je však potrebné uviesť, že tieto skutočnosti sú podľa názoru
odvolacieho súdu dostatočne kompenzované oprávnením od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť, a to v

lehote do 14 kalendárnych dní aj bez uvedenia dôvodu. Uvedeným zmluvným dojednaním (článok
7. rozhodcovskej zmluvy) tak bolo povinnému umožnené v primerane dlhej lehote po uzatvorení
rozhodcovskej zmluvy zvážiť jej dôsledky a tieto prípadne vylúčiť. Na základe uvedeného má odvolací
súd za to, že pokiaľ bola povinnému na podpis predložená rozhodcovská zmluva na samostatnom liste
papiera, v rozsahu 7 článkov obsahu, v jej rámci bolo povinnému vysvetlené, čo znamená rozhodcovské

konanie a aké sú jeho následky, pričom v jej obsahu bolo deklarované, že jej uzavretie nie je podmienkou
uzatvoreniazmluvyorevolvingovomúvere,anavyšebolomožnéodtejtorozhodcovskejzmluvyodstúpiť
v primeranej lehote, uvedenú rozhodcovskú zmluvu je možné považovať za individuálne dojednanú.Táto skutočnosť potom vylučuje, aby uvedená rozhodcovská zmluva bola klasifikovaná ako neprijateľná
zmluvná podmienka.

15. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd považoval rozhodcovskú zmluvu, ktorá založila právomoc
rozhodcovskéhosúduvydaťexekučnýtitulzaindividuálnedojednanú,pretonaňuniejemožnéaplikovať
ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľskej
zmluve spôsobujúcich jej neplatnosť.

16. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie podľa § 389 ods. 1, písm. c/ CSP zrušil a podľa § 391 ods.
1, ods. 2 CSP mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom súd prvej inštancie opätovne
rozhodne o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od

doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1/ CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť

v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1/ CSP).