Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, July 4, 2017

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 16C/258/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216209575
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Novotný

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2017:2216209575.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudcom Michalom Novotným v sporovej veci žalobkyne: Q. W., K.. XX.

E. XXXX, bytom Q. XXX, Č., proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a.s., IČO: 36 234 176, so sídlom
Teplická 7434/147, Piešťany, o určenie neprijateľných zmluvných podmienok, takto

r o z h o d o l :

I. Zamieta sa žaloba o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy k zmluve o hotovostnom úvere
a revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným 17. októbra 2014.
II. Žalovanému sa priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu 100 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou došlou súdu 15. júna 2016 (po jej čiastočnom odmietnutí uznesením č. k. 16
C 258/2016-47) domáhala voči žalovanému určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy uvedenej
vo výroku. V žalobe predniesla, že so žalovaným 17. októbra 2014 uzavrela zmluvu o hotovostnom

úvere a zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorou jej bol poskytnutý úver 3.000 €. K
tejto zmluve uzavrela aj dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorú po jej omeškaní žalovaný uplatnil voči jej
zamestnávateľovi. Dohodu o zrážkach zo mzdy považovala za neprijateľnú podmienku, pretože nie je
individuálne dojednaná a nemala sa s ňou čas oboznámiť. Nemožno ňou podľa nej zabezpečiť budúcu
pohľadávku. Okrem toho ju považovala za rozpornú s dobrými mravmi.

2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy nebolo žalovanej vnucované

a táto bola uzatvorená vo forme osobitnej listiny podľa § 5a zákona č. 250/2007 Z. z. Tento právny
inštitút je aprobovaný právnym predpisom - § 551 Obč. zák. a zákon jej použitie v spotrebiteľských
vzťahoch nevylučuje (§ 53 ods. 7 Obč. zák.). Rozsah zrážok je upravený v dohode, ktorá má všetky
zákon vyžadované náležitosti.

3. Súd na prejednanie tohto spotrebiteľského sporu nariadil pojednávanie (§ 297 C. s. p.), na ktorom
v neprítomnosti neospravedlnenej žalobkyne a ospravedlneného žalovaného (§ 180 C. s. p.) vykonal

dokazovanie listinnými dôkazmi, a to: zmluva o hotovostnom úvere zo 17. októbra 2014 (č. l. 4 a 5),
dohoda o zrážkach zo mzdy (č. l. 6), úverové podmienky - hotovostný a revolvingový úver H. XXX (č. l. 7
až 16), žiadosť o výplatu z 29. februára 2016 (č. l. 32), výplatné lístky (č. l. 33 a príl. A až C) a v spojení
všeobecne známymi a uznanými skutočnosťami (§ 186 ods. 2. § 150 a § 151 ods. 1 C. s. p.) zistil tento

skutkový stav:

4. a) Žalovaný ako veriteľ a žalobkyňa ako dlžník 17. októbra 2014 podpísali listinu označenú ako
„Zmluva o hotovostnom úvere a zmluva o revolvingovom úvere“ č. XXXXXXXXXX (č. l. 4 a 5) naformulári veriteľa. V časti „Úver“ tejto listiny boli uvedené základné parametre úveru, ktorý mal žalovaný
poskytnúť žalobkyni, a to, že ide o bezúčelový úver v celkovej výške 3.000 € splatný v 84 mesačných
splátkach po 66,90 € s ročnou úrokovou sadzbou 20,08 %. Ďalej táto časť obsahuje určenie RPMN,

priemernej RPMN, ako aj údaj, že prvá splátka je splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru,
potom vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca, a to poštovou poukážkou. Lehota splatnosti úveru je
„84 mesiacov po poskytnutí úveru, a to do 15. dňa v poslednom mesiaci“. V zmluve nebolo dohodnuté
ani poistenie, ani poplatok za možnosť zmeny splátok ani za odklad splátok. Nad podpisom zmluvným
strán je predtlačený text, že »Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o hotovostnom úvere (ďalej iba „ÚZ“)...

sú Úverové podmienky (ďalej iba „ÚP“) spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. s kódom ITH114. Vy ako
klient svojím podpisom potvrdzujete, že ste úverové podmienky prevzali, ste s nimi oboznámený(á), sú
Vám všetky ich ustanovenia zrozumiteľné, považujete ich za dostatočne určité a prejavujete súhlas byť
nimi viazaný(á)...«

b) V ten istý deň podpísali žalobkyňa a žalovaným aj listinu označenú ako „Dohoda o zrážkach zo

mzdy“ (č. l. 6). V texte je tejto listiny sa strany dohodli, že „ak sa ako klient oneskoríte so splácaním úveru
z vyššie uvedenej zmluvy, sme oprávnení požadovať, aby Vám Váš platca mzdy... vykonával mesačnú
zrážku zo mzdy, a to: - do doby uhradenia dlžných splátok úveru vo výške dvojnásobku pravidelnej
mesačnejsplátkystanovenejvovyššieuvedenejúverovejzmluve,-oddobyuhradeniadlžnýchsplátok...
vo výške pravidelnej mesačnej splátky... Ak by výška zrážky zo mzdy podľa tejto dohody bola vyššia

než pripúšťajú právnej predpisy, bude zrážka vykonaná v maximálnej možnej výške stanovenej platnými
právnymi predpismi...“.

c) Žalobkyňa uhradila medzi 17. decembrom 2014 a 17. decembrom 2015 žalovanému 884,70 €
(prehľad č. l. 31/rub). Listom z 29. februára 2016 (č. l. 32) žalovaný predložil zamestnávateľovi žalobkyne

- Univerzitnej nemocnici Bratislava podpísanú úverovú zmluvu a dohodu o zrážkach zo mzdy so
žiadosťou, aby kvôli nesplácaniu splátok žalobkyňou začal vykonávať zrážky z jej mzdy v dohodnutej
výške. List bol zamestnávateľovi doručený 4. marca 2016 a ten na jeho základe zrazil zo mzdy žalobkyne
za február 2016 vo výške 527,72 € sumu 27,92 €, za marec 2016 vo výške 527,72 € sumu 27,92 €, za
apríl 2016 vo výške 552,82 € sumu 33,79 € a za máj 2016 vo výške 463,38 € vo výške 18,71 € (výplatné

lístky č. l. 33 a prílohy A až C).

5. Takto zistený skutkový stav, pokiaľ nevyplýva zo skutkových tvrdení žalobcu, ktoré sa považujú
za nesporné podľa § 151 ods. 1 C. s. p., vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej

súvislosti (§ 191 C. s. p.).

Skutkové zistenia v bode 4 v podstate neboli medzi stranami sporné a sú len potvrdené vykonanými
listinnými dôkazmi.

Právne vec súd posúdil takto:

6. Žalobkyňa sa v zostávajúcej časti svojej žaloby domáha určenia neplatnosti dohody o zrážkach
zo mzdy. Súd považuje takúto žalobu za žalobu o určenie, že tu nie je právny vzťah založený touto

dohodou. Podľa § 80 písm. c) O. s. p. účinného v čase podania tejto žaloby, ale aj § 137 písm. c)
Civilného sporového poriadku sa však určenia, že tu právny vzťah je alebo nie je, možno domáhať len
vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem. Žalobkyňa ani netvrdila, že by naliehavý právny záujem
vyplýval z osobitného predpisu a že by ho nebol povinný preukazovať [§ 137 písm. c) C. s. p., časť
za bodkočiarkou]. Žalobkyňa teda v prerokúvanej veci bola povinná tvrdiť a dokázať naliehavý právny

záujem na požadovanom určení, ako to vyžadujú § 80 písm. c) O. s. p. a § 137 písm. b) C. s. p. časť
pred bodkočiarkou.

7. Podľa judikatúry ide pri skúmaní naliehavého právneho záujmu o posúdenie, či podaná žaloba je
vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť

odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť
aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla
daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto
určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porov. už R 17/1972), prípadne tam, kde sa určovacoužalobou predíde žalobe na plnenie (porov. judikát R 24/1995). O takú situáciu ide aj v prerokúvanej
veci. Podľa § 551 ods. 2 Občianskeho zákonníka nadobúda veriteľ voči zamestnávateľovi právo na
výplatu zrážok okamihom predloženia dohody. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalovaný už

zamestnávateľovi žalobkyne dohodu predložil a ten na jej základe začal vykonávať zrážky. Ak by táto
dohoda bola skutočne neplatná, nemá žalobkyňa iný prostriedok ako zabrániť jej uplatňovaniu zo strany
jej zamestnávateľa než určenie jej neplatnosti. Žalobkyňa najmä nemá k dispozícii žalobu o plnenie,
keďže žalobkynin dlh voči žalovanému v určitom rozsahu existuje a ešte nie je splatený, takže plnenia
na jeho účet nie sú na strane žalovaného bezdôvodným obohatením. Žalobkyňa takisto nemôže žiadať

zakázať žalovanému používať túto dohodu, keďže takúto povinnosť by bolo potrebné voči žalovanému
vymáhať; až do jej vymoženia by jej zamestnávateľ naďalej vykonával zo mzdy zrážky, keďže mu to
vyplýva z § 551 ods. 2 Obč. zák. Určenie neplatnosti tejto dohody postaví naisto tak vzťahy medzi
žalobkyňou a žalovanou, ale aj vzťah k jej zamestnávateľovi, keďže týmto rozsudkom bude právoplatne
vyslovené že to, čo bolo zamestnávateľovi predložené ako dohoda o zrážkach zo mzdy, nemá účinky
dohody o zrážkach zo mzdy a tak na jej základe nemožno postupovať podľa § 551 ods. 2 Obč. zák.

Vzhľadom na to považuje súd naliehavý právny záujem žalobkyne na takejto určovacej žalobe v zmysle
§ 137 písm. c) C. s. p. za daný.

8. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalobkyňa pri uzatváraní zmluvy o hotovostnom úvere
a zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX nekonala na účely svojej obchodnej ani inej

podnikateľskej činnosti, žalovaný však ako veriteľ konal na takýto účel. Žalobkyňa teda je spotrebiteľkou
v zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka a § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a žalovaný dodávateľom v zmysle § 52 ods. 3 Obč. zák. a § 2 písm. a) zák. č. 129/2010 Z. z.
Zmluva č. XXXXXXXXXX je potom zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 2 písm. d) zákona č.
129/2010 Z. z., ale aj spotrebiteľskou zmluvy v zmysle § 52 ods. 1 Obč. zák. Žalobkyňa na odôvodnenie

neplatnosti dohody o zrážkach mzdy tvrdí, že nebol uzavretá vážne v zmysle § 37 Občianskeho
zákonníka, že je tzv. neprijateľnou zmluvnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve v zmysle § 53 ods. 1
a 4 Obč. zák., ako aj to, že je v rozpore s dobrými mravmi podľa § 39 Obč. zák.

9. Nedostatok vážnosti vôle pri uzatváraní dohody o zrážkach zo mzdy vidí žalobkyňa v tom, že úverová

zmluva tvorila jeden celok spolu s dohodou o zrážkach zo mzdy. Obsah predložených listín však toto
tvrdenie žalobkyne vyvracia. Dohody o zrážkach zo mzdy je totiž vyhotovená ako samostatná listina s
jasným nadpisom „Dohoda o zrážkach zo mzdy“ a je žalobkyňou osobitne podpísaná. Žalobkyňa tvrdí,
že ju podpísala, aj keď sa s ňou nemala časť oboznámiť, no nechcela prejaviť skutočnú vôľu uzavrieť ju.
Podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka však platí, že písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný

konajúcou osobou. Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že vonkajší prejav pod listinou v podobe
podpisu je v zásade znakom toho, že podpisujúca osoba obsah listiny akceptuje ako prejav vlastnej
vôle. Tým samozrejme nie je vylúčené, že takýto právny úkon môže byť neplatný pred nedostatok
vôle v zmysle § 37 ods. 1 Obč. zák. Podľa názoru súdu však ani ustanovenia na ochranu spotrebiteľa
nemôžu ísť tak ďaleko, aby umožňovali spotrebiteľovi bez ďalšieho spochybniť svoju vôľu prejavenú

podpisom listiny. Opačný postup by totiž vniesol absolútnu neistotu do právnych vzťahov, kedy by
spotrebiteľovistačilonáslednevyhlásiť,ženechcelprejaviťvôľuvtelenúdonímpodpísanejlistiny.Takúto
neistotu však nemožno akceptovať ani v prípade spotrebiteľských vzťahoch; právny styk sa totiž vo
všeobecnosti (odhliadnuc od niektorých výnimočných prípadov) musí spoliehať predovšetkým na obsah
vlastného prejavu vôle, ktorý jediný umožňuje poznať jej obsah (porov. aj výkladové pravidlá v § 35

ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka). V prerokúvanej veci pritom nejde o taký osobitný prípad, že by
dohoda o zrážkach zo mzdy bola „skrytá“ medzi iné (záverečné) ustanovenia zmluvy a konanie veriteľa
(dodávateľa) by v tomto zmysle bolo nepoctivé. Naopak, ako už bolo uvedené, dohoda o zrážkach zo
mzdy je vyhotovená ako samostatná listina s jasným nadpisom, ktorú žalobkyňa samostatne podpísala,
takže jej muselo byť zrejmé, k akému právnemu úkonu svoj podpis pripája. Ak ho pripojila, znamená to,

že musí akceptovať, že prejav v listine mohol žalovaný opodstatnene považovať za jej prejav vôle.

10. Proti záveru žalobkyne o tom, že dohoda o zrážkach zo mzdy je v rozpore s dobrými mravmi, svedčí
predovšetkým sama zákonná úprava. Z logiky veci totiž vyplýva, že právny úkon, resp. určitá dohoda o
určitých právach a povinnostiach, ktorá je v zákone výslovne predpokladaná, nemôže byť ako taká, teda

sama osebe, svojím obsahom v rozpore so zákonom. Opačný výklad by totiž znamenal, že zákonodarca
sám dovolil robiť úkony, ktoré sú automaticky neplatné, čo nemožno predpokladať. Dohoda o zrážkach
zo mzdy ako inštitút je upravená v § 551 Občianskeho zákonníka, ktorý výslovne predpokladá, že
predložením dohody zamestnávateľovi nadobúda veriteľ právo na zrážky zo mzdy. Preto nemôže tátopodstata dohody o zrážkach zo mzdy (možnosť priameho nároku voči zamestnávateľovi) robiť z nej
úkon rozporný s dobrými mravmi. Okrem toho treba uviesť, že aj zákony na ochranu spotrebiteľa
výslovne počítajú s možnosťou zabezpečenia úveru dohodou o zrážkach zo mzdy. Tak napr. § 5a ods.

1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pripúšťa zabezpečenie týmto spôsobom za
predpokladu, že spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mohol ju odmietnuť. Zo zisteného
skutkového stavu nebolo zistené, že by žalobkyňa nebola poučená o následkoch uzavretia dohody o
zrážkach zo mzdy a nemala možnosť ju odmietnuť, v dôsledku čoho táto dohoda vyhovuje citovanému
§ 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. Podobne aj § 9 ods. 13 zákona č. 129/2010 Z. z.

(aj keď v znení, ktoré v čase zmluvy nebolo účinné) dovoľuje podmieniť poskytnutie spotrebiteľského
úveru uzavretím dohody o zrážkach zo mzdy dojednaných za podmienok ustanovených zákonom.
Na základe uvedeného podľa názoru súdu nemožno považovať dohodu o zrážkach zo mzdy za
úkon odporujúci dobrým mravom, pretože zabezpečenie pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy týmto
spôsobom výslovne pripúšťa zákon. V zákone nemá oporu ani tvrdenie, že dohodou o zrážkach zo mzdy
nemožno zabezpečiť budúcu pohľadávku. Takéto obmedzenie z § 551 Obč. zák. nevyplýva a bolo by

aj málo logické, keďže zabezpečenie má pre veriteľa zmysel práve len vtedy, ak je poskytnuté skôr než
dlžníkovi poskytne úver.

11. Konečne žalobkyňa tvrdí, že táto dohoda je neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve
podľa § 53 ods. 1 Obč. zák. Podľa tohto ustanovenia sa zakazujú v spotrebiteľských zmluvách

ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. To neplatí, ak boli tieto podmienky individuálne vyjednané. Na úvod treba (v
súvislosti s vyššie uvedeným) uviesť, že samo obsiahnutie dohody o zrážkach zo mzdy v samostatnej
listine nemusí nevyhnutne znamenať, že táto dohoda bola individuálne dojednané. Avšak na druhej
strane, aj keď by individuálne vyjednaná nebola, neznamená to automaticky, že ide o neprijateľnú

zmluvnú podmienku. Ustanovenie § 53 ods. 1 Obč. zák. totiž nevymedzuje neprijateľnú podmienku
ako individuálne nedojednané ustanovenie, ale ako ustanovenie spôsobujúce značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach. Toto kvalifikované kritérium vychádza z toho, že v podstate každej (aj
synalagmatickej) zmluve je imanentný určitý nerovnovážny prvok, keďže takmer žiadna zmluva sa
neuzatvára v stave absolútnej (objektívnej) vyváženosti. Každá zo strán pri vstupe do zmluvy očakáva

určité výhody a za to je ochotná akceptovať určité riziká či nevýhody, resp. ústupky v prospech druhej
strany. Podstatná je tu jej vlastná úvaha o tom, ktoré ústupky sú pre ňu akceptovateľné z hľadiska
výhod, ktoré zmluvou získa, a nemôže byť úlohou ani ambíciou súdu nastoľovať absolútnu (objektívnu)
vyváženosť zmlúv podľa predstáv daného sudcu. Zásah súdu musí prísť až vtedy, keď je nerovnováha
„značná“.

12. Podľa názoru súdu veriteľ, ktorý poskytuje dlžníkovi peňažné prostriedky, má oprávnený a
odôvodnený záujem na tom, aby svoj nárok zabezpečil. Veriteľ nesleduje sociálnu pomoc dlžníkovi, ale
sleduje vlastný zisk tým, že dlžníkovi dočasne poskytne prostriedky, očakáva ich vrátenie a primerané
zhodnotenie (kde hranicou je, samozrejme, zákon a dobré mravy). Naopak, dlžník úverom získava

výhodu disponibilných prostriedkov, ktoré môže spotrebovať ihneď, namiesto postupného sporenia a
spotreby v budúcnosti. Takto získaná výhoda kompenzuje záväzok dlžníka vrátiť sumu vyššiu než
požičanú a tiež strpieť zabezpečenie veriteľa pre prípad, že dlžník nebude schopný svoj záväzok splniť.
Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje navyše v podstate jediný prostriedok zabezpečenia záväzku
veriteľa - žalovaného. „Značnú“ nerovnováhu pre dlžníka nespôsobuje sám osebe ani fakt, že veriteľ

môže dohodu o zrážkach zo mzdy uplatniť v podstate priamo, bez súdneho rozhodnutia. Súdny dvor
EÚ v rozsudku vo veci C-34/13, Kušionová proti SMART Capital vyslovil v podstate záver, že sama
skutočnosť, že presadzovanie nárokov zo zmluvy je možné aj bez ingerencie súdu (teda mimosúdne,
priamo),niejevrozporesosmernicou93/13/EHSonekalýchpodmienkachvspotrebiteľskýchzmluvách,
za predpokladu, že existuje možnosť predbežne obmedziť takýto výkon (ak sa dohoda o zrážkach zo

mzdy využíva na uspokojenie pohľadávok založených na neprijateľných podmienkach) a že existuje
účinná následná súdna kontrola. Rovnaké závery sú použiteľné aj v prerokúvanej veci - predbežnú
kontrolu uplatňovania práva veriteľa z dohody o zrážkach zo mzdy možno docieliť cestou predbežného
opatrenia a následnú súdnu kontrolu neobmedzuje žiadna právna norma. Vzhľadom na to súd dospel
k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy medzi žalobkyňou a žalovaným zo 17. októbra 2014 nie je

neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá by bola v zmysle § 53 ods. 5 Obč. zák. neplatná.

13. Pokiaľ ide o samotnú zmluvu o hotovostnom a revolvingovom úvere zo 17. októbra 2014, žalobkyňa
o nej tvrdí, že e podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. bezúročná a bez poplatkov z dôvodu,že neobsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) cit. zák., teda údaj o výške, počte a termíne
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v akom sa budú splátky priraďovať k
jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami. Od podania žaloby žalobkyne však

došlo v judikatúre k § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. k podstatnému posunu v podobe rozsudku
Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-46/15, Home Credit Slovakia a.s. proti Kláre Bíróovej. V
uvedenom rozsudku SD EÚ vyslovil, že čl. 10 ods. 2 písm. h) a i) smernice 2008/48/ES o zmluvách o
spotrebiteľskom úvere „sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca
amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať,

aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom
22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej
právnej úprave“. Uvedená smernica bola do právneho poriadku Slovenskej republiky implementovaná
práve zákonom č. 129/2010 Z. z.

14. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ sa musia vnútroštátne ustanovenia v čo najväčšej

miere vykladať a uplatňovať v súlade so smernicami. Vnútroštátne súdy teda musia vnútroštátne právo
v najväčšej možnej miere vykladať v zmysle znenia a účelu smernice, aby bol dosiahnutý výsledok,
ku ktorému táto smernica smeruje (porov. z posledného obdobia napr. rozsudok SD EÚ z 25. apríla
2013 vo veci C-81/12, Asociaţia ACCEPT proti Consiliul Naţional pentru Combaterea Discriminării,
ods. 71). Vyžaduje sa, aby vnútroštátne súdy urobili všetko, čo je v ich právomoci, berúc do úvahy

celé vnútroštátne právo a uplatniac ich výkladové metódy, s cieľom zaručiť úplnú účinnosť predmetnej
smernice a dospieť k riešeniu, ktoré je v súlade s účelom sledovaným smernicou (porov. z posledného
obdobia rozsudok SD EÚ z 24. januára 2012 vo veci C-282/10, Maribel Dominguez proti Centre
informatique du Centre Ouest Atlantique a Préfet de la région Centre, ods. 27). Z citovaných zásad tak
pre súdy Slovenskej republiky vyplýva povinnosť, aby pri výklade § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010

Z. z. v čo najväčšej možnej miere vzali do úvahy znenie a účel tých ustanovení smernice, na ktorých
implementáciu bolo toto ustanovenie do nášho právneho poriadku zavedené, aby zaručili tejto smernici
úplnú účinnosť. Podľa už uvedeného bolo toto ustanovenie zavedené do právneho poriadku na účel
implementácie čl. 10 ods. 2 písm. h) smernice 2008/48/ES. Preto je povinnosťou súdov prihliadať na
výklad tohto ustanovenia podaný Súdnym dvorom EÚ pri výklade § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z.

Z toho potom vyplýva, že taký výklad § 9 ods. 2 písm. k) cit. zák., podľa ktorého by zmluva musela
„rozkľúčovať“ (rozvrhnúť) každú jednotlivú splátku na istinu, úroky a poplatky, odporuje cit. ustanoveniam
smernice a znamenal by, že takýmto ustanovením Slovenská republika porušuje právo Európskej únie
(ktoré v čl. 22 ods. 1 cit. smernice zakazuje odchylnú úpravu, ako to konštatuje aj Súdny dvor EÚ vo
svojom rozsudku). Možný je teda len opačný výklad tohto ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z., teda že

takéto rozvrhnutie splátok v zmluve nie je potrebné. Takému výkladu neodporuje ani znenie § 9 ods. 2
písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z., pretože v ňom zvolenú formuláciu možno vyložiť tak, že sa v zmluva
má uviesť výška, počet a termíny splátok všetkých nárokov (t. j. istiny, úrokov a poplatkov); ak však zo
zmluvy plynie, že všetky tieto nároky sa splácajú v jednej splátke, stačí uviesť výšku tejto jednej splátky.

15. Zmluva o hotovostnom úvere a zmluva o revolvingovom úvere č. 4410065649 bezpochyby označuje
tak výšku splátky (66,90 €), ako aj ich počet (84) a termíny splatnosti (15. deň v mesiaci). Podľa
názoru súdu tak táto zmluva vyhovuje ustanoveniam § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z.
nemožno ju považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Aj keby to tak však bolo, bezúročnosť zmluvy
a jej bezpoplatkovosť podľa § 11 zákona č. 129/2010 Z. z. je osobitným právnym následkom vadnosti

zmluvy o spotrebiteľskom úvere a nespôsobuje neplatnosť zmluvy. To znamená, že aj pri bezúročnosti
a bezpoplatkovosti zmluvy zostáva zachované zabezpečenie záväzkov z tejto zmluvy, samozrejme len
v rozsahu bez úrokov a bez poplatkov. Zostáva teda zachované aj zabezpečenie dohodou o zrážkach
zo mzdy v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka. V dôsledku toho tak aj prípadný následok podľa § 11
zákona č. 129/2010 Z. z. by nemal za následok, že by sa dohoda o zrážkach zo mzdy ako akcesorický

právny vzťah k samotnej zmluve o úvere mala považovať za neplatnú alebo neexistujúcu.

16. Zo všetkých uvedených dôvodov tak súd nepovažuje dohodu o zrážkach zo mzdy zo 17. októbra
2014 k úverovej zmluve č. 4410065649 za neplatnú. Preto žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietol
(výrok I).

17.Plneúspešnémužalovanémupriznalsúdpodľa§255ods.1C.s.p.ajnáhraduvšetkýchtrovkonania
(výrok II).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu
písomne na podpísanom súde. V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je určené, spisovej

značky a označenia veci, ktorej sa týka, označení a podpise odvolateľa a uviesť tiež, v akom rozsahu
sa tento rozsudok napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie súdu považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody, § 365 C. s. p.) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).