Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 28, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/224/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214227548
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7214227548.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr.
Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko s.r.o.,
Bratislava, Pajštúnska 5, IČO 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., Bratislava, Pajštúnska
5, IČO 36 613 843, proti žalovaným 1) N. B., E. - E. H. N., D. XX B. X) Z.Q. D., E., H.. E. XX, o zaplatenie
5 394 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 13C/551/2015-120 z 13.1.2016 Okresného súdu

Košice II

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.
Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom na základe uznania uložil žalovaným povinnosť zaplatiť
žalobcovi 5 394 € a úroky z omeškania 9 % ročne zo sumy 107,88 € od 11.11.2010 do zaplatenia, zo

sumy 107,88 € od 11.12.2010 do zaplatenia, zo sumy 107,88 € od 11.1.2011 do zaplatenia, zo sumy
107,88 € od 11.2.2011 do zaplatenia, zo sumy 107,88 € od 11.3.2011 do zaplatenia a zo sumy 107,88
€ od 11.4.2011 do zaplatenia, úroky z omeškania 9,25 % ročne zo sumy 107,88 € od 11.5.2011 do
zaplatenia, zo sumy 107,88 € od 11.6.2011 do zaplatenia, zo sumy 107,88 € od 11.7.2011 do zaplatenia,
úroky z omeškania 9,5 % ročne zo sumy 107,88 € od 11.8.2011 do zaplatenia, zo sumy 107,88 € od
11.9.2011 do zaplatenia, zo sumy 107,88 € od 11.10.2011 do zaplatenia, úroky z omeškania 9,25 %

ročne zo sumy 107,88 € od 11.11.2011 do zaplatenia a zo sumy 107,88 € od 11.12.2011 do zaplatenia,
úroky z omeškania 9 % ročne zo sumy 107,88 € od 11.1.2012 do zaplatenia a zo sumy 3 712,80 €
od 4.2.2012 do zaplatenia, to všetko v mesačných splátkach po 100 € splatných vždy do posledného
dňa kalendárneho mesiaca počnúc mesiacom nasledujúcom po mesiaci, v ktorom tento rozsudok
nadobudne právoplatnosť, až do úplného zaplatenia, pod stratou výhody splátok s tým, že plnením
jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu ním poskytnutého plnenia povinnosť druhého žalovaného

a povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi na účet jeho zástupcu trovy konania 323,50
€ a trovy právneho zastúpenia 716,57 € a to v mesačných splátkach po 100 € splatných vždy do
posledného dňa kalendárneho mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po zaplatení pohľadávky a
úrokov z omeškania, až do úplného zaplatenia, pod stratou výhody splátok.
2. Proti rozsudku v časti trov konania žalobca podal v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu nesprávneho
právneho posúdenia veci.

3. Súd v odôvodnení rozsudku, o. i., uviedol: O trovách konania rozhodol za použitia § 142 ods.1 O.
s. p. tak, že uložil žalovaným, ktorí uznali pohľadávku vrátane prísl., nahradiť žalobcovi na účet jeho
zástupcu trovy konania a trovy právneho zast. Trovy konania žalobcu v danom prípade pozostávajú zo
zaplateného súdneho poplatku 323,50 € zo žaloby. Náhradu trov právneho zast. 716,57 € žalobcovi
priznal za 3 úkony právnej služby: 1/ prevzatie a príprava zast. 9.6.2014, 2/ podanie žaloby 17.10.2014
a 3/ účasť na pojednávaní 13.1.2016 a to vo výške určenej podľa § 10 ods.1 vyhl.č.655/04 Z. z. - 190,89

€/úkon, t.j. spolu 3 x 190,89 € = 572,67 € + podľa § 16 ods.3 vyhl. paušálna náhrada 8,04 €/úkon za
úkony ad 1/ a 2/ a 8,39 €/úkon za úkon ad 3/, t.j. spolu 24,47 €; celkom 597,14 € (572,67 € + 24,47€), ktoré trovy právneho zast., keďže je advokátska kancelária platiteľkou DPH, zvyšujú sa podľa § 18
ods.3 vyhl. o 20 % DPH vo výške 119,43 €, t.j. spolu trovy právneho zast. 716,57 €. Trovy konania a
trovy právneho zast. sú žalovaní podľa § 149 ods.1 O. s. p. povinní nahradiť žalobcovi priamo na účet

jeho zástupcu a to v mesačných splátkach, pod stratou výhody splátok. Žalobcovi nepriznal náhradu
trov právneho zast. ním uplatnenú za úkony: vyjadrenie k odporu zo 14.9.2015, keďže toto vyjadrenie
nebolo meritórnym vyjadrením vo veci samej a žalobca v ňom neuviedol žiadne nové právne významné
skutočnosti, nepriznal náhradu trov právneho zast. za úkon - vyjadrenie z 28.10.2015, nakoľko týmto
vyjadrením reagoval na jeho výzvu a uviedol skutkové okolnosti, ktoré bolo jeho povinnosťou uviesť už

v žalobe, a takisto nepriznal žalobcovi náhradu trov konania ním uplatnenú za účasť na pojednávaní zo
4.11.2015 a za vyjadrenie z 9.12.2015, keďže pojednávanie zo 4.11.2015 bolo odročené len na základe
žiadosti žalobcu, aby mohol doložiť potrebné listinné dôkazy a teda z dôvodov ktoré on zavinil a pokiaľ
„sa jedná“ o vyjadrenie z 9.12.2015, takisto mal skutočnosti žalobcom uvedené v tomto podaní za také,
ktoré bol povinný uviesť už pri uplatnení svojho nároku v žalobe.
4. Žalobca odvolanie odôvodnil nasledovne: Citoval znenie Čl.47 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej

len SR),§ 24,§ 25 ods.1 a § 142 ods.1 O. s. p. Nesúhlasí s nepriznaním náhrady trov právneho
zast. za ním uplatnené úkony: vyjadrenie k odporu zo 14.9.2015, vyjadrenie z 28.10.2015, účasť na
pojednávaní4.11.2015avyjadreniez9.12.2015.CitovalzodôvodneniaUzneseniaNajvyššiehosúduSR
8Sžo/215/2010 z 22.6.2011. Zastáva názor, že úkony právnej služby, za ktoré mu súd nepriznal náhradu
trov právneho zast. predstavujú úkony právnej služby nevyhnutne potrebné pre dosiahnutie úspechu vo

veci. Ide teda o náklady ním vynaložené, ktoré by nevznikli v prípade splnenia si povinností žalovanými.
Žalovaní si boli vedomí existencie svojej „pohľadávky“, na čo boli upozornení viacerými výzvami. Listom
označeným ako Pokus o zmier vyzval, resp. jeho zástupca, žalovaných k dobrovoľnej úhrade dlžnej
sumy v stanovenej lehote a zároveň boli v tomto podaní upozornení na riešenie veci súdnou cestou v
prípade, ak jeho pohľadávka nebude v stanovenej lehote uhradená, ako aj na zvýšenie dlžnej sumy o

trovy konania a právneho zast.. Predmetný list jeho zástupca zasiela obyčajnou poštou práve z dôvodu,
aby bola výzva žalovanými prevzatá a jej prevzatie neodignorované nevyzdvihnutím na pošte. Žalovaní
napriek tomu dlžnú sumu v stanovenej lehote neuhradili, na základe čoho bol nútený pristúpiť k podaniu
žalobného návrhu. Vzhľadom na uvedené má za to, že si uplatnil svoj nárok pred súdom dôvodne,
nakoľko nedošlo k jeho zaplateniu ani po uplynutí lehoty na dobrovoľnú úhradu, dokonca ani po podaní

žalobného návrhu, tzn. tak, ako už bolo uvedené, vo veci vykonal úkony nevyhnutne potrebné pre
dosiahnutie úspechu vo veci, ktoré vyčíslil v žalobnom návrhu ako i v podaní zo 14.1.2016. Má za to,
že už k žalobe pripojil dôkazy, ktoré celkom jednoznačne preukazovali ním uplatnený nárok. V tejto
súvislosti poukazuje na skutočnosť, že zastáva názor, že pojednávanie konané 4.11.2015 v danej veci
nebolo odročené z dôvodov na jeho strane. Súd až na tomto pojednávaní ho vyzýval k vyjadreniu

sa a k preukázaniu viacerých skutočností, na ktoré v priebehu konania nepoukazoval (napr. splnenie
povinnosti podľa § 53ods.9 O. z., preukázanie doručenia výzvy na úhradu a oznámenia o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti úveru a p.). Na predmetnom pojednávaní sa jeho zástupca vyjadril k všetkým
skutočnostiam, ktoré vyplývali zo súdneho spisu. Jeho zástupca v konaní nemal dôvod domnievať sa,
že predmetné skutočnosti, na ktoré súd poukazoval až na pojednávaní nemal súd za preukázané,

nakoľko súd ho písomne nevyzval na vyjadrenie sa k týmto skutočnostiam, ani na doloženie dôkazov
na preukázanie svojich tvrdení. Z uvedeného dôvodu mal za to, že dôkazy doposiaľ predložené súdu
boli dôkazmi, ktoré dostatočne preukázali dôvodnosť podanej žaloby a všetkých skutkových okolností.
Uvedené podporuje aj skutočnosť, že tieto dôkazy boli dostatočným podkladom pre vydanie platobného
rozkazu. Súd teda počas konania nevyjadril pochybnosti o oprávnenosti jeho nároku, čím nemohol

produkovať konkrétne dôkazy na unesenie dôkazného bremena a z uvedeného dôvodu jeho zástupca
na výzvu súdu na pojednávaní ohľadom návrhu ďalšieho postupu v konaní a ďalšieho dokazovania
uviedol, že od neho vyžiada listiny, ktoré preukážu všetky sporné skutočnosti, na ktoré súd poukázal až
na tomto pojednávaní. Na základe uvedeného sa nestotožňuje s právnym názorom súdu o nepriznaní
náhrady trov právneho zast. za účasť na pojednávaní z dôvodu, že pojednávanie bolo odročené na jeho

žiadosť, aby mohol doložiť potrebné listinné dôkazy a preto toto odročenie pojednávania zavinil. Zastáva
názor, že úkon právnej služby - účasť zástupcu na súdnom pojednávaní - na ktoré bol zástupca riadne
predvolaný je vždy účelným úkonom právnej služby nevyhnutne potrebným pre dosiahnutie úspechu vo
veci. S ohľadom na uvedené má za to, že trovy právneho zast., tak ako boli vyčíslené počas konania, sú
nepochybne účelne vynaloženými trovami konania a sú nevyhnutne potrebné na dosiahnutie úspechu

v tejto veci. V prípade, že by bol súd iného názoru, došlo by k porušeniu zásady rovného prístupu
oboch účastníkov k spravodlivosti a čl.47 Ústavy SR (citoval jeho znenie). Obsahom základného práva
na súdnu ochranu podľa čl.46 ods.1 a 4 Ústavy SR je aj to, že účastník konania, ktorý v konaní,
spravidla v spore, uspel, má, zásadne, právo na to, aby sa mu nahradili všetky trovy, ktoré zaplatil vovecnej súvislosti s uplatnením tohto základného práva. Ak sa chce súd odchýliť od tohto pravidla, musí
vychádzať zo zák. a túto odchýlku aj náležite odôvodniť, inak porušuje základné právo na súdnu ochranu
dotknutého účastníka. Na základe uvedeného navrhol napadnutý rozsudok preskúmať a v zmysle §

220 O. s. p. ho zmeniť tak, že vyhovie jeho odvolaniu a prizná mu náhradu trov právneho za tak, ako
„bolo“ vyčíslená v podaní zo 14.1.2016, t. j. prizná mu náhradu trov právneho zast. 1 673,34 €. Zároveň
si uplatnil voči žalovaným trovy právneho zast. v odvolacom konaní, pozostávajúce z jednej polovice
úkonu právnej služby vo výške 229,07 € s DPH (teda 114,54 €) a režijného paušálu k právnemu úkonu
vo výške 10,30 € s DPH (podanie odvolania), spolu 124,84 €.

5. Podľa § 470 ods.1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.
6. Rozsudok, okrem výroku o trovách právneho zast., nebol odvolaním napadnutý, nadobudol
právoplatnosť (§ 367 ods.1 a § 379 CSP), preto nebol v uvedenom rozsahu v odvolacom preskúmavaný.
7. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje

dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP a rozsudok vo
výroku o trovách právneho zast. potvrdil podľa § 387 ods.1 CSP, lebo je vecne správny, aj jeho dôvody
sú správne, preto sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, ku ktorému
nepovažuje za potrebné nič dodávať, na čom nič nemení ani odvolanie.
8. Žalobcom uplatnený odvolací dôvod nie je daný.

9. Odvolacím dôvodom upraveným v § 205 ods.2 O. s. p. zodpovedajú (v základných rysoch) odvolacie
dôvody podľa § 365 ods.1 CSP.
10. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii

práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a
použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému

skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad
o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil
zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného
skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto
vec rozhodnutá.

11. Súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho
i správne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o
právach a povinnostiach strán sporu.
12. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku možno doplniť, že ani na základe skutočností v
odvolaní nemožno urobiť záver, že úkony, za ktoré žalobcovi nebola priznaná náhrada trov právneho

zast., boli potrebné na účelné uplatňovanie jeho práva.
13. Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.
14. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
15. Žalobca nemal v odvolacom konaní úspech vo veci, preto nemá právo na náhradu jeho trov a

žalovaným žiadne trovy nevznikli.
16. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený

sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.