Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 28, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/725/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112204715
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6112204715.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice
Kočičkovej a sudcov JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a JUDr. Amy Odalošovej, v právnej veci žalobcu:
EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného
TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému:
N. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. XXX/X, XXX XX X. X. (L. S. XX, XXX XX X. X.), za účasti občianskeho

združenia: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Námestie legionárov 5, Prešov,
IČO: 42 176 778 (v zmysle právnej úpravy platnej a účinnej do 30. 06. 2016 vedľajší účastník na strane
žalovaného), zast. JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník,
v konaní o zaplatenie 72,20 € s prísl., o odvolaní občianskeho združenia proti uzneseniu Okresného
súdu Banská Bystrica č. k. 7Ro/50/2012-106 zo dňa 02. 03. 2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd rozhodol tak, že vedľajšiemu účastníkovi

náhradu trov konania nepriznáva, p o t v r d z u j e.

Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd rozhodol tak, že žalovanému a Združeniu na
ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom v Prešove - ďalej v texte aj Združenie (v zmysle právnej

úpravy platnej a účinnej do 30. 06. 2016 vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného) náhradu trov
konania nepriznáva.

2. V odôvodnení predmetného uznesenia okresný súd uviedol, že vo veci rozhodol uznesením č.
k. 7Ro/50/2012-70 tak, že konanie na základe späťvzatia žaloby zastavil a účastníkom konania
podľa ust. § 146 ods. 1 písm. c) zák. č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok náhradu trov

konania nepriznal. Odvolací súd predmetné uznesenie okresného súdu zrušil s tým, že vedľajšiemu
účastníkovi môže vzniknúť právo na náhradu trov konania, pokiaľ takéto právo vzniklo účastníkovi
konania, na strane ktorého v konaní vystupoval a okresnému súdu uložil, aby sa v rámci ďalšieho
konania vo vzťahu k trovám konania s touto otázkou vysporiadal. V uvedenej súvislosti okresný súd v
odôvodnení odvolaním napadnutého uznesenia uviedol, že je viazaný právnym názorom odvolacieho
súdu, preto zvážil účelnosť vynaložených trov vedľajšieho účastníka, pričom dospel k záveru, že vedľajší

účastník na strane žalovaného sa vyjadril vo veci šablónovito, bez zreteľa na osobitosť daného
prípadu, a teda predpokladom úspechu žalovaného v konaní nebolo podľa okresného súdu práve
takéto vyjadrenie vedľajšieho účastníka. Podľa názoru súdu prvej inštancie už zo samotnej podstaty
vedľajšieho účastníctva vyplýva, že účelom založenia združenia na ochranu práv spotrebiteľov by malo
byť, že združenie je schopné zastupovať sa samo v konaní. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie
vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania, konkrétne trov právneho zastúpenia ako neúčelne

vynaložených trov konania nepriznal.3. Proti predmetnému uzneseniu okresného súdu sa Združenie odvolalo a v odvolaní uviedlo, že
nesúhlasí s právnym názorom súdu prvej inštancie, ktorý považuje ním uplatnené trovy právneho
zastúpenia za neúčelne vynaložené trovy konania napriek tomu, že Krajský súd v Banskej Bystrici ako

súd odvolací vo viacerých rozhodnutiach rozhodol tak, že združenie na ochranu spotrebiteľov má nárok
na náhradu trov právneho zastúpenia. V uvedenej súvislosti Združenie v odvolaní poukázalo tiež na
nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 84/2014 z 23. 05. 2014, ako aj na nález Ústavného súdu SR
sp. zn. III. ÚS 457/2014 z 15. 10. 2014. Ďalej uviedlo, že do pozornosti odvolaciemu súdu dáva aj ust.
§ 137 OSP, podľa ktorého trovy konania sú okrem iného náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je

oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu a odmena za zastupovanie ak je zástupcom
advokát. Z uvedených dôvodov Združenie v odvolaní navrhlo odvolaním napadnuté uznesenie súdu
prvej inštancie vo výroku o trovách Združenia zmeniť tak, že Združenie má nárok na náhradu trov
konania. Zároveň si Združenie uplatnilo aj trovy odvolacieho konania vo výške 16,69 €.

4. K obsahu odvolania Združenia sa vyjadril žalobca v podaní zo dňa 28. 04. 2015 a vo vyjadrení

uviedol, že sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorým súd prvej inštancie nepriznal
Združeniu náhradu trov konania, nakoľko má za to, že v danom prípade nemožno hovoriť o trovách
účelne vynaložených na uplatňovanie alebo bránenie práva. V uvedenej súvislosti žalobca vo vyjadrení
k odvolaniu Združenia uviedol, že nepriznaním náhrady trov konania Združeniu súd prvej inštancie
neporušil základné právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 2 a 3 Ústavy

SR, najmä keď trovy konania nie sú účelne vynaložené a nie sú ani v príčinnej súvislosti s procesným
postojom Združenia k predmetu konania. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu Združenia poukázal (rovnako
ako Združenie v odvolaní) na viaceré rozhodnutia krajských súdov, ktorými chcel podporiť svoj právny
názor na to, že Združenie nemá nárok na náhradu trov právneho zastúpenia. Zdôraznil, že cieľom
združenia na ochranu spotrebiteľov je kolektívna ochrana práv spotrebiteľov, podávame žalôb podľa

Zákona o ochrane spotrebiteľa (§ 3, ods. 5, zákona č. 250/2007 Z. z.), zastupovanie spotrebiteľov v
občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka. Vedľajší
účastník - združenie na ochranu spotrebiteľov musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný
poskytnúť spotrebiteľom právnu pomoc v súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Vedľajší
účastník je združením založeným na ochranu práv spotrebiteľov, a teda prioritne sa predpokladá, že

spotrebiteľom poskytne pomoc združenie založené za týmto účelom, nie zvolený zástupca združenia.
V uvedenej súvislosti žalobca vo vyjadrení k odvolaniu Združenia uviedol, že účelom združení na
ochranu spotrebiteľov je okrem iného kolektívna ochrana spotrebiteľov, zastupovanie spotrebiteľov v
občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka. Podľa
názoru žalobcu úmyslom zákonodarcu pri umožnení vstupu právnickej osoby ako vedľajšieho účastníka

do konania bolo umožniť kvalifikovanú ochranu práv spotrebiteľov priamo na tento účel zriadeným
subjektom, ktorý bude spôsobilý poskytnúť spotrebiteľom kvalifikovanú pomoc a ktorý bude v danej
oblasti aj materiálne aj personálne vybavený a odborne kompetentný. Združenie na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na stav konania a vôľu žalovaného, a
to oznámením o vstupe Združenia do konania, ktoré obsahuje žiadosť o zaslanie žaloby a návrh na

priznanie náhrady trov konania. Z uvedeného je podľa žalobcu zrejmé, že pred zaslaním oznámenia
o vstupe do konania, nemá Združenie žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade a len z označenia
účastníkov konania usudzuje, že ide o spotrebiteľskú vec. Len na základe skutočnosti, že žalovaným
je spotrebiteľ, bez akýchkoľvek vedomostí o predmete a stave konania, nie je podľa žalobcu možné
pripraviťsanazastupovanievtejktorejveci,atedanaplniťpodstatuprávnehoúkonuprípravaaprevzatie

právneho zastúpenia. Združenie viaceré procesné podania nadbytočne opakuje, bez uvedenia nových,
významných skutočností vzťahujúcich sa na predmet sporu. Paušálny vstup Združenia zastúpeného
advokátom do konania, v ktorom pre vstup Združenia do konania nebol žiadny dôvod, iba podľa
žalobcu zbytočne navyšuje trovy konania a navodzuje dojem, že účelom vstupu Združenia do konania
nebola ochrana práv spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho

zastúpenia. Zneužívanie priebehu civilného konania na získanie náhrady trov konania je podľa žalobcu
v rozpore s účelom civilného procesu, ktorým je poskytovanie ochrany porušeným alebo ohrozeným
subjektívnym hmotným právam a právom chráneným záujmom. V závere vyjadrenia k odvolaniu
Združenia žalobca uviedol, že nevidí význam v právnom zastúpení Združenia a zastáva názor, že
konaním Združenia v podobe jeho právneho zastúpenia dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov

konania a nehospodárnosti konania, preto na túto skutočnosť súd správne prihliadol, keď Združeniu
náhradu trov právneho zastúpenia nepriznal. Na základe uvedených skutočností žalobca vo vyjadrení
k odvolaniu Združenia navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý výrok o trovách Združenia (v
zmysle právnej úpravy platnej a účinnej do 30. 06. 2016 vedľajšieho účastníka na strane žalovaného)ako vecne správny potvrdil a zároveň si uplatnil trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške
20,33 € s DPH, pozostávajúce z 1 tarifnej odmeny za úkon právnej služby vo výške 9,96 € s DPH a
režijného paušálu k uvedenému úkonu právnej služby vo výške 10,07 € s DPH.

5. Krajský súd ako súd odvolací prejednal odvolanie Združenia podľa ust. § 379 a ust. § 380 zák. č.
160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (ďalej v texte len CSP), bez nariadenia pojednávania podľa ust.
§ 385 ods. 1 CSP a odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd prvej
inštancie Združeniu náhradu trov právneho zastúpenia nepriznal podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vo

výroku vecne správne potvrdil.

6. Z obsahu odôvodnenia odvolaním napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie vyplýva, že súd prvej
inštancie z hľadiska procesného postupoval v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 99/1963 Zb.,
Občianskeho súdneho poriadku, t. j. v zmysle právnej úpravy platnej a účinnej do 30. 06. 2016. Dňom
01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok, kde sa v Piatej časti

označenej ako Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia v § 470 ods. 1 a 2, veta prvá uvádza: „Ak
nie je ustanovené inak platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Právneúčinkyúkonov,ktorévkonanínastalipredodňomnadobudnutiaúčinnostitohtozákonazostávajú
zachované“.

7. Z uvedeného je zrejmé, že právne účinky odvolania podaného Združením podľa zákona 99/1963 Zb.,
Občianskeho súdneho poriadku, zostali zachované, avšak odvolací súd odvolanie Združenia prejednal
podľa príslušných ustanovení zák. č. 160/2015 Z. z., Civilného sporového poriadku, t. j. podľa právnej
úpravy účinnej od 01. 07. 2016.

8. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že uznesením č. k. 7Ro/50/2012-70 zo dňa 07. 11. 2012 okresný
súd konanie na základe späťvzatia žaloby podľa ust. § 96 OSP zastavil; o trovách konania rozhodol
podľa ust. § 146 ods. 1 písm. c) OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

9. Proti predmetnému uzneseniu okresného súdu sa Združenie do výroku o trovách konania odvolalo.

Odvolací súd uznesením č. k. 13Co/285/2013-96 zo dňa 21. 10. 2013 uznesenie okresného súdu vo
výroku, ktorým okresný súd rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov
konania zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie v uvedenom rozsahu na ďalšie konanie. V odôvodnení
svojho rozhodnutia odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie nárok na náhradu trov konania posúdil
podľa ust. § 146 ods. 1 písm. c) OSP, pričom opomenul nárok na náhradu trov konania posudzovať

podľa ust. § 146 ods. 2 OSP vzhľadom na to, že konanie bolo zastavené pre späťvzatie žaloby a teda
mal skúmať, ktorý z účastníkov procesne zavinil, že žaloba bola vzatá späť. V rámci ďalšieho konania vo
vzťahu k zrušenému výroku o trovách konania odvolací súd uložil súdu prvej inštancie skúmať uvedenú
skutočnosť, následne na to o trovách konania opätovne rozhodnúť a svoje rozhodnutie náležite v zmysle
ust. § 157 ods. 2 OSP odôvodniť.

10. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutým uznesením zo dňa 02. 03. 2015, tak ako bolo vyššie
konštatované, o trovách konania rozhodol tak, že žalovaný a ani vedľajší účastník na strane žalovaného
nemá nárok na náhradu trov konania, pričom pokiaľ žalovanému nárok na náhradu trov konania
nepriznal, pretože žalovanému žiadne trovy konania v konaní nevznikli, tak pokiaľ ide o Združenie,

súd prvej inštancie Združeniu náhradu trov konania nepriznal, pretože dospel k záveru, že trovy
právneho zastúpenia Združenia neboli účelne vynaložené trovy konania. S uvedeným záverom súdu
prvej inštancie Združenie nesúhlasilo, proti výroku, ktorým okresný súd Združeniu náhradu trov konania
nepriznal podalo Združenie odvolanie, kde namietalo právny záver súdu prvej inštancie vo vzťahu k
trovám právneho zastúpenia Združenia.

11. Po preskúmaní správnosti záverov súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích námietok Združenia,
odvolací súd uvádza, že z obsahu spisu vyplýva, že Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS,
sosídlomvPrešove,vstúpilodokonaniaoznámenímovstupedokonania,vpodaní zodňa16.04.2012.
Následne žiadalo, aby mu súd doručil žalobu spolu s prílohami za účelom vyjadrenia sa k žalobnému

návrhu. Dňa 02. 03. 2012 vydal okresný súd na žalovanú sumu platobný rozkaz č. k. 7Ro/50/2012-21,
proti ktorému podalo Združenie odpor.12. V danom prípade teda Združenie uskutočnilo procesný úkon, na podanie ktorého nebolo oprávnené,
pretože v zmysle ust. § 174 ods. 2 zák. č. 99/1963 Zb., Občianskeho súdneho poriadku, platného
a účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, právo podať odpor proti platobnému rozkazu

bolo viazané výlučne na odporcu -žalovaného. Z uvedeného je zrejmé, že ak Združenie podalo
prostredníctvom svojho právneho zástupcu odpor proti platobnému rozkazu, na podanie ktorého nebolo
v zmysle zákonnej úpravy podloženej ustálenou judikatúrou oprávnené, tak úkon právnej služby - odpor
proti platobnému rozkazu nemožno považovať za účelne vykonaný úkon právnej služby a v nadväznosti
na to trovy právneho zastúpenia s ním spojené za účelne vynaložené trovy právneho zastúpenia, čo

znamená, že odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách Združenia je
potrebné považovať za vo výroku vecne správne (ust. § 387 ods. 1 CSP).

13. Na základe uvedených skutočností odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v odvolaním
napadnutom výroku o trovách právneho zastúpenia Združenia podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vo
výroku vecne správne potvrdil.

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v
nadväznosti na ust. § 255 ods. 1 CSP, tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia; o výške priznanej
náhrady trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešného žalobcu (v rozsahu
100 %) rozhodne podľa ust. § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia.

15. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).