Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 4, 2016

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 8Er/195/2003

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2203895764
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Salayová
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2016:2203895764.3

Uznesenie

Okresný súd Dunajská Streda v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s.,
pobočka Dunajská Streda, IČO: 35 937 874, so sídlom Dunajská Streda, Hlavná 32, proti povinnému:
DUKAS-PLUS, s.r.o., IČO: 36 234 117, spoločnosť vymazaná z Obchodného registra SR ku dňu
06.11.2012, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Rudolf Varga, Exekútorský úrad so sídlom Dunajská
Streda, Hlavná 26/5, o vymoženie uloženej povinnosti 7,20 € a trov exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu zastavuje.

Súdnemu exekútorovi súd náhradu trov exekúcie nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Na tunajšom súde je vedené konanie ktorého predmetom je exekúcia na vymoženie pohľadávky
oprávneného priznanej vykonateľným súdnym rozhodnutím. Samotné exekučné konanie sa začalo

návrhom oprávneného na vykonanie exekúcie doručeným súdnemu exekútorovi dňa 27.05.2003. Keďže
tunajší súd po preskúmaní návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, exekučného titulu a žiadosti
súdneho exekútora v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku nezistil rozpor so zákonom, poveril
súdneho exekútora vykonaním exekúcie v prospech oprávneného.

2. Písomným podaním doručeným súdu dňa 19.01.2015 súdny exekútor predložil súdu podnet na

zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku, pretože výmazom povinného
z Obchodného registra SR nastal dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Súdny exekútor zároveň
oznámil, že trovy doterajšej exekúcie si uplatňuje v celkovej výške 30,14 €, pričom na ich náhradu
navrhuje zaviazať podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku oprávneného. Pokiaľ sa týka náhrady
trov, súdny exekútor tvrdí, že keby nedošlo k zániku povinného, súd by na podnet súdneho exekútora
mohol zastaviť exekúciu z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a preto

navrhuje, aby súd s použitím analógie legis a v kontexte uznesenia Najvyššieho súdu SR č. 3M Cdo
15/2011 zo dňa 09.02.2012, na náhradu nevyhnutných trov doterajšej exekúcie zaviazal oprávneného.

3. Exekučný súd po preskúmaní podania súdneho exekútora zo dňa 19.01.2015 dospel k záveru,
že podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný bol vymazaný z Obchodného registra je
dôvodný, avšak právne posúdenie prípadu opísané súdnym exekútorom je nejasné a neúplné. Súdny

exekútor navrhuje, aby súd pri zastavení exekúcie postupoval podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g/ a v
časti trov exekúcie podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a to s poukazom na analógiu legis
a na uznesenie Najvyššieho súdu SR č. 3M Cdo 15/2011 zo dňa 09.02.2012. Pokiaľ sa týka návrhu
súdneho exekútora na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku,
súd poznamenáva, že v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti má exekútor postavenie verejného
činiteľa pričom procesné úkony dispozície s konaním patria do výlučnej autonómie účastníkov konania.

Súdny exekútor nie je účastníkom exekučného konania resp. exekúcie ako takého iba v časti konania
týkajúceho sa trov konania. Súdny exekútor podáva len podnet na zastavenie exekúcie, pokiaľ zákonvýslovne nestanoví, že môže podať návrh na zastavenie exekúcie /napr. § 31 Exekučného poriadku/.
Z uvedeného teda vyplýva, že v prípade ak súd rozhoduje o zastavení exekúcie podľa ust. 57 ods. 1
Exekučného poriadku, súdny exekútor nie je oprávnený podať návrh na zastavenie ale iba podnet na

vydanie takéhoto rozhodnutia. Súd na základe takto podaného podnetu a tiež na základe relevantných
dôkazov /t.j. podľa obsahu exekučného spisu/, potom posúdi existenciu dôvodov na zastavenie exekúcie
a exekúciu zastaví ex offo s poukazom na ust. § 57 ods. 2 Exekučného poriadku.

4. Podľa § 18 ods. 1 OZ spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby.

5. Podľa § 19 ods. 2 OZ právnické osoby vznikajú dňom, ku ktorému sú zapísané do obchodného alebo
do iného zákonom určeného registra, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje ich vznik inak.

6. Podľa § 19a ods. 2 OZ právnické osoby, ktoré sa zapisujú do obchodného alebo do iného zákonom
určeného registra, môžu nadobúdať práva a povinnosti odo dňa účinnosti zápisu do tohto registra, pokiaľ

osobitný zákon neustanovuje inak.

7. Podľa § 20a ods. 2 OZ právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom
určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak.

8. Podľa § 20a ods. 3 OZ pred zánikom právnickej osoby sa vyžaduje jej likvidácia, pokiaľ celé jej imanie
nenadobúda právny nástupca alebo osobitný zákon neustanovuje inak.

9.Podľaust.§9aods.1Exekučnéhoporiadkuaktopovahavecinevylučuje,vkonanípodľatohtozákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku .

10. Podľa ust. § 9a ods. 4 Exekučného poriadku na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú
ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

11. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z
ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

12. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

13. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí
exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom
dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené
podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

14. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

15. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na
náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

16. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

17. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného,

súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

18. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na
vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na

náhradu trov exekúcie, ktoré platil.19. Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného
bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na
návrh exekútora rozhodne o ich výške.

20. Podľa ust. § 64 CSP ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo,
súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie
zastaví.

21. Súd v kontexte citovaných zákonných ustanovení preskúmal súdnym exekútorom predložené
dokumenty a zistil, že exekúciu je potrebné zastaviť podľa ust. § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spoj.
s ust. § 64 CSP a nie z dôvodu, ako navrhuje súdny exekútor, teda, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu
nemožno vykonať, pretože z výpisu z Obchodného registra SR tiež zistil, že povinný ku dňu 06.11.2012
bol vymazaný, teda ako subjekt práv/povinností zanikol. Pretože účastník konania na strane povinného
zanikol bez právneho nástupcu skôr ako sa konanie právoplatne skončilo, súd postupoval podľa ust. §

64 CSP a exekúciu zastavil.

22. Pokiaľ sa týka trov exekúcie, súd v tomto smere rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi ich náhradu
nepriznal. Súdny exekútor tvrdí, že v tomto konaní mu prináležia nevyhnutné trovy doterajšej exekúcie
vo výške 30,14 €, ktoré podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku má nahradiť oprávnený. K

tomuto právnemu názoru dospel súdny exekútor s poukazom na skutočnosť, že keby nedošlo k zániku
povinného, súd by na podnet exekútora mohol zastaviť exekúciu s poukazom na ust. § 57 ods. 1 písm.
h/ Exekučného poriadku t.j., z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Uvedenýdôvodvšaksúdprirozhodovaníotrováchexekúcienemoholzohľadniť,pretožesúdnyexekútor
od jeho poverenia do zániku účastníka konania na strane povinného takýto podnet nepodal a tiež

nepreukázal, že majetkové pomery povinného by odôvodňovali postup súdu podľa ust. § 57 ods. 1 písm.
h/ Exekučného poriadku. Súdny exekútor v tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 3MCdo/15/2011 zo dňa 09.02.2012. Dovolací súd k právnemu názoru uvedenému v tomto
rozhodnutí dospel z dôvodu, že exekučný súd exekúciu zastavil s poukazom na ust. § 57 ods. 1 písm.
g/ Exekučného poriadku, bez ďalšieho skúmania dôvodov na zastavenie exekúcie. Citované zákonné

ustanovenie je zákonným podkladom na zastavenie neprípustnej exekúcie v prípadoch, keď dôvod na
zastavenie exekúcie nie je možné subsumovať pod iné dôvody podľa ust. § 57 ods. 1 Exekučného
poriadku resp. ak dôvod na zastavenie konania nevyplýva z iného, osobitného predpisu, ktorý je vo
vzťahu k exekučnému poriadku „lex specialis“. V danom prípade však exekučný súd prípad právne
posúdil podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení a pri zastavení exekúcie postupoval v súlade

s ust. § 64 CSP, ktoré v prípade, že strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne
skončilo alebo bez právneho nástupcu, predpokladá zastavenie konania súdom ex offo. Súd k návrhu
súdneho exekútora tiež uvádza, že táto exekúcia je vedená od roku 2003 a k zániku povinného došlo
až v roku 2012, pričom súdny exekútor v tomto období ani raz nepredložil súdu podnet na zastavenie
exekúcie z dôvodu, že pohľadávka oprávneného vo výške 7,20 € je nevymožiteľná resp., že majetok

povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. S poukazom na uvedené argumenty súd teda dospel k
záveru, že pokiaľ sa týka dôvodu na zastavenie exekúcie, postup podľa ust. § 64 CSP je dôvodný.

23. Exekučný súd pri posúdení návrhu súdneho exekútora na priznanie nevyhnutných trov doterajšej
exekúcie vychádzal z ust. 197 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého súdny exekútor má právo na

odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času, teda na trovy exekúcie. V zásade platí,
že trovy exekúcie znáša povinný. V danej veci však súd nemôže na zaplatenie trov exekúcie zaviazať
povinného, pretože tento zanikol. Na druhej strane, súd môže oprávneného zaviazať na zaplatenie trov
exekúcie len v zmysle ustanovenia § 203 ods. 1, 2, 3 Exekučného poriadku, čo predstavuje výnimku
zo všeobecnej zásady o úhrade trov exekúcie povinným a je možné len v prípadoch, keď to zákonná

úprava výslovne umožňuje.

24 Súd s poukazom na uvedené skúmal, či je tu daný dôvod na zaviazanie náhrady trov exekúcie
oprávneným podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, pričom jeho použitie prichádza do úvahy, iba
ak sú splnené zákonné predpoklady, t.j. ak exekučné konanie bolo zastavené, ak existuje zavinenie

oprávneného a ak je daná príčinná súvislosť medzi zavinením oprávneného a zastavením exekúcie. Súd
teda skúmal, či oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie a či sú
splnené podmienky pre úhradu trov exekúcie oprávneným. Vychádzajúc zo zákonnej dikcie ust. § 203
Exekučného poriadku, podľa ktorého má súd možnosť, nie povinnosť zaviazať na úhradu trov exekúcieoprávneného riadiac sa úvahou o miere jeho procesného zavinenia na zastavení exekúcie, dospel súd k
záveru, že oprávnený nenesie procesné zavinenie na zastavení exekúcie, keď ani pri náležitej opatrnosti
nemohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie - zánik povinného výmazom z obchodného registra bez

právneho nástupcu vzhľadom na časové obdobie od podania návrhu na vykonanie exekúcie ku dňu
výmazu. Zavinenie oprávneného, následkom ktorého je zastavenie exekučného konania tak ako to
vyžaduje zákon, teda súd nekonštatoval.

25. Ďalej súd skúmal, či je daný dôvod na zaviazanie náhrady trov exekúcie oprávneným podľa § 203

ods. 2 Exekučného poriadku, pričom musel konštatovať, že pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie
v danej veci súd nemôže použiť ani ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, nakoľko tento sa viaže
na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného, čo nie je však tento prípad, pretože exekúcia bola
zastavená z dôvodu zániku povinného.

26. Použitie § 203 ods. 3 Exekučného poriadku taktiež neprichádza do úvahy, keďže exekúcia nebola

zastavená z dôvodu že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz. Skutočnosť, že povinný zanikol
bez právneho nástupcu výmazom obchodného registra - ohľadom rozhodnutia o náhrade trov exekúcie
- vylučuje aplikáciu § 203 ods. 3 Exekučného poriadku

27. Uvedenej problematike sa vo svojej rozhodovacej činnosti venoval i Ústavný súd Slovenskej

republiky, ktorý v uznesení sp. zn III. ÚS 351//07-11, IV. ÚS 236//08-12, I. ÚS 148/2010-11, kde okrem
iného Ústavný súd konštatoval, že samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav,
keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným
dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v
podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Riziko spojené s výkonom profesie je vyvážené

výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie. Ústavný súd súčasne konštatuje, že § 203 Exekučného
poriadku vo svojom texte nesporne obsahuje aj zákonnú možnosť nepriznať náhradu trov zastavenej
exekúcie. Vyplýva to z toho, že citované ustanovenie obsahuje možnosť uváženia súdu pri priznaní
náhrady trov exekúcie opierajúc sa o vyhodnotenie postupu oprávneného, miery jeho zavinenia a
napokon aj to, že aj keby tu bolo zavinenie, rozhoduje jeho intenzita. Zákon neukladá povinnosť súdu

uložiť oprávnenému nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi v každom prípade, ale iba vtedy,
ak oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Túto podmienku je
potrebné aplikovať vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu. Preto § 203 ods. 1 Exekučného
poriadku hovorí o opatrnosti náležitej. Súdny exekútor nemá nárok na zaplatenie odmeny v každom
prípade s poukazom na to, že zákon ustanovuje výnimku z pravidla zaplatenia odmeny exekútorovi za

výkon exekučnej činnosti. Takouto výnimkou je totiž práve prípad predpokladaný v § 203 Exekučného
poriadku. Legitímna nádej súdneho exekútora nadobudnúť náhradu trov exekúcie takto vzniká až
momentomnadobudnutiaprávoplatnostirozhodnutiaexekučnéhosúduopriznanínáhradytrovexekúcie
súdnemu exekútorovi. Súdny exekútor nevie a nemôže vopred predpokladať vznik situácie, že bez
zavinenia oprávneného dôjde k zániku povinného. Napriek tomu nie je možné výkladom rozširovať

prípady, kedy súd môže uložiť oprávnenému náhradu trov exekúcie, respektíve kedy trovy exekúcie
znášaoprávnený.Pretovprípade,akpovinnýzanikolbezprávnehonástupcuazároveňtuniejeniektorý
z dôvodov pre uloženie povinnosti nahradiť exekučné trovy oprávnenému, neexistuje iné zákonné
rozhodnutie, ako nepriznať súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie. Ústavný súd v tejto súvislosti
poukazuje na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok

z 23. november 1983, séria A č. 70), v ktorom bolo zdôraznené, že riziko s výkonom určitej profesie
(v citovanom prípade advokáta), kam spadá i riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na
druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie. Európsky súd pre ľudské práva
ďalej akceptoval argument, že súdny exekútor mohol od oprávneného v exekučnom konaní žiadať
preddavok na trovy exekúcie a zastaviť exekučné konanie v prípade jeho nezaplatenia. Exekučný súd

k tomu dodáva, že súdny exekútor mal taktiež možnosť pri náležitom výkone exekúcie včas postrehnúť
ekonomickú a majetkovú situácia povinného a včas podať podnet súdu na zastavenie exekúcie pre
nemajetnosť povinného. Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia,
taktiež s poukazom na ustálenú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre
ľudsképráva,rozhodoltak,žeexekútorovináhradutrovexekúciezvyššieuvedenýchdôvodovnepriznal.

28. Na základe uvedených argumentov a zákonných ustanovení súd teda konštatuje, že exekúcia bola
zastavená z dôvodu neexistencie subjektu na strane povinného, ktorý zanikol výmazom z Obchodného
registraSR.Povinný,ktorýmáspravidlapovinnosťplatiťtrovyexekučnéhokonaniazanikolbezprávnehonástupcu a u oprávneného nie je daný ani jeden predpoklad pre aplikáciu ust. § 203 Exekučného
poriadku ohľadom povinnosti náhrady trov exekúcie. Vzhľadom k osobitným okolnostiam prípadu, súd
má za to, že v danom prípade je nepriznanie náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi dôvodné.

Poučenie:

Proti výroku o zastavení exekúcie môže podať ten v koho neprospech bolo vydané odvolanie do 15
dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dunajská Streda, písomne, v troch vyhotoveniach / § 357
písm. a/ CSP/.

Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a

to až po vyhlásení rozhodnutia. Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ
vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ust. § 365 ods. 1 C.s.p.,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Proti výroku o trovách exekúcie odvolanie nie je prípustné.