Uznesenie Judgement was issued on Friday, July 14, 2017

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 16C/30/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217211691
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Novotný
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2017:2217211691.1

Uznesenie

Okresný súd Dunajská Streda v sporovej veci žalobkyne: J.. V. B., N.. XX. H. XXXX, bytom K. XXXX/
XX, F. B., proti žalovanému: Home Credit Slovakia a.s., IČO: 36 234 176, so sídlom Teplická 7434/147,
Piešťany, ako aj proti odporcovi neodkladného opatrenia: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky,
adresa: Pribinova 2, Bratislava, o určenie neplatnosti právnych úkonov, zaplatenie 1.808,64 € a o
nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Nariaďuje sa toto neodkladné opatrenie:

Odporcovi neodkladného opatrenia: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky sa zakazuje vykonávať
zrážky zo mzdy (platu) žalobkyne na základe dohôd o zrážkach zo mzdy v zmluvách č. XXXXXXXXXX
z 29. marca 2012 a č. XXXXXXXXXX z 18. novembra 2013 uzavretých medzi žalobkyňou a žalovaným

a predložených odporcovi neodkladného opatrenia listami žalovaného z 12. a 20. augusta 2015.

II. Zamieta sa návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému tohto znenia:

„Žalovaný je povinný zdržať sa použitie Dohody o zrážkach zo mzdy zo zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa
29.03.2012 a zo zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.11.2013, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným
do právoplatného skončenia veci samej o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy.“

III. Žalovanému sa nepriznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení.

IV. Žalobkyni sa nepriznáva voči odporcovi neodkladného opatrenia nárok na náhradu trov konania o
neodkladnom opatrení.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou došlou 14. júna 2017 domáha voči žalovanému určenia neplatnosti dohôd
o zrážkach zo mzdy so žalovaným v podstate z dôvodu, že tieto dohody sú neprijateľnou zmluvnou

podmienkou, ďalej určenia, že obe úverové zmluvy sú pre množstvo neprijateľných podmienok neplatné,
určenia, že úvery zo zmlúv o úvere so žalovaným sú bezúročné a bez poplatkov, vydania bezdôvodného
obohatenia v sume 1.308,64 € a zaplatenia finančného zadosťučinenia 500 €. Dohody o zrážkach
zo mzdy považovala za neprijateľné zmluvné podmienky, keďže sú obsiahnuté len v úverových
podmienkach a veriteľovi sa nimi umožňuje vymôcť svoje nároky voči spotrebiteľovi bez súdnej kontroly.
Súčasnežiadalapredbežnýmopatrenímzakázaťzamestnávateľovi(odporcovineodkladnéhoopatrenia)

vykonávať zrážky zo mzdy podľa týchto dohôd.3. Súd po oboznámení sa s obsahom návrhu a pripojenými listinnými dôkazmi (úverová zmluvy
č. XXXXXXXXXX, úverové podmienky J., list žalovaného z 20. marca 2012, štandardné európske

informácie, rozhodcovská zmluva, list zo 7. júna 2013 a 6. novembra 2014, prehľad splátok, zmluva
o hotovostnom úvere a revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, úverové podmienky J. XXX, list
žalovaného z 19. novembra 2013, štandardné európske informácie, rozhodcovská zmluva, list z 2.
decembra 2013, splátkový kalendár, žiadosti o výplatu zrážok zo mzdy z 12. a 20. augusta 2015) zistil
predbežne tento skutkový stav:

a) Žalovaný a žalobkyňa 29. marca 2012 uzavreli úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX na formulári
žalovaného. V časti „Úver“ tejto listiny boli uvedené základné parametre úveru, ktorý mal veriteľ
poskytnúť žalobkyni, a to, že ide o bezúčelový úver v sume 2.300 € splatný v 84 mesačných splátkach
po 55,64 € s ročnou úrokovou sadzbou 18,4 %, pričom prvá splátka je splatná po mesiaci od dátumu
poskytnutie úveru a každá ďalšia v 15. deň v kalendárnom mesiaci. Lehota splatnosti úveru je „84

mesiacov po poskytnutí úveru a to do 15. dňa v poslednom mesiaci“. Ďalej táto časť obsahuje
hodnotu priemernej RPMN, ako aj RPMN, Úver mal byť poskytnutý bezhotovostne poštovou poukážkou.
Ďalej je v zmluve dohodnutý poplatok za možnosť zmeny výšky a počtu splátok 0,30 € mesačne a
poplatok za vedenie účtu 1,99 € mesačne. Tesne nad podpisom zmluvným strán je predtlačený text,
že »Neoddeliteľnou súčasťou tejto Úverovej zmluvy (ďalej iba „ÚZ“) sú Úverové podmienky (ďalej iba

„ÚP“) spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. (ďalej iba „Spoločnosť“). Dolupodpísaný klient svojím
podpisom potvrdzuje, že prevzal ÚP s kódom J., je s nimi oboznámený, že sú mu všetky ich ustanovenia
zrozumiteľné, považuje ich za dostatočne určité a prejavuje súhlas byť viazaný týmito podmienkami...
Spoločnosť a klient podpismi na tejto zmluve zároveň uzatvárajú... d) dohodu o zrážkach zo mzdy, to
všetko v rozsahu uvedenom pred textom úverových podmienok a v ÚP....«. Dňa 7. júna 2013 žalovaný

potvrdil žalobkyni zrušenie poplatku za vedenie účtu a dohodnutie služby odložené splátky za rovnakú
sumu.

b) Priložené (predtlačené) Úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. -
hotovostný úver (so značkou J.) obsahujú okrem iného ustanovenie:

„Hlava 5. Podmienky splácania úveru
§ 1 Klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver, a to v pravidelných mesačných splátkach,
ktorých počet, výška a termín splatnosti sú určené v ÚZ. Klient je povinný hradiť Spoločnosti pravidelný
mesačný poplatok za vedenie úverového účtu vo výške uvedenej v ÚZ. Klient súhlasí s tým, že poplatok
za vedenie úverového účtu je zahrnutý do splátok úveru. V jednotlivých splátkach je zahrnutá príslušná

časť úverovej istiny, poplatok za vedenie úverového účtu, úroky a úhrady za poistenie...
§11 PokiaľsatakklientsoSpoločnosťouvÚZdohodne,jeoprávnenýporiadnejúhradeprvých4splátok
podľa ÚZ požiadať o zmenu výšky a počtu splátok úveru... K akceptácii návrhu Klienta dôjde, ak klient
riadne a včas plní svoje záväzky voči Spoločnosti, Spoločnosť nemá pochybnosti o klientovej bonite,
dôveryhodnosti a platobnej morálke..., aktuálne nedošlo k zmene dátumu splatnosti splátky/splátok...

a klient nevyužíva službu Odložené splátky podľa § 12 tejto hlavy... Prijatie návrhu potvrdí Spoločnosť
klientovi zaslaním nového splátkového kalendára... Za možnosť dohodnutia novej výšky a počtu splátok
úveru je klient povinný hradiť pravidelný mesačný poplatok... zahrnutý do splátok úveru...
Hlava 6. Podmienky zabezpečenia úverovej pohľadávky...
§ 1 Klient a Spoločnosť sa dohodli tak, že ak sa klient oneskorí so splácaním úveru, je Spoločnosť

oprávnený požadovať, aby klientovi vykonával platca jeho mzdy... mesačnú zrážku zo mzdy vo výške
dvojnásobku pravidelnej mesačnej splátky stanovenej v ÚZ, maximálna však vo výške, ktorú pripúšťajú
platné právne predpisy, a to až do uhradenia dlžných splátok úveru...“

c) Žalobkyňa postupne splatila splátky do októbra 2014 (jednu si odložila). Listom zo 6. novembra 2014

žalovaný akceptoval jej žiadosť o odklad ďalších splátok do decembra 2014. Žalobkyňa potom splatila
ďalšie splátky až do mája 2015, kedy sa dostala do omeškania. Preto žalovaný listom z 20. augusta
2015 požiadal Okresný úrad Bratislava - mzdovú učtáreň o výplatu zrážok zo mzdy v zmysle dohody
obsiahnutej v zmluve o úvere. Tá jej zrazila splátky do júla 2017 v celkovej výške 3.265,76 €.

d) Ďalej žalovaný a žalobkyňa 18. novembra 2013 uzavreli úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX na
formulári žalovaného. V časti „Úver“ tejto listiny boli uvedené základné parametre úveru, ktorý mal
veriteľ poskytnúť žalobkyni, a to, že ide o bezúčelový úver v sume 630 € splatný v 60 mesačných
splátkach po 22,77 € s ročnou úrokovou sadzbou 31,89 %, pričom prvá splátka je splatná po mesiaciod dátumu poskytnutie úveru a každá ďalšia v 15. deň v kalendárnom mesiaci. Lehota splatnosti
úveru je „60 mesiacov po poskytnutí úveru a to do 15. dňa v poslednom mesiaci“. Ďalej táto časť
obsahuje hodnotu priemernej RPMN, ako aj RPMN a poistné 1,60 € mesačne. Tesne nad podpisom

zmluvným strán je predtlačený text, že »Neoddeliteľnou súčasťou tejto Úverovej zmluvy (ďalej iba
„ÚZ“) sú Úverové podmienky (ďalej iba „ÚP“) spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. (ďalej iba
„Spoločnosť“). Dolupodpísaný klient svojím podpisom potvrdzuje, že prevzal ÚP s kódom ISH211, je s
nimi oboznámený, že sú mu všetky ich ustanovenia zrozumiteľné, považuje ich za dostatočne určité a
prejavuje súhlas byť viazaný týmito podmienkami... Podpismi na tejto zmluve zároveň uzatvárame:... b)

dohodu o zrážkach zo mzdy, prípadný nesúhlas označte krížikom: [ ]...; to všetko v rozsahu uvedenom
pred textom úverových podmienok a v ÚP....«. Úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit
Slovakia, a.s. - hotovostný a revolvingový úver (so značkou J.) obsahovali o dohode o zrážkach zo mzdy
v podstate rovnaké ustanovenia.

e) Žalobkyňa postupne splatila splátky do apríla 2015, kedy sa dostala do omeškania. Preto žalovaný

listom z 12. augusta 2015 požiadal Okresný úrad Bratislava - mzdovú učtáreň o výplatu zrážok zo mzdy
v zmysle dohody obsiahnutej v zmluve o úvere. Tá jej zrazila splátky až do júla 2017 v celkovej výške
972,88 €.

4. Civilný súdny poriadok v § 324 až 344 upravuje namiesto doterajších predbežných opatrení
neodkladnéopatreniaazabezpečovacieopatrenia.Zabezpečovacieopatreniasapodľa§343vpodstate
vyčerpávajú v zriadení sudcovského záložného práva. Ustanovenie § 324 ods. 1 a § 325 ods. 1 C. s.
p. umožňuje nariadiť neodkladné opatrenie, ak treba bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava,
že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 60 v spojení s § 354 C. s. p. treba všetky osoby, proti ktorým

návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, považovať za odporcov (žalovaných). Súd tak v
prerokúvanej veci považoval za stranu konania nielen žalovaného, proti ktorému smeruje žaloba vo veci
samej, ale za žalovaného (odporcu neodkladného opatrenia) aj platiteľa mzdy, ktorým je podľa prednesu
žalobkyne Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.

5. Podľa § 326 C. s. p., je aj naďalej použiteľná doterajšia judikatúra, v zmysle ktorej „potreba
bezodkladnej úpravy pomerov“ si vyžaduje aspoň osvedčenie danosti nároku, ktorý navrhovateľ
neodkladného opatrenia uplatňuje (bude uplatňovať) vo veci samej, a osvedčenie bezprostrednej
ujmy, ktorá by bez neodkladného opatrenia hrozila. Je na žalobcovi (navrhovateľovi neodkladného

opatrenia), aby existenciu a dôvody takejto ujmy dostatočne osvedčil (spravdepodobnil). Okrem
toho však novozavedené ustanovenie § 324 ods. 3 C. s. p. formuluje subsidiaritu neodkladných
opatrení voči zabezpečovaciemu opatreniu. K neodkladnému opatreniu teda možno pristúpiť, len
ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pri posudzovaní tejto otázky je
potrebné skúmať, aký účel sleduje navrhovateľ neodkladného opatrenia, a či taký účel možno dosiahnuť

zabezpečovacím opatrením. Ak ho možno dosiahnuť, nemožno na tento účel nariadiť neodkladné
opatrenie. Zabezpečovacím opatrením súd podľa § 343 ods. 1 C. s. p. zriadi záložné právo v zmysle
§ 151 a nasl. Občianskeho zákonníka, čím sa navrhovateľovi (veriteľovi pohľadávky) zabezpečí
postaveniezáložnéhoveriteľa.Týmsazabezpečívymožiteľnosťjehoneskôrvkonanípriznanéhonároku
voči odporcovi (dlžníkovi). Z tohto hľadiska je teda potrebné vykladať aj subsidiaritu upravenú v § 324

ods. 3 C. s. p. Ak veriteľ - navrhovateľ neodkladného opatrenia nesleduje iný cieľ než zabezpečiť
si vymožiteľnosť svojej pohľadávky voči dlžníkovi - odporcovi, je tento cieľ vždy možné dosiahnuť
zabezpečovacích opatrením podľa § 343 C. s. p. V dôsledku toho v týchto prípadoch nikdy nemôže byť
dôvodný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže sledovaný účel možno vždy dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 C. s. p.).

6. V prerokúvanej veci však nejde o takýto prípad. Žalobkyňa nesleduje svojím neodkladným opatrením
potrebu zabezpečiť si vymožiteľnosť svojej pohľadávky na majetku odporcu. Naopak, jej cieľom je v
zabrániťtomu,abyodporcaneodkladnéhoopatrenianazákladepredloženejdohodyozrážkachzomzdy

jej zrážal a nevyplácal časť mzdy, na ktorú má nárok. Ďalej je jej cieľom zabrániť, aby tieto prostriedky
boli poukázané žalovanému ako veriteľovi na uspokojovanie jeho pohľadávok, ktoré žalobkyňa považuje
za neopodstatnené (založené na zmluve, ktorá je neplatná, resp. bez úrokov a bez poplatkov). Tento
účel sa nedá dosiahnuť zriadením záložného práva na majetku odporcu neodkladného opatrenia alebožalovaného. Tým by sa totiž len zabezpečila prípadná budúca vymožiteľnosť pohľadávky žalobkyne
na vrátenie bezdôvodného obohatenia, nezabránilo by sa však ďalšiemu ukracovaniu žalobkyne o jej
nárok na vyplatenie mzdy od odporcu neodkladného opatrenia za prácu, ktorú preňho vykonal. Podľa

názoru súdu je teda splnená podmienka subsidiarity neodkladného opatrenia podľa § 324 ods. 3 C. s. p.
Rovnako sú v prerokúvanej veci osvedčené tak (čiastočnaá) danosť nároku, ktorý žalobkyňa uplatňuje
vo veci samej, ako aj bezprostredná ujma, ktorá by bez neodkladného opatrenia hrozila. Napriek tomu
je však návrh dôvodný len voči odporcovi neodkladného opatrenia.

7. V úverovej zmluve č. XXXXXXXXXX je dohodnutý tzv. poplatok za správu úveru, ktorý bol približne
po roku nahradený poplatkom za odklad splátok, ako aj poplatok za možnosť zmeny výšky splátok.
Žalovaný pri uzatváraní zmluvy o úvere spĺňal definíciu dodávateľa podľa § 52 ods. 3 Občianskeho
zákonníka a žalobkyňa definíciu spotrebiteľa podľa ods. 4 cit. paragrafu, v dôsledku čoho je táto
úverová zmluva aj spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Podľa

ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(tzv. neprijateľné podmienky). Súd s poukazom na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-143/13, Matei
proti SC Volksbank Romania SA, považuje poplatok za vedenie úverového účtu za neprijateľnú zmluvnú
podmienky. Ide totiž o podmienku, ktorou sa dlžníkovi ukladá poplatok, za ktorý zo strany veriteľa

nedostáva žiadne relevantné protiplnenie. Vedenie „úverového účtu“ totiž nemá pre dlžníka žiaden
praktický význam. Veriteľ vedie úverový účet pre svoje potreby, nie pre potreby dlžníka. Z ustanovení
zmluvy ani úverových zmluvných podmienok pritom nie je ani zrejmé, v čom má takéto „vedenie účtu“
spočívať, teda aké úkony veriteľa majú byť týmto poplatkom odmeňované. Podľa názoru súdu tak v
prípade tohto poplatku ide o skrytý a pre dlžníka (spotrebiteľa) neprehľadný spôsob zvýšenia úrokového

výnosu inak než priamym vyjadrením vo výške úrokovej sadzbe. Takéto ustanovenie tak celkom
jednoznačnezakladápreveriteľanároknaďalšiupeňažnúvýhoduvočidlžníkovi,tedaspôsobujeznačnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Ide teda o neprijateľnú
zmluvnú podmienku, ktorá je podľa § 53 ods. 5 Obč. zák. neplatná. To isté podľa názoru súdu platí
aj pre poplatok za možnosť zmeny výšky a počtu splátok a poplatok za odklad splátky. Z ustanovenia

§ 11 hlavy 5 úverových zmluvných podmienok citovaných vyššie podľa názoru súdu nevyplýva žiaden
jednoznačný nárok dlžníka na poskytnutie zmeny splátok. Jeho poskytnutie je totiž závislé od akceptácie
veriteľa za splnenie vágne formulovaných podmienok („bonita, dôveryhodnosť a platobná morálka“).
Takáto formulácia v podstate umožňuje veriteľovi odmietnuť akceptovať žiadosť dlžníka z akýchkoľvek
dôvodov, ktoré on sám (veriteľ) bude považovať za zníženie dôveryhodnosti alebo platobnej morálky

klienta. Za daných okolností tak podľa názoru súdu za tieto poplatky dlžník tiež nedostáva žiadnu reálnu
protihodnotu zo strany veriteľa. V dôsledku toho súd aj tieto poplatky posúdil ako neprijateľné zmluvné
podmienky v zmysle § 53 ods. 1 Obč. zák., a to napriek tomu, že sa javia byť individuálne dohodnuté
(zmluva umožňuje dlžníkovi voľbu týchto služieb). Podľa § 53 ods. 2 Obč. zák. sa totiž za neprijateľné
podmienky nepovažujú podmienky individuálne dojednané, ak sú pre spotrebiteľa zrozumiteľné. Podľa

judikatúry Súdneho dvora EÚ (rozsudky vo veciach C-26/13 a C-96/14) však zmluvná podmienka musí
byťprespotrebiteľazrozumiteľnánielenzgramatickéhohľadiska,aleajvtomzmysle,žezozmluvyjasne
vyplýva aj konkrétne fungovanie mechanizmu, ktorého sa dotknutá podmienka týka, ako aj vzťah medzi
týmto mechanizmom a mechanizmom stanoveným ostatnými podmienkami, aby bol spotrebiteľ schopný
na základe jasných a zrozumiteľných kritérií posúdiť hospodárske dôsledky, ktoré z toho pre neho

vyplývajú. Podľa názoru súdu ustanovenie o tomto poplatku nie je v tomto zmysle zrozumiteľné, pretože
z neho jednoznačne nevyplýva, kedy a za akých okolností má spotrebiteľ nárok na poskytnutie služieb,
za ktoré sa tieto poplatky vyberajú. Ako už bolo uvedené, kritériá poskytnutia služby sú formulované
vágne a nezaručujú dlžníkovi, že napriek plateniu daného poplatku mu aj reálne bude poskytnutá. Z
toho všetkého vyplýva, že aj ustanovenie § 11 hlavy 5 úverových zmluvných podmienok je neprijateľnou

podmienkou v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré sú potom v zmysle § 53 ods. 5 Obč.
zák. neplatné.

8. Ďalej v úverovej zmluve č. XXXXXXXXXX úroková sadzba vo výške 31,89 % ročne. Podľa

názoru súdu však takáto výška úroku odporuje dobrým mravom, a to napriek tomu, že pohľadávka
na splatenie poskytnutého úveru nie je zabezpečená žiadnym zabezpečovacím prostriedkom okrem
dohody o zrážkach zo mzdy a že je poskytnutá v relatívne nízkej sume, takže aj každý úrok sa prejaví
relatívne vyššou percentuálnou sadzbou (porov. napr. uzn. NS SR 6 M Obdo 5/2009). Podľa judikatúryNajvyššieho súdu SR (napr. 5 Cdo 26/2011) totiž pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v
súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník
uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také

konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke „uspokojí“ bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza
dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné
prostriedky mieni „zhodnotiť“ obvyklým spôsobom. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom
medzi ľuďmi, aby dlžník poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Úroková sadzba 31,89 %
je takmer trojnásobne vyššia než priemerné úrokové sadzby poskytované bankami, ktoré boli v novembri

2013 z nových úverov pre domácnosti od 1 do 5 rokov vo výške 11,37 % ročne. V relevantnom čase
sa okrem toho inflácia v Slovenskej republike pohybovala na jednocifernej úrovni (1-3 % ročne). Takto
vysoká úroková sadzba nie je odôvodnená ani žiadnymi osobitnými dôvodmi kreditného rizika dlžníčky,
ani hospodárskou alebo inou situáciou v slovenskej ekonomike. Navyše, úver poskytnutý žalobkyni má
pomerne dlhé trvanie (60 mesiacov), v dôsledku čoho je celkový podiel úrokovej zložky na výnose
žalovaného nadmerne vysoký. Vzhľadom na tú súd dospel k záveru, že dohoda o takejto úrokovej

sadzbe je právnym úkonom, ktorý sa prieči dobrým mravom, v dôsledku čoho je podľa § 39 Občianskeho
zákonníka neplatná. Podľa vyššie citovanej judikatúry najvyššieho súdu (5 Cdo 26/2011) je pritom
dohoda o úroku v zmluve o pôžičke resp. úvere neoddeliteľnou časťou zmluvy v zmysle § 41 Obč. zák.,
takže neplatnosť tejto časti má za následok celkovú neplatnosť úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX.

9. Dohodou o zrážkach zo mzdy v tejto úverovej zmluve sa majú zabezpečovať pohľadávky žalovaného
vzniknuté práve z tejto zmluvy. Ak je táto zmluva neplatná, neexistuje ani záväzok z nej, ktorý má byť
dohodou o zrážkach zo mzdy zabezpečovaný. Podľa § 551 ods. 1 Obč. zák. totiž možno dohodou o
zrážkach zo mzdy zabezpečiť len uspokojenie pohľadávky veriteľa. Z toho potom ale vyplýva, že ak

neexistuje zabezpečovaná pohľadávka, nemôže existovať ani právo veriteľa (žalovaného) využívať na
jeho uspokojenie právo na zrážky zo mzdy. V dôsledku toho považuje súd za osvedčené, že žalovaný
nemá právo používať na uspokojenie svojej pohľadávky aspoň z jednej úverovej zmluvy zrážky zo mzdy
žalobkyne. Navyše súd považuje za osvedčené, že úverová zmluva č. XXXXXXXXXX obsahuje aspoň
v časti poplatkov za vedenie úveru, za zmenu a odklad splátok neprijateľné zmluvné podmienky. Súdny

dvor EÚ v rozsudku vo veci C-34/13, Kušionová proti SMART Capital vyslovil v podstate záver, že sama
skutočnosť, že presadzovanie nárokov zo zmluvy je možné aj bez ingerencie súdu (teda mimosúdne,
priamo),niejevrozporesosmernicou93/13/EHSonekalýchpodmienkachvspotrebiteľskýchzmluvách,
za predpokladu, že existuje možnosť predbežne obmedziť takýto výkon (ak sa dohoda o zrážkach zo
mzdy využíva na uspokojenie pohľadávok založených na neprijateľných podmienkach) a že existuje

účinná následná súdna kontrola. Z predbežne zisteného skutkového stavu je osvedčené, že zrážky zo
mzdy k zmluve č. XXXXXXXXXX sú používané aj na uspokojovanie týchto neprijateľných zmluvných
podmienok, čomu podľa citovanej judikatúry súdu treba zabrániť.

10. Rovnako súd považuje za osvedčenú aj ujmu, ktorá by žalobkyni hrozila, ak by nebolo neodkladné
opatrenie vydané. Podľa § 551 ods. 2 Obč. zák. totiž veriteľ nadobúda proti platiteľovi mzdy právo na
výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila. Od tohto okamihu je teda platiteľ mzdy
povinný zrážať časť mzdy dlžníka a poukazovať ju veriteľovi. Platiteľ mzdy nie je oprávnený skúmať,
či nárok veriteľ existuje alebo nie, to je otázkou vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom. Platiteľ mzdy teda

pripravuje dlžníka - zamestnanca o časť jeho príjmu za vykonanú prácu a, naopak, veriteľ získava
peňažné prostriedky, z ktorých môže uspokojovať svoju pohľadávku. Dochádza teda k postupnému
presunu rizika z veriteľa na dlžníka - veriteľ má pravidelný „prísun“ peňažných súm na uspokojovanie
jeho (neplatné) pohľadávky a dlžníkovi zostáva len prípadná pohľadávka na vydanie bezdôvodného
obohatenia, ktorú si musí od veriteľa sám vymáhať s rizikom, že veriteľ môže medzičasom upadnúť

do konkurzu, zmeniť svoje majetkové pomery a pod. Nateraz je osvedčené, že žalobkyňa splnila
žalovanému celkovo 4.238,64 € a mesačne sa jej zo mzdy zrážka ďalších približne 80 €. Vzhľadom na
nateraz osvedčenú neplatnosť úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX je zrejmé, že nároky z tejto zmluvy
už boli uhradené, uspokojujú sa z týchto zrážok len nároky žalovaného z druhej úverovej zmluvy v
sume vyššej než sú riadne mesačné splátky, teda aj nároky na neprijateľné poplatky. Zastavením zrážok

zo mzdy sa teda zabráni jednak tomu, aby sa zrážky vykonávali na uspokojenie týchto neprijateľných
nárokov, jednak tomu, aby žalobkyňa prichádzala o časť mzdy a žalovaný na jej úkor získal bezdôvodné
obohatenie,ktorébysižalobkyňamuselanáslednevymáhať.Zatýmtoúčelompovažujesúdzapotrebné
nariadiť neodkladné opatrenie voči odporcovi neodkladného opatrenia, ktorý zrážky zo mzdy vočižalobkyni reálne vykonáva, a zakázať mu ďalšie pokračovanie vo vykonávaní zrážok zo mzdy bez
nariadenia pojednávania a vyjadrenia ostatných strán (§ 329 ods. 1 C. s. p. (výrok II).

11. Na druhej strane však súd nepovažuje za dôvodné zakázať žalovanému (veriteľovi) „zdržať sa
použitia dohody o zrážkach zo mzdy“. Veriteľ totiž „používa“ dohodu tým spôsobom, že ju podľa cit.
§ 551 ods. 2 Obč. zák. predloží platiteľovi mzdy, čo už nesporne urobil. K ďalšiemu vykonávaniu a
výplate zrážok dochádza už úkonmi odporcu neodkladného opatrenia ako platiteľa mzdy. Podľa názoru

súdu teda na strane žalovaného ako veriteľa už neexistuje „konanie“, ktoré by mohlo napĺňať podstatu
pojmu použitia dohody o zrážkach zo mzdy a ktorého by sa mohol zdržať. Preto súd voči nemá návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia v tom znení, v akom bolo navrhované, zamietol (§ 328 ods. 1
druhá alternatíva C. s. p.) bez nariadenia pojednávania a vyjadrenia ostatných strán (§ 329 ods. 1 C.
s. p.; výrok II).

12. O trovách rozhodol súd bez návrhu podľa § 257 v spojení s § 354 C. s. p., keďže konanie o
neodkladnom opatrení sa týmto rozhodnutím končí. Navrhovateľ nemal úspech vo vzťahu k odporcovi
v 1. rade, tomu však pre neúčasť na konaní trovy nevznikli (výrok IV). Naopak, voči odporcovi v 2. rade
síce navrhovateľ úspech mal, súd však prihliadol na to, že tento odporca nezapríčinil vzniknutú situáciu,
keďže po predložení dohôd o zrážkach zo mzdy nemal inú možnosť než zrážky začať vykonávať (porov.

§ 551 ods. 2 Obč. zák.). Tieto skutočnosti súd považoval za dôvody hodné osobitného zreteľa, kvôli
ktorým nárok na náhradu trov navrhovateľovi nepriznal (výrok III).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu
písomne na podpísanom súde. V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je adresované, dátume

a podpise odvolateľa uviesť tiež, v akom rozsahu sa toto uznesenie napáda, v čom sa toto uznesenie
alebo postup súdu považuje za nesprávny (odvolacie dôvody, § 365 C. s. p.) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).