Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 14, 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 17C/502/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115232321
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Majeriková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5115232321.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v právnej veci žalobcu: W.. V.

K., rod. B., nar. X.XX.XXXX, bytom O. okružná 6, E., zastúpená splnomocneným zástupcom R.. F. K.,
B.., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX/XX, Z., proti žalovanému: X. N., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. XX,
právne zastúpená Advokátskou kanceláriou V4 Juristic JURISTIC group, s.r.o., so sídlom Furdekova 16,
Bratislava, IČO: 50 192 205, o zaplatenie sumy 751,04 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcu v celom rozsahu z a m i e t a .

Žalovaná m á proti žalobcovi právo na náhradu trov konania v celom rozsahu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 9.11.2015 sa žalobca proti žalovanému domáhal vydania súdneho
rozhodnutia, ktorým by bol žalovaný zaviazaný zaplatiť sumu 751,04 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 8,75 % ročne z dlžnej sumy od 3.12.2014 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Žalobu
odôvodnil skutkovo tak, že splnenie povinnosti žalovaného vyplýva z právneho vzťahu uzavretého z
nájomnej zmluvy dňa 1.12.2012, na základe ktorej žalovaný užíval byt vo vlastníctve žalobcu na adrese

Martinská XX v E.. Nájomný vzťah bol podľa Čl. 2 Nájomnej zmluvy uzatvorený na dobu neurčitú
minimálne však na dobu 36 mesiacov. V zmysle Čl. 6 ods. 6 Nájomnej zmluvy sa žalovaný v prípade
nedodržania minimálnej doby nájmu zaviazal žalobcovi ako prenajímateľovi zaplatiť okrem ostatných
nákladov uvedených v nájomnej zmluve aj čiastku 10 eur za každý započatý kalendárny mesiac.
Nájomný vzťah mal trvať minimálne do 1.12.2015, t.j. 36 mesiacov a žalovaný ukončil užívanie bytu
1.2.2014, teda užíval ho iba 15 mesiacov a vznikol takto žalobcovi ako prenajímateľovi nárok na sumu
210 eur (21 x 10 = 210). Žalobcovi bolo v priebehu 1.polroka roku 2014 doručené vyúčtovanie nákladov

za užívanie bytu, z ktorého bol zrejmý nedoplatok 541,04 eur za obdobie roka 2013, počas ktorého
bol byt v užívaní výlučne žalovaným a v zmysle dodatku č. 1 k Nájomnej zmluve je nájomca povinný
uhradiť prenajímateľovi nedoplatky z vyúčtovania ročného predpisu správcu. Po doručení vyúčtovania
sa žalobca prostredníctvom svojho manžela pokúšal niekoľkokrát telefonicky žalovaného kontaktovať,
aby informoval o vzniknutom dlhu, avšak bezúspešne, ani na predžalobnú výzvu zo dňa 29.11.2014
žalovaný nereagoval. Žalobca uplatňuje zaplatenie dlžnej sumy 751,04 eur spolu s úrokom z omeškania
odo dňa 3.12.2014 titulom nájomného z nájomnej zmluvy a vyúčtovania.

2. Súd žalobe vyhovel v plnom rozsahu platobným rozkazom č.k. 17C/502/2015 - 30 zo
dňa 18.12.2015. Keďže žalovaný podal proti platobnému rozkazu v zákonnej lehote odpor zo dňa
26.1.2016, došlo zo zákona k zrušeniu platobného rozkazu v celom rozsahu.3. Žalovaný podaný odpor odôvodnil tým, že neuznáva uplatnený nárok. Uviedol, že dňa
28.11.2012boldohodnutýnájom260eurpodľa čl.6aods.3, vktoréhovýškeboliajvšetkypreddavkové

platby, ktoré si mal prenajímateľ z nájmu uhrádzať. Tiež v nájomnej zmluve v čl. 8 ods. 3 je uvedené,
že predmetný byt budú užívať tri osoby, t.j. nájomca a dve maloleté deti. Prenajímateľ resp. jej manžel
neupozornili nájomcu, hoci žiadal v akej výške sa vlastne preddavkové platby hradia a prenajímateľ
platil zálohové platby také, že by nestačili ani na pokrytie potrieb jednej osoby. Nedoplatky, ktoré boli
za plyn alebo elektriku, ktoré vznikli z rovnakého dôvodu žalovaný uhradil aj napriek tomu, že s tým

nesúhlasil. Poukázal, že v byte bol pokazený sporák a pri odovzdaní bytu mal vyrovnané všetky platby,
mal záujem odovzdať predmetný byt do 15.11.2013 a uhradiť aj alikvotnú časť nájmu za november,
avšak prenajímateľ nesúhlasil a nechcel vrátiť depozit a z tohto dôvodu byt užíval do 1.2.2014.

4. Vo svojom doplnenom vyjadrení žalovaný uviedol, že žalobca uhrádzal za náklady
spojené s užívaním bytu neprimerane nízke preddavkové platby a žalovaný napriek tomu, že nebol

informovaný o sume preddavkových platieb na úhradu nákladov spojených s užívaním bytu považoval
za samozrejmé, že žalobca si svoju povinnosť voči správcovi bytového domu po uzatvorení nájomnej
zmluvy splnil. Výška nájomné v sume 260 eur mesačne zahŕňala aj platby za nájom a úhradu nákladov
za užívanie bytu pre trojčlennú rodinu tak, ako v Čl. 8 ods. 3 zmluvy o nájme je uvedené, že byt budú
užívať tri osoby. Podľa Čl. 6 ods. 3 nájomnej zmluvy suma 260 eur mala slúžiť súčasne na plnenia za

účelom riadneho užívania bytu, a to dodávka tepla, teplej vody, vodné a stočné, dodávka elektrickej
energie, úhrada za odpady, úhrada do fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrada za výkon správy a iné.
Z predmetného Čl. 6 Nájomnej zmluvy však nie je zrejmé, aká konkrétna časť zo sumy 260 eur pripadá
na nájomné a aká na preddavkovú platbu na náklady spojené s užívaním bytu. Má za to, že v nájomnej
zmluve bolo súčasne dojednané nájomné, ktoré už má pokrývať všetky náklady spojené s užívaním

bytu a v tomto prípade všetky prípadné preplatky alebo nedoplatky znáša prenajímateľ bez toho, aby
tieto náklady musel nejakým spôsobom nájomcovi vyúčtovať. Ustanovenia Zmluvy o nájme podľa Čl. 6
ods. 2 sú vzájomne v rozpore, čo robí zmluvu v tejto časti neurčitú a nezrozumiteľnú, a teda je v tejto
časti zmluva neplatná, nakoľko v zmluve ani nie je uvedený žiadny výpočet zálohových platieb ani ich
výška. Okrem povinnosti nahradiť nedoplatok za náklady súvisiace s užívaním bytu žalobca sa domáha

uhradiť poplatok 10 eur za každý začatý kalendárny mesiac v prípade nedodržania minimálnej doby
nájomného vzťahu. Nájomná zmluva dňa 1.12.2012 s trvaním na dobu neurčitú, minimálne však na 36
mesiacov bola dohodnutá, pričom žalovaný chcel ukončiť nájomný vzťah dňa 15.11.2013 a žalobca s
týmto nesúhlasil a v nájme zotrval až do 1.2.2014.

5. Žalobca sa k podanému návrhu vyjadril podaním zo dňa 20.10.2016. Uviedol, že
služby spojené s užívaním bytu boli vo výške nájomného zmysle nájomnej zmluvy zahrnuté v sume
zálohového predpisu správcu BYTTERM platného ku dňu uzavretia nájomnej zmluvy, o čom žalovaný
vedel a bol s tým uzrozumený. Dňa 7.12.2012 bol podpísaný dodatok č. 1 k Nájomnej zmluve, ktorý rieši
budúcepreplatkyanedoplatkysúvisiacichsužívanímbytuaideojednoznačnúdohodumedzinájomcom

a prenajímateľom. Pokiaľ ide o počet osôb, ktoré budú byt užívať, išlo o dohodu medzi nájomcom a
prenajímateľom, aby prenajímateľ vedel koľko osôb sa bude v byte nachádzať a v záujme nenavýšenia
zálohových platieb a tým aj celkového nájomného na návrh žalovaného ostali u správcu bytu prihlásené
len dve osoby namiesto troch, avšak na celkovú sumu nákladov za skutočne spotrebované služby
spojené s užívaním bytu by to vplyv nemalo. Pokiaľ ide o zotrvanie v byte žalovaným do 1.2.2014,

prenajímateľ nebol povinný akceptovať návrh dohody a tak sa uplatnila 90 dňová výpovedná lehota.
Žalovaný však po dobu výpovednej lehoty odmietal platiť nájomné a to za účelom „spotrebovania“
depozitu na úhradu nájomného. Za predčasné skončenie nájmu žalovaný je povinný uhradiť pokutu v
zmysle uzavretej dohody.

6. Súd vec prejednal a vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámením
sa s listinnými dôkazmi, a to nájomnou zmluvou zo dňa 1.12.2012, dodatkom k zmluve o nájme bytu
č. 1 zo dňa 7.12.2012, preberacím protokolom zo dňa 28.11.2012, odovzdávacím protokolom zo dňa
1.2.2014, výpoveďou nájomnej zmluvy z 1.12.2012 a dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.

7. Strany sporu zásadne zotrvali na svojich vyjadreniach v spore ako vyplývajú z vyššie
opísaných písomných podaní.

8. Z Nájomnej zmluvy o nájme bytu uzavretej medzi stranami sporu dňa 1.12.2012,predmetom ktorej bol prenájom do dočasného užívania byt č. 24 nachádzajúci sa v Žiline, Ul. W. na
2.poschodí bytového domu postaveného na parcele č. 7811 a podľa Čl. 2 nájomný vzťah sa uzatvára
dňom 1.12.2012 na dobu neurčitú, minimálne však 36 mesiacov. V Čl. 6 ods. 1 nájomca sa zaviazal

po uzavretí zmluvy platiť prenajímateľovi mesačne čiastku 260 eur, a to na účet do 15.teho dňa v
mesiac s predplatným do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom bola úhrada realizovaná. V Čl. 6
ods. 3 cit. zmluvy vo výške nájomného sú zahrnuté plnenia za účelom riadneho užívania bytu, a to
dodávky tepla, teplej vody, vodné a stočné, dodávka elektrickej energie, úhrada za odplaty, úhrada do
fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrada za výkon správy a iné, ktoré je povinný prenajímateľ platiť

spoločenstvu vlastníkov bytov. V Čl. 6 ods. 2 nájomca sa zaväzuje uhrádzať sumu 40 eur mesačne po
dobu 13 mesiacov tak, aby celková suma zálohy činila 260 + 13x40 = 780 eur a táto záloha slúži na
vykrytie možných nedoplatkov. Po riadnom ukončení nájomného vzťahu bude záloha v plnej výške do 7
dní vrátená. Tiež z Čl. 6 ods. 6 vyplýva, že nájomca sa zaväzuje zaplatiť okrem nákladov definovaných
v predchádzajúcich bodoch tejto zmluvy prenajímateľovi sumu 10 eur za každý započatý kalendárny
mesiac a to v prípade nedodržania minimálnej doby nájomného vzťahu zo strany nájomcu. V Čl. 10 ods.

1 cit. zmluvy si strany dohodli, že nájomná zmluva zaniká písomnou výpoveďou s výpovednou lehotou
90 dní od dátumu jej podania alebo dohodou strán. Zmluva bola podpísaná 1.12.2012 prenajímateľom
a nájomcov.

9. Preberacím protokolom zo dňa 28.11.2012 zmluvné strany uviedli stav bytu ako

vyhovujúci, sporák plynový - dva horáky nefungujú, stav meračov.

10. Dodatkom k Zmluve o nájme bytu č. 1 zo dňa 7.12.2012 prenajímateľ a nájomca ako
zmluvné strany sa zaviazali uhrádzať rozdiely z vyúčtovania ročného predpisu správcu bytového domu
tak, že preplatky uchádza prenajímateľ nájomcovi a nedoplatky nájomca prenajímateľovi.

11. Z obsahu listiny dňa 1.11.2013 adresovaným žalobcovi zo strany žalovaného „ výpoveď
nájomnej zmluvy uzavretej dňa 1.12.2012 + (návrh dohody)“ vyplýva, že žalovaný žiada o zrušenie
nájomnej zmluvy uzavretej 1.12.2012 a podľa možností formou dohody ku dňu 1.11.2013 a to z dôvodu
finančnej tiesne a zároveň žiada výpoveď z nájmu s tým, že uhradí zmluvnú pokutu vo výške 130 eur

+ alikvotnú časť nájmu za mesiac november vo výške 130 eur, nakoľko má záujem byt odovzdať do
15.11.2013. Zároveň žiadala, aby boli zrazené tieto sumy z depozitu a zvyšná časť depozitu 440 eur
bola vyplatená pri odovzdaní bytu.

12. Z obsahu odovzdávacieho protokolu zo dňa 1.2.2014 vyplýva, že k tomuto dňu bol

predmet nájmu prenajímateľovi odovzdaný sú zapísané stavy meračov tepla, plynu,
studenej vody, teplej vody, elektromeru a prenajímateľom potvrdené, že nájomca uhradil sumu 80 eur,
čím vyrovnal dlžnú sumu za nájomné a vyúčtovanie za zemný plyn zo dňa 21.1.2014. Zároveň je
uvedené, že vyúčtovanie za rok 2014 zo strany správcu bytového domu BYTTERM nie je k dnešnému
dňu započítané.

13. Z vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie 1.1.2013 do 31.12.2013
spracovaným spoločnosťou BYTTERM a adresovaným žalobcovi vyplýva nedoplatok po vyúčtovaní k
31.3.2014 v sume - 531,04 eur.

14. Z obsahu predžalobnej výzva žalobcu zo dňa 10.11.2014 je nesporné, že žalovaný byt na
základe nájomnej zmluvy užíval od 1.12.2012 do 1.2.2014 a nim realizované úhrady predstavovali
zálohové platby dňa 1.12.2013 suma 260 eur, mesačné zálohové platby 11 x 40 eur od 15.12.2012 do
15.10.2013 spolu zaplatená suma 700 eur; platby bytu 11 x 260 eur od 15.12.2012 do 15.10.2013 spolu
zaplatená suma 2.860 eur a nedoplatok nájomného za obdobie 15.11.2013 do 15.1.2014 - 780 eur;

rozdiel 80 eur nájomca uhradil dňa 1.2.2014.

15. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a
vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

16. Podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka právne úkony vyjadrené slovami treba
vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil,
ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.17. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za
odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

18. Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou,
ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo
bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu.
Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v
zákone.

19. Podľa § 686 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájomná zmluva musí obsahovať
označenie predmetu a rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s
užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu.
Ak sa nájomná zmluva neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica.

20. Podľa § 710 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom bytu zanikne písomnou dohodou
medzi prenajímateľom a nájomcom alebo písomnou výpoveďou.

21. Pokiaľ ide o ustanovenie § 663 Občianskeho zákonníka, vzhľadom k tomu, že v danej
veci predmetom nájmu bol byt, riadi sa nájomný pomer k prenajatému bytu zvláštnou úpravou

obsiahnutou v osobitnom ustanovení o nájme bytu (štvrtý oddiel siedma hlava) Občianskeho zákonníka.

22. Súd konštatuje, že právny úkon je potrebné posudzovať podľa jeho obsahu a z dikcie
ustanovenia § 686 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že esenciálnymi (podstatnými)
náležitosťami nájomnej zmluvy, bez ktorých nájomná zmluva nie je platná („dikcia“ musí obsahovať)

patrí označenie predmetu užívania, výška nájomného a výška úhrady za plnenia spojené s užívaním
bytu alebo spôsob ich výpočtu. Vzhľadom k tomu, že podstatnými náležitosťami nájomnej zmluvy k
bytu sú okrem iného i obe vyššie uvedené skutočnosti (spôsob výpočtu nájomného a úhrady za plnenia
spojené s užívaním bytu) a každá z nich má sama o sebe význam pre práva a povinnosti prenajímateľa
a nájomcu v existujúcom nájomnom vzťahu, musí nájomná zmluva týkajúca sa bytu obsahovať zvlášť

stanovenie nájomného a zvlášť stanovenie úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu. Výklad o tom, že
výška nájomného a výška úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu (spôsob ich výpočtu) predstavujú
samostatné obsahové náležitosti zmluvy o nájme bytu a že tomu musí zodpovedať aj ich vyjadrenie v
nájomnej zmluve v judikatúre súdov je už ustálené. K tomu napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR spis.
zn. 26Cdo 2121/2006 zo dňa 25.10.2007, ktorý je vzhľadom na totožnosť právnej úpravy v SR a ČR, z

ktorej Najvyšší súd ČR vychádzal, aplikovateľný aj na prejednávanú vec a súd sa s týmto vysloveným
právnym názorom v plnom rozsahu stotožňuje.

23. Súd pri svojom rozhodovaní v prejednávanej veci skúmal, či žalovaný porušil zmluvnú
povinnosť, na splnenie ktorej sa podľa tvrdení žalobcu zaviazal v zmluve o nájme.

24. V konaní mal súd preukázané, že medzi stranami sporu vznikol nájomný vzťah na základe
zmluvy zo dňa 1.12.2012 a to k bytu na dobu neurčitú, najmenej na 36 mesiacov. Výška nájomného
predstavovala 260 eur mesačne a zároveň táto výška nájomného zahŕňala plnenie za účelom riadneho
užívania bytu, a to dodávka tepla, teplej vody, vodné a stočné, dodávka elektrickej energie atď. V

danej veci úhrada za nájom bytu a za plnenia spojené s užívaním bytu bola stanovená pevnou sumou
bez rozlíšenia toho, aká časť pripadá na nájomné a aká na úhradu za plnenia spojené s užívaním
bytu. Zároveň bola dohodnutá aj záloha vo výške 40 eur mesačne, ktorá záloha má slúžiť na vykrytie
možnýchnedoplatkovaporiadnomukončenínájomnéhovzťahuzálohamá byťvrátená.Zuvedenéhoje
zrejmé, že na základe tohto dojednania nemožno určiť výšku mesačných zálohových splátok na úhradu

služieb spojených s užívaním bytu, pretože vo vzťahu k nájomcovi nie je predovšetkým stanovené, akú
„alikvotnúčasťnákladov“mánájomcahradiťzfaktúrdodávateľov.Keďžežalobcauplatnený nárokžiadal
priznať z titulu uzavretej nájomnej zmluvy, ktorú súd posúdil za neplatnú nie je platný ani jej dodatok
č.1, keďže na základe neurčitého dojednania tak v zmluve ako aj jej dodatku nemožno určiť akú výšku
mesačných zálohových splátok za plnenia spojené s užívaním bytu má nájomca hradiť a teda ani spôsob

ich výpočtu nebol v nájomnej zmluve ako podstatnej zložky nájomnej zmluvy špecifikovaný. Žalobcom
tvrdené porušenie právnej povinnosti zo zmluvy o nájme v prejednávanej veci nebolo preukázané a
nie je teda daný právny základ pre uplatňovaný nárok na úhradu nedoplatkov z vyúčtovania za plnenia
spojené s užívaním bytu 541,04 eur, a preto súd návrh na zaplatenie nedoplatku zamietol.25. Medzi stranami sporu bolo nesporné, že nájomný vzťah trval do 1.2.2014 a v danom
prípade žalovaná využila svoje právo v zmysle Čl. 10 citovanej zmluvy a výpoveďou ukončila nájomný

vzťah, keď žiadosť zo dňa 1.11.2013 a to ukončenie dohodou k 15.11.2013 prenajímateľ neakceptoval a
dohodnutá výpovedná lehota 90 dní od dátumu jej podania uplynula 1.2.2014. Preto pokiaľ ide o tvrdenia
žalobcu o nedodržaní minimálnej doby nájomného vzťahu a uplatnený nárok na zaplatenie sankcie 210
eur (sumou 10 eur za každý započatý kalendárny mesiac tj. 21 x 10) súd je toho názoru, že v danom
prípade nejde o porušenie zmluvnej povinnosti, nakoľko žalovaná v prípade uzavretia zmluvy o nájmu

na dobu neurčitú postupovala v súlade s ustanovením § 710 Občianskeho zákonníka, a preto neporušila
žiaden záväzok a nárok na zaplatenie sumy 210 eur je nedôvodný.

26. V danom prípade nájomná zmluva nemá náležitosti, ktoré predpisuje ustanovenie § 686
ods. 1 Občianskeho zákonníka, úhrada 260 eur je stanovená vo výške tak nájomného ako i úhrady za
plnenia poskytnuté s užívaním bytu a tento nedostatok podstatných náležitostí robí zmluvu absolútne

neplatnou. Vzhľadom na tieto skutočnosti uplatnené nároky žalobcu na zaplatenie sumy 541,04 eur nie
je možné posudzovať ako nároky vyplývajúce z nájomnej zmluvy upravenej v ustanovení § 685 a nasl.
Občianskeho zákonníka. Žalovaný v priebehu trvania nájomného vzťahu platil dohodnutú výšku 260
eur a v nej zahrnuté plnenia za účelom riadneho užívania bytu, ktorú úhradu žalobca ako prenajímateľ
prijímal. Toto správanie sa sporových strán jasne deklaruje, že obe strany vedeli o stanovenej výške

nájomného a podľa tohto sa aj správali. Žalobca učinil predmetom konania a jeho skutkové odôvodnenie
uplatneného nároku z uzavretej nájomnej zmluvy a jej dodatku, ktorý právny základ a výšku pohľadávky
žalovaný v priebehu celého konania popieral.

27. Na základe vyššie uvedených skutkových zistení súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

28. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

29. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej

úspechu vo veci.

30. Súd rozhodol v zmysle ustanovení § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania,
a to s poukazom na plný úspech žalovaného vo veci v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP tak, že
žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O samotnej výške

tejto náhrady trov konania rozhodne súd podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie

podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného
sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).