Rozsudok Judgement was issued on Thursday, May 10, 2017

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 8C/37/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712201764
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marek Mikulčík

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2017:1712201764.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v konaní pred sudcom Marekom Mikulčíkom v právnej veci žalobcu: MONAQ

Leasing, a. s., so sídlom Panská 13, 811 01 Bratislava, IČO: 35 864 001, zast.: Čarnogurský ULC s.r.o.,
so sídlom Tvarožkova 5, 814 99 Bratislava, IČO: 35 975 016 proti žalovanej: Y. E., X.. XX.X.XXXX, L.
X. F. XX, zast.: JUDr. Margita Kováčová, advokátka so sídlom Košická 6, 821 09 Bratislava, o určenie
neúčinnosti právneho úkonu, takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa zamieta.
Súd priznáva žalovanej nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1 Žalobca sa žalobou zo dňa 3.2.2012 domáhal voči žalovanej určenia, že dohoda o vyporiadaní
BSM zo dňa 18.7.2011 uzavretá medzi žalovanou a S. E. je voči žalobcovi právne neúčinná. Na

zdôvodnenie svojho nároku žalobca uviedol, že dňa 17.8.2009 bola uzatvorená zmluva o prevzatí
dlhu ku kúpnej zmluve zo dňa 23.2.2005 uzatvorenej medzi žalobcom, spoločnosťou WOOD TRADE,
a.s. a spoločnosťou WOOD DEVELOPMENT s.r.o. Dňa 17.8.2009 bola taktiež podpísaná dohoda
o vyplňovacom práve k blankozmenke, ktorá bola vystavená v prospech žalobcu, kde per aval za
vystaviteľa vystupovali S. E., B. J. E. C. S. H.. Z dôvodu, že spoločnosť WOOD DEVELOPMENT
s.r.o. neplatila riadne a včas záväzky vyplývajúce zo splátkového kalendára, žalobca pristúpil k
vyplneniu blankozmenky a dňa 10.1.2011 podal návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu.

Okresný súd Bratislava V vydal dňa 20.5.2011 zmenkový platobný rozkaz, č.k. 1Zm 10/2011-19, ktorým
zaviazal spoločnosť 4MA.ELECTRONICA, s.r.o. (spoločnosť 4MA.ELECTRONICA, s.r.o. je právnym
nástupcom okrem iného aj spoločnosti WOOD DEVELOPMENT s.r.o. v dôsledku zlúčenia), S. E. C.
S. H. k zaplateniu zmenkovej sumy 35.617,55 eur spolu so 6% ročným úrokom od 22.12.2010 do
zaplatenia, k zaplateniu zmenkovej odmeny vo výške 118,73 eur a k zaplateniu náhrady trov konania
vo výške 3.344,82 eur. Uvedený zmenkový platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť
dňa 2.6.2011. Na základe zmenkového platobného rozkazu bol JUDr. Ing. Roman Liščák poverený

vykonávaním exekúcie voči povinným - spoločnosti 4MA.ELECTRONICA, s.r.o., S. E. C. S. H.. Žalobca
ďalej uviedol, že S. E. a žalovaná nadobudli ako manželia na základe kúpnej zmluvy V - 2085/10 zo
dňa 8.9.2010 vlastnícke právo k nehnuteľnostiam evidovaným na liste vlastníctva číslo 1766, vedenom
katastrálnymúradomvL.,SprávoukatastraR.preobecG.Z.,prekatastrálneúzemieX.F.,atopozemok
s parcelným číslom 671/179 vo výmere 556 m2, rekreačný dom, súp. č. 2344 postavený na parcele č.
2800/95 o výmere 82 m2, sklad náradia s parc. č. 2800/96 o výmere 12 m2. V čase, kedy manželia
spoločne nadobudli predmetné nehnuteľnosti, bol S. E. zaviazaný zmluvou o prevzatí dlhu zo dňa

17.8.2009, ako aj dohodou o vyplňovacom práve k blankozmenke zo dňa 17.8.2009. Žalobca poukázal
na to, že žalovaná dňa 18.7.2011 uzatvorila s S. E. dohodu o vyporiadaní BSM, ktorá bola príslušnou
správoukatastrazavkladovanápodčíslomV-2567/11.Žalobcamázato,žedohodoubývalýchmanželov
o vyporiadaní BSM došlo k značnému zmenšeniu majetku S. E., a tým aj k ukráteniu žalobcu akoveriteľa. Napriek predchádzajúcemu uplatnenie peňažných nárokov žalobcom voči S. E., ako aj napriek
právoplatnosti zmenkového platobného rozkazu si S. E. svoje peňažné záväzky voči žalobcovi nesplnil,
a to ani čiastočne. Žalobca procesne zaútočil návrhmi na vykonanie dokazovania prostredníctvom

predložených listinných dôkazov a prostredníctvom výsluchov svedkov.

2 Žalovaná v písomnom vyjadrení zo dňa 26.3.2012 uviedla, že v danom prípade neboli naplnené
hmotnoprávne predpoklady úspešnosti žaloby v zmysle § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka, a
preto žiadala žalobu zamietnuť. Žalovaná má za to, že uzavretím dohody o vyporiadaní BSM v

žiadnom prípade nedošlo k ukráteniu žalobcovej pohľadávky, nakoľko týmto právnym úkonom nedošlo
k zmenšeniu majetku S. E.. Poukázala na skutočnosť, že S. E. vyplatila za prevod jeho podielu na
nehnuteľnostiach patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“) finančné
prostriedky v takom rozsahu, že nimi mohol uspokojiť predmetnú pohľadávku, a to v celom rozsahu.
Žalovaná vyjadrila názor, že realizáciou dohody o vyporiadaní BSM sa zmenila len forma podielu S.
E. na BSM, nakoľko S. E. nadobudol predmetným právnym úkonom iné plnenie (finančné prostriedky).

Ďalej poukázala na skutočnosť, že v čase podpisu dohody o vyporiadaní BSM nebola blízkou osobou
S. E. a nemala žiadnu vedomosť o jeho dlhoch. Od roku 2009 nežila s ním v spoločnej domácnosti,
nehospodárili spolu a nemala žiadne informácie o jeho podnikateľských aktivitách. Žalovaná sa
procesne bránila návrhmi na vykonanie dokazovania prostredníctvom predložených listinných dôkazov
a prostredníctvom výsluchov svedkov.

3 Súd prvej inštancie vo veci rozhodol dňa 1.10.2013 rozsudkom, ktorým žalobu zamietol a žalobcovi
uložil povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania vo výške 458,42 €. Na podklade odvolania podaného
žalobcom odvolací Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 6Co/720/2013/-107 zo dňa 29. januára
2014 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení

zrušujúceho uznesenia odvolací súd, inter alia, uviedol, že súd prvej inštancie bude musieť zamerať
dokazovanie na zistenie, či žalovaná v čase urobenia odporovaného právneho úkonu - dohody o
vyporiadaní BSM bola v pomere k dlžníkovi - svojmu bývalému manželovi osobou blízkou v zmysle §
116 veta za bodkočiarkou Občianskeho zákonníka.

4 Súd prvej inštancie vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom
žalovanej,výsluchomsvedkov: S.E.,Z.H.,A.H.,S.D.Z.,E.Z.,E.Y.,E.Y.,P.F.,A..H.H.,H.Z.,K..B.M.,
A.. H. M., K. E.; prečítaním alebo oboznámením obsahu listinných dôkazov, a to: zmenkový platobný
rozkaz Okresného súdu Bratislava V zo dňa 20.5.2011, č.k. 1Zm 10/2011-19, upovedomenie o začatí
exekúcie zo dňa 26.9.2011, žiadosť o splátkový kalendár, dohoda o vyporiadaní BSM, kópie poštových

poukazov na účet, oznámenie o vykonávaní zrážok z dôchodku, písomné výpovede svedkov, úmrtný
list, pracovná zmluva z 1.3.2010, oznámenie Sociálnej poisťovne, čestné prehlásenie, dohoda o
skončení pracovného pomeru; ako aj ďalšími listinnými dôkazmi založenými v spise. Žiaden z návrhov
na vykonanie dokazovanie uplatnených stranami v rámci procesného útoku, či procesnej obrany nebol
súdom zamietnutý.

5 Z vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav: Žalovaná vypovedala, že nemala žiadny
úmysel ukrátiť veriteľa a o dlhoch svojho syna a bývalého manžela nevedela. Ďalej uviedla, že bývalému
manželovi vyplatila v súvislosti s dohodou o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov
sumu 60.000,- € v hotovosti. Žalovaná uviedla, že byt na V. XX Y. L. bol z 1 v jej vlastníctve, ako dar

od jej matky a v 1 bol v BSM s bývalým manželom. Keďže manžel sa chcel osamostatniť a chcel, aby
ho vyplatila, na čo nemala finančné prostriedky, tak sa rozhodla, že si kúpi v záhradkárskej oblasti malý
domček a z predaja bytu na V. 12 ho vyplatí. Záhradný domček stál 63.000,- € a byt na V. predali za
približne 113.000,- €. Byt predali v roku 2010 spoločne s bývalým manželom a keďže v tom istom období
si aj kupovala záhradný domček, museli ho kúpiť do BSM, nakoľko v tom čase boli ešte manželia.

Svedok S. E. na pojednávaní konanom dňa 21.5.2013 uviedol, že má iba základné vzdelanie, nakoľko
učňovku nedokončil. Pri podpise dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa
so žalovanou vyrovnali tak, že žalovaná mu vyplatila sumu 60.000,- € v hotovosti. Peniaze si svedok
na účet nevložil. V tom čase býval svedok v Banskej Štiavnici, kde aj pracoval na píle. Ďalej uviedol,
že od roku 2009 nežije so žalovanou v spoločnej domácnosti, nakoľko od toho času pracuje v Banskej

Štiavnici,kdesiajnašielpriateľku.Svedokuviedol,žeprijímateľomkúpnejcenyzbytuvJ.bolaasibývalá
manželka. Kúpnu zmluvu pri predaji bytu v J. svedok podpisoval, avšak kúpnu cenu si už nepamätá.
Bývalá manželka v byte vlastnila nejakú časť po svojej mame, a pri vyporiadaní mu žalovaná dala
z jeho časti polovicu. Na stavbe domu v G. Z. sa svedok nepodieľal. Za peniaze, ktoré mu bolivyplatené svedok chodieval s priateľkou na dovolenky, a keďže jeho priateľka žila sama s deťmi, tak aj
tam investoval peniaze. Žalovanú o svojich záväzkoch a dlhoch pred podpisom dohody o vyporiadaní
BSM svedok neinformoval, nakoľko ona žila v L. a neboli spolu v kontakte. Sem tam svedok prišiel do

Bratislavy, ale o práci sa s bývalou manželkou nikdy nebavili. Ohľadom podpísania zmenky svedok
uviedol, že spoločne so synom aj s pánom H. prišli do kancelárie pána Čarnogurského, kde im dali
podpísať asi 30- 40 listov papiera. Na svedkov dotaz, či si to musí prečítať mu syn vtedy povedal, že
je to v poriadku a že to má podpísať. Ďalej svedok uviedol, že vo firme svojho syna pracoval ako vodič
a o finančnú situáciu firmy Louder, s.r.o. sa nezaujímal. Po vydaní zmenkového platobného rozkazu sa

s ostatnými dlžníkmi svedok nespojil. Keď svedkovi došiel papier od exekútora tak začal platiť, nakoľko
sa bál, aby ho nezavreli. V exekúcii, ktorá je proti nemu vedená svedok spláca dlžnú sumu po 100
€ mesačne. Na otázku, či jeho bývalá manželka mohla vedieť o jeho dlhoch alebo exekúcii, svedok
odpovedal, že si myslí, že nie. Svedkyňa Z. H. na pojednávaní konanom dňa 27.6.2014 vypovedala, že
jej rodičia spolu dlhodobo nežili, otec bol pánskym vodičom a mal známosti. Približne v roku 2009 sa
otec odsťahoval zo spoločnej domácnosti. Svedkyňa uviedla, že s otcom sa stretáva, otec za nimi občas

príde, pretože ona má malú dcéru, ktorá ho vníma ako starého otca. Otec svedkyne býva momentálne
v K., svedkyňa za otcom chodieva l-2 krát do mesiaca. V roku 2009 žila svedkyňa s manželom v
podnájme v J. L.. Na X. F.M. býva svedkyňa odvtedy, odkedy tam jej mamina kúpila dom. Svedkyňa si
pamätala, že období roka 2009 jej rodičia spolu veľmi nekomunikovali, väčšinou sa ich komunikácia
týkala jej dcéry. Svedkyňa vedela, že jej matka chcela kúpiť dom v X. F.Š. preto, lebo chcela vyplatiť

otca, ktorý na matku tlačil. Na otázku, či vie o tom, že matka vyplatila otca svedkyňa uviedla, že od
maminy vie, že áno. Svedkyňa nemala vedomosť o tom, že by sa jej otec sťažoval matke, že ho matka
nevyplatila alebo, že by mu matka dlžila nejaké peniaze. Svedkyňa A. H., na pojednávaní konanom
dňa 27.6.2014 vypovedala, že pána S. E. pozná, nakoľko jeho dcéra má za manžela jej syna. So
žalovanou sa svedkyňa nestretáva, ani sa spolu nestretávali, nakoľko si nie sú navzájom sympatické,

majú však spoločnú vnučku. Svedkyňa uviedla, že s S. E. sa zblížila cca v roku 2006-2007, keď chodila
so synom na pílu, v tom čase bola svedkyňa rozvedená a S. E. jej v tom čase tvrdil, že s manželkou
nežije. V čase keď S. E. chodieval do Bratislavy, býval u svedkyne. Svedkyňa uviedla, že žalovaná S.
E. ani nezavolala, ani mu nenavarila, ani sa o neho nestarala. Ohľadom finančnej situácie pána S.
E. svedkyňa vypovedala, že nepostrehla, že by pán E. mal nejaké prázdnoty alebo finančné problémy,

dokonca v roku 2011 doplatil za svedkyňu kúpnu cenu za byt vo výške 6.000,- €, a nemal problémy
zaplatiť za ňu večeru. Na otázku, či má vedomosť o tom, či a ako došlo k vyporiadaniu medzi manželmi
E. svedkyňa uviedla, že žalovaná určite dala pánovi E. peniaze. Pri odovzdávaní peňazí svedkyňa síce
nebola, no pán E. bol v tom čase rozšafný, kupoval jej parfémy a perly. Ohľadom finančných pomerov
svojho syna svedkyňa uviedla, že jej syn napriek jej upozorneniam, aby nepodpisoval bianko listiny,

na výzvu svojho švagra pána J. E. podpísal nejaké listiny, ktoré si ani neprečítal. V dôsledku toho je
jej syn insolventný, nemá žiaden majetok, býva u nej, pravdepodobne bude na neho vyhlásený osobný
bankrot. Svedok E. Z. na pojednávaní konanom dňa 18. 9.2015 vypovedal, že zo strán sporu pozná iba
žalovanú, pozná ju z videnia z osady, kde žije a vie, že sa krstným menom volá Y.. Žiadny bližší vzťah k
žalovanej nemá. Svedok uviedol, že vlastní rekreačnú chatu, nachádzajúcu sa v okrese R., obci G. Z..

V predmetnej nehnuteľnosti býva asi rok a pol, pričom predtým sa tam zdržiaval podľa toho, ako často
bolotreba,vzhľadomnato,ženatejtonehnuteľnosti osobnevykonávalpráce.Svedokuviedol,žes pani
žalovanousa nestretáva. Zosvojejrekreačnejchaty tohočasuužsvedok veľminevidínanehnuteľnosť,
ktorú má vo vlastníctve žalovaná, pretože svedok má postavený plot a viditeľnosť je tak obmedzená. V
období okolo roku 2010 - v septembri, kedy pani žalovaná kúpila rekreačnú chatu, sa svedok na svojej

nehnuteľnosti občas zdržoval, nakoľko vykonával práce na svojej chate. Svedok uviedol, že bývalého
manžela žalovanej - pána E., nepozná osobne, prehodili s ním len pár slov, keď išiel okolo. V období
od septembra 2010 svedok pána E. vídaval veľmi málo, zhruba raz za mesiac. Svedok ďalej vypovedal,
že vzdialenosť od stredu jeho pozemku na stred pozemku vo vlastníctve žalovanej je zhruba 20 metrov.
Tieto pozemky oddeľujú dva plné ploty a stromy - brezy a tuje. Okrem toho ich pozemky delí aj miestna

komunikácia - nespevnená cesta, ktorá je široká zhruba 6 metrov. Svedok svoj pozemok v G. Z. kúpil
cca v roku 2005 a svoju nehnuteľnosť na pozemku začal stavať cca v roku 2008. V tom čase na
pozemku svedka nebol pevný plot, ale v roku 2008 už bol pevný plot na pozemku pani E., nakoľko už
v roku 2005 sa dokončieval dom, ktorý je vo vlastníctve pani E.. Tento dom patril osobe s menom H.,
následne svedok zaregistroval, že sa novým vlastníkom stala pani Y.. Svedok to v období po roku

2010 vnímal tak, že sa do domu oproti nasťahovala nejaká rodinka. Vnímal, že tam bola pani žalovaná,
jej dcéra a jej vnučka. Vídaval tam aj ďalšieho muža, ktorý bol zrejme partnerom dcéry pani žalovanej.
Manžela pani žalovanej tam svedok videl niekoľkokrát. Išlo o pána S., pričom sa stávalo, že svedok
pána S. vídaval v osade, keď svedok išiel z práce, alebo keď bol na vychádzke so psom. Svedok pánaS. nevidel dávno, ale počas tohto leta (leto roku 2015- pozn. súdu) ho občas stretol na ceste v osade,
avšak bližšie sa s ním nebavil. Svedok tiež uviedol, že pokiaľ ide o jeho bezprostredných susedov,
ktorých pozemky majú spoločnú hranicu s jeho pozemkom, týchto susedov pozná bližšie ako žalovanú,

a má aj prehľad o tom, kto býva v týchto susedných domoch. U pani E. svedok vídava jej dcéru a jej
vnučku. Svedkyňa S. Z. na pojednávaní konanom dňa 18. 9.2015 vypovedala, že zo strán sporu pozná
pani žalovanú, pozná ju ako susedu, stretávajú sa, keď idú von s autom, no v žiadnom bližšom vzťahu
nie sú. Svedkyňa uviedla, že to, kto presne býva u pani žalovanej je ťažké povedať, nakoľko sa bližšie
nestýkajú a svedkyňa nemá prehľad o osobách, ktoré v osade bývajú. Svedkyňa uviedla, že aj k nim

chodí jej brat na návštevu, aj k iným susedom chodia iní ľudia na návštevu, no nedá sa povedať, že
tam bývajú. Svedkyňa vídava svojich susedov len vtedy, keď ide von s autom a nakoľko má problémy s
chodením v nerovnom teréne, von peši chodieva iba jej manžel. V dome oproti svedkyňa stretáva pani
Y., jej dcéru Z. a jej malú vnučku, priateľa jej dcéry, ktorý sa volá S., ako aj pána S., ktorý by mal byť
manželom pani Y.. Spomínané osoby vídava svedkyňa veľmi málo, iba pri ceste z práce alebo do práce,
alebo pri ceste do obchodu. Stáva sa, že tieto osoby nevidí niekedy aj celý týždeň. Pána S. svedkyňa

naposledy videla asi minulý týždeň, keď stál na ceste a usmerňoval ju, aby išla ďalej. Pán E.Í. bol
vtedy sám na ceste, okolo behala aj dcéra Z.. Svedkyňa uviedla, že asi dva až tri roky už eviduje, že
pani E. býva v tejto oblasti. V roku 2011 svedkyňa nevídavala pána E. spolu s pani E.. Ďalej svedkyňa
vypovedala, že u nich doma majú tri autá, ktoré parkujú vo dvore, avšak s autami sa dá parkovať
aj na prístupovej ceste. Susedia bývajúci oproti nim majú dve autá, ktoré tak isto parkujú u seba vo

dvore. Z. chodí na takom väčšom čiernom alebo tmavomodrom aute a pani Y. chodí na takom menšom
svetlosivom aute. Podľa vedomostí svedkyne pán S. asi nemá auto, o pánovi S. svedkyňa nevie, či
chodieva svojim autom. S. väčšinou príde s Z.. Svedok E. Y. na pojednávaní konanom dňa 9. 2. 2016
vypovedal, že zo strán sporu pozná iba žalovanú, pozná ju z videnia ako susedu z bytového domu,
nie je s ňou v žiadnom bližšom vzťahu. Svedok uviedol, že pozná aj manžela pani žalovanej. Svedok

nevedel uviesť, kedy sa pani žalovaná odsťahovala z bytového domu, nevedel nič o vzťahu žalovanej
a jej manžela, ani o dôvode predaja ich bytu. Svedkyňa E. Y. na pojednávaní konanom dňa 9. 2. 2016
vypovedala,žezostránsporupoznáibažalovanú,poznájuakosusedua nieje sňouvžiadnombližšom
vzťahu. Svedkyňa uviedla, že pozná aj manžela pani žalovanej. Žalovanú a jej manžela svedkyňa
stretávala v bytovom dome len náhodou, vtedy sa normálne pozdravili. Svedkyňa nevedela uviesť,

kedy sa pani žalovaná odsťahovala z bytového domu, nevedela posúdiť vzťah žalovanej a jej manžela,
ani nevedela povedať, aký bol dôvod predaja bytu zo strany žalovanej. Svedkyňa P. F. na pojednávaní
konanom dňa 9. 2. 2016 vypovedala, že zo strán sporu pozná iba žalovanú, pozná ju ako susedu v
paneláku, žalovaná bývala pod nimi. Svedkyňa uviedla, že pozná aj manžela žalovanej. Asi pred
6-7 rokmi svedkyňa jedného dňa zaregistrovala, že sa susedia sťahujú, až neskôr sa dozvedela, že si

údajne kúpili rodinný dom, nakoľko nejakí susedia jej spomínali, že E. sa odsťahovali, lebo si kúpili
rodinný dom. S pani E. sa svedkyňa stretávala náhodne, keď sa stretli v bytovom dome, normálne sa
pozdravili. Na žiadnu kávičku spolu nechodievali. Svedkyňa uviedla, že cca pol roka pred tým, ako sa E.
odsťahovali, vídavala pána E. chodiť do bytu veľmi málo, lebo jazdil autom a vozieval nejaké šéfstvo.
Svedkyňa si pamätala, ako naňho pani E. čakávala. Vtedy doma u svedkyne hovorievali, že susedia E.

sú ako dva holuby. Svedkyňa uviedla, že do manželského vzťahu Janotíkovcov bližšie nevidela, avšak
keď ich videla spolu ísť vonku, utvrdzovala sa vo svojom presvedčení, že sú ako dva holuby. Aj keď
ich vídavala málo, z toho, že sa viedli za ruky, či pod pažou, svedkyňa usúdila, že žili ako dva holuby.
Žiadne hádky medzi nimi svedkyňa nezaregistrovala, práve naopak, matka pani E., ktorá s nimi v tom
byte žila sa sťažovala, že deti svedkyne dupú. Pani E. svedkyňa vídavala v okne, buď tak, že sa nahla

zo svojho okna, alebo tak, že išla po ulici, a videla ako pán E. prišiel s autom a pani E. bola vtedy v
okne. Pán E. chodieval domov na veľkom osobnom aute. Svedok A.. H. H. na pojednávaní konanom
dňa 31. 5. 2016 vypovedal, že zo strán sporu pozná iba žalovanú, aj to len tak trochu. Svedok uviedol,
že pani E. býva v záhradkárskej osade, kde si svedok s manželkou kúpili záhradný domček, pani E.
býva oproti nim. V záhradkárskej oblasti sa svedok s manželkou zdržiavajú sporadicky, väčšinou cez

víkend, aj to nie každý víkend, iba vtedy, keď nejdú s manželkou pozrieť jej rodičov, či jeho. Cez týždeň
sa v záhradkárskej oblasti svedok nezdržiava, pretože býva a pracuje v Bratislave. Zo svojho pozemku
na pozemok pani žalovanej svedok nevidí, pretože má na pozemku vysadené asi 3 metre vysoké tuje,
okrem toho aj pani Janotíková má na svojom pozemku vysadené stromy. Bývalého manžela pani E.
svedokregistroval,avšakjetoveľmidávno,možno4-5rokov.Registroval hovtedy,keďmaliveľkéhopsa

a pán E. chodieval venčiť psa von. Svedok nevedel uviesť, či sa pán E. v tom dome aj zdržiaval. Potom
svedok zaregistroval, že pes zmizol a sním aj pán E.. V súčasnosti svedok pána E. nevídava. Svedok
uviedol, že občas v danom dome zahliadol takú blondínu, ktorá prišla na aute, môže to byť aj dcéra
pani E.. Svedok H. Z. na pojednávaní konanom dňa 31. 5. 2016 vypovedal, že zo strán sporu pozná ibažalovanú, aj to len ako susedu, navrhovateľa nepozná vôbec. S účastníkmi konania nie som v žiadnom
bližšomvzťahu.Janeviem,čomábyťpredmetommôjhovýsluchu.Svedokuviedol,žetrvalébydliskomá
na J. X Y. L., kde sa i zdržiava. S pani žalovanou sa svedok stretáva len náhodou, keď cez víkend príde

svedok k svojim rodičom. S pánom S. H. sa svedok pozná už z detstva, od základnej školy, stretáva sa s
ním veľmi náhodne a nikdy sa s ním nerozprával o rodine žalovanej. Bývalého manžela pani žalovanej,
pána E. svedok pozná iba z videnia. Svedok videl pána E. a pani E. sa spolu baviť pri príležitosti
nejakej rodinnej návštevy, keď tam bolo viacero rodinných príslušníkov. Svedok registroval, že pani E.
mala v nehnuteľnosti psa, ktorého chodievali venčiť buď pani E. alebo jej dcéra, svedok nikdy nevidel

pána E. venčiť tohto psa. Svedkyňa B. M. na pojednávaní konanom dňa 31. 5. 2016 vypovedala, že zo
strán sporu pozná iba žalovanú, pozná ju ako susedu, dlhé roky bývali v jednom dome, mali aj rovnako
staré deti. Svedkyňa uviedla, že v dome na V. XX žalovaná žila o poschodie nad nimi, avšak na druhej
strane. Svedkyňa pozná aj pána E.. Pani E. s pánom E. na svedkyňu pôsobili dojmom slušnej rodiny.
S pani E. sa svedkyňa stretávala iba vonku, ako susedia sa nenavštevovali. Svedkyňa nevedela uviesť
nič o vzťahu susedov E. medzi rokmi 2009-2011, nevedela nič uviesť o nezhodách v ich manželstve,

nevedela ani uviesť prečo došlo k predaju ich bytu. Svedkyňa uviedla, že pani E. bola predavačka a pán
E. bol šofér. Pán E. jazdil na viacerých autách, asi išlo o služobné autá. Predtým ako sa E. odsťahovali,
svedkyňa nevidela, že by sa spolu prechádzali, že by boli na spoločných nákupoch alebo na nejakých
kultúrnych podujatiach. Svedok A.. H. M. na pojednávaní konanom dňa 31. 5. 2016 vypovedal, že zo
strán sporu pozná iba žalovanú, pozná ju od roku 1984, kedy sa svedok s manželkou nasťahovali do

bytového domu na V. XX. Svedok uviedol, že E. boli prví nájomníci v dome, svedok s manželkou boli
druhí nájomníci. Svedok s manželkou bývajú na 4. poschodí, pani E. bývala na 5. poschodí. Svedok
pozná aj manžela pani E., a to z obdobia, keď tam žil. So žalovanou a pánom E. sa svedok stretával
aj pred bytovkou, išlo o bežné stretnutia, stretávali sa pri venčení psa, pri výťahu, v obchode. Pri týchto
bežných stretnutiach v obchode, pri výťahu a venčení psa svedok väčšinou stretával samotnú pani E.

alebo deti. K odsťahovaniu E. z predmetného domu prišlo podľa svedka dávno, môže to byť 10 rokov.
Svedok nevedel nič o dôvode odsťahovania, ani o vzťahu žalovanej a jej manžela. Svedkyňa K. E. na
pojednávaní konanom dňa 16. 11. 2016 vypovedala, že strany sporu nepozná a vôbec nevie, prečo
bola predvolaná. Svedkyňa uviedla, že býva v J. na V. ulici a jej byt sa nachádza na 4. poschodí. Pani
E. svedkyňa poznala v dobe, keď nad ňou bývala, ale pani E. už je odsťahovaná, čo môže byť 10 rokov,

aj viac. V byte bývala E. s pánom E. a deťmi, ktoré boli rovesníkmi dcér svedkyne. So susedmi E. sa
svedkyňa a členovia jej rodiny nekontaktovali, len keď sa stretli v bráne, tak sa pozdravili. Svedkyňa
nevedela uviesť nič o vzťahu pána E. a pani E., nevedela nič o rozvrate ich manželstva a nezaujímala
sa o to, aký bol dôvod predaja ich bytu. Svedkom F. E. a G. E., súd na podklade ich žiadosti podľa § 196
ods. 3 C.s.p. uložil, aby na položené otázky odpovedali písomne. Vo svojich písomných odpovediach

doručených súdu dňa 17. 2. 2017 títo svedkovia zhodne uviedli, že pani E. poznali ako susedu z mieste
ich bydliska. Byt svedkov sa nachádza na V. XX Y. L., na 5. poschodí, pravé schodisko. Byt pani E.
sa nachádzal v čas jej pobytu oproti bytu svedkov. Pána S. E. svedkovia poznali, bol to manžel pani
E.. Pána E. a pani E. svedkovia stretávali sporadicky v priestoroch domu, pri výťahu a na schodišti.
Vzťah pani E. a pána E. svedkovia charakterizovali ako vzťah susedov - manželov, bezproblémových

a nekonfliktných susedov, s ktorými sa stretávali iba občas a sporadicky pri vchádzaní a vychádzaní
do domu. Iné kontakty s nimi nemávali. Svedkovia nevedeli uviesť nič o tom, ako často a kedy sa pán
S. E. zdržiaval v byte oproti ich bytu, nevedeli nič o predaji bytu a odsťahovaní pani E. z bytu, ani
nevedeli posúdiť, či pani E. a pán E. žili v rokoch 2009-2011 v harmonickom vzťahu, pričom zhodne
uviedli, že s pani E. neboli v takom vzťahu, aby spolu viedli dôverné rozhovory. Zo zmenkového

platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava V zo dňa 20.5.2011, č.k. 1Zm 10/2011-19 súd zistil, že
súd uložil odporcovi 1/ - 4MA.ELECTRONICA s.r.o., odporcovi 2/ - S. E. a odporcovi 3/ - S. H. zaplatiť
spoločne a nerozdielne žalobcovi - MONAQ Leasing, a.s. sumu 35.617,55 eur so 6% ročným úrokom zo
zmenkovej sumy od 22.12.2010 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 118,73 eur a náhradu trov
konania. Uvedený zmenkový platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 2.6.2011.

Na základe upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 26.9.2011 bola začatá voči vyššie uvedeným
odporcom 1/ - 3/ exekúcia, č. Ex 2735/11. Zo žiadosti S. E. adresovanej príslušnému exekútorovi
súd zistil, že S. E. z dôvodu svojej zlej finančnej situácie požiadal o splátkový kalendár. Z pracovnej
zmluvy zo dňa 1.3.2010 mal súd za preukázaný vznik pracovného pomeru medzi zamestnávateľom
(LOUDER, s.r.o.) a zamestnancom (S. E.), na základe ktorého mal zamestnanec do práce nastúpiť dňa

1.3.2010. V zmluve bolo dohodnuté, že zamestnanec bude vykonávať prácu šoféra v mieste výkonu
práce V. XX, L. za mzdu vo výške 400,- € brutto. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú
a zamestnávateľ so zamestnancom sa dohodli na skúšobnej dobe v trvaní 3 mesiace. Z dohody o
vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov súd zistil, že táto bola uzavretá formou notárskejzápisnice zn. N 437/2011, Nz 19572/2011, NCRls 20064/2011 dňa 30.5.2011, opravná doložka zn. N
437/2011, Nz 19572/2011, NCRls 20064/2011 dňa 11.7.2011. V zmysle uvedenej dohody sa jej účastníci
(Y. E., K.. M. C. S. E.) dohodli, že v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov

nadobudne žalovaná do výlučného vlastníctva nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v k.ú. X. F., okres R.,
obec G. Z., zapísanú na LV č. 1766, a to nehnuteľnosť parc. č. 671/179 o výmere 556 m2, parc. č.
2800/95 o výmere 82 m2, parc. č. 2800/96 o výmere 12 m2 a stavby - rekreačný dom, súp. č. 2344
postavený na parc. č. 2800/95 a sklad náradia postavený na parc. č. 2800/96. V článku II. bode 3.
účastníci dohody prehlásili, že z titulu majetkovo právneho vyporiadania nehnuteľností a vzájomného

finančného vyporiadania došlo medzi nimi k dohode o vyporiadaní BSM, podľa ktorej si z tohto titulu
už neuplatňuje žiadna zo zmluvných strán žiadne finančné vyporiadanie a to ani na čas do budúcnosti.
V článku III. účastníci dohody prehlásili, že touto dohodou si vyporiadavajú všetok majetok zaniknutého
bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ďalej prehlásili, že hnuteľné veci, tak ako ich nadobudli
počas ich trvania manželstva sú medzi nimi vzájomne odsúhlasené a sú rozdelené vzájomne tak, že
žiadnemu z účastníkov dohody neprináleží uplatnenie finančného vyporiadania. Z úmrtného listu súd

zistil, že H. M., rod. H. sa narodila dňa 26. marca 1919 v F. a zomrela dňa 15. decembra 2007 v
L.. Z oznámenia o vykonávaní zrážok z dôchodku súd zistil, že Sociálna poisťovňa listom zo dňa 4.
decembra 2015 oznámila S. E., že jeho starobný dôchodok je 573,40 € mesačne, pričom na základe
príkazu súdneho exekútora Ing. JUDr. Romana Liščáka na začatie exekúcie zrážkami z dôchodku číslo
EX 2735/2011 zo dňa 18. februára 2014, začne Sociálna poisťovňa z jeho starobného dôchodku na

úhraduvymáhanejpohľadávkyoprávneného žalobcu zrážaťod12.januára 2016sumuvovýške177,22
€ mesačne. Z čestného prehlásenia súd zistil, že v ňom podpísaný S. E. dňa 7. novembra 2016 na
svoju česť prehlásil, že od žalovanej Y. E. pri podpise zmluvy o predaji nehnuteľnosti prevzal v hotovosti
sumu 60.000,- €. Z dohody o skončení pracovného pomeru súd zistil, že túto dňa 15. decembra 2008
uzatvorili zamestnávateľ (RAVNIA, s.r.o.) so zamestnancom (S. E.), pričom sa dohodli, že pracovný

pomer zamestnanca založený pracovnou zmluvou zo dňa 1. júla 2008 skončí dňa 31. decembra 2008
dohodou v súlade s § 60 Zákonníka práce bez uvedenia dôvodu.

6 Súd uvádza tento právny stav:
Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne

úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu
právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného
právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.
Podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v
poslednýchtrochrokochvúmysleukrátiťsvojhoveriteľa,aktentoúmyselmuselbyťdruhejstraneznámy,

a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch
medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v
prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri
náležitej starostlivosti nemohla poznať.
Podľa § 116 Občianskeho zákonníka blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel;

iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by
ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

7 Súd uvádza judikatúru najvyšších súdnych autorít: Dlžník môže mať úmysel ukrátiť uspokojenie
vymáhateľnej pohľadávky svojho veriteľa, len, ak v dôsledku právneho úkonu, ktorým prevádza svoju

vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu na iného, skutočne došlo k ukráteniu vymáhateľnej pohľadávky
veriteľa. Preto o ukracujúci právny úkon v zmysle ustanovenia § 42a Občianskeho zákonníka nejde,
ak dlžník dostal od nadobúdateľa za prevedenie veci, práva, alebo inej majetkovej hodnoty skutočne
(reálne) ich obvyklú cenu alebo mu za ne bola inak poskytnutá primeraná (rovnocenná) náhrada. Až keď
je v konaní zistené, že nadobúdateľ nadobudol nehnuteľnosti dlžníka bez toho, aby mu za ne naozaj

(reálne) poskytol ich obvyklú cenu alebo inú primeranú (rovnocennú ) náhradu, je možné náležite
posúdiť i to, či dlžník previedol na neho nehnuteľnosti v úmysle ukrátiť veriteľa a či nadobúdateľovi
musel byť jeho úmysel známy (Rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 12. júna 2008, sp.zn.
21 Cdo/4333/2007).

8 Aplikujúc citované právne normy a uvedenú judikatúru na z vykonaného dokazovania zistený skutkový
stav dospel súd k záveru, že žaloba je nedôvodná. Žalobca si v zákonom stanovenej dobe uplatnil
právo odporovať právnemu úkonu, pričom tvrdil, že týmto právnym úkonom bol ako veriteľ dlžníka
ukrátený a došlo k nemu v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi.Podmienky, za ktorých veriteľ môže právnym úkonom dlžníka podporovať, uvádza ustanovenie §
42a ods. 2 Občianskeho zákonníka. Odporovateľným je taký právny úkon dlžníka, ktorý urobil v
posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento zámerne musel byť druhej strane

známy. Medzi základné predpoklady odporovateľnosti teda patria: a) existencia právneho úkonu, ktorým
sa ukracuje pohľadávka veriteľa; b) platnosť odporovateľného právneho úkonu; c) vymáhateľnosť
pohľadávky veriteľa; d) ukrátenie veriteľa (objektívna stránka odporovateľnosti); e) úmysel ukrátiť
veriteľa (subjektívna stránka odporovateľnosti ). Odporovateľným právnym úkonom je každý právny
úkon dlžníka, ktorý vedie k ukráteniu pohľadávky veriteľa. Právne úkony dlžníka ukracujú pohľadávku

veriteľa najmä vtedy, ak vedú k zmenšeniu majetku dlžníka a ak v dôsledku nich vzniknuté zmenšenie
majetku má súčasne za následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z
majetku dlžníka, hoci - nebyť týchto úkonov - by sa z majetku dlžníka uspokojil. Bremeno tvrdenia
a dôkazné bremeno o tom, že pohľadávka je vymáhateľná a že dlžníkove právne úkony skracujú jej
uspokojenie, nesie veriteľ. Odporovateľnými nikdy nemôžu byť tzv. ekvivalentné právne úkony, pri
ktorých nedochádza k objektívnemu zmenšeniu majetku dlžníka. Je však potrebné, aby išlo o reálne

ekvivalentné právne úkony, preto v konaní o odporovacej žalobe musí byť záver, že napadnutý právny
úkon je ekvivalentným úkonom, vždy bezpečne preukázaný, a to nie poukazom na jeho znenie, ale
zistením, že za plnenie, ktoré ním dlžník stratil, nadobudol iné plnenie skutočne rovnocennej povahy.
Z hľadiska splnenia podmienky objektívneho ukrátenia veriteľovej pohľadávky je preto rozhodujúce,
aby súd posúdil všeobecnú (obvyklú) cenu, ktorú by bolo možné dosiahnuť pri predaji veci, a to v

dobe uzavretia odporovateľnej zmluvy. Súd dospel k záveru, že v posudzovanej veci sa žalobcovi
nepodarilo preukázať, že dlžníkov právny úkon (dohoda o vyporiadaní BSM) skrátil uspokojenie
jeho vymáhateľnej pohľadávky, práve naopak, žalovanej sa podarilo preukázať, že sa jednalo o tzv.
ekvivalentný právny úkon.

9 Žalovaná sa v spore od počiatku procesne bránila skutkovým tvrdením, že pri vyporiadaní BSM medzi
ňou a dlžníkom - svedkom E. došlo aj k tomu, že svedka E. z jeho podielu na spoločnom majetku
vyplatila peniazmi v hotovosti. Toto skutkové tvrdenie bolo v konaní preukázané nielen priamymi
dôkazmi (výpoveď svedka E., čestné prehlásenie), ale i celý rad nepriamych dôkazov vytváral ucelenú
reťaz dôkazov nasvedčujúcich skutkovému záveru o tom, že svedok E. od žalovanej finančnú hotovosť

vo výške 60.000,- € skutočne obdržal. Svedkyňa Z. H. mala vedomosť o vyplatení svedka E. len z
počutia od žalovanej (hearsay evidence) a nebola priamym svedkom odovzdania peňažnej hotovosti.
SvedkyňaA.H.všakvypovedala,ženepostrehla,žebysvedokE. malnejakéfinančnéťažkosti,dokonca
bol rozšafný, kupoval jej perly, parfémy a brával ju na večere. Nemal tiež problém s tým, aby za ňu
doplatil kúpnu cenu bytu vo výške 6.000,- €. Keďže z vykonaného dokazovania vyplynulo, že svedok

E. bol v roku 2010 zamestnaný a jeho mesačný príjem zo zamestnania bol vo výške 400,- € brutto,
nemožno skutočnosť, že v danom období svedok E. disponoval dostatočnými finančnými prostriedkami
na zaplatenie dovoleniek, na doplatenie kúpnej ceny bytu, ako aj na zaplatenie drahých darov pre
svedkyňu A. H. vysvetliť inak, ako tým, že svedok E. pri uzatváraní dohody o vyporiadaní BSM obdržal
od žalovanej peňažnú sumu 60.000,- € v hotovosti. Žalovanej sa teda podarilo preukázať, že dlžník S.

E. pri uzatvorení dohody o vyporiadaní zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov dostal
finančnú čiastku 60.000,- €, čo znamená, že dlžníkovi bola poskytnutá zodpovedajúca finančná náhrada
- vo výške zodpovedajúcej minimálne polovici masy zaniknutého BSM. Byt v bytovom dome na V. N.
Y. L. nepatril do BSM v celosti, keďže podiel o veľkosti 1 dostala žalovaná darom od svojej matky.
Byt v bytovom dome na V. N. Y. L. bol predaný ešte za trvania manželstva žalovanej a dlžníka v roku

2010 za kúpnu cenu vo výške 113.000,- €, pričom časť z utŕženej sumy peňazí vo výške 63.000,- € bola
žalovanou použitá na zaplatenie kúpnej ceny za záhradný domček s pozemkom v k.ú. X. F.. V čase
uzatvárania odporovateľného právneho úkonu - dohody o vyporiadaní BSM teda dlžník S. E. mohol
od žalovanej titulom vyporiadania BSM požadovať 1 z utŕženej kúpnej ceny bytu (28.250,- €) a 1 z
hodnoty záhradného domčeka s pozemkom (31.500,- €), teda jeho peňažný nárok bol celkovo vo výške

59.750,- €. Pred uzatvorením odporovateľného právneho úkonu dlžník S. E. obdržal od žalovanej
sumu vo výške 60.000,- €, teda k zmenšeniu majetku dlžníka týmto právnym úkonom neprišlo. Za toho
stavu nebola splnená základná podmienka odporovateľnosti tohto právneho úkonu, čoho procesným
následkom bolo zamietnutie žaloby.

10 O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a procesne úspešnej žalovanej
priznal proti neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Po právoplatnosti tohto rozsudku
rozhodne o konkrétnej výške náhrady trov vzniknutých v konaní pred súdom prvej inštancie, ako aj v
konaní pre odvolacím súdom samostatným uznesením vyšší súdny úradník.11 To sú rationis decidendi pre výrok súdu uvedený v enunciáte tohto rozhodnutia.

12 Už iba ako obiter dictum svojho rozhodnutia súd dodáva, že pokiaľ podľa názoru odvolacieho súdu
bolo potrebné zamerať dokazovanie na zistenie, či žalovaná v čase urobenia odporovaného právneho
úkonu - dohody o vyporiadaní BSM bola v pomere k dlžníkovi - svojmu bývalému manželovi osobou
blízkou v zmysle § 116 veta za bodkočiarkou Občianskeho zákonníka, súd prvej inštancie takéto
dokazovanie vykonal, avšak vzhľadom na absenciu objektívnej stránky odporovateľnosti právneho

úkonu sa vzťahom medzi žalovanou a dlžníkom vôbec nezaoberal. Pokiaľ však v prípade odvolania
proti tomuto novému rozsudku nedospeje odvolací súd k záveru, že ho treba ako vecne správny potvrdiť,
pričom odvolací súd bude pociťovať potrebu posudzovať i vzťah žalovanej s dlžníkom podľa § 116
veta za bodkočiarkou Občianskeho zákonníka, vykonal súd prvej inštancie po zrušení svojho prvého
zamietavého rozsudku v ďalšom konaní dostatočne rozsiahle dokazovanie na to, aby odvolací súd
mohol vo veci v zmysle ustanovenia § 390 C.s.p. spor medzi stranami definitívne rozhodnúť sám.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní odo dňa jeho
doručenia.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.