Rozsudok Judgement was issued on Thursday, April 8, 2015

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 18C/120/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1206212647
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Staněk

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2015:1206212647.30

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II, v právnej veci navrhovateľa: A.. Y. Ž., nar. XX.XX.XXXX, L., P. XX, zastúpený

Mgr. Jurajom Vlkovičom, advokátom, so sídlom Ružová dolina 8, Bratislava, proti odporcovi: K. K., nar.
XX.XX.XXXX, L., M. XX, zastúpený JUDr. Miroslavom Mikušom, advokátom, Šoltésovej 2, Bratislava o
náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 21.370,24 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Oostávajúcomnároku,náhradetrovkonaniaaprávnehozastúpeniaaosúdnompoplatkusúd rozhodne
v končenom rozhodnutí.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným na tunajší súd dňa 01.06.2006 domáhal náhrady škody vo výške

1.073.479Sk(35.632,97eur),pozostávajúcejzosumy643.800Sk(21.370,24eur)titulommimoriadneho
zvýšenia náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia a sumy 429.679 Sk (14.262,73 eur)
titulom straty na zárobku.

Navrhovateľ vo svojom návrhu uviedol, že voči odporcovi bolo vedené trestné stíhanie pre trestný
čin ublíženia na zdraví. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III 4T/69/2002 zo dňa 09.09.2004,
právoplatným dňa 08.03.2005 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave 3To/19/2005 dňa

08.03.2005 bol odporca uznaný za vinného zo spáchania tohto trestného činu a odsúdený na trest
odňatia slobody v trvaní jedného roka, ktorého výkon bol odložený na skúšobnú dobu v trvaní dvoch
rokov. V uvedenom trestnom konaní bol odporca zároveň zaviazaný na náhradu škody v sume 22.200
Sk, pričom vo zvyšku svojho nároku bol navrhovateľ odkázaný na občianskoprávne konanie.

Uvedeného skutku sa odporca dopustil tým, že dňa 28.01.2001 o 13:30 hod. v G. Z. pred bytovkou č.
XXX udrel päsťou do hlavy navrhovateľa, následkom čoho tento spadol na zem a tu ho niekoľkokrát

kopal do celého tela, čím mu spôsobil trieštivú zlomeninu hlavy a krčku pravej ramennej kosti s posunom
úlomkov a podliatinu v oblasti krku, pričom tieto zranenia si vyžiadali dlhodobé liečenie a a zanechali
u navrhovateľa trvalé následky. MUDr. Boris Šteňo, PhD. stanovil výšku bolestného bodovou hodnotou
220 bodov, čo predstavuje sumu vo výške 13.200 Sk (438,16 eur) a hodnotu sťaženia spoločenského
uplatnenia hodnotou 150 bodov, čo predstavuje sumu vo výške 9.000 Sk (298,75 eur). Navrhovateľ
žiadal, aby mu súd priznal nárok na mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského
uplatnenia, pričom podľa navrhovateľa by mal súd prihliadnuť na to, že škoda na zdraví bola spôsobená

úmyselným trestným činom, pričom odporca napadol človeka o tridsať rokov staršieho, keď využijúc
svoju fyzickú prevahu úmyselne spôsobil navrhovateľovi zranenia, ktoré majú pre neho trvalé následky.
Okrem toho navrhovateľ žiadal od odporcu náhradu straty na zárobku počas jeho práceneschopnosti.
Navrhovateľ uviedol, že jeho priemerný zárobok pred vznikom poškodenia zdravia predstavoval sumu40.000 Sk. Tento zárobok si navrhovateľ vyberal každý mesiac z pokladne a používal ho výlučne na
vlastnú spotrebu. Rozdiel medzi jeho príjmom a vyplatenými dávkami nemocenského poistenia tak
predstavoval sumu 429.679 Sk (14.262,73 eur).

Odporca s návrhom navrhovateľa nesúhlasil a žiadal ho zamietnuť. Odporca vo svojom vyjadrení sa
k návrhu uviedol, že navrhovateľ nepreukázal zákonným spôsobom výšku svojich príjmov, keď svoj
návrh opiera o výpisy z účtu, resp. fotokópie výdavkových pokladničných dokladov. Podnikateľ fyzická
osoba má podľa odporcu preukazovať svoje príjmy iba výpisom z daňového priznania, kde podľa výšky

zaplatenej dane je možné určiť výšku samostatne zárobkovo činnej osoby. Podľa odporcu navrhovateľ
nepreukázal ani existenciu trvalých obmedzení v jeho súkromnom, pracovnom a v neposlednom rade
i intímnom živote a to vzhľadom na povahu následku, t.j. zníženou pohyblivosťou končatiny. Odporca
vo svojom vyjadrení sa k návrhu ďalej uviedol, že vzhľadom na uvedenú povahu trvalého následku
ako i jeho predchádzajúci zdravotný stav, vek a spoločenské postavenie sa u navrhovateľa nemôže
v žiadnom prípade jednať o prípad osobitného zreteľa. Navrhovateľ nebol výkonným športovcom ani

mediálne známou osobnosťou a v čase spáchania skutku, o ktorý svoj nárok opiera bol v dôchodkovom
veku.

V predmetnej právnej veci súd rozhodol rozsudkom č.k. 18C/120/2006-310 zo dňa 07.12.2011, ktorým
odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi sumu 21.370,24 eur, v časti náhrady straty na zárobku počas

pracovnej neschopnosti návrh navrhovateľa zamietol a odporcu zaviazal na zaplatenie 1.282,21 eur
titulom súdneho poplatku a uviedol, že o trovách konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej.

Proti tomuto rozsudku v časti priznania nároku na zaplatenie sumy 21.370,54 eur podal odporca

odvolanie, v ktorom uviedol, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostiadôkazy,ktoréneboli
uplatnené a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho posúdenia veci. Odporca žiadal, aby Krajský
súd v Bratislave predmetný rozsudok zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Bratislava II na ďalšie konanie.

Navrhovateľ podal odvolanie proti druhému výroku rozsudku č.k. 18C/120/2006-310 o zamietnutí
náhrady straty na zárobku počas pracovnej neschopnosti, v ktorom uviedol, že predložil doklady,
z ktorých vyplýva, že súd v súlade s daňovým priznaním a výsledok daňového priznania a údaje,
ktoré obsahuje nie sú dôkazom o skutočných príjmoch a výdavkoch navrhovateľa v súvislosti s jeho
podnikateľskou činnosťou. suma 40.000 Sk, ktorú navrhovateľ vyberal z pokladne každý mesiac má byť

priemerným zárobkom navrhovateľa.

Krajský súd v Bratislave dňa 28.09.2012 vydal uznesenie č.k. 3Co/370/2012-334 (ďalej len uznesenie),
ktorým zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátil na ďalšie konanie.

Krajský súd v Bratislave vo svojom uznesení uviedol, že dôvody rozhodnutia, rozsudku prvostupňového
súdu, boli obsiahle, ale z jeho obsahu nebolo zrejmé, na základe akých skutkových okolností dospel k
záverom rozhodnutia vo veci samej.

Náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sú dve relatívne samostatné zložky

náhrady škody na zdraví, majú slúžiť na to, aby si poškodený mohol obstarať náhradné pôžitky na
vyrovnanie prežitých a prežívaných utrpení, strastí a kompenzovanie životných obmedzení vyvolaných
úrazom. Vyhláška č. 32/1965 Zb. upravuje zvlášť podmienky, za ktorých sa poskytuje odškodnenie
za bolesť a zvlášť podmienky pre odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Rovnako osobitne
stanovuje zásady pre vyhodnocovanie oboch druhov odškodnenia. Priznanie nároku na náhradu za

bolesťniejepodmienenépriznanímnárokunasťaženiespoločenskéhouplatneniaanaopak.Ajzvýšenie
odškodnenia u oboch nárokov treba posudzovať osobitne, lebo existencia dôvodov pre zvýšenie
odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia neznamená zároveň aj existenciu dôvodov pre
zvýšenie odškodnenia za bolesť a naopak (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26.
februára 2002 sp. zn. 5 Cdo 117/2000 publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí

súdov Slovenskej republiky pod č. 48/2004).

Odškodnenie za bolesť musí byť primerané povahe poškodenia na zdraví a priebehu liečenia (§ 2 ods.
1, veta druhá, vyhlášky č. 32/1965 Zb.), aj odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musíbyť primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené
možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti. Úvaha súdu o „primeranosti“ zvýšenia nie je
neobmedzená, lebo vyhláška č. 32/1965 Zb. tým, že rámcovo stanovila predpoklady pre vznik nároku

na základné odškodnenie a pre vznik nároku na jeho mimoriadne zvýšenie, určila zároveň hľadiská, na
ktoré treba vziať zreteľ a ktoré v ich vzájomnej nadväznosti a kombinácií usmerňujú úvahu súdu o miere
„primeranosti“ zvýšenia vo výnimočných prípadoch hodných osobitného zreteľa (viď rozsudok NS SR,
sp. zn.: 3Cdo 114/2007).

Súd prvého stupňa navrhovateľovi priznal mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť vo výške 30-násobku
bodového ohodnotenia uvedeného vo vyššie uvedenom posudku s odôvodnením podľa § 7 ods. 3
vyhlášky č. 32/1965 Zb. s poukazom na to, že liečba pacienta si vyžiadala opakované operačné zákroky,
teda podstúpil bolestivý spôsob liečby, pričom táto bolesť je chronická a pretrváva až do súčasnosti.
Súd prvého stupňa nepovažoval ani dvojnásobné zvýšenie bolestného podľa § 6 ods. 2 vyhlášky za
dostatočné.

Odvolací súd v súvislosti s priznávaním mimoriadneho zvýšenia náhrady za bolesť poukázal na to,
že splnenie predpokladu dôvodu hodného osobitného zreteľa spočíva najmä v povahe spôsobeného
poškodenia alebo priebehu liečenia. Za dôvod osobitného zreteľa však bez ďalšieho nemožno
považovať ďalšiu operáciu poškodeného, bez bližšej špecifikácie jej náročnosti, zložitosti, komplikácii či

rizikovosti pre zdravie či život poškodeného. Podľa časti A. ods. 8 cit. vyhlášky upravujúcej zásady pre
hodnotenie bolestného sa výskyt infekcie rany, bolestivejší spôsob liečby, s opätovnými transfúziami či
infúziami alebo komplikácie pri liečbe sú hodnotené tak, že sa zvýši hodnotenie bolestného o 1/2. Tieto
skutočnosti však podľa vyhlášky nepredstavujú dôvod hodný osobitného zreteľa.

Je nesporné, že náhradu škody za bolesť je možné uplatniť len do doby pokiaľ zdravotný stav v dôsledku
reparácie narušenia nie je stabilizovaný. Prípadné pretrvávanie bolesti aj po ustálení zdravotného
stavu v dôsledku operačných zákrokov však nie je možné zahrnúť do bolestného a jeho prípadného
zvýšenia. Pretrvávajúce bolesti aj po ustálení stavu je možné následne posudzovať ako prípadné
sťaženie spoločenského uplatnenia.

Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 90/2004 (ZSP č. 74/2005) zvýšenie odškodnenia
za sťaženie spoločenského uplatnenia nad určené najvyššie výmery odškodnenia v zmysle § 7 ods.
3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. je prípustné len v celkom výnimočných prípadoch hodných mimoriadneho
zreteľa, kedy zapojenie poškodeného do spoločenského (napr. kultúrneho, športového, politického)

života je v dôsledku poškodenia zdravia veľmi výrazne obmedzené alebo úplne stratené v porovnaní s
jeho významnými aktivitami pred vznikom škody.

Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia určená na základe počtu bodov ustanoveného v
lekárskom posudku predstavuje jednorazové odškodnenie za nepriaznivé dôsledky pre životné úkony

poškodeného, pre uspokojovanie jeho osobných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho
spoločenských úloh. Výška konkrétneho odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia závisí
teda jednak od ohodnotenia v lekárskom posudku, jednak od toho, či a v akom rozsahu a s akými
prejavmi došlo k zmene stavu pred vznikom škody a po ňom. Pre správne určenie výšky tohto
odškodnenia je nevyhnutné najskôr zistiť, aké mal poškodený predpoklady pre svoje uplatnenie v živote

a v spoločnosti pred vznikom škody, a aké predpoklady má po vzniku škodlivej udalosti. Z porovnania
týchto predpokladov možno potom vyvodiť záver, či a do akej miery boli touto udalosťou zúžené alebo
stratené možnosti uplatnenia sa v živote a v spoločnosti. Odškodnenie za sťaženie spoločenského
uplatnenia má vo svojej podstate predstavovať náhradu za preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre život
a životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre

plnenie jeho spoločenských úloh.

Sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje vtedy, ak má škoda, resp. ujma na zdraví
preukázateľne trvalé a výraznejšie nepriaznivé dôsledky na životné úkony poškodeného, na
uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh.

Je ním treba rozumieť jednak vylúčenie či obmedzenie účasti poškodeného na plnom osobnom
a rodinnom, spoločenskom, politickom, kultúrnom a športovom živote, jednak sťaženie či dokonca
priamo znemožnenie výkonu či voľby povolania, voľbu životného partnera, prípadne možnosti ďalšieho
sebavzdelávania. Preto je súd povinný v konaní vždy skúmať, aké predpoklady mal pre životnéa spoločenské uplatnenie poškodený pred vznikom škody. Vo výnimočných prípadoch hodných
mimoriadneho zreteľa (§ 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb.) je možné sumy odškodnenia primerane zvýšiť
nad ustanovené najvyššie sadzby odškodnenia.

I keď uvedené ustanovenie umožňuje súdu priznať vyššiu náhradu bez ohľadu na stanovené najvyššie
sumyodškodnenia,tedapriznaťajjehoviacnásobnézvýšenie,trebavychádzaťzustálenejsúdnejpraxe,
podľa ktorej zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia na dvadsaťnásobok alebo
viac ako dvadsaťnásobok je vyhradené prípadom, keď napr. u poškodeného došlo k veľmi výraznému

obmedzeniu alebo k strate možnosti spoločenského uplatnenia v porovnaní s vysokou a mimoriadnou
úrovňou jeho kultúrnych, športových či iných aktivít v dobe pred vznikom škody, alebo vtedy, keď
pre následky úrazu je poškodený takmer vyradený zo života, a keď jeho predpoklady na uplatnenie
v spoločnosti sú takmer stratené, nie je schopný sám sa obslúžiť a pod. Súd má možnosť, aby v
každom jednotlivom prípade podľa svojej úvahy posúdil, aké zvýšenie náhrady za bolesť a za sťaženie
spoločenského uplatnenia je v konkrétnej posudzovanej veci primerané (rozsudok NS SR, sp. zn. 4Cdo

29/2007).

Na účely priznania mimoriadneho zvýšenia náhrady SSU je v zmysle vyššie uvedeného súd povinný
skúmať predpoklady poškodeného na životné a spoločenské uplatnenie pred vznikom škody ako aj
dopad spôsobeného poškodenie zdravia a spôsobené následky. Súd prvého stupňa však skúmal

len pracovné uplatnenie navrhovateľa, ktorý sa pred spôsobenými zraneniami venoval podnikateľskej
činnosti v oblasti dopravy. Súd prvého stupňa neskúmal predpoklady a následky spôsobené v rodinnom,
kultúrnom či spoločenskom živote navrhovateľa, jeho záľuby, bežné denné aktivity. V zmysle vyššie
uvedenej judikatúry odvolací súd z dokazovania vykonaného pred súdom prvého stupňa nemá za
preukázanú existenciu mimoriadnej úrovne pracovných, kultúrnych, športových či rodinných aktivít

navrhovateľa. Súd sa obmedzil na skúmanie pracovného zapojenia navrhovateľa, pričom však z údajov
uvedených v živnostenskom registri je zrejmé, že navrhovateľ sa napriek spôsobenému úrazu opätovne
zapojil do vykonávania podnikateľskej činnosti a to až do 30.04.2008. Z uvedeného nemal odvolací
súd za preukázané výrazné obmedzenie či znemožnenie ďalšieho pracovného uplatnenia navrhovateľa.
Odvolací súd nemal za zrejmé, v čom spočívalo konkrétne zapojenie navrhovateľa do podnikateľskej

činnosti, z čoho by bolo následne možno usudzovať stratu predpokladov spoločenského uplatnenia.
Nemožno sa obmedziť na všeobecnú konštatáciu podnikania bez jej bližšieho ozrejmenia. Priznanie
náhrady za SSU však predpokladá komplexnejšie skúmanie predpokladov poškodeného do viacerých
oblastí spoločenského života. Súd prvého stupňa sa obdobne ako pri priznaní náhrad bolestného vo
svojom rozhodnutí nevysporiadal ani s odôvodnením priznanej výšky náhrady a to s poukazom na vyššie

uvedenú ustálenú súdnu prax.

Podľa odvolacieho súdu, súd prvého stupňa videl dôvod hodný osobitného zreteľa v tom, že navrhovateľ
následkom poškodenia zdravia nebol schopný sa obliecť či zabezpečiť osobnú hygienu, uvedené
obmedzenia však podľa názoru odvolacieho súdu nepredstavujú väčšinu nevyhnutných životných

úkonov a nemusia poškodeného diskvalifikovať zo spoločenského, kultúrneho či pracovného zapojenia
za medikamentóznej liečby. Je potrebné podotknúť tiež význam základného bodového ohodnotenia,
ktoré samotné predstavuje odškodnenie SSU, pričom jeho mimoriadne zvýšenie možno priznať len
výnimočne a to až v prípadoch spĺňajúcich predpoklady dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Odvolací súd v rozhodnutí uviedol, že súd prvého stupňa by mal pri hodnotení SSU postupovať podľa
§ 4 ods. 2 vyhlášky, podľa ktorej spoločenské uplatnenie občana bolo už obmedzené predchádzajúcimi
zmenami zdravotného stavu, hodnotia sa iba následky, ktoré vzniknú v dôsledku posudzovaného
poškodenia na zdraví, prípadne viedli k podstatnému zhoršeniu predchádzajúcich zmien zdravotného
stavu. Navrhovateľ už mal poškodené druhé rameno. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvého

stupňa však nie je zrejmé či až v dôsledku následného poškodenia zdravia spôsobeným odporcom
sa stal obmedzeným pri zabezpečovaní hygieny a obliekania. Uvedené potvrdil znalec vo vykonanom
znaleckom posudku, kedy skonštatoval, že pokiaľ by navrhovateľ nemal taký závažný nález aj na
ľavom ramene, nebol by v bežnom živote takto závažne obmedzovaný Je potrebné tiež zohľadniť
zmeny súvisiace s vekom navrhovateľa, diagnostikovaným diabetesom, nakoľko zodpovednosť za

predchádzajúci zlý zdravotný stav tieto nemôže niesť odporca.

Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.
zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie.V zmysle intencií odvolacieho súdu vyplývajúcich z uznesenia Krajského súdu v Bratislave č.k.
3Co/370/2012-334 zo dňa 28.09.2012 a v súlade s jeho právnym názorom, ktorým je prvostupňový súd

viazaný súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah
spisu a doplnením dokazovania o výsluch svedkov K. B., E. B., D. Ž. a H.. U. R. a zistil nasledovný
skutkový stav:

V návrhu na začatie konania navrhovateľ uviedol, že je podnikateľom fyzickou osobou, pričom

predmetom jeho podnikania je medzinárodná doprava. Navrhovateľ uviedol, že voči odporcovi bolo
vedené trestné konanie sp. zn. 4T/69/2002, kde bol Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III
4T/69/2002 zo dňa 09.09.2004, právoplatným dňa 08.03.2005 v spojení s uznesením Krajského
súdu v Bratislave 3 To/19/2005 dňa 08.03.2005, odporca odsúdený za trestný čin ublíženia na
zdraví navrhovateľa. Uvedeného trestného činu sa odporca dopustil dňa 28.01.2001, kedy napadnutím
navrhovateľa mu spôsobil trieštivú zlomeninu pravého ramenného kĺbu, zlomeninu jedného rebra a

viaceré pohmoždeniny na tvári a hrudníku. Práceneschopnosť navrhovateľa trvala od 29.01.2002 do
02.04.2002. Hneď na druhy deň po ublížení na zdraví bol navrhovateľ operovaný v NsP Ružinov na
ortopédii. Hlavným operatérom bol MUDr. Šteňo. Keďže mu zistili viaceré zlomeniny, museli mu rameno
zdrôtovať. Drôty z ramena navrhovateľovi odstránili približne po siedmych týždňoch, pričom následne
dostal infekciu a liečenie tejto infekcie si vyžiadalo asi jeden rok. Bolesti v ramene naďalej pretrvávajú

a je nútený brať opiát Oxycotin. V súčasnosti má navrhovateľ obmedzenú hybnosť pravej paže. Pravú
ruku vie iba predpažiť, ale nevie ju zdvihnúť nad hlavu a ani ju dať do boku. Navrhovateľovi bola taktiež
pred štyrmi rokmi zistená tzv. nekróza, teda ubúdanie kostného tkaniva a toto ochorenie má podľa jeho
názorusúvissutrpenýmizraneniami,pretožeprinichdošlokpretrhaniucievvyživujúcichkostnétkanivo.
I po úraze navrhovateľ naďalej podniká. Má siedmych zamestnancov.

Z posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 21.05.2002 súd zistil, že ortopéd
MUDr. Boris Šteňo PhD. ohodnotil výšku bolestného, ktoré navrhovateľ utrpel v dôsledku úrazu zo dňa
28.01.2001 hodnotou 110 bodov, ktorú následne zdvojnásobil na hodnotu 220 bodov a rozsah sťaženia
spoločenského uplatnenia bodovou hodnotou 150 bodov.

Zo znaleckého posudku vypracovaného znalcom Prof. MUDr. Jozefom Vojtaššákom, CSc. súd zistil,
že podľa záverov tohto znaleckého posudku došlo u navrhovateľa v súvislosti s úrazom zo dňa
28.01.2001 ku komplikovanej viaculomkovej trieštivej zlomenine ramennej kosti. Pre tento stav bola
29.02.2001 vykonaná repozícia a mini invazívna osteosyntéza. Po extrakcii osteosyntetického materiálu

sa objavili známky osteomyelitídy, ktorá bola liečená antibiotikami. Postupne sa na pravom ramene ako
následok úrazu vyvinula nekróza hlavy ramennej kosti. V súčasnosti je u navrhovateľa rozvinutý obraz
sekundárnej poúrazovej artrózy ramennej kosti následkom nekrózy hlavy humeru. Tento anatomický
stav má za následok kontraktúru ramena. Ide o výrazné obmedzenie hybnosti pravého ramenného
kĺbu. Stav je bolestivý a navrhovateľ užíva dlhodobo opioidy. Úraz zanechal trvalé následky na pravom

ramennom kĺbe, ktoré pretrvávajú dodnes. Navrhovateľ je spôsobeným úrazom obmedzovaný v bežnom
spôsobe života. Výrazná kontraktúra pravého ramena mu neumožňuje zdvíhať hornú končatinu. Týmto
sú obmedzované všetky činnosti so zdvihnutou hornou končatinou. Stav je komplikovaný aj tým, že
podobný nález kontraktúry sa u navrhovateľa vyskytuje aj na ľavom ramene v dôsledku úrazu, ktorý mal
v roku 1999. Následky úrazu tak vplývajú na navrhovateľov spoločenský, rodinný aj osobný život. Znalec

ohodnotil sťaženie spoločenského uplatnenia navrhovateľa bodovou hodnotou 300 bodov. V následnom
výsluchu, ktorý sa uskutočnil na pojednávaní konanom dňa 04.10.2010 znalec uviedol, že deformita
pravého ramena bola jednoznačne spôsobená úrazom. Znalec taktiež uviedol, že aj na ľavom ramene
bola zistená závažná poúrazová zmena, ktorá tiež zabraňovala všetkej činnosti človeka, pri ktorej sa
používajú ruky a ramená. Znalec vo svojej výpovedi uviedol, že v znaleckom posudku konštatoval túto

skutočnosť, ako aj skutočnosť, že chorobná zmena bola veľmi závažná a spôsobovala tiež obmedzenia
pri realizácii navrhovateľa v pracovnom aj spoločenskom procese.

Z výpisu z daňového priznania k dani z príjmov fyzických osôb za rok 2000 súd zistil, že navrhovateľ
ako podnikateľ-fyzická osoba dosiahol v roku 2000 daňovú stratu v sume 815.165 Sk.

Z výkazu o majetku a záväzkoch súd zistil, že majetok navrhovateľa ako podnikateľa - fyzickej osoby
predstavoval k 31.12.2000 sumu 4.122.909 Sk.Z daňového priznania navrhovateľa za rok 2000 súd zistil, že navrhovateľ mal zo svojej podnikateľskej
činnosti v roku 2000 príjem vo výške 17.028.165 Sk, jeho výdavky predstavovali sumu 17.843.330 Sk.
V roku 2000 tak pri svojom podnikaní dosiahol daňovú stratu vo výške 815.165 Sk.

Pozrušujúcomrozhodnutíodvolaciehosúduč.k.3Co/370/2012-334súdnapojednávanídňa03.06.2013
vypočul svedkov D. Ž., K. B. C. E. B., príbuzných navrhovateľa.

K. B., dcéra navrhovateľa, uviedla, že pred úrazom, ktorý sa mu stal v januári 2001 bol zdravotný stav

navrhovateľa dobrý. Nemala vedomosť o žiadnych zdravotných problémoch či operáciách. Pravá ruka
ho po zranení v roku 2001 bolela. V roku 2002 sa prisťahovala do Dunajskej Lužnej a navrhovateľ ju aj
jej manžela zaúčal pre firmu Transservis, ktorá zanikla a ona a jej manžel založili firmu Transservis, s.r.o.,
kde sa už navrhovateľ neangažoval. Potom ako sa presťahovala do G. Z., stretávala sa s navrhovateľom
asi raz týždenne. Pred jeho zranením bol čiperný, potom mal s rukou zdravotné problémy, nevedel ju
dvíhať, čo trvá dodnes. nezaregistrovala, že by mal nejaké problémy s druhou rukou. Pred zranením

chodil do kina, na prechádzky, po zranení v roku 2001 tieto aktivity prestali, nakoľko nevedel ruku
poriadne dvíhať a nevedel sa potom zabávať, či sa uvoľniť. Po zranení bol podráždený, keď ho ruka
bolela musel brať lieky proti bolesti. V súčasnosti sa sťažuje na bolesť pravej ruky, musí brať lieky na
spanie, nakoľko nemôže pre bolesť spať.

E. B., zať navrhovateľa uviedol, že po zranení bol navrhovateľ podráždený, nervózny aj v práci,
potreboval pomoc pri obliekaní. Pred zranením bol aktívny, venoval sa práci v záhrade, po zranení
toto ustalo. Od zranenia mu musia pomáhať v záhrade aj okolo domu. Mal vedomosť o zranení
navrhovateľovej ľavej ruky v roku 1999, ale nesťažoval sa na zdravotné problémy s týmto zranením.
Po zranení v roku 2001navrhovateľ už neviedol spoločenský život, nikam nechodil, nechodil ani na

pracovné stretnutia, kde musel chodiť svedok. Dôvodom boli zrejme bolesti na ktoré sa často sťažoval.
Navrhovateľ na svedka a jeho manželku prenášal po roku 2002 čoraz viac pracovných povinností,
angažoval sa menej z uvedených zdravotných dôvodov napokon ukončil živnosť a bola založená nová
spoločnosť. Psychický stav navrhovateľa sa zhoršuje, je podráždený. Navrhovateľ má v súčasnosti
bolesti pravej ruky, na ktoré si sťažuje.

D. Ž., manželka navrhovateľa uviedla, že po operácii navrhovateľa v roku 2001 bol navrhovateľ niekoľko
mesiacov PN, potom ako mu vybrali klin z kĺbu sa kĺbová hlavica začala rozpadávať a pravá ruka nie je
plne funkčná, vie ju zdvihnúť do pravého uhla, pričom potrebuje pomoc svedkyne pri obliekaní a hygiene.
V čase zranenia mal navrhovateľ 61 rokov, mali spoločenské aktivity, chodili do kina, divadla, na rôzne

spoločenské udalosti, zábavy, oslavy Silvestra. Pred zranením sa venoval turistike a prácu v podnikaní
vykonával dobre, bez problémov. Po zranení sa všetko zmenilo k horšiemu. Navrhovateľ mal bolesti, je
podráždený, zmenil sa po psychickej stránke. Prestali chodievať na rôzne kultúrne akcie, spoločenské
akcie aj turistiku. Pred zranením navrhovateľ mal problémy s krvným tlakom aj cukrovku. Na bolesti
súvisiace s rukou berie opiáty. Bolesti pravej ruky sú trvalého charakteru, mohol by mať umelý kĺb, ale

vzhľadom na vek a preto, že by jeho organizmus kĺb neprijal, ortopéd operáciu neodporučil. Navrhovateľ
sa často vyjadruje, že by chcel svoju situáciu riešiť fatálnym spôsobom v súvislosti s pretrvávajúcimi
bolesťami. Po prvom úraze ľavej ruky v roku 1999 sa zranenie dobre zahojilo a s ľavou rukou nemal
žiadne problémy.

MUDr. Eva Salamonová, ošetrujúca lekárka navrhovateľa, na pojednávaní dňa 10.03.2014, uviedla,
že je algeziologička, teda zaoberá sa liečbou bolesti pacientov. navrhovateľ je jej pacientom od roku
2002, keď ho za ňou poslal MUDr. Šteňo pre bolesti v ramenách. navrhovateľ keď prišiel do ambulancie,
bol nastavený na opiátovú liečbu, mal bolesti v ramenách, aj kľudové bolesti, čo malo dopad aj na
poruchy spánku. Liečba pozostávala z liekov, infúzii a rehabilitácii. Opakovane bol u ortopéda, pričom

výsledok je taký, že je malá možnosť zlepšenia. Navrhovateľovi zistili nekrózu hlavice ramennej kosti,
ktorá spôsobuje bolesti. Nekróza sa podľa správy ortopéda objavila aj v ľavom ramene, kde mal
navrhovateľ úraz v roku 1999. jediné riešenie je operácia a výmena ramenného kĺbu, pacient sa sťažoval
na bolesti v pravom ramene. Vzhľadom na zdravotný stav navrhovateľa a rizikovosť operácie sa od
operácie odstúpilo. Svedkyňa poslala navrhovateľa k psychiatrovi a psychológovi , nakoľko sa u neho

začala prejavovať depresia, navrhovateľ kontinuálne upadal. Podľa testov, ktoré urobil psychológ bol
navrhovateľovi zistený stredne ťažký stupeň depresie. Psychiater mu predpísal lieky a prípad uzavrel
ako reakciu na stres. Stresom bola znížená hybnosť a bolesť. Navrhovateľ sa dostal do stavu, kedy si
myslí, že sa zrejme nevylieči. Liečbou sa dajú odstrániť kľudové bolesti, nie však bolesti pri pohybe.Pacienta sleduje okolo 12 rokov, pričom sa u neho jedná o chronické bolesti, ktoré zasahujú do sociálnej
oblasti. Keď v roku 2002 mal väčšie bolesti, ale psychicky bol na tom lepšie ako teraz.

Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na
zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 444 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2002 pri škode
na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

Podľa § 2 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia
odškodňovanie za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením alebo

odstraňovaním jeho následkov, a to podľa zásad a sadzieb ustanovených v prílohe tejto vyhlášky.
Odškodnenie za bolesť musí byť primerané povahe poškodenia na zdraví a priebehu liečenia.

Podľa § 4 ods. 1 cit. vyhlášky sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak poškodenie na
zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho

životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len „následky“).
Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ich
predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v
živote a spoločnosti.

Podľa § 4 ods. 2 cit. vyhlášky ak spoločenské uplatnenie občana bolo už obmedzené predchádzajúcimi
zmenami zdravotného stavu, hodnotia sa iba následky, ktoré vzniknú v dôsledku posudzovaného
poškodenia na zdraví, prípadne viedli k podstatnému zhoršeniu predchádzajúcich zmien zdravotného
stavu. Ak bol poškodený pre skoršie sťaženie spoločenského uplatnenia už poškodený a ak sa
odškodňuje nastavšie zhoršenie pôvodného poškodenia na zdraví, ktoré sa nepredpokladalo pri

pôvodnom hodnotení, odpočíta sa mu zo sumy, ktorá by zodpovedala jeho terajšiemu stavu (§ 6 ods.
2), suma pôvodne z tohto dôvodu priznaná.

Podľa § 6 ods. 1 cit. vyhlášky pri odškodňovaní sťaženia spoločenského uplatnenia sa vychádza zo
základného počtu bodov, ktorým bolo toto sťaženie ohodnotené v lekárskom posudku.

Podľa § 7 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. v znení účinnom do 31.12.2004 výška odškodnenia za bolesť
a za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 60 Sk za jeden bod.

Podľa § 7 ods. 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb. v znení účinnom do 31.12.2004 celková výška odškodnenia

za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia z jedného poškodenia na zdraví nesmie presiahnuť
sumu 240.000 Sk; z toho odškodnenie za bolesť nesmie presiahnuť sumu 72.000 Sk.

Podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. v znení účinnom do 31.12.2004 v prípadoch hodných
osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane

zvýšiť, a to i nad sumu ustanovenú v odsekoch 1 a 2.

Zvykonanéhodokazovaniamásúdzapreukázané,žeodporcadňa28.01.2001o13:30hod.vDunajskej
Lužnej pred bytovkou č. 722 udrel päsťou do hlavy navrhovateľa, následkom čoho tento spadol na zem a
tu ho niekoľkokrát kopal do celého tela. Uvedeným konaním odporca spôsobil navrhovateľovi ťažkú ujmu

na zdraví a to trieštivú zlomeninu hlavy a krčku pravej ramennej kosti s posunom úlomkov a podliatinu
v oblasti krku, v oblasti pravého oka, čeľuste vľavo, ľavého kolena, hrudníka vľavo. Práceneschopnosť
navrhovateľa v dôsledku uvedených zranení trvala od 29.01.2002 do 02.04.2002. Podľa posudku o
bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia bola výška bolestného stanovená bodovou hodnotou
220 bodov a sťaženie spoločenského uplatnenia bodovou hodnotou 150 bodov. V trestnom konaní

vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 4T/69/2002 bol odporca zaviazaný nahradiť
navrhovateľovi škodu vo výške 22.200 Sk, teda na zaplatenie základného odškodnenia bolestného
a sťaženia spoločenského uplatnenia, pričom so zvyškom svojho nároku bol navrhovateľ odkázaný
na občianskoprávne konanie. Navrhovateľ sa svojim návrhom domáhal 30-násobného mimoriadnehozvýšenia náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia. Okrem toho sa navrhovateľ domáhal
i náhrady straty na zárobku v sume 14.262,73 Eur (429.679 Sk).

O tomto nároku súd nerozhodol a vyniesol len čiastočný rozsudok a to v súlade s ust. § 152 ods. 2 O.s.p.
Rozhodol teda len o náhrade škody resp. náhrade za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia.

Predpokladom priznania mimoriadneho zvýšenia náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského
uplatnenia je preukázanie samotného vzniku nároku na náhradu škody, teda preukázanie existencie

všetkých podmienok pre vznik zodpovednosti za škodu. Základnými podmienkami vzniku zodpovednosti
za spôsobenú škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka sú protiprávny úkon, vznik škody, príčinná
súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom ujmy (škody) a zavinenie. Predpokladom úspechu
návrhu na náhradu škody, teda i návrhu na mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť a sťaženie
spoločenského uplatnenia, ako aj nároku na náhradu za stratu na zárobku je preukázanie naplnenia
všetkých uvedených podmienok. Skutočnosť, že to bol práve odporca, kto svojim fyzickým útokom

spôsobil navrhovateľovi zranenia, na základe ktorých sa navrhovateľ náhrady za bolesť a sťaženie
spoločenského uplatnenia domáha, bola jednoznačne konštatovaná v trestnom konaní vedenom na
Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 4T/69/2002, pričom súd je týmto rozhodnutím v súlade s §
135 ods. 1 O.s.p. viazaný. Súd teda nemohol akceptovať tvrdenia o tom, že navrhovateľom uvádzané
zranenia neboli spôsobené jeho útokom. Právny zástupca odporcu v písomnom podaní, ktoré bolo súdu

doručené dňa 21.04.2010 taktiež uviedol, že súd by mal pri skúmaní nároku na náhradu škody skúmať
zavinenie škodnej udalosti v širšom rozsahu ako tomu bolo v trestnom konaní, pričom podľa jeho názoru
je potrebné skúmať a preukázať zavinenie vzniku škodnej udalosti - potýčky, ktorá viedla k ublíženiu
na zdraví na strane navrhovateľa. Sám právny zástupca však v tejto súvislosti uvádza, že i výpovede
svedkov v trestnom konaní sa nezhodujú v tom, kto potýčku vyprovokoval a neuviedol ani žiadne

ďalšie skutočnosti, resp. nenavrhol vykonanie dôkazov, ktoré by preukazovali, že potýčka bola skutočne
vyprovokovaná správaním navrhovateľa. Takéto dokazovanie, by však aj tak bolo právne irelevantné,
keďže škodnou udalosťou, ako už bolo uvedené, bol práve fyzický útok odporcu, teda jeho zavinené
protiprávne konanie, ktorým sa dopustil trestného činu ublíženia na zdraví a bolo to práve konanie
odporcu, ktoré malo za následok poškodenie zdravia navrhovateľa. Súd tak považuje za preukázané,

že dňa 28.01.2001 došlo ku škodnej udalosti, pri ktorej bolo poškodené zdravie navrhovateľa, ako
aj to, že táto udalosť bola spôsobená zavineným protiprávnym konaním odporcu. Súd tak v rámci
ďalšieho dokazovania posudzoval najmä výšku navrhovateľových nárokov, ako aj existenciu dôvodov
pre priznanie mimoriadneho zvýšenia náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia.

Náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sú dve relatívne samostatné
zložky náhrady škody na zdraví. Oba druhy odškodnenia sú náhradou tzv. nemateriálnej ujmy a
majú slúžiť na to, aby si poškodený mohol obstarať náhradné pôžitky na vyrovnanie prežitých a
prežívaných utrpení strastí a obmedzovania v osobnom živote. Ide o nároky rýdzo osobnej povahy,
ktoré sa odškodňujú jednorazovo. Vyhláška č. 32/1965 Zb., ktorá bola platná a účinná v čase úrazu,

zvlášť upravuje podmienky odškodnenia za bolesť a zvlášť podmienky odškodnenia za sťaženie
spoločenského uplatnenia. Odškodnenie za bolesť patrí za vytrpenú bolesť, nie za bolesť budúcu,
ktorá sa odškodňuje v rámci sťaženia spoločenského uplatnenia. Dôvody umožňujúce výnimočné
zvýšenie odškodnenia za bolesť je potrebné vyvodzovať predovšetkým z okolností vymedzených v
bode I. ods. 6 zásad pre hodnotenie odškodnenia za bolesť, tvoriacich prílohu vyhlášky č. 32/1965

Zb. najmä ak ani zvýšenie odškodnenia na dvojnásobok základnej sadzby nepostačuje na primerané
zmiernenie ich následkov. Sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje vtedy, ak má škoda na
zdraví preukázateľne trvalé a výraznejšie nepriaznivé dôsledky na životné úkony poškodeného, na
uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh. Inak
vyjadrené pod sťažením spoločenského uplatnenia treba rozumieť jednak vylúčenia, či obmedzenie

účasti poškodeného na plnom osobnom a rodinnom, spoločenskom, politickom, kultúrnom a športovom
živote, jednak sťaženie, či dokonca priamo znemožnenie výkonu, či voľby povolania, voľbu budúceho
životného partnera, resp. možnosti ďalšieho sebavzdelávania.

Súd pri posudzovaní primeranosti zvýšenia náhrady skúmal charakter, spôsob a bolestivosť liečby

utrpených zranení, pričom vychádzal najmä z posudku MUDr. Borisa Šteňa, PhD., ktorý bodovo
ohodnotil bolestné na 220 bodov. Liečba navrhovateľa si vyžiadala opakované operačné zákroky,
teda podstúpil bolestivý spôsob liečby, pričom táto bolesť je chronická, pretrváva až do súčasnosti.
Navrhovateľ je v dôsledku odporcom spôsobených zranení nútený dlhodobo užívať opioidy. Súd pretopovažoval za opodstatnené použitie § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb., keďže ani dvojnásobné zvýšenie
bolestného podľa § 6 ods. 2 tejto vyhlášky nemohol považovať za dostatočné. Vzhľadom na uvedené
skutočnosti súd rozhodol tak, že zaviazal odporcu uhradiť navrhovateľovi náhradu za utrpenú bolesť

vo výške zodpovedajúcej 30-násobku základného bodového ohodnotenia, po znížení za už zaplatenú
úhradu bolestného.

Pri rozhodovaní o primeranom zvýšení náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia súd skúmal aké
predpokladymalpreživotnéaspoločenskéuplatneniepoškodenýpredvzniknutouujmounazdravíaako

sa následkom tejto ujmy tieto predpoklady zmenili. Súd pri posudzovaní uvedeného samozrejme bral do
úvahy i zdravotný stav navrhovateľa pred odporcom spôsobeným úrazom. Navrhovateľ už pred útokom
odporcu utrpel úraz ľavého ramena, ktorý značne obmedzil jeho hybnosť, avšak hybnosť jeho druhej
ruky nebola obmedzená a teda nebol obmedzený vo všetkých činnostiach vykonávaných so zdvihnutou
hornou končatinou. Následkom odporcom spôsobeného úrazu však stratil akúkoľvek schopnosť
uvedené činnosti vykonávať. Navrhovateľ tak v súčasnosti nie je schopný sa sám obliecť a vykonávať

bežnú hygienu. Pri týchto činnostiach je odkázaný na pomoc inej osoby.

Súd má teda za to, že následky úrazu spôsobeného odporcom majú negatívny vplyv na osobný
a spoločenský život navrhovateľa a znemožňujú mu vykonávanie elementárnych každodenných
činností, ktoré bežne vykonával v dobe pred útokom odporcu. Trvalé následky odporcom spôsobeného

úrazu výrazne znižujú kvalitu života navrhovateľa. Súd preto i v prípade sťaženia spoločenského
uplatnenia dospel k záveru, že odškodnenie vo výške základného bodového ohodnotenia sťaženia
spoločenského uplatnenia je vzhľadom na sťaženie navrhovateľovho spoločenského uplatnenia
nedostačujúce a preto rozhodol tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu za
sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 30-násobku základného bodového ohodnotenia sťaženia

spoločenského uplatnenia.

V tejto súvislosti je podľa názoru súdu potrebné pre úplnosť uviesť v rozsudku aj konkrétny výpočet
priznaných nárokov (bolestného a SSÚ).

V lekárskom posudku zo dňa 21.05.2002 ortopéd MUDr. Boris Šteňo stanovil odškodnenie za bolesť vo
výške220bodov,čoprihodnotejednéhobodu60Skpredstavujesumu13.200Sk.Priznaný(ajžalovaný)
30-násobok znamená sumu 270.000 Sk. Stanovenie odškodnenia za sťažené spoločenské uplatnenie
vo výške 150 bodov, predstavuje sumu 9.000 Sk (150 x 60). Priznaný (aj žalovaný) 30-násobok znamená
sumu 396.000 Sk. Čo je spolu (bolestné + SSÚ) 666.000 Sk. Od tejto čiastky bolo potrebné odpočítať

sumu22.200Sk,navrhovateľovipriznanúvrámciadhéznehokonaniaanásledneajexekučnevymoženú
od odporcu.

Čiastka 643.800 Sk je v prepočte na terajšie eurá predstavovaná sumou 21.370,24 eur.

Túto sumu súd aj navrhovateľovi priznal vychádzajúc z vykonaného dokazovania pred zrušením
rozsudku odvolacím súdom, ale aj z dokazovania doplneného po vrátení spisu na tunajší súd. Konkrétne
súd vypočul svedkov, najbližších rodinných príslušníkov navrhovateľa (manželka, dcéra, zať) a tiež
MUDr. Salamonovú, ošetrujúcu lekárku navrhovateľa pre liečbu bolesti.

Po takto vykonanom dokazovaní a vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení, súd dospel k
záveru, že návrh navrhovateľa na mimoriadne odškodnenie za bolesť a SSÚ vo výške 30-násobku je
po právu a spravodlivé.

Čo súd dokazovaním zistil?

1) Odporca spáchaním úmyselného trestného činu spôsobil navrhovateľovi ťažké ublíženie na zdraví.
V adhéznom konaní priznané odškodnenie vo výške 22.200 Sk bolo nedostatočné vzhľadom na
spôsobenétrvalénásledkynazdravotnomstavepoškodeného.Vtýchtosúvislostiachnávrhresp.nároky
riešené v tomto konaní boli jednoznačne oprávnené a dôvodné.

2) Lekársky posudok MUDr. Šteňa stanovil bodové ohodnotenie odškodnenia za bolesť a sťaženie
spoločenského uplatnenia, čím bol stanovený základ pre žalované nároky.3) Po spáchaní trestného činu v januári 2011 sa ním spôsobené následky nepodarilo odstrániť a je
potrebné ich považovať za trvalé a nezvratné a to v takom rozsahu, že mali rozhodujúci vplyv na ďalší
život poškodeného v oblasti rodinnej, spoločenskej aj pracovnej resp. podnikateľskej. Súd si dovoľuje

vysloviť názor, že následky boli až fatálne, keďže bolo svedecky preukázané, že navrhovateľ z dôvodu
pretrvávajúcich bolestí, uvažoval aj nad ukončením svojho života.

4) Bolo preukázané, že problémy s ľavým ramenom (operácia v r. 1999) nemajú súvis s týmto konaním
a s týmito žalovanými nárokmi.

Týmito uvedenými skutočnosťami, súd považuje dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 7 ods. 3) v
súvislosti s primeraným zvýšením odškodnenia, za preukázané a dôvodné.

Vzhľadom na uvedené, súd po zrušení rozsudku a vrátení veci tunajšiemu súdu, rozhodol o uplatnených
nárokoch (bolestné a SSÚ) rovnako ako v predchádzajúcom rozsudku, čo má oporu vo vykonanom

dokazovaní. Z neho je zrejmé, že kvalita života navrhovateľa sa po poškodení zdravia spôsobného
odporcom, výrazne a trvale zhoršila s tým, že tieto následky nie je možné do budúcna odstrániť.

Po vykonanom dokazovaní a zvážení všetkých okolností prípadu súd dospel k záveru, že požadované
30-násobné zvýšenie odškodnenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia je primerané a

zodpovedá utrpeným následkom.

Podľa § 152 ods. 2 O.s.p. je tento rozsudok len rozhodnutím čiastočným s tým, že o ostávajúcom nároku
a to, strate na zárobku, súd rozhodne v konečnom rozhodnutí ako aj o náhrade trov konania a právneho
zastúpenia a o súdnom poplatku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne
v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený

môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrhy na súdny výkon rozhodnutia.