Uznesenie Judgement was issued on Wednesday, July 6, 2017

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 8P/153/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1617205859
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Kralovičová
ECLI: ECLI:SK:OSMA:2017:1617205859.1

Uznesenie

Okresný súd Malacky, vo veci starostlivosti o maloletého W. U. , nar. XX.XX.XXXX, št. prísl. SR, bytom u
matky, dieťa rodičov Y. U., nar. XX.XX.XXXX, št. prísl. SR, bytom T., H.. XXX a M. S., nar. XX.XX.XXXX,
št. prísl. SR, bytom S. - Q., I. ul. č. XXXX/XC., zastúpeného advokátkou JUDr. Annou Besedičovou,
advokátska kancelária so sídlom Ivanka pri Dunaji, Dlhá č. 7, o návrhu otca na nariadenie neodkladného
opatrenia v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

Návrh otca na vydanie neodkladného opatrenia sa z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 05.06.2017, sa otec domáha úpravy výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletému W. - navrhuje maloletého zveriť do osobnej starostlivosti matky, s
tým, že maloletého budú aj zastupovať a spravovať jeho majetok obaja rodičia, seba navrhuje zaviazať
platením výživného vo výške 200 Eur mesačne a upraviť svoj styk s maloletým tak, že bude mať práv

stretávaťsasmaloletýmvždyvpárnykalendárnytýždeňvstreduaštvrtokvčaseod16,00do19,00hod.,
každý nepárny víkend od soboty od 10,00 hod. do nedele do 18,00 hod., počas leta 10 kalendárnych
dní v mesiacoch júl a august od prvej soboty druhej polovice kalendárneho mesiaca od 10,00 hod.
začiatku styku do 19,00 hod. posledného dňa styku, počas vianočných sviatkov a zimných prázdnin
každý rok od 26.decembra od 10,00 hod. do 27. decembra do 19,00 hod. a od 02. januára nasledujúceho
kalendárneho roka od 10,00 hod. do 03. januára do 19,00 hod., počas veľkonočných sviatkov v párnom

kalendárnom roku od prvého dňa voľna od 10,00 hod. do posledného dňa pracovného voľna do 19,00
hod..

2. Svoj návrh odôvodnil tým, že s matkou maloletého nie sú manželia, v súčasnosti nežijú v spoločnej
domácnosti (matka túto opakovane aj s maloletým opúšťala, v súčasnosti žije aj s maloletým W. vo
svojom rodinnom dome v T.), na výživu maloletého W. otec prispieval sumou 200 Eur mesačne, platil mu

stravu v materskej škole a platil poistenie dieťaťa. S maloletým sa stretával vždy po dohode s matkou
maloletého. Situácia sa zmenila po nadviazaní vzťahu matky s novým priateľom - občanom Českej
republiky žijúcim v Taliansku, kedy vyvstala potreba úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k
maloletému - najmä potreby úpravy styku otca s dieťaťom, aby nedochádzalo ku kolízii termínov podľa
programu otca a podľa programu matky. Maloletý prostredie u otca pozná, keďže tu vyrastal. Otec má
záujem na výchove svojho dieťaťa, na pravidelnom výkone svojich rodičovských práv

3. Zároveň s daným návrhom podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiada nariadiť
zákaz opustiť územie republiky pre maloletého do dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej,
tento zákaz zapísať do evidencie Úradu hraničnej a cudzineckej polície prezídia PZ SR. Svoj návrh
na vydanie neodkladného opatrenia zdôvodnil obavou, že matka maloletého W. premiestni do cudziny
z dôvodu nasledovania svojho priateľa do cudziny - Talianska; poukázal, že matka nie je viazaná na

území SR žiadnym pracovným pomerom, nie je na ňu výživu alebo iným spôsobom odkázaná iná osoba
okrem maloletého W.. matka maloletého W. so svojím priateľom zoznámila, v mesiaci júl by mal tentopriateľ pricestovať aj so svojím maloletým synom, aby sa deti zoznámili. Nie je predpoklad, že by priateľ
matky vzhľadom na svoje aktivity ( životné aj pracovné) v zahraničí presídlil na Slovensko.

4. K návrhu pripojil rodný list maloletého a výpis z LV vedeného pre okres S. Y., obec S., m. č. Q., k.ú. Q..

5. Dňa 26.06.2017 otec doplnil svoje podanie, uviedol, že matka dňa 25.06.2017 vycestovala aj napriek
jeho výslovnému nesúhlasu do rekreačného strediska Lipót v Maďarsku , snaží sa cielene vybudovať
vzťah medzi maloletým W. a jej novým priateľom. Opätovne poukázal na skutočnosť, že matka nie

je zamestnaná, riziko jej rozhodnutia odcestovať do zahraničia je reálne, ke´dže sa vyjadruje, že je v
novom vzťahu šťastná a tento je perspektívny. Ako prílohu pripojil trestné oznámenie na matku zo dňa
25.06.2017, výpis z účtu vedeného v A. banke, a.s., preukazujúci platenie výživného pre maloletého.

6. Súd sa oboznámil s návrhom otca, pripojenými listinnými dôkazmi a zistil, že rodičia maloletého nie
sú manželia, v súčasnosti nežijú v spoločnej domácnosti, doposiaľ nebol upravený výkon rodičovských

práv a povinností k maloletému. Matka je v súčasnosti na rodičovskej dovolenke, maloletý navštevuje
materskú školu v T.. Otec neuvádzal žiadne ochorenia alebo obmedzujúci režim maloletého. matka býva
aj s maloletým v rodinnom dome v T., otec býva v byte v S., ktorý je v jeho osobnom vlastníctve. Matka
je podľa vyjadrenia otca nezamestnaná.

7. Vydanie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby neboli
vážnejšie pochybnosti o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov.

8. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej CSP), pred začatím konania,
počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

9. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

10. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11. Podľa § 361 CMP, súd nariadi neodkladné opatrenie aj vtedy, ak to vyžaduje verejný záujem.

12. Podľa § 329 ods. 1 prvej vety CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

13. Neodkladné opatrenia neprejudikujú práva ani jedného z účastníkov a ani práva tretích osôb a svoje
opodstatnenie strácajú, keď súd poskytne ohrozeným alebo porušeným právam definitívnu ochranu
preto nie sú rozhodnutiami konečnými a ich účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov alebo

zabezpečenie už existujúceho súdneho rozhodnutia.

14. Z povahy neodkladných opatrení vyplýva, že nebudú zisťované všetky skutočnosti, ktoré by mal súd
inak zistené, ak by mal vo veci vydať konečné rozhodnutie.
Vydanie neodkladného opatrenia je opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy

medzi účastníkmi, že tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, že táto dočasná úprava je potrebná,
žesavprávnychvzťahochmedziúčastníkminevytvorínenávratnýstavažesaneprimeranýmspôsobom
nezasahuje do právnych vzťahov medzi účastníkmi a že účastník nie je obmedzený spôsobom
neprimeraným povahe veci. Pri rozhodovaní o nariadení predbežného opatrenia súd skúma aj to,
či návrh je prípustný z hľadiska ústavno-procesných princípov platných v civilnom procese, či je

opodstatnený z hľadiska ochrany ústavou zaručených práv a slobôd, ktoré by mohli byť obmedzené,
vylúčené, alebo suspendované výrokom predbežného opatrenia.

15. Súd mal preukázané, že právne vzťahy medzi účastníkmi sú; tieto zatiaľ nie sú upravené súdnym
rozhodnutím, tieto však vyplývajú zo skutočnosti, že obaja rodičia majú práva a povinnosti ( rodičovské)

vo vzťahu k maloletému dieťaťu.

16. Pri prijímaní takéhoto (neodkladného) opatrenia, ktoré je opatrením dočasným a predbežným,
prevláda požiadavka rýchlosti konania nad úplným preukázaním uplatneného nároku. Aj v konaní oneodkladnom opatrení musí súd hodnotiť vykonané dôkazy, pritom (pri súčasnom preukázaní potreby
dočasnej úpravy pomerov účastníkov) rozhodné skutočnosti, (predovšetkým nárok sám) nemusia byť
spoľahlivo preukázané. K nariadeniu predbežného opatrenia stačí, ak sú tvrdené skutočnosti aspoň

osvedčené, t.j. ak sa javia aspoň pravdepodobnými. Procesnú zodpovednosť v uvedenom smere nesie
navrhovateľ predbežného opatrenia. Zároveň pri akomkoľvek rozhodovaní o veciach, týkajúcich sa
maloletého dieťa musí súd prihliadať predovšetkým na najlepší záujem maloletého dieťaťa (článok 5
základných zásad Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine) .

17. V článku 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú
zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem
dieťaťa. V zmysle článku 41 ods. 4 Ústavy SR, starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov a
deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.

18. Súd sa oboznámil s otcom podaným návrhom, ním doloženými dokladmi a zistil, že otec nepreukázal

žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali takýto zásah do práv maloletého.

19. Skutočnosť, že matka nemá trvalý pracovný pomer, vyživovaciu povinnosť k inej osobe než
maloletému Jakubovi, že zoznamuje maloletého Jakuba so svojím priateľom a jeho blízkymi osobami,
že zobrala maloletého Jakuba na výlet (?) do rekreačného strediska v zahraničí, neodôvodňuje záver,

že matka chce bez súhlasu otca opustiť trvalo územie Slovenska aj s maloletým W.. Rozhodnutie,
ktorým by súd vyhovel otcovi, by zásadným spôsobom ovplyvnilo právo maloletého dieťaťa vycestovať
do zahraničia ( i len blízkeho, bezprostredného -napr. matkou uskutočnený výlet do Lipótu) za čo i len
za účelom napr. rekreácie, krátkodobého pobytu, nákupu alebo inej krátkodobej návštevy maloletého
v zahraničí. Pokiaľ by matka napr. mala zabezpečenú dovolenku v zahraničí ( jedná sa o krátkodobý

pobyt) počas letného obdobia, musela by tento absolvovať bez maloletého - neznamená to však, že
po túto dobu sa o maloletého nevyhnutne bude starať otec, resp. pokiaľ by svoj pobyt zrušila, mohli
by jej vzniknúť náklady spojené so stornom pobytu. Zároveň však by bolo obmedzené právo dieťaťa
jeho voľného pohybu, právo dieťaťa na trávenie času so svojím rodičom, maloletý by tak nemohol vôbec
vycestovať do zahraničia - a to ai v prípade, že by s tým otec súhlasil - súhlas k vycestovaniu by mu

musel vždy udeliť súd, čo by v niektorých prípadoch mohlo viesť až k absurdným situáciám ( napr. pri
„obyčajnom“ nákupe bežných vecí pre dieťa v ktorejkoľvek prihraničnej obci v zahraničí...).

20. Pokiaľ matka maloletého bezdôvodne a bez súhlasu otca premiestni do iného štátu pobytu, než je
obvyklý štát, otec má možnosť požiadať o návrat dieťaťa - § 123 a nasl. Zákona č. 36/2005 Z. z. - teda

jeho práva sú zabezpečené aj iným prostriedkom, než vydaním neodkladného opatrenia, ktoré je pre
maloletého ( nie pre matku) obmedzujúce.

21. Je nesporné, že vycestovanie maloletého do cudziny ( mimo obvyklého štátu do cudziny), avšak
dlhodobého charakteru - nie na dovolenku, rekreáciu, za zábavou, športom alebo inými obdobnými

činnosťami - je vecou podstatnou, ktorá vyžaduje súhlas oboch rodičov. Pokiaľ príde k nezhode, vo veci
rozhodne súd. Nie je však možné bez ďalšieho obmedziť dieťa v akomkoľvek pohybe mimo územia
jeho štátom obvyklého pobytu - nie je zrejmé, či sa rodičia budú vedieť na výkone rodičovských práv a
povinností dohodnúť, ako dlho bude trvať súdne konanie. Obmedzenie maloletého vycestovať ( čo i len
krátkodobo) by bolo takým zásahom do práv maloletého, že tento zásah by bol v nepomere k právu

otca na styk s maloletým.

22. Preto návrh otca na vydanie neodkladného opatrenia zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti

ktorého uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Odvolanie v časti uznesenia o začatí konania nie je prípustné ( § 355, ods. 2, § 357 ods. 1 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia alebo vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon číslo 233/95
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení).