Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Friday, August 11, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23Tos/98/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117010253
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3117010253.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr.
Františka Kováča a JUDr. Rastislava Vranku, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 11. augusta 2017
prejednal sťažnosť prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín v trestnej veci odsúdeného

X. M.,

nar. XX.X.XXXX v I., trvale bytom Z. - E., P. XXX/XX, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na
výkon trestu odňatia slobody Ilava,

ktorú podal proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín, sp.zn. 6Pp/61/2017 zo dňa 15. mája 2017 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 194 ods. 3 Tr.por. sa výrok uznesenia súdu prvého stupňa dopĺňa tak, že sa nad odsúdeným
podľa § 68 ods. 1 Tr.zák. zároveň nariaďuje probačný dohľad vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 51 ods. 3 písm. b/ Tr.zák. sa odsúdenému ukladá obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania

alkoholických nápojov a iných návykových látok.

Podľa § 51 ods. 4 písm. j/ Tr.zák,. sa odsúdenému ukladá povinnosť spočívajúca v príkaze zamestnať
sa v skúšobnej dobe alebo sa uchádzať preukázateľne o zamestnanie.

Výkon ochranného dohľadu v trvaní 12 mesiacov, uložený odsúdenému rozsudkom Okresného súdu

Prievidza, sp.zn. 2T/152/2012 zo dňa 24.7.2012 nie je týmto rozhodnutím dotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

Právoplatným rozsudkom Okresného súdu Prievidza, sp.zn. 2T/152/2012 zo dňa 24.7.2012 bol X. M.
odsúdený pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov
alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa §§ 172 ods. 1 písm. d/, ods. 2 písm. a/
Tr.zák. k trestu odňatia slobody na 6 rokov a 8 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so
stredným stupňom stráženia.

Uznesením súdu prvého stupňa bolo podľa §§ 66 ods. 1, 2, 67 ods. 1 Tr.zák. v spojení s § 415 ods. 1
Tr.por. rozhodnuté tak, že sa odsúdený X. M. podmienečne prepúšťa z výkonu vyššie uvedeného trestu
odňatia slobody, pričom podľa § 68 ods. 1 Tr.zák. mu súd určil skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť prokurátor, ktorú zahlásil do zápisnice o

verejnom zasadnutí ihneď po vyhlásení uznesenia. Následne prokurátor sťažnosť písomne odôvodnil.
Prokurátor tu uviedol, že sa nemôže stotožniť s uznesením súdu prvého stupňa. Napriek kladnémuhodnoteniu zo strany ústavu na výkon trestu, kde bolo podmienečné prepustenie odsúdeného X. M.
odporučené,malsúdprvéhostupňavziaťdoúvahyfakt,žetentoboldoposiaľ4-krátsúdnetrestaný.Tieto
tresty nemali na neho takmer žiadny prevýchovný účinok. Ďalej prokurátor poukázal na závažnosť tohto

protispoločenskéhodeliktu.Pretojevysokápravdepodobnosť,ževprípadepodmienečnéhoprepustenia
tento bude opakovane páchať trestnú činnosť. Neexistuje teda dostatočná záruka k tomu, že bude v
budúcnosti viesť riadny život. Prokurátor navrhol uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a uložiť súdu
prvého stupňa, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

Krajský súd na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 Tr.por. preskúmal správnosť výrokov
napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré týmto výrokom predchádzalo a dospel k záveru, že
odsúdeného je možné podmienečne prepustiť za prísnejších podmienok, než to urobil súd prvého
stupňa.

Pokiaľ ide o procesný postup súdu prvého stupňa, v tomto smere nebola v sťažnosti vytýkaná žiadna

chyba, pričom ani nadriadený súd nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa
§ 371 ods. 2 Tr.por.

Senát nadriadeného súdu sa v zásade stotožnil aj s názorom súdu prvého stupňa v tom, že odsúdený
spĺňa, ako formálne, tak aj materiálne podmienky uvedené v §§ 66, 67 Tr.zák. pre podmienečné

prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody (vykonanie troch štvrtín trestu odňatia slobody, správanie
a plnenie povinností vo výkone trestu odňatia slobody, očakávanie vedenia riadneho života).

K vytýkaným chybám v sťažnosti prokurátora, uvádza ďalej senát nadriadeného súdu nasledovné.
Je potrebné prisvedčiť názoru súdu prvého stupňa v tom, že odporúčanie riaditeľa ústavu na výkon

trestu odňatia slobody na podmienečné prepustenie je pre súd síce nie záväzné, avšak by museli byť
významné okolnosti hodné zreteľa v neprospech odsúdeného, aby súd takéto odporúčanie zástupcu
orgánu, ktorý zabezpečoval prevýchovu, neakceptoval. To platí o to viac, že riaditeľ ústavu na
výkon trestu odňatia slobody dokonca je sám oprávnený podať návrh na podmienečné prepustenie
odsúdeného - § 415 ods. 1 Tr.por.

Je síce faktom, že odsúdený už bol 4-krát súdne trestaný, keď ale naposledy bol z výkonu trestu
odňatia slobody prepustený (vykonanie trestu) ešte dňa 23.1.2010. Pokiaľ aj prokurátor poukázal na
závažnosť trestnej činnosti odsúdeného (obzvlášť závažný zločin), k tomu je potrebné uviesť, že táto
sama o sebe nemôže byť prekážkou na podmienečné prepustenie, ak inak odsúdený spĺňa zákonné

podmienky. Závažnosť trestnej činnosti je totiž zohľadnená priamo v Trestnom zákone tak, že odsúdený
pre obzvlášť závažný zločin môže byť podmienečne prepustený až po vykonaní troch štvrtím uloženého
trestu. Argumentácia zamietajúceho rozhodnutia o podmienečnom prepustení len závažnosťou trestnej
činnosti by potom mohla byť chápaná ako tzv. „dvojité pričítanie“, ktoré v trestnom práve nie je prípustné.

Napokon senát nadriadeného súdu nesúhlasí ani s názorom prokurátora o vysokej pravdepodobnosti,
že odsúdený X. M. po podmienečnom prepustení bude opakovane páchať trestnú činnosť. Z hodnotenia
rizika sociálneho zlyhania odsúdeného (č.l. 3-5) pritom vyplýva, že toto riziko je len stredné.

Napriek vyššie uvedenému, senát nadriadeného súdu sťažnosť prokurátora nezamietol, ale výrok

uznesenia súdu prvého stupňa o podmienečnom prepustení odsúdeného X. M. sám doplnil tak, aby
zvýšenou kontrolou na slobode a splnením uložených povinností a obmedzení bola lepšie zabezpečená
jeho resocializácia na slobode.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný

prostriedok.