Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, June 29, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/37/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117010332
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3117010332.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr. Petra Tótha

a JUDr. Romana Hargaša v trestnej veci proti obžalovanému N. G., pre zločin týrania blízkej osoby a
zverenej osoby podľa § 208 ods.1 písm.a), ods.3 písm.d) Tr.zák. s poukazom na § 138 písm.b) Tr. zák.
a iné, prejednal na verejnom zasadnutí dňa 29. júna 2017 odvolania obžalovaného N. G. a príbuzných
obžalovaného - B. G., A. G., P.. S. G. a A. U. - proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 20. apríla
2017, sp. zn. 4T/28/2017 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods.1 písm.d), ods.2 Tr.por. z r u š u j e s a napadnutý rozsudok vo výrokoch o treste
odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu.

Na poklade § 322 ods.3 Tr.por. sa

obžalovaný N. G. - nar. X.X.XXXX v P., trvale bytom Z. č. XXX,
t.č. vo výkone väzby v ÚVV Ilava

o d s u d z u j e :

Podľa § 208 ods.3 Tr.zák. s prihliadnutím na § 36 písm.j) Tr.zák., za použitia § 38 ods.3 Tr.zák. a § 41
ods.2 Tr.zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov.

Podľa § 48 ods.2 pím.a) Tr.zák. sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 20. apríla 2017, sp. zn. 4T/28/2017 bol obžalovaný N.
G. uznaný za vinného v bode 1/ z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek

2 písmeno b) Trestného zákona a v bode 2/ zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa
§ 208 odsek 1 písmeno a), odsek 3 písmeno d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b)
Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

1) dňa 31.10.2016 v čase približne o 20.00 hod. vnikol do rodinného domu č. XXX v obci Z., ktorého
majiteľom je A. N., bytom Z. č. XXX takým spôsobom, že potom čo zvonil pri vchodových dverách a tieto
mu nikto neotváral aj napriek tomu, že mal vedomosť, že v dome sú osoby a bolo mu nimi dané najavo,

že ho nechcú vpustiť do domu, vchodové dvere vykopol nohou v oblasti zámku a vošiel do rodinného
domu, kde zotrval po dobu približne 30 minút, napriek nesúhlasu jeho majiteľa,2) približne od roku 2008 do októbra roku 2016 na adrese Z. č. XXX svoju manželku Z. G., bytom toho
času Z. č. XXX, fyzicky napádal aj pod vplyvom požitia alkoholických nápojov, takým
spôsobom, že ju viackrát bil päsťami, sácal, škrtil a udieral jej hlavu o stenu, ďalej sa jej vyhrážal tým

spôsobom, že ju zabije, zaškrtí, vyhodí z balkóna, že bude visieť za vlasy a že ju rozreže a pošle naspäť
rodičom po častiach, svojim agresívnym správaním poškodenej spôsoboval stres a strach, kde
uvedené dlhodobé konanie obvineného vyvolalo u poškodenej Z. G. rozvinutý syndróm týranej ženy.

Za tieto trestné činy bol obžalovaný N. G. odsúdený podľa § 208 odsek 3 Tr. zákona s prihliadnutím na

§§ 36 písmeno j), 37 písmeno h) Tr. zákona za použitia § 38 odsek 2, odsek 7 Tr. zákona a za použitia
§ 41 odsek 2 Tr. zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov. Podľa § 48 odsek
2 písmeno a) Tr. zákona súd prvého stupňa obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a podľa § 73 odsek 2 písmeno c), písmeno d)
Tr. zákona obžalovanému uložil aj ochranné ambulantné protialkoholické liečenie.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ho ihneď po jeho vyhlásení,
teda v zákonnej pätnásťdňovej lehote včas podanými odvolaniami napadli obžalovaný N. G. pre
nesprávnosť výrokov o vine a o uloženom treste odňatia slobody, ako aj pre nesprávnosť konania,
ktoré napadnutému rozsudku predchádzalo, ako aj príbuzní obžalovaného - jeho rodičia, brat a sestra
- s poukazom na nesprávny - príliš prísny výrok o uloženom nepodmienečnom treste odňatia slobody

obžalovanému vo výmere 10 rokov.

V samostatných písomných dôvodoch odvolania predtým, ako na svoje zastupovanie splnomocnil
obhajcu Mgr. M. N., obžalovaný N. G. poukázal na to, že napadnutý rozsudok nepovažuje za správny ani
vjednomzjehovýrokov,keď súdprvéhostupňapriuznaníjehovinypredovšetkýmneobjektívneprecenil

závery znaleckého posudku znalkyne z odboru psychológie, odvetvia klinickej psychológie dospelých,
Mgr. F. C., ktorý je pritom neobjektívny a nemožno preto z neho vychádzať. V podrobnostiach poukázal
na jeho vzájomné spolužitie s poškodenou počas obdobia spolu 10 a 1 roka. On pritom svoju manželku
poškodenú Z. G. i svoje tri dcéry naďalej miluje a pre záver o údajnom týraní z jeho strany neexistuje
žiadny objektívny dôkaz a na podklade všetkých uvedených dôvodov sa domáhal, aby odvolací súd vo

vzťahu ku skutku, z ktorého bol uznaný za vinného pod bodom 2), zvážil všetky okolnosti a skutočnosti
a rozhodol bez zaujatosti a spravodlivo.
V písomných dôvodoch odvolania prostredníctvom obhajcu uviedol, že so spáchaním trestného činu
týrania špecifikovaného v rozsudku v bode 2 nemôže súhlasiť a necíti sa byť vinným z tohto trestného
činu. Prvostupňový súd vychádzal pri opise skutku, ktorý mal spáchať, zo záverov znaleckého posudku

č. EDZ- 6/2016, vypracovaného dňa 06.01.2017 znalkyňou Mgr. F. C., v ktorom znalkyňa konštatuje,
že na základe uvedených charakteristík a znakov u poškodenej možno hovoriť o prítomnosti „syndrómu
týranej ženy.“ Prvostupňový súd bez ďalšieho prebral tento záver znalkyne, ktorá vykonala jednorázove
vyšetrenie u poškodenej Z. G., ktoré sa malo odohrať po 3 nočných zmenách, ktoré poškodená
absolvovala a tiež po technických problémoch s autom na diaľnici. Únava, stres a vyčerpanosť mohli

výrazne ovplyvniť výsledok a závery znaleckého posudku, ktorý je pritom jedným zo základných
podkladov pre vyslovenie jeho viny v bode 2 rozsudku a to z tak závažného trestného činu (zločinu),
akým je týranie. Znalecký posudok je pritom potrebné v zmysle § 2 ods. 12 Trestného poriadku
hodnotiť tak, ako všetky ostatné dôkazy, pričom tento dôkaz by nemal byť v žiadnom prípade nadradený
ostatným vykonaným dôkazom. Prvostupňový súd však považoval označený posudok za kľúčový

dôkaz pri vyslovení jeho viny, keďže pojem „syndróm týranej ženy“ sa vyskytuje aj v samotnom výroku
rozsudku v bode 2. Ak by však závery znalkyne o existencii „syndrómu týranej ženy“ u poškodenej
neboli správne, potom je nesprávny aj výrok rozsudku v bode 2 a všetky výroky na tento výrok
nadväzujúce. Samotné konštatovanie prítomnosti „syndrómu týranej ženy“ u poškodenej nepovažuje v
žiadnom prípade za dostatočne preukázané, zdôvodnené a ani objasnené. Ak sa poškodená cítila v

čase vyšetrenia vyčerpaná a v strese z práve prežívanej životnej situácie, mohla znalkyňa posúdiť jej
správanie ako „znížená dynamika emócií, strata životných perspektív, úľakové reakcie, bezmocnosť....“
Navrhol preto vykonanie kontrolného znaleckého psychologického posudku poškodenej, na základe
ktorého bude možné s určitosťou povedať, či sa u poškodenej prejavuje syndróm týranej ženy alebo
tomu tak nie je.

Poškodená Z. G. sama na hlavnom pojednávaní uvádzala, že nepociťuje manželove správanie ako
týranie. Poškodená sa nikdy nevyjadrovala v tom zmysle, že by jej manžel spôsoboval pocit hlbokého
príkoria, ponižujúceho alebo pohŕdavého zaobchádzania či psychického utrpenia. Pritom je potrebné
vychádzať predovšetkým z definície podstatného znaku tejto skutkovej podstaty, ktorý je uvedený vustanovení § 208 ods. 1 Trestného zákona, a ktorý hovorí o spôsobení fyzického alebo psychického
utrpenia. Tento znak pritom možno považovať za následok trestného činu týrania blízkej osoby. Znak
„fyzické alebo psychické utrpenie“ je však nutné definovať tak, že ide o fyzické alebo duševné bolesti,

ktoré ovplyvňujú alebo sťažujú obvyklý život poškodenej a netrvajú celkom krátky, prechodný čas. V
tomto zmysle musí ísť o určitú sústavnosť (trvalosť) konania popísaného v § 208 ods. 1 písm. a) až e)
Trestného zákona, ktoré práve svojou bezohľadnosťou, hrubosťou, či bolestivosťou pociťuje poškodená
osoba ako fyzické alebo psychické utrpenie. Poškodená sa vo svojich výpovediach nikdy nevyjadrovala
o traume, ktorú by utrpela v dôsledku správania svojho manžela a opätovne aj s odstupom času

zdôrazňuje, že je presvedčená, že nie je týranou ženou. Sama priznáva - bez akejkoľvek obavy o seba
či svoje deti - že nezhody v manželstve boli vyvolané zo strany oboch manželov. Aj skutok popísaný
v bode 1) rozsudku prežívala veľmi stresujúco a pod tlakom okolností sa zamerala len na negatívne
činy svojho manžela. Niekoľkokrát sama uviedla, že z obžalovaného nemá strach, navštevuje ho vo
väzbe a dohodli sa na rozvode. Nie každé problematické spolužitie manželov musí byť automaticky
považované za týranie a ak súd odsúdil obžalovaného za tak závažný zločin, akým je týranie blízkej a

zverenej osoby, potom odôvodnenie rozsudku o vine a treste obžalovaného by nemalo nechať priestor
pre pochybnosti o takomto závere súdu. Poškodená je v komunikácii s MUDr. O., všeobecným lekárom
pre dospelých. Pre krátkosť času pred verejným zasadnutím však nebolo objektívne možné zabezpečiť
iný psychologický znalecký posudok poškodenej, ktorý považuje v tejto trestnej veci za nevyhnutný.
Pošk. Z. G. sa však vyjadrila, že súhlasí s opätovným vyšetrením. Podľa názoru jej všeobecného

lekára je u nej predbežný záver „únavného syndrómu“ na podklade reaktívnej psychózy s depresívnym
ladením a organifikáciou psychických ťažkostí. MUDr. O. navrhuje komplexnú liečbu, aby sa predišlo
trvalej psychickej poruche. V tejto súvislosti navrhol upriamiť pozornosť odvolacieho súdu aj na dopad
odsudzujúceho verdiktu na jeho rodinu. Objektom trestného činu týrania v tomto konkrétnom prípade
má byť jeho manželka. Trestné konanie, ktorého výsledkom má byť primeraný trest, má postihovať

predovšetkým páchateľa trestného činu, nie jeho blízkych. Podľa predbežného posúdenia všeobecného
lekára možno vidieť, že odsúdenie jeho ako manžela s výmerou tak vysokého trestu odňatia slobody,
ako mu bol uložený súdom prvého stupňa, priamo negatívne ovplyvňuje psychiku poškodenej. Je
možné, že namiesto syndrómu týranej ženy, ktorý mohol byť u poškodenej nesprávne diagnostikovaný,
je tu iný syndróm, a to únavný syndróm, či dokonca syndróm straty blízkej osoby. Takýto dôsledok jeho

stíhania pre trestný čin týrania, nie je rozhodne v záujme poškodenej, ktorá môže pociťovať následky
straty otca svojich detí a spoluživiteľa rodiny možno ešte nepriaznivejšie, ako konanie, ktoré vyhodnotil
prvostupňový súd ako jej týranie. Poškodená nezľahčuje jeho konanie ani zodpovednosť, usiluje sa
však jasným a jednoduchým spôsobom vysvetliť, že konanie jeho ako jej manžela nebolo takej
závažnej povahy, aby spadalo pod kvalifikáciu trestného činu týrania. Nedôslednosť prvostupňového

súdu vo vymedzení jeho konania, za ktoré je stíhaný, spočíva aj v určení obdobia, na ktoré sa malo
údajné týranie vzťahovať, keď súd prvého stupňa pri tomto nepresnom údaji vychádzal len z veľmi
nepresného vyjadrenia staršej dcéry E. G. a svedka A. N. (ten priamym svedkom fyzických ani slovných
útokov ani nebol). Nikto zo spomenutých svedkov však neuviedol žiadne konkrétne útoky, ktoré sa
mali odohrať v roku 2008, či v iných nasledujúcich rokoch. V konkrétnych prípadoch musí byť výklad

a použitie pojmu „závažnejším spôsobom konania“ skutkovo a právne urobené mimoriadne starostlivo
tak, aby skutkovo a právne zodpovedalo obsahu tohto zákonného ustanovenia, ale tiež ochrannej funkcii
trestného práva všeobecne. Aj celkový opis údajného týrania zo strany poškodenej ako aj svedkyne E.
G. je pomerne nepresný, t.z. nekonkretizovaný časovým údajom takého protiprávneho konania, ktoré
by mohlo v súhrne s inými, podobne bližšie konkretizovanými konaniami naplniť skutkovú podstatu

trestného činu týrania. Pritom podľa súdnej praxe možno pojem „dlhší čas“ všeobecne vykladať tak,
že nejde len o určitý časový úsek, ale tiež o to, aby v „celom“ tomto časovom úseku v jeho priebehu
bol ovplyvňovaný obvyklý spôsob života poškodenej a bolo spôsobované fyzické a psychické utrpenie.
Jedinou osobou, ktorá však potvrdzuje výpoveď poškodenej, je jej dcéra E. G., ktorá však napriek
dostatočnému veku nebola podrobená znaleckému skúmaniu, ktorým by sa znalec - psychológ mohol

vyjadriť k vierohodnosti jej výpovede. Postupom a závermi okresného súdu nemožno hovoriť o zistení
skutkového stavu, o ktorom by neexistovali určité pochybnosti. Záverom možno súdu prvého stupňa
- okrem nedostatočného zistenia skutkového stavu - vyčítať aj isté procesné pochybenia, keď sa v
trestnom spise nenachádzajú prepisy výpovedí všetkých svedkov na hlavnom pojednávaní konanom
dňa 20.4.2017. Tieto výpovede neboli v celom rozsahu a podrobnom znení zachytené ani v odôvodnení

rozsudku. Pri výpočte dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní v časti listinných dôkazov sa
objavuje pracovný posudok na obžalovaného, chýba však správa o povesti od obce Z. zo dňa 2.5.2017.
Tento posudok nebol pravdepodobne vzatý do úvahy ani pri ukladaní trestu, keďže ho súd ani v častitýkajúcej sa ukladania trestu nespomína. Podstatným nedostatkom prípravného konania je skutočnosť,
že znalkyňa Mgr. C. nemala pri vyhotovovaní posudku na poškodenú k dispozícii výpoveď poškodenej
zo dňa 20.1.2017, keď bola poškodená vypočúvaná práve k trestnému činu týrania blízkej a zverenej

osoby. Takýto postup v prípravnom konaní možno potom považovať za postup zvýhodňujúci stranu
obžaloby a porušujúci právo rovnosti strán v trestnom konaní. Z uvedených dôvodov je preto v časti
bodu 2 obžaloby potrebné oslobodiť ho spod obžaloby. V prípade, ak by bol odvolací súd presvedčený
o jeho vine z trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby, poukazuje na ďalší odvolací dôvod,
ktorým je neprimerane prísny trest. Tento neadekvátne prísny trest neobstojí, nakoľko je odôvodnený

predovšetkým nesprávnou aplikáciou kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu týrania, na
základe ktorej došlo k zvýšeniu celkovej trestnej sadzby. U neho sú naviac dané predpoklady na použitie
§ 39 ods.1 Trestného zákona, teda na mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby
a to vzhľadom na okolnosti prípadu, keď samotná poškodená odmieta uloženie tak vysokého trestu a
žiada spravodlivý rozsudok pre svojho manžela. Takisto jeho pomery odôvodňujú použitie mimoriadneho
zníženia trestu. On bol po celý svoj život bezúhonný a pracujúci občan, otec a manžel. V práci je vnímaný

ako spoľahlivý zamestnanec, hodnotenie jeho zamestnávateľa ani hodnotenie od obce nekorešponduje
so závermi znaleckého posudku na jeho osobu. S rodinou absolvoval viacero výletov a dovoleniek.
Poškodená sa o ňom vyjadrila aj tak, že vedel byť aj vzorový manžel, v súčasnosti mladším dcéram
chýba, keďže pomáhal manželke pri starostlivosti o deti, keď ona bola v práci. Zo správy o povesti
od obce vyplýva, že chodil po deti do škôlky a do školy, často sa v okolí obce spolu prechádzali.

Je zrejmé, že nie je nebezpečným pre spoločnosť, práve naopak, podľa informácie od obce pôsobí
obžalovaný viac ako 20 rokov ako dobrovoľný hasič. V tejto súvislosti možno spomenúť aj nedôvodnosť
uloženia protialkoholického liečenia, keď podľa znaleckého posudku nebola u neho zistená závislosť na
alkohole a túto skutočnosť nepotvrdzuje ani správa od obce Z. (ide pritom o malú obec s okolo 1000
obyvateľmi). Uložený trest by mal v každom prípade odrážať spoločenskú potrebu na ochrane záujmov

chránených Trestným zákonom, ktoré mali byť daným trestným činom ohrozené či porušené. Vymeraný
trest vo výške 10 rokov nepodmienečne neodráža účel a základné zásady Trestného zákona pri ukladaní
trestov. Vychádzajúc z princípov humánnosti pri ukladaní trestu súdna prax v tomto smere aj fakticky
postupuje tak, že pri ukladaní trestov páchateľom v zásade u prvotrestaných osôb vystupuje do popredia
výchovná zložka trestu pred represívnou. Jeho uväznenie na tak dlhú dobu neprospeje ani spoločnosti,

ani jeho rodine. Práve jeho rodina bude najviac pociťovať absenciu zodpovednosti otca, ktorý je povinný
vyživovať a starať sa o svoju rodinu. Pre spoločnosť a štát je uväznenie každej osoby príťažou a to najmä
v tom prípade, ak sa dá náprava dosiahnuť trestom kratšieho trvania. Vzhľadom na vyššie uvedené
navrhol Krajskému súdu v Trenčíne, aby ho v zmysle § 322 ods. 3 Trestného poriadku spod obžaloby
oslobodil alebo aby v zmysle § 322 ods. 1 Trestného poriadku rozhodnutie Okresného súdu Trenčín

sp.zn. 4T/28/2017 zrušil a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie.

Príbuzní obžalovaného - rodičia A. G. a B. G., brat P.. S. G. a sestra A. U. - v písomných dôvodoch
odvolania podaného v prospech obžalovaného poukázali na to, že sú presvedčení o nespravodlivosti a
neprimeranej prísnosti uloženého trestu odňatia slobody obžalovanému N. G. vzhľadom najmä k tomu,

že v jeho osobe ide o doposiaľ bezúhonného občana, riadne pracujúceho a snažiaceho sa zabezpečiť
starostlivosť o svoju rodinu. Nemajú pochybnosti o nesprávnosti jeho konania a ani takéto konanie
neschvaľujú, avšak ako osoby čiastočne znalé pomerov v jeho rodine nesúhlasia s názorom, že v
jeho osobe ide o tyrana. Aj keď skutočnosť, že jeho manželstvo s poškodenou nebolo ideálne, bola
verejne známa, pri občasných hádkach, ku ktorým v ňom dochádzalo, tak tieto boli vyprovokované

obojstranne - raz zo strany obžalovaného, inokedy zo strany jeho poškodenej manželky a svojím
priebehom pripomínalo tzv. „talianske manželstvo,“ skladajúce sa z období hádok a udobrovaní. Ak by
bol obžalovaný naozaj svojím správaním „tyran,“ poškodená by si ho po predchádzajúcom rozvode ich
manželstva opätovne určite nebola vzala za manžela. Podľa ich vedomostí bol obžalovaný dobrým a
starostlivým otcom a zo mzdy za prácu, ktorú si vždy riadne vykonával, sa snažil zabezpečiť potreby

celej rodiny a aj v období, keď bol s poškodenou rozvedený, pravidelne platil výživné a o ich deti bolo
vždy riadne postarané. Vznik celej situácie vnímajú čiastočne ako plánovanú zo strany poškodenej, s
cieľom opätovne sa rozviesť, poznajúc pritom nesúhlasné stanovisko obžalovaného i jeho viazanosť
na maloleté dcéry T. a F. G.. Túto skutočnosť potvrdzuje aj podaná žiadosť poškodenej o rozvod ich
manželstva v krátkej dobe po zadržaní obžalovaného. Obžalovanému uložený dlhodobý trest odňatia

slobody vo výmere 10 rokov podľa ich názoru neprospeje nikomu, keď predovšetkým obžalovanému
spôsobí stratu zamestnania a po jeho vykonaní faktickú nemožnosť opätovne sa zamestnať a naviac
starostlivosťovšetkydetizostanevýlučnenapoškodenej.Napodkladeuvedenýchdôvodovsadomáhali
opätovného starostlivého zváženia celého prípadu a oslobodenia obžalovaného spod obžaloby.Poškodená Z. G. v písomnom vyjadrení k napadnutému rozsudku (svoje podanie nazvala žiadosť
o zníženie trestu) i na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu poukázala na to, že jej manželstvo s

obžalovaným bolo striedavo a najmä spočiatku bezproblémové a neskôr už častejšie problémové s tým,
že problémy sa začali stupňovať po jej nástupe do zamestnania po ukončení materskej dovolenky a po
vyhrotení konfliktov ona v roku 2015 od obžalovaného odišla aj s deťmi ku svojim rodičom a obžalovaný
po počiatočnom prísľube nápravy vo svojom správaní svoj sľub dodržal iba do určitého času. V októbri
2016 došlo medzi nimi k ďalšej vypätej situácii, po ktorej ona s deťmi opustila spoločnú domácnosť a

v čase keď ich obžalovaný po tom, čo ich našiel u jej rodičov, žiadal o návrat domov tak intenzívne, že
vykopol vchodové dvere domu ich rodičov, ona radšej privolala políciu. Dnes si uvedomila, že situácia
nebola až taká vážna a pod tlakom okolností bola aj jej prvotná výpoveď na polícii zameraná výlučne na
všetky negatívne činy manžela. Neskôr sa podrobila aj psychologickému vyšetreniu, ktorého termín však
nebol vhodne určený vzhľadom k jej - v krátkej dobe pred ním - absolvovaným trom nočným zmenám,
v dôsledku čoho bola počas psychologického vyšetrenia veľmi vyčerpaná, v strese a v nepohode. S

odstupom času však môže potvrdiť, že z obžalovaného nemá strach a že sú schopní dohodnúť sa nielen
na rozvode, ale aj na ďalšej starostlivosti o ich spoločné deti, o ktoré sa obžalovaný veľmi dobre staral
a aj s nimi mal výborný vzťah. Jeho odsúdenie neprospeje nikomu, keď predovšetkým príde o prácu a
tiež nebude mať možnosť podieľať sa na výchove detí. Ona sa v súčasnej dobe necíti byť osobou so
syndrómom týranej manželky a tento jej subjektívny pocit potvrdili aj jej lekárske vyšetrenia u MUDr. O.,

ktorý ju odporučil na vyšetrenie k psychologičke S. Z. s tým, že psychologička sa vyjadrila o potrebe
jej dlhodobejšieho liečenia.

Prokurátorka Krajskej prokuratúry v Trenčíne navrhla odvolanie obžalovaného N. G. ako nedôvodné
zamietnuť podľa § 319 Tr. por. s poukazom na to, že všetky výroky napadnutého rozsudku, t. j. výroky

o vine, o uloženom treste odňatia slobody a o spôsobe jeho výkonu, považovala za vecne správne a v
súlade so zákonom s poukazom na to, že podľa jej názoru vyhotovenie kontrolného znaleckého posudku
nie je potrebné, nakoľko k okolnostiam súvisiacim s osobou poškodenej z hľadiska jej psychiatrického
posúdenia, ktoré navrhol obhajca, došlo až v čase po spáchaní prejednávaného skutku.

Krajský súd na podklade podaných odvolaní, ktoré mu spolu so spisom boli predložené dňa 19. mája
2017, na verejnom zasadnutí dňa 29. júna 2017 postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť obžalovaným a jeho príbuznými napadnutých výrokov rozsudku o vine a
treste odňatia slobody, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Uvedeným postupom
zistil, že uložený trest odňatia slobody bol obžalovanému uložený v rozpore zo zákonom, je neprimeraný

a odvolanie obžalovaného N. G. je dôvodné len vo vzťahu k výroku o treste odňatia slobody a spôsobe
jeho výkonu. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd v konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku,

nezistil pochybenia, ktoré by mohli mať podstatný vplyv na objasnenie veci a uplatnenie práva
obžalovaného na obhajobu, ktoré v plnom rozsahu tak v prípravnom konaní, ako aj v konaní pred
súdom využil. Súd prvého stupňa vykonal kontradiktórnym spôsobom všetky potrebné dôkazy v
rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a tieto správne vyhodnotil jednotlivo i
vo vzájomnej súvislosti tak, ako mu ukladajú ustanovenia § 2 ods. 10 a 12 Tr. por. a dospel ku

správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom. Súd prvého stupňa svoje skutkové zistenia správne
oprel nielen o výpovede a obhajobné vyjadrenia obžalovaného N. G., ale predovšetkým o svedecké
výpovede samotnej poškodenej Z. G. (a to hodnotiac i postupné zmeny jej výpovede v prospech
obžalovaného), svedkyne E. G., vo vzťahu ku skutku pod bodom 1 tiež poškodeného A. N., tiež
o závery znaleckého posudku vypracovaného znaleckou organizáciou Centrum duševného zdravia,

s.r.o. z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia psychiatrie, záverov znaleckého posudku znalkyne
Mgr. F. C. z odboru psychológie, klinickej psychológie dospelých vo vzťahu k poškodenej Z. G., tiež z
listinných dôkazov a z nich najmä zápisnice o ohliadke miesta činu s fotodokumentáciou (vo vzťahu
ku skutku pod bodom 1), ako aj o ďalšie listinné dôkazy, na ktoré v napadnutom rozsudku podrobne
poukázal. Svoje skutkové zistenia vo vzťahu ku skutkom pod bodom 1/ a pod bodom 2/ podrobne, vecne

správne a presvedčivo odôvodnil v napadnutom rozsudku a na ich podklade dôvodne neakceptoval
obhajobné tvrdenia obžalovaného N. G., ktoré boli v podstate len opakovaním jeho obranných tvrdení
počas celého trestného konania, pretože boli v rozpore s uvedenými vo veci vykonanými dôkazmi, o
zákonnosti vykonania a vierohodnosti - včítane znaleckého posudku znalkyne z odboru psychológie,odvetvia klinickej psychológie dospelých Mgr. F. C. - ktorých dôkazov nemal pochybnosti ani odvolací
súd. Odvolací súd po preskúmaní veci vzhľadom na uvedené dôvody dospel k rovnakým skutkovým
zisteniam ako súd prvého stupňa, pretože dôkazy, ktoré vykonal súd prvého stupňa, na ktoré podrobne

poukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku a o zákonnosti vykonania ktorých i o ich vierohodnosti
nie sú žiadne pochybnosti, vytvárajú ucelenú reťaz dôkazov, ktorými bolo spoľahlivo preukázané, že ako
žalovaný skutok pod bodom 1/, tak aj žalovaný skutok pod bodom 2/ sa stali a že ich spáchal obžalovaný
N. G..

Vychádzajúc z takto správne zisteného skutkového stavu súd prvého stupňa nepochybil ani pri právnom
posúdení konania obžalovaného N. G. a to pod bodom 1) ako prečinu porušovania domovej slobody
podľa § 194 ods.1, ods.2 písm.b) Tr.zák. a pod bodom 2) ako zločinu týrania blízkej osoby a zverenej
osoby podľa § 208 ods.1 písm.a), ods.3 písm.d) Tr.zák. s poukazom na § 138 písm.b) Tr.zák. zhodne
s obžalobným návrhom, pričom svoje závery v tomto smere v napadnutom rozsudku tiež podrobne a
zákonu zodpovedajúcim spôsobom odôvodnil.

Odvolací súd s poukazom na vo veci vykonané dôkazy dospel nielen k rovnakým skutkovým zisteniam,
ale aj k rovnakým právnym záverom ako okresný súd, preto ani v tomto smere nezistil dôvody na
zmenu napadnutého rozsudku, ani v tomto smere odvolacie námietky obžalovaného nepovažoval za
opodstatnené a v podrobnostiach poukazuje na vecne správne odôvodnenie napadnutého rozsudku vo

vzťahu ku skutkovým zisteniam a právnemu posúdeniu konania obžalovaného, s ktorými sa stotožnil.
Obžalovaný pod bodom 1) neoprávnene vnikol do obydlia iného (jeho svokra A. N.) a neoprávnene
tam zotrval a uvedený čin spáchal prekonaním prekážky, ktorej účelom bolo zabrániť vniknutiu a pod
bodom 2) blízkej osobe (svojej manželke Z. G.) spôsobil fyzické utrpenie a psychické utrpenie a to bitím,
kopaním, údermi, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu,

citovým vydieraním a uvedený čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas, preto okresný
súd správne zistené konanie posúdil v súlade so zákonom, keď obžalovaného N. G. uznal za vinného
pod bodom 1) z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods.1, ods.2 písm.b) Tr.zák. a pod
bodom 2) zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods.1 písm.a), ods.3 písm.d)
Tr.zák. s poukazom na § 138 písm.b) Tr.zák.

Odvolací súd však zistil, že súd prvého stupňa nepostupoval vecne správne pri ukladaní trestu odňatia
slobody,priurčenídruhuavýmerytrestuobžalovanémuN.G..Vzhľadomnasprávnyprávnyzáverovine
mal okresný súd ukladať obžalovanému N. G. trest odňatia slobody podľa trestnej sadzby ustanovenej v
§ 208 ods. 3 Tr. zák. (od 7 do 15 rokov) a po znížení hornej hranice postupom podľa § 38 ods. 3 Tr. zák.

vzhľadom na prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností (jedna poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm.j)
Tr.zák. spočívajúca v tom, že viedol pred spáchaním trestného činu riadny život a žiadna priťažujúca
okolnosť) v rámci rozpätia od 7 rokov až do 12 rokov a 4 mesiace. Nepodmienečný trest odňatia slobody
uloženýobžalovanémuokresnýmsúdomvovýmere10rokovjevšakneprimeraneprísnyanezodpovedá
všetkým zákonným hľadiskám stanoveným pre jeho ukladanie v zmysle § 34 ods. 1 až 4 Tr. zák.

Okresný súd totiž dostatočne nezohľadnil, že konaním obžalovaného neboli poškodenej spôsobené až
tak závažné následky a najmä v neprospech obžalovaného dvakrát prihliadal na priťažujúcu okolnosť
spočívajúcu v tom, že spáchal viac trestných činov, hoci táto okolnosť bola už dôvodom na postup podľa
§ 41 ods.2 Tr. zák., t. j. na zvýšenie hornej hranice trestnej sadzby ustanovenej v § 208 ods. 3 Tr. zák.
o jednu tretinu. Za tejto situácie a s prihliadnutím na všetky zistené okolnosti prípadu, ako aj na povahu

a konkrétny stupeň závažnosti obžalovaným spáchaných trestných činov (predovšetkým trestného činu
pod bodom 2) i zistené pomery obžalovaného a možnosti jeho nápravy je dostatočne odôvodnený záver,
že na splnenie účelu trestu, jeho individuálnej i generálnej prevencie postačí aj trest kratšieho trvania
uložený na dolnej hranici trestnej sadzby upravenej postupom podľa § 38 ods. 3 Tr. zák..

Vzhľadom na uvedené dôvody a na podklade odvolania obžalovaného, tiež jeho príbuzných - oboch
rodičov, brata a sestry - zrušil odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku o treste odňatia slobody a o
spôsobe jeho výkonu a zistené pochybenie v uvedenom smere sám napravil v prospech obžalovaného
N. G.. Obžalovanému uložil podľa § 208 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j) Tr. zák., § 38 ods. 3 a
§ 41 ods.2 Tr. zák. úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov a na výkon trestu

odňatia slobody zaradil obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom
stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák., keďže v tomto smere vecne správne postupoval už okresný
súd. Takto stanovený trest, spolu s uloženým ochranným ambulantným protialkoholickým liečením podľa
§ 73 ods.2 písm.c), písm.d) Tr.zák., ktoré bolo dôvodne a v súlade so zákonom okresným súdom uloženéobžalovanému a vo vzťahu ku ktorému výroku odvolací súd nezistil dôvody na zmenu napadnutého
rozsudku, zodpovedá všetkým zákonným hľadiskám stanoveným pre jeho ukladanie v zmysle § 34 ods.
1 až 4 Tr. zák. a zohľadňuje všetky zistené okolnosti prípadu, konkrétny stupeň závažnosti spáchaných

trestných činov i zistené pomery obžalovaného a možnosti jeho nápravy z hľadiska účelu trestu, jeho
individuálnej i generálnej prevencie, pričom uložený trest odňatia slobody v takto stanovenej výmere je
dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia obžalovaného spoločnosťou.

Vzhľadom na uvedené dôvody a na podklade odvolania obžalovaného a jeho príbuzných (viď vyššie)

zrušil odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 321 ods.1 písm.d), ods.2 Tr.por. vo výroku o treste
odňatia slobody a o spôsobe jeho výkonu a zistené pochybenie v uvedenom smere na podklade § 322
ods.3 Tr.por. sám napravil v prospech obžalovaného N. G. spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.