Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, May 25, 2016

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 17C/171/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114212451
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Kačmár
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2016:3114212451.4

Uznesenie

Okresný súd Trenčín v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, ul.
Údernícka 5, IČO: 35724803, zastúpený zástupcom: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, ul.
Údernícka 5, proti odporcovi: K. J., bytom W., ul. F. 1, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu:
Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, so sídlom v Bratislave, Šafárikovo nám. 7, zastúpený JUDr.
Bohdanom Jakubisom, advokátom so sídlom v Bratislave, ul. Dobrovičova 13, o zaplatenie 5.202,71 eur

s príslušenstvom, sudcom JUDr. Erikom Kačmárom, takto

r o z h o d o l :

. Súd konanie z a s t a v u j e.

II. Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

III. Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu súd náhradu trov konania

n e p r i z n á v a .

IV. Navrhovateľovi s a v r a c i a súdny poplatok vo výške 305,30 eur prostredníctvom obchodnej
spoločnosti Slovenská pošta, a.s..

o d ô v o d n e n i e :

ktorým sa navrhovateľ domáha, aby súd rozhodol o splnení povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi

sumu 5.202,71 eur spolu s príslušenstvom. Navrhovateľ na základe výzvy súdu zaplatil za podaný návrh
súdny poplatok vo výške 312 eur. V konaní ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, a to zo zmluvy o
úvere, ktorú uzatvoril odporca s bankou (pôvodným veriteľom, postupcom pohľadávky na navrhovateľa).
Pojednávanie vo veci doposiaľ nezačalo.

Podaním zo dňa 12.09.2014 doručeným súdu dňa 17.09.2014 vstúpil na základe vlastného podnetu

do konania vedľajší účastník na strane odporcu, a to Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov. V konaní
je vedľajší účastník zastúpený zástupcom pre celé konanie, advokátom JUDr. Bohdanom Jakubisom.
O prípustnosti vedľajšieho účastníka v tomto konaní bolo rozhodnuté uznesením zo dňa 19.12.2014 a
uznesením zo dňa 16.07.2015, ktoré obe nadobudli právoplatnosť dňa 23.12.2015.

Dňa 05.02.2015 bolo súdu doručené vyjadrenie vedľajšieho účastníka, v ktorom namietal nedostatok

aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa v konaní. Zároveň si vedľajší účastník uplatnil právo na náhradu
trov konania, ktoré vyčíslil. Dňa 06.04.2016 doručil súdu svoje ďalšie písomné vyjadrenie, v ktorom
citoval z rozhodnutí vybraných krajských súdov.

Dňa 13.05.2016, pred začatím pojednávania vo veci samej, bolo súdu doručené písomné podanie
právneho zástupcu navrhovateľa, ktorého obsahom bolo späťvzatie návrhu v celom rozsahu. Toto

späťvzatie návrhu navrhovateľ neodôvodnil. Dňa 12.05.2016 bolo súdu doručené písomné podanie
právneho zástupcu vedľajšieho účastníka, v ktorom vyjadril svoj nesúhlas so späťvzatím návrhu. Takistosi v prípade, že súd konanie zastaví, uplatnil právo na náhradu trov zastaveného konania, ktoré
pozostávajú z trov právneho zastúpenia. Uviedol, že tieto trovy konania je potrebné považovať za účelné
a citoval z nálezu Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS 457/2014, Krajského súdu v Prešove a Krajského

súdu v Banskej Bystrici. Celkovo výšku trov konania vedľajšieho účastníka vyčíslil v sume 947,55 eur
za 5 úkonov právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie vo veci samej, doplňujúce
vyjadrenie, vyjadrenie so závermi krajských súdov, vyjadrenie k späťvzatiu návrhu).

Podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku navrhovateľ môže za konania vziať späť návrh na

jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh
vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa § 96 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím
návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v
konaní.

Podľa § 96 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je
účinný, akdôjdekspäťvzatiunávrhuskôr, nežsazačalopojednávanie,aleboakideospäťvzatienávrhu
a rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd
rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

Navrhovateľ vzal návrh na začatie konania späť v celom rozsahu. Preto súd podľa citovaného
ustanovenia zákona konanie zastavil. Podľa § 96 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku nesúhlas
odporcu (resp. vedľajšieho účastníka) so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu
skôr, než sa začalo pojednávanie. Preto je nesúhlas vedľajšieho účastníka so späťvzatím návrhu

irelevantný.

Podľa § 146 ods.1 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Podľa§146ods.2Občianskehosúdnehoporiadkuakniektorýzúčastníkovzavinil,žekonaniesamuselo
zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy.

Pri rozhodovaní o náhrade trov zastaveného konania súd skúmal aj zavinenie účastníkov na zastavení
konania, pričom konštatuje, že zastavenie konania zavinil navrhovateľ, pretože vzal návrh späť, a to nie

pre správanie odporcu. Preto pri rozhodovaní o trovách konania rozhodol podľa citovaného ustanovenia
§ 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Vzhľadom k tomu, že odporcovi v konaní žiadne trovy
nevznikli, rovnako si právo na náhradu trov konania neuplatnil, súd mu náhradu trov konania nepriznal.

Vzhľadom k tomu, že v konaní vystupuje aj vedľajší účastník na strane odporcu, súd rozhodoval aj

o náhrade trov vedľajšieho účastníka. Pri rozhodovaní o priznaní náhrady trov konania vedľajšiemu
účastníkovi sa súd riadil nasledujúcou právnou úvahou:

Právne postavenie vedľajšieho účastníka v občianskom súdnom konaní, teda procesné práva a
povinnosti vedľajšieho účastníka sú v Občianskom súdnom poriadku upravené v ustanoveniach §

93, § 153d, § 201. Z týchto ustanovení je zrejmé, že vedľajší účastník sa môže zúčastniť konania
popri navrhovateľovi alebo odporcovi buď ak má právny záujem na výsledku konania ( s výnimkou
konania o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je), alebo ak
ide o právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa antidiskriminačného zákona,
zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele alebo zákona č. 250/2007

Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Pre jeho právne postavenie je však najpodstatnejšie, že ustanovenie §
93 ods.4 Občianskeho súdneho poriadku mu priznáva rovnaké práva a povinnosti aké má účastník.
V konaní však koná iba sám za seba, pričom ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v
konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností. Z uvedeného možno vyvodiť záver,
že vedľajší účastník ma rovnaké procesné práva a povinnosti ako účastník, pričom nie je zástupcom

tohto účastníka, pretože koná iba za seba. Jeho procesné úkony sú tak iba jeho úkonmi, avšak tieto
úkony majú v konaní rovnaké právne následky, ako keby ich uskutočnil účastník, na strane ktorého v
konanívystupuje.Občianskysúdnyporiadokpotomvustanoveniach§153da§201špecifikujeprocesné
postavenie vedľajšieho účastníka, a to v prípadoch práva na podanie odvolania proti rozhodnutiu súduprvéhostupňa.Vtýchtoprípadochprávovedľajšiehoúčastníkaobmedzujetak,žeprávopodaťodvolanie
má iba v prípade, ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom
a vedľajším účastníkom. Logickým argumentom a contrario možno vyložiť, že pri ostatných, zákonom

inak pre vedľajšieho účastníka neupravených procesných právach a povinnostiach, má vedľajší účastník
rovnaké práva a povinnosti ako účastníci konania. Žiadne iné ustanovenie v Občianskom súdnom
poriadku, ktoré by upravovalo odlišné postavenie vedľajšieho účastníka neexistuje. Naopak, zákon
celkom jasne ustanovuje, že vedľajší účastník má rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Právny
názor, ktorého dôsledkom je limitácia práv, ale i povinností vedľajšieho účastníka, nemá oporu v žiadnom

z ustanovení zákona. Výklad noriem, ustanovení zákona súdom, nemôže byť v rozpore so samotným
znením ustanovení zákona. V opačnom prípade by súd prebral na seba úlohu normotvorcu, ktorým nie
je.

Zhrnúc vyššie uvedené platí, že ak má účastník právo na náhradu trov konania, také isté práva má aj
vedľajší účastník. V danej veci, ak má odporca právo na náhradu trov zastaveného konania, má toto

právo aj vedľajší účastník na strane odporcu.

Ďalšou právnou otázkou, ktorou sa súd zaoberal v súvislosti s rozhodovaním o náhrade trov konania
vedľajšieho účastníka je otázka, či právne zastúpenie vedľajšieho účastníka, ktorý je združením na
ochranu spotrebiteľa, je účelné. Vzniká legitímna otázka, či takéto združenie nemá mať vlastný „aparát“,

teda či nemá byť patrične personálne vybavené, s prihliadnutím na účel jeho existencie, tak aby
jeho zastúpenie advokátom nebolo samoúčelné. Podstatou existencie vedľajšieho účastníka na strane
odporcu je ochrana práv spotrebiteľov. Vedľajší účastník bol založený za týmto účelom a za týmto
účelomajexistuje.Jesamozrejmé,žerelevantnú,skutočnúochranuprávspotrebiteľovmôžeposkytovať
len odborne vzdelaný personál, znalý všeobecne záväzných právnych predpisov a judikatúry súdov.

Takýmto personálom musí byť toto združenie vybavené, v opačnom prípade, by nemohlo plniť účel, za
ktorým bolo založené. Suplovať plnenie tejto úlohy udelením plnomocenstva advokátom v občianskom
súdnom konaní sa preto súdu javí ako účelové. Podľa názoru súdu tak právne zastúpenie vedľajšieho
účastníka advokátom v tomto konaní nebolo účelné. V danom prípade právny zástupca vedľajšieho
účastníka okrem oznámenia o vstupe vedľajšieho účastníka do konania a udelení generálnej plnej moci

ešte pred začatím tohto konania (založeného v správnom registri súdu Spr) urobil v konaní iba dve
písomné vyjadrenia k veci samej a jedno k späťvzatiu návrhu, pričom si zároveň uplatnil právo na
náhradu trov konania. Po posúdení obsahu písomných vyjadrení k návrhu vo veci samej súd konštatuje,
že ide o posúdenie právne a skutkovo nenáročné, a čo je najpodstatnejšie, ide o vyjadrenie, ktoré
právny zástupca vedľajšieho účastníka zasiela vo viacerých opakujúcich sa prípadoch. V danom prípade

išlo o rovnakú argumentáciu ohľadne nedostatku aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa, premlčania
uplatneného práva a vo vyjadrení zo dňa 05.04.2016 v celej časti o citovanie z judikatúry súdov (teda
nie vlastne vytváraná právna argumentácia). Podľa názoru súdu, berúc do úvahy vyššie uvedené
skutočnosti, tieto vyjadrenia mohol urobiť vedľajší účastník aj bez svojho právneho zástupcu. V opačnom
prípade vzniká legitímna pochybnosť o tom, aký iný význam má potom existencia vedľajšieho účastníka.

Tenvpodstatelenudeľujeplnúmocnajehozastupovanievkonaní,sčímsúspojenéjehotrovy.Ochranu
práv účastníka (spotrebiteľa) tak nezabezpečuje vedľajší účastník, ale ním splnomocnený advokát.

Uvedený názor súdu je v súlade aj s rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
čo vyplýva napr. z jeho uznesenia sp.zn. 6 MCdo 9/2013 z 20.06.2014. V ňom dospel Najvyšší súd

Slovenskej republiky k obdobnému záveru, ktorý je aplikovateľný aj na toto konanie. Najvyšší súd v
ňom okrem iného uviedol, že Občiansky súdny poriadok v ustanoveniach § 142 až 150 ustanovuje
pravidlá pre rozhodovanie súdu o náhrade trov konania. Pre všetky prípady rozhodovania súdu o
náhrade trov konania platí zásada, podľa ktorej môže byť účastníkovi konania priznaná náhrada len
tých trov, ktoré boli potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva (teda nie všetky náklady

majúce povahu trov konania). V prípade rozhodovania o náhrade trov konania pri plnom úspechu vo
veci je táto zásada výslovne uvedená v § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Pojem „účelnosť“
použitý v tomto ustanovení treba chápať ako určitú poistku pred hradením nákladov nesúvisiacich
s konaním, resp. pred nákladmi nadbytočnými, či nadmernými. Pri posudzovaní účelnosti nákladov
vynaložených na právne zastúpenie treba dôsledne rozlišovať, či právne zastúpenie advokátom je

využitím ústavne zaručeného práva na právnu pomoc, alebo či sa jedná skôr o zneužitie tohto práva
na úkor protistrany (napr. zastúpenie v celkom banálnej veci, opakované zastúpenie v tzv. hromadných
- skutkovo a právne takmer totožných veciach, alebo zrejmá snaha zvýšiť náklady konania protistrane
(v tejto súvislosti najvyšší súd poukázal aj na nález Ústavného súdu Českej republiky z 25. 3. 2014sp. zn. I. ÚS 3819/13). Zásada účelnosti trov potrebných na uplatnenie alebo bránenie práva je
vyvoditeľná zo všeobecných zásad efektivity a spravodlivosti občianskeho súdneho konania ako celku
a z ústavnoprávneho princípu proporcionality, chrániaceho primeranosť ako hodnotu právneho štátu.

Primeranosť súvisí s rozumnosťou v práve, ktorá je chápaná ako vyhľadávanie praktickej rovnováhy
v rámci aplikácie práva. Najvyšší súd Slovenskej republiky už v uznesení z 19. marca 2014 sp. zn. 6
MCdo 5/2013 vyslovil záver, že trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom v tzv. hromadných
(skutkovo a právne takmer totožných) veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní, vyhotovených
advokátom, mení len o aktualizáciu a individualizáciu tej - ktorej veci, nemožno považovať za trovy

nevyhnutne (účelne) vynaložené na riadne uplatnenie alebo bránenie práva na súde. Vedľajší účastník
zastúpený advokátom hromadne vstúpil do skutkovo a vecne porovnateľných vecí, pričom v konaní
urobil písomné vyjadrenie k žalobe (prakticky formulárové). Za tejto situácie, ako aj s prihliadnutím na
skutočnosť, že v tomto písomnom podaní zároveň uviedol, že súhlasí s rozhodnutím bez pojednávania,
a že prípadného pojednávania sa on ani jeho zástupca nezúčastní a žiada konať a rozhodnúť v
ich neprítomnosti, sa zastúpenie vedľajšieho účastníka advokátom vo veciach, ktoré spolu napĺňajú

charakteristiku tzv. hromadných vecí, javí ako odporujúce rozumnosti, a teda ako zneužitie práva na
právnu ochranu. To má za následok povinnosť súdov konštatovať neúčelnosť nákladov vynaložených na
právne zastúpenie, a teda ich nepriznanie účastníkovi, ktorý by inak na ich náhradu mal právo. Vedľajší
účastník by svoju úlohu, spočívajúcu v pomoci žalovaným v postavení spotrebiteľa, mohol efektívne
splniť aj bez vynaloženia nadbytočných nákladov na právne zastupovanie v každej skutkovo a právne

takmer totožnej veci. Požiadavke rozumnosti by zodpovedal napríklad taký jeho postup, ktorým by si
vyžiadal právnu službu len na vyhotovenie námietky premlčania, ktorú by potom sám, či už v postavení
vedľajšieho účastníka alebo zástupcu, použil v súdnom konaní vo všetkých porovnateľných veciach.

Aj z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III. ÚS 457/2014, ktorého časť cituje právny

zástupca vedľajšieho účastníka vo svojom podaní zo dňa 09.05.2016, vyplýva, že trovy konania
vzniknuté v súvislosti so zastúpením účastníka advokátom je potrebné zásadne považovať za účelne
vynaložené. Teda ústavný súd toto právo neabsolutizuje, pričom v uvedenom prípade išlo o právne
zastúpenie účastníka konania, a nie vedľajšieho účastníka, ktorého podstatou (zmyslom jeho existencie)
je ochrana práv účastníka, a nie ochrana vlastných práv. Zjednodušene povedané ochranu práv

účastníka (spotrebiteľa) tak nezabezpečuje vedľajší účastník, ale ním splnomocnený advokát.

Záverom súd uvádza, že pripúšťa, že zastúpenie združenia ako vedľajšieho účastníka v občianskom
súdnom konaní advokátom nemusí byť v každom prípade neúčelné. Malo by však ísť o právne zložitejší
prípad, kedy by ani personálne vybavenie združenia na ochranu spotrebiteľa nemuselo postačovať

na riadne a plnohodnotné zastupovanie združenia. O takýto prípad však v prejednávanej veci nešlo.
Ako je uvedené aj vyššie, pri rozhodovaní o náhrade trov konania musí súd vždy posúdiť aj účelnosť
vzniknutých trov, pričom na tejto skutočnosti nič nemení právo účastníka, resp. vedľajšieho účastníka
dať sa v konaní zastúpiť advokátom. V opačnom prípade vzniká legitímna pochybnosť o tom, či právo
dať sa zastúpiť nie je iba zneužitím tohto práva, ktorého cieľom je získanie peňažného plnenia, v podobe

priznaných trov právneho zastúpenia, a to aj s ohľadom na okolnosti, ktoré sú uvedené vyššie.

Podľa § 11 ods.3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v
znení neskorších predpisov, ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“, poplatok splatný podaním návrhu
na začatie konania, podaním odvolania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa podanie

vrátane odvolania a dovolania odmietlo alebo ak sa návrh, odvolanie alebo dovolanie vzali späť pred
prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz. Ak sa návrh na začatie konania
o rozvode manželstva vzal späť po prvom pojednávaní na príslušnom stupni súdov, vráti sa polovica
všetkých zaplatených poplatkov. V konaní o preskúmaní rozhodnutia orgánu verejnej správy sa poplatok
vráti, ak sa návrh na začatie konania vzal späť pred prejednaním veci alebo ak bolo konanie zastavené

z dôvodu, že účastník nebol v konaní riadne zastúpený.

Podľa § 11 ods.4 zákona o súdnych poplatkoch okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý
sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej však
6,70 eur. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.

Vzhľadom ku skutočnosti, že súd konanie zastavil pre späťvzatie návrhu pred prvým pojednávaním,
zároveň rozhodol podľa § 11 ods.3 zákona o súdnych poplatkoch o vrátení súdneho poplatkunavrhovateľovi, ktorý zaplatil za návrh na začatie konania v sume 312 eur, pričom ho krátil o sumu 6,70
eur podľa § 11 ods.4 zákona.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tomto súde.
Odvolanie musí obsahovať označenie rozhodnutia proti ktorému odvolanie smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha. Odvolanie musí byť vlastnoručne podpísané a datované. Rozsah v akom sa rozhodnutie
napáda a dôvody odvolania možno rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. O odvolaní
bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne.