Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 1, 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/146/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116209035
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8116209035.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: KRUK Česká

a Slovenská republika s.r.o., so sídlom Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, právne
zastúpenéhoŠMÍDAadvokátníkancelář,s.r.o.,sosídlomSvornosti43,82109Bratislavaprotižalovanej:
M. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XX, XXX XX K., o zaplatenie 2 668,05 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalobca nemá nárok na náhradu trov konania a žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou došlou súdu dňa 02.05.2016 sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia sumy vo výške
2 668,05 € spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1 902,45 € od

04.10.2014 až do zaplatenia.
1.1. Žalobca v žalobe uviedol, že dňa 20.07.2011 uzatvorili právny predchodca žalobcu Slovenská
sporiteľňa, a.s. a žalovaný zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX. Na základe uvedenej zmluvy poskytla
Slovenská sporiteľňa žalovanému bezúčelový úver vo výške 1 999 €. Žalovaný sa zaviazal úver hradiť
formou 120-tich mesačných splátok vo výške 14,92 € do dňa 31.07.2011 a vo výške 40,49 € odo dňa
20.08.2011 vždy k 20-temu dňu v mesiaci. Vzhľadom na to, že žalovaný úver nehradil tak ako sa
zmluvnezaviazaladostalsadoomeškania,Slovenskásporiteľňažalovanéhovýzvouzodňa08.09.2014

vyzvala k úhrade, upozornila ho na možnosť mimoriadneho zosplatnenia úveru, ale keďže žalovaný
výzve nevyhovel, Slovenská sporiteľňa úver dňa 03.10.2014 na základe ustanovenia článku 7.6.1 VOP
zosplatnila.
1.2. Predmetná pohľadávka vrátane jej príslušenstva bola na žalobcu postúpená zmluvou o postúpení
pohľadávok zo dňa 29.10.2014. Istina predstavovala výšku 1 902,45 € a príslušenstvo výšku 798,39 €,
pričom pozostáva zo zmluvného úroku 731,66 €, zmluvného úroku z omeškania 33,94 €, zákonného
úroku z omeškania odo dňa zosplatnenia do postúpenia 32,79 €.

2. Súd vo veci rozhodol na pojednávaní konanom dňa 01.06.2017 v neprítomnosti strán sporu, pričom
vykonal dokazovanie obsahom listín tvoriacich súdny spis a zistil nasledujúce:
2.1. Zo zmluvy o splátkovom úvere (č.l. 3 - 5) vyplynulo, že Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytla
žalovanému úver vo výške 1 999 €. Parametre úveru boli nasledujúce:
- úroková sadzba 17,90 % ročne,
- spracovateľský poplatok 39 €,

- poplatok za správu úveru 2,99 €,
- výška splátky do 31.07.2011 vo výške 14,92 €,
- výška splátky od 20.08.2011 vo výške 40,49 €,
- počet splátok 119 od 20.08.2011,- konečná splatnosť úveru 20.06.2021,
- RPMN 23,22 %,
- priemerná hodnota RPMN 17,62 %,

- celková čiastka spojená s úverom 4 706,55 €.
2.2. Z listu Slovenskej sporiteľne adresovanej žalovanému zo dňa 08.09.2014 vyplynulo, že žalovaný bol
upozornený na omeškanie so zaplatením sumy 819,09 € ako aj na to, že v prípade ak tento nedoplatok
nezaplatí, pristúpi Slovenská sporiteľňa k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru.
2.3. Listom zo dňa 06.10.2014 (č. l. 15) s názvom Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti,

Slovenská sporiteľňa oznámila žalovanému, že nastal prípad porušenia v zmysle bodu 7.6.1 písm.
a) VOP, t. j. omeškanie so splatením splátky úveru, ktoré trvá viac ako tri mesiace, a preto dňom
03.10.2014 vyhlasuje mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru, pričom suma vo výške 2 668,05 € mala
byť zaplatená do 15 dní od prevzatia tohto oznámenia.

3. Listom zo dňa 23.03.2017 (č. l. 50) vyzval súd žalobcu, aby tento v lehote 14 dní:

- zaslal rozpis všetkých splátok úveru v členení na istinu, úroky a poplatky,
- zaslal prehľad všetkých platieb žalovaným zaplatených a ich započítanie na jednotlivé splátky a ich
súčasti,
- preukázal ako dospel k sume žalovanej istiny, úrokov a úrokov z omeškania,
- zaslal všetky doklady a výstupy z registrov, na základe ktorých bola overovaná bonita žalovaného.

3.1. Na predmetnú výzvu reagoval žalobca podaním došlým súdu dňa 10.04.2017 (č. l. 53), v ktorom
uviedol, že nedisponuje rozpisom všetkých splátok úveru ani dokladmi, na základe ktorých jeho právny
predchodca overoval bonitu žalovaného. Súdu zaslal platobnú históriu s rozkladom na jednotlivé súčasti
úveru. Ďalej žalobca uviedol, že istina 1 902,45 € predstavuje neuhradenú istinu úveru, zmluvný úrok
vo výške 731,66 € predstavuje neuhradený riadny úrok z úveru, ktorý bol počítaný od prvého čerpania

úveru dňa 20.07.2011 z neuhradenej istiny úveru vo výške 17,90 % ročne do zosplatnenia úveru dňa
03.10.2014. Zmluvný úrok z omeškania vo výške 33,94 € bol počítaný z neuhradených splátok úveru
vo výške 8 % od prvého omeškania žalovanej, ktoré nastalo dňa 21.09.2011 do zosplatnenia úveru
dňa 03.10.2014. Žalobca súdu zaslal listinu s názvom „Zostava prehľadu úveru nad archívom“, kde sa
uvádzajú nasledujúce pojmy:

- splátka úveru - poplatok,
- splátka úveru - istina,
- splátka úveru - riadny úrok,
- splátka úveru - úrok z omeškania zmluvný
s určitými sumami, pričom na konci tejto listiny je uvedené, že zo strany žalovaného bola celkom

uhradená suma 624,03 €, ktorá bola započítaná na istinu v rozsahu 123,52 €, na poplatky v rozsahu
161,33 €, na riadny úrok v rozsahu 326,99 € a na úrok z omeškania v rozsahu 12,19 €.
3.2. Listom zo dňa 23.03.2017 súd urgoval svoju prechádzajúcu výzvu s tým, že požadované údaje sú
pre jeho rozhodnutie nevyhnutné z dôvodu, že súd považuje úver za neplatne predčasne zosplatnený
pre neskúmanie bonity dlžníka, a napr. aj pre povinnosť prihliadať na premlčanie splátok ex offo.

3.3. Na predmetnú výzvu žalobca nereagoval.

4. Pri svojom rozhodovaní vychádzal súd z nasledujúcich právnych predpisov a úvah:
4.1.Bezúročnosťúveruaneplatnosťpredčasnéhozosplatneniaúveru.Napriektomu,ževčaseuzavretia
zmluvy o spotrebiteľskom úvere dňa 11.10.2012, ustanovenie § 11 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z.

neobsahovalo sankciu bezúročnosti úveru pre porušenie povinnosti dodávateľa skúmať bonitu klienta,
má súd za to, že k takému záveru možno dospieť aj aplikáciou § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka - Výkon
práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať
do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Cieľom § 7 ako aj § 11 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. je, že veriteľ je pri posúdení úverovej

schopnosti klienta povinný brať na zreteľ ako existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky,
tak i skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou
mierou pravdepodobnosti očakávať (napr. predpokladaný príjem z prejednávaného dedičského konania,
predaja nehnuteľnosti, poistného plnenia a pod.).
Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami

spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne
taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru.
Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a
prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde však pritom o získanie stopercentnej istoty, že úverbude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď
z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod.
Z uvedeného je zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí

nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať.
Z textu zákona o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či
zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver.
Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ
vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom (a samozrejme ním aj preukázaných), tak z

informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie
zhromaždiť,vyhodnotiťichdostatočnosťarozhodnúť,čiaktoréinformáciejenevyhnutnéďalejoverovať.
Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný
získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii.
Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto
povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa

potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o
spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť.
Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na
frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných
prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej

výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet a to ako
stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (tj. konkrétne
príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť
alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej
schopnosti nepostačuje.

Súd je presvedčený, že v prípade, ktorý nastal a v ktorom žalobca či už úmyselne alebo konaním hrubo
odporujúcim odbornej starostlivosti zvýšil zadlženosť žalovaného poskytnutím úveru bez skúmania
možnosti ho splácať (žiadne doklady o skúmaní bonity žalovaného súdu predložené neboli), je konaním
hrubo odporujúcim dobrým mravom, aby žalobcovi patrila odmena vo forme úrokov za hazardovanie
s jeho finančnými prostriedkami. Súd teda dospel k záveru, že žalovaný je povinný z prejednávaného

úverového vzťahu vrátiť iba istinu a nie aj úroky. Neskúmanie bonity je zároveň dôvodom pre nemožnosť
predčasného zosplatnenia úveru.
4.2. Krajský súd v Prešove vo veci sp. zn. 6Co/171/2016 k otázke skúmania bonity spotrebiteľa uviedol:
„Podľa čl. 8 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom
úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, členské štáty zabezpečia, že veriteľ pred uzavretím

zmluvy o úvere posúdi úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných informácií získaných, ak je
to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia do príslušnej databázy. Členské
štáty, ktorých právne predpisy ukladajú veriteľovi povinnosť posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa na
základe nahliadnutia do príslušnej databázy, si môžu túto povinnosť zachovať.
V zmysle bodu 26. preambuly smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách

o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS členské štáty by mali prijať vhodné
opatrenia na podporu zodpovedných postupov počas všetkých fáz úverového vzťahu, berúc do úvahy
osobitný charakter svojho trhu s úvermi. Tieto opatrenia môžu napríklad zahŕňať poskytovanie informácií
a vzdelávanie spotrebiteľov vrátane upozornení o rizikách spojených s neplnením zmluvných ustanovení
týkajúcich sa splátok a s nadmernou zadlženosťou. Najmä na rozvíjajúcom sa trhu s úvermi je dôležité,

abyveritelianeposkytovaliúverynezodpovednealebobezpredchádzajúcehoposúdeniaúverovejbonity
a aby členské štáty vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takémuto správaniu a aby stanovili
potrebné opatrenia na sankcionovanie veriteľov v takýchto prípadoch. Bez toho, aby boli dotknuté
ustanovenia o kreditnom riziku uvedené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14.
júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií (1), veritelia by mali byť zodpovední za

individuálne kontroly úverovej bonity spotrebiteľa. Na tento účel by mali mať možnosť využiť informácie,
ktoré im poskytol spotrebiteľ nielen počas prípravy príslušnej zmluvy o úvere, ale aj počas dlhodobého
obchodného vzťahu. Orgány členských štátov by tiež mohli veriteľom poskytnúť vhodné pokyny a
usmernenia. Aj spotrebitelia by mali konať obozretne a dodržiavať svoje zmluvné povinnosti.
V tejto súvislosti Súdny dvor v rozsudku z 27. marca 2014, LCL Le Crédit Lyonnais (C-565/12,

EU:C:2014:190), posudzoval dodržanie takýchto hraníc vymedzených pre režim sankcií, ktorý bol
stanovený zo strany členského štátu, v danom prípade v súvislosti so sankciou spočívajúcou v zániku v
zásade celého nároku veriteľa na úroky v prípade porušenia povinnosti, upravenej v článku 8 smernice
2008/48, preveriť pred uzavretím zmluvy úverovú bonitu spotrebiteľa. Vzhľadom na dôležitosť cieľaochrany spotrebiteľov, ktorý je nerozlučne spojený s povinnosťou veriteľa preveriť úverovú bonitu
dlžníka, Súdny dvor rozhodol, že ak by sa sankcia zániku nároku na úroky oslabila alebo úplne
znefunkčnila, nevyhnutne by z toho vyplývalo, že nemá skutočne odrádzajúcu povahu (pozri v tomto

zmysle rozsudok z 27. marca 2014, LCL Le Crédit Lyonnais, C-565/12, EU:C:2014:190, body 52 a 53)
(bod 64., 65. Rozsudku SD vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Bíróovej)
Žalobca nijako nepreukázal, že by ho zaujímala bonita a stav núdze žalovaného a či žalovaný dokáže
plniť záväzky z úverového vzťahu. Pokiaľ ide o určitú mieru ľahkomyseľnosti žalovaného, odvolací
súd považuje aj ľahkomyseľnosť dlžníka za kvalifikačné kritérium, ktoré je spôsobilé privodiť nadvládu

veriteľa nad dlžníkom. Pokiaľ žalobca ako veriteľ využil takúto ľahkomyseľnosť, musí niesť dôsledky, a
to aj pri nedbanlivosti pri overovaní si bonity žalovaného, životných nákladov a celkovej schopnosti
splácať úver. Žalobca pri poskytovaní úveru zanedbal možnosti a schopnosti žalovaného spotrebiteľa
splácať úver a prvostupňový súd veľmi správne odmietol priznať aj akékoľvek trovy, ktoré sa môžu na
prvý pohľad zdať primerané, ale pre človeka v núdzi potenciálne spôsobilé prispieť k nezvládnuteľnému
zadlženiu. Je dôležité, aby žalovaný ako spotrebiteľ finančnej služby žalobcu nezanevrel na služby

a aby mohol s prehľadom zvládnuť úverový vzťah bez jeho extrémneho navýšenia (čl. 38 Charty
základných práv EÚ) (rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 3Co/151/2013 z dňa 25.09.2013).
Žalobca pri uzatváraní úverovej zmluvy sa zameral len na zistenie príjmových pomerov žalovanej a jej
schopnosť splácať úver vôbec neskúmal. Podľa tvrdenia žalovanej pri uzatváraní zmluvy sa zástupca
žalobcu zaujímal o jej príjmy a o nič iné a to i napriek upozorneniu zo strany žalovanej na existenciu

ďalších úverov. Za dôkaz podporujúci toto tvrdenie je potrebné považovať i samotnú zmluvu o úvere.
V nej okrem údajov zameraných na zamestnanie a príjem žalovanej iné údaje obsiahnuté nie sú. V
priebehu konania žalobca ničím právne významným nepreukázal, aby mal akúkoľvek snahu čo i len
formálne zisťovať celkovú zadlženosť žalovanej a teda jej schopnosť platiť ďalší poskytnutý úver. Cieľom
žalobcu bolo bez akýchkoľvek pochybností dosiahnutie zisku, bez ohľadu na to, že žalovaná vzhľadom

na svoju vysokú zadlženosť množstvom ďalších úverov nebola objektívne schopná dlh takto vzniknutý
uhradiť, nakoľko celková výška mesačných splátok úverov presahovala výšku jej príjmu. Žalobca pri
uzatváraní úverovej zmluvy nepostupoval s náležitou odbornou starostlivosťou a ani so zaužívanou
praxouazvyklosťamipriposkytovaníúverov.Takétojehokonanieniejemožnéhodnotiťinakakokonanie
priečiace sa dobrým mravom v dôsledku čoho je ním uzatvorená zmluva neplatná podľa ustanovenia §

39 Občianskeho zákonníka (rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 7Co/134/2012 zo dňa 24.01.2013).
Dôsledkom podcenenia bonity nie je neplatnosť zmluvy ale neposkytnutie ochrany veriteľovi, ktorý
s hrubou nedbanlivosťou poruší povinnosť s odbornou starostlivosťou posúdiť bonitu spotrebiteľa.
Odvolací súd uvádza, že v tomto smere § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. vôbec nepôsobí
odradzujúco, preto je dôvodné aplikovať ustanovenie generálneho zákona - Občianskeho zákonníka,

a to § 3 ods. 1 o odmietnutí ochrany pri tak závažnom porušení povinnosti veriteľa na finančnom trhu.
To, že žalovaná za stavu finančnej tiesne prijala peňažné prostriedky, je pochopiteľné a prirodzené.
Ide o veľmi častý prípad, kedy sú osoby z dôvodu značne nepriaznivej finančnej situácie dotlačené
vstúpiť do úverových vzťahov. Prístup spotrebiteľa je prirodzený, čo sa ale nedá povedať o veriteľovi,
ktorý je podnikateľom v oblasti sledovanej centrálnou bankou. Poskytovanie úverov a pôžičiek je veľmi

vážnym predmetom podnikateľskej činnosti, pretože pri tomto nejde o odplatu platenú v hotovosti, ale
o odloženú platbu bez toho, aby bolo zrejmé, čo postretne dlžníka po uzavretí zmluvy. Ak je takáto
agenda obzvlášť sledovaná z dôvodu neistých pomerov, ktoré môžu nastať po poskytnutí úveru, potom
musia existovať prísne nároky na vyžadovanie povinnosti konať s odbornou starostlivosťou a vyhodnotiť
bonitu spotrebiteľa, keďže na rozdiel od neistých okolností po uzatvorení zmluvy je stav spotrebiteľa

z pohľadu jeho osobných majetkových pomerov v čase kontraktácie spoznateľný. Je nelogické
až hazardné, poskytovať úver osobe za podmienok, ktoré neprivodia nič iné len následný súdny
spor, exekúciu, navyšovanie zadlženia. V celoštátnom meradle vysoko participujú obdobné úverové
vzťahy na vzniku nadmerného počtu exekúcií (https://www.noviny.sk/ekonomika/123468-na-slovensku-
prebiehaju-viac-ako-3-miliony-exekucii). Ak Súdny dvor uznal ako odradzujúcu sankciu nepriznanie

úrokov pri nezodpovednom prístupe dodávateľa na finančnom trhu pre porušenie konať s odbornou
starostlivosťou, potom je podľa názoru odvolacieho súdu úplne eurokonformné aplikovať § 3 ods. 1
Občianskeho zákonníka a porušenie závažnej povinnosti veriteľa považovať za odporujúce morálke.
Zmyslom a cieľom úverovania nemôže byť sledovanie exekúcie obyvateľstva, najmä u subjektov
personálne vybavených v oblasti právnej ako aj ekonomickej.

OdvolacísúdnepovažovalzapotrebnépredložiťprejudiciálnuotázkuSúdnemudvoruohľadommožnosti
použitia ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že slovenská právna úprava explicitne
neupravuje efektívnu a odradzujúcu sankciu za porušenie vážnej povinnosti na finančnom trhu.
Povolenie splátok (§ 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.) nepredstavuje žiadnu sankciu ale len spôsobsplatenia dlhu a je oprávnené skonštatovať, že slovenská právna úprava nenapĺňa cieľ smernice odradiť
veriteľa od porušovania povinnosti na finančnom trhu.“

5. Nepriznané plnenie - Pri závere súdu o tom, že úver je bezúročný a k jeho platnému predčasnému
zosplatneniu nedošlo, by žalobcovi patrila istina dlžná ku dňu rozhodovania súdu. Vzhľadom na čas
rozhodovania súdu a počet splátok 120 (konečná splatnosť úveru - 20.06.2021) je zrejmé, že všetky
splátky úveru ešte splatné nie sú .
5.1. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka - Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,

premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
5.2. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka - Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh (§ 565 ),
začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
5.3. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa - Orgán rozhodujúci o nárokoch zo

spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
5.4. V jednotlivých splátkach je zahrnutý dohodnutý anuitný úrok, príslušná časť istiny a

poistenie. Podľa www.wikipedia.sk anuita (z lat. annuus - ročný) je
pravidelné (periodické) plynutie pevne stanovených platieb počas určitej špecifikovanej doby.
Anuitná splátka
zostáva počas celej doby splácania rovnaká. Skladá sa z istiny a splátky

úroku . Výška anuitnej splátky sa nemení. Plynule sa mení
výška a pomer istiny a úroku . Z toho vyplýva , že na začiatku
úverového vzťahu najväčší podiel celej splátky bude tvoriť úrok a naopak na konci bude najväčší podiel
splátky predstavovať istina, čiže každou ďalšou splátkou sa úrok znižuje a istina sa zvyšuje. Úrok a
istina sa platia v pravidelných časových intervaloch , najčastejšie

mesačne počas celej platnosti úveru.
5.5. Vzhľadom na to, že žaloba bola podaná dňa 02.05.2016, sú splátky úveru splatné pred dňom
02.05.2013 premlčané, na čo súd musí prihliadať z úradnej povinnosti.
5.6. Na základe záveru súdu o tom, že úver je bez poplatkov, bez úrokov a k jeho platnému predčasnému
zosplatneniu nedošlo, vyplýva, že žalobca by mal nárok na zaplatenie dlžnej nepremlčanej splatnej

istiny ku dňu rozhodovania súdu, teda ku dňu 01.06.2017. Pre rozhodnutie súdu bolo však potrebné
poznať rozpis splátok úveru, na základe ktorého by súd zistil, aká istina mala byť splatená ku dňu jeho
rozhodovania, odpočítal by sumu zaplatenú žalovaným, prípadne sumu premlčanej istiny a následne
by priznal príslušnú dlžnú istinu. Tým, že žalobca súdu nepredložil rozpis splátok spôsobil, že súd
nemohol žalobe vyhovieť ani v jej prípadne oprávnenej časti, pretože vyššie uvedené údaje potrebné

pre rozhodnutie k dispozícii nemal.
11. Náhrada trov konania. Podľa § 251 C.s.p. - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a
účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.
Neúspešný žalobca nárok na náhradu trov konania nemá a keďže úspešnému žalovanému žiadne trovy
v konaní nevznikli, súd mu nárok na ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej

neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)
vyhotoveniach.
Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.