Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, September 7, 2015

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 36Cb/214/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712205064
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Stanček
ECLI: ECLI:SK:OSPK:2015:1712205064.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v konaní pred samosudcom Mgr. Jánom Stančekom v právnej veci navrhovateľa
N. T., O..I.., I. I. N. X XXX XX C. Š., X. XX XXX XXX zastúpeného spoločnosťou S.. Q. S. O. I..W..V..,
I. I. I. XX XXX XX N. proti odporcovi D. D., N. N. V. K. D. D., I. K. N. J. XXX/XX, XXX XX I. S., X. : XX
XXX XXX zastúpenému advokátom S.. N. J., K. X, XXX XX D. o zaplatenie sumy vo výške 3.308,32
euro s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi peňažnú sumu vo výške 3.308,32 Eura a to všetko do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd priznáva navrhovateľovi voči odporcovi náhradu trov súdneho konania vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 12.03.2012 doručenou tunajšiemu súdu dňa 16.03.2012 navrhovateľ žiadal, aby súd
deklaroval povinnosť odporcu zaplatiť navrhovateľovi peňažnú sumu 3.308,32 euro s príslušenstvom a
priznal mu náhradu trov súdneho konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 31.10.2008 došlo medzi
navrhovateľom a odporom k uzavretiu zmluvy o obchodnej spolupráci s dobou trvania 5 rokov s miestom
plnenia prevádzkareň odporcu V. N., Š. X, XXX XX I. S.. Odporca sa zaviazal predávať a podávať
v dohodnutej prevádzke pivo vyrábané alebo distribuované navrhovateľom. Navrhovateľ prenechal
na dočasné užívanie odporcovi dohodnuté hnuteľné veci najmä výčapné zariadenie. Navrhovateľ sa
zaviazal vopred zaplatiť odporcovi odplatu - nájomné za prenechanú plochu v súlade s bodom 4.1 za
celú dohodnutú dobu trvania tejto zmluvy vo výške 4315,20 eura bez DPH, ktorá bola zaplatená dňa
24.11.2008 na základe faktúry č. XXX/XXXX. Bolo dohodnuté, že v prípade predčasného ukončenia
zmluvy je odporca povinný vrátiť príslušnú pomernú čiastok nájomného uhradeného navrhovateľom
vzhľadom na počet celých kalendárnych mesiacov a uhradiť náklady navrhovateľa spojené pri
plnení tejto zmluvy. Odporca dohodnutú dobu plnenia nedodržal. Ku dňu 30.12.2009 odporca zrušil
prevádzkareň. Navrhovateľ si preto uplatnil vopred zaplatenú sumu za obdobie január 2010 až október
2013 celkovo za 46 kalendárnych mesiacov t. j. 3308,32 eura. V písomnom podaní zo dňa 12.12.2012
PZN uviedol, že tvrdenie odporcu o neexistencii zhody sumy so skutočnosťou je bezpredmetné, neurčité,
zavádzajúce, konanie odporcu považuje navrhovateľ za účelové, s cieľom vyhnúť sa zaplateniu.
Suma, ktorú navrhovateľ uhradil odporcovi podľa zmluvy predstavovala odplatu za prenechanú plochu
vymedzenú v prevádzke odporcu na dohodnutú dobu trvania zmluvy. Suma bola určená na umiestnenie
reklamných a propagačných materiálov, pričom odporca nedodržal dohodnutú dobu plnenia zmluvy,
za ktorú mu bola poskytnutá odplata, nakoľko ku dňu 30.12.2009 zrušil prevádzkareň. V písomnom
podaní zo dňa 13.07.2015 PZN uviedla, že navrhovateľov uplatnený nárok sa odvodzuje zo zaplateného
nájmu, pričom navrhovateľ neposkytol odplatu odporcovi ani za exkluzivitu ani na zveľadenie prevádzky.
Navrhovateľ vykonáva svoje právo zásadne v súlade so zmluvnými dojednaniami s odporcom a zároveň
odporca ani neuviedol v čom vidí konanie navrhovateľa za rozporné so zásadami poctivého obchodného

styku. Premlčacia doba je štvorročná a keďže ide o obchodnoprávny vzťah, nezačala plynúť od
zaplatenia odplaty v dohodnutej výške odporcovi, ale od okamihu vzniku navrhovateľovi nároku na
vrátenie príslušnej pomernej v časti zaplatenej odplaty. Odporca si neplnil povinnosti voči navrhovateľovi
vyplývajúce mu zo zmluvy počas celej dohodnutej doby trvania zmluvy, neprináleží mu teda ani odplata v
celkovej vyplatenej výške. Na pojednávaní dňa 11.03.2015 PZN uviedol, že žalovaná suma predstavuje
alikvotnú časť nájomného, ktoré má odporca vrátiť z dôvodu, že navrhovateľ zaplatil nájomné vopred,
avšak zrušením prevádzky k 30.12.2009 došlo k dodatočnej nemožnosti plnenia zo strany odporcu.
Nárok je zakotvený v zmluve v článku X ods. 3. Exkluzivitu má za dohodnutú v čl. II, v čl. IV je dohodnuté
platenie odplaty za užívanie vymedzených priestorov, pričom nájomca je povinný užívať prenajatú vec
iba ak je to dohodnuté, kde v tomto prípade to dohodnuté nebolo. Ďalej tiež poukazuje na faktúru, ktorú
vystavil odporca navrhovateľovi, ktorá znie na prenájom reklamnej plochy v prevádzke V.. Porušovanie
pravidiel hosp. súťaže nie je predmetom tohto sporu. Premlčanie je podľa § 397 obch. zák. 4 ročné,
takže premlčanie nenastalo. Obchodný zástupca za navrhovateľa X. S. sa pokúšal kontaktovať odporcu
po ukončení nájmu, telefonicky sa skontaktoval s odporcom, ale k stretnutiu nedošlo. Odporca bol
vypovedaný z nájmu z dôvodu, že neplatil nájomné. Na pojednávaní dňa 07.09.2015 PZN uviedol, že ak
by aj na fotografiách bol znázornený objekt, ktorý bol prevádzkovaný odporcom, uvedené nemá vplyv
na vznesený nárok, pretože má novú osobitnú zmluvu s novým prevádzkovateľom, pričom predmetom
sporu je záväzkový vzťah a z neho vyplývajúce práva medzi navrhovateľom a odporcom.

V písomnom podaní zo dňa 11.09.2012 odporca uviedol, že suma ktorú navrhovateľ uviedol sa
nezhoduje so skutočnosťou, nakoľko poskytnutá suma bola vynaložená na zariadenie priestorov
prevádzky, ktoré mal v danom čase v prenájme. Na pojednávaní dňa 11.03.2015 PZO uviedol, že
platba odporcom navrhovateľovi nie je vrátenie nájomného, navrhovateľ zaplatil odporcovi odplatu za
exkluzivitu po dobu 5 rokov. Takáto dohoda je však rozporná so zákonom, je v rozpore s pravidlami
hospodárskej súťaže a preto je podľa § 39 O.z. neplatná. Navrhovateľ takýmto spôsobom sa snaží
legalizovať náklady na obmedzovanie hospodárskej súťaže. Konanie navrhovateľa má za rozporné s §
265 obch. zák. Súčasne vznáša námietku premlčania, keďže peniaze boli zaplatené v novembri 2008
a žaloba bola podaná 16.03.2012, teda došlo k uplynutiu dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty
na vydanie bezdôvodného obohatenia. Navrhovateľ má dominantné postavenie na slovenskom trhu,
porušil preto § 8 ods. 3 zákon č.136/2001 svojim konaním, t.j. dohodou o exkluzivite. Na pojednávaní
dňa 07.09.2015 PZO uviedol, že neexistuje titul na vrátenie peňažnej sumy odporcovi. Čl. X ods.
10.3 upravuje právne vzťahy pri predčasnom ukončení zmluvy, k predčasnému ukončeniu zmluvy však
nedošlo. Z prílohy č. 3 nevyplýva čo malo byť prenajaté a teda je zrejmé, že išlo o platbu za exkluzivitu.
Zmluva nebola predčasne ukončená žiadnym spôsobom.

Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením s obsahom listín a to Zmluva o obchodnej spolupráci
značkovej prevádzkarni, Príloha číslo 1 zmluva o obchodnej spolupráci v značkovej prevádzkarni,
Príloha číslo 2 zmluva o obchodnej spolupráci v značkovej prevádzkarni, Príloha číslo 3 zmluva o
obchodnej spolupráci v značkovej prevádzkarni, faktúra č. XXX/XXXX, výpis z účtu navrhovateľa zo dňa
24.11.2008, 3 fotografie exteriéru všetko v kópiách a výsluchom D. D. ako účastníka konania a po takto
vykonanom dokazovaní ustálil skutkový stav nasledovným spôsobom :
Zo Zmluvy o obchodnej spolupráci značkovej prevádzkarne má súd preukázané uzavretie zmluvy medzi
navrhovateľom a odporcom, predmetom ktorej je záväzok odporcu predávať a podávať v prevádzke V.
N., Š., I. S. pivo vyrábané alebo distribuované navrhovateľom počas celej doby trvania tejto zmluvy,
exkluzívne predávať v prevádzke dohodnuté pivo ak nemá v prevádzke v ponuke pre spotrebiteľa aj iné
ako dohodnuté pivo. Očakávaný objem predaja piva je 130 hl ročne. Navrhovateľ prenechal na dočasné
užívanie odporcovi dohodnuté hnuteľné veci a to výčapné zariadenia, príslušenstvo špecifikované v
prílohe v montážnom liste ako aj ďalšie hnuteľné veci podľa prílohy číslo 2, keď účelom nájmu je
vytvoriť predpoklady k tomu, aby odporca mal technické prostriedky pre zabezpečenie výčapu piva
a aby bola dosahovaná trvalo udržiavaná vysoká kvalita piva. Odporca je povinný platiť nájomné
vo výške 200,-Sk bez DPH za výčapné zariadenie, doba nájmu je dohodnutá na dobu určitú a
to podľa zmluvy. Podľa článku 4.1 odporca sa zaväzuje prenechať navrhovateľovi do odplatného
užívania časť plochy vymedzenej v prevádzke a navrhovateľ sa zaväzuje odporcovi zaplatiť odplatu za
prenajatú novú plochu na dohodnutú dobu trvania zmluvy v súlade s článkom 4. 1 v celkovej výške
130.000,-Sk bez DPH. Zmluva je uzavretá na dobu určitú 5 rokov od nadobudnutia účinnosti t.j. od
1. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po podpísaní zmluvy obidvoma zmluvnými stranami. V
prípade predčasného skončenia zmluvy je odporca povinný vrátiť príslušnú pomernú čiastku nájomného
uhradeného navrhovateľom vzhľadom na počet kalendárnych mesiacov, o ktoré sa zmluva predčasne

ukončuje a nahradiť navrhovateľovi náklady vzniknuté pred plnením tejto zmluvy na montážne a
demontážne práce pri umiestňovaní hnuteľných vecí poskytnutých odporcovi.
Z Prílohy číslo 1 zmluvy o obchodnej spolupráci v značkovej prevádzkarni má súd preukázanú dohodu
zmluvných strán, že v prevádzke odporcu bude ponuka piva tvorená čapovaným pivom C. J. a fľaškovým
pivom W. D., C. J. O. N. B., pričom príloha bola podpísaná 31.10.2008.
Z Prílohy číslo 2 zmluvy o obchodnej spolupráci v značkovej prevádzkarni má súd preukázané, že
navrhovateľ prenechal odporcovi do užívania výčapnú techniku s príslušenstvom v hodnote a špecifikácii
podľa montážneho listu, pričom príloha bola podpísaná 31.10.2008.
Z Prílohy číslo 3 zmluvy o obchodnej spolupráci v značkovej prevádzkarni má súd preukázané uzavretie
dohody dňa 31.10.2008, podľa ktorej sa pri vchode do prevádzky na čelnej stene prevádzky malo
umiestniť logo piva a to bez uvedenia veľkosti a značky piva a na stene vo vnútri prevádzky oproti výčapu
reklamný panel s logom piva neuvedenej značky bez uvedenia veľkosti tohto reklamného panelu.
Z faktúry č. XXX/XXXX v spojení s výpisom z účtu navrhovateľa zo dňa 24.11.2008 má súd preukázané
vyhotovenie listiny, ktorou odporca žiadal od navrhovateľa o zaplatenie sumy 130.000,-Sk za prenájom
reklamnej plochy v prevádzke V. „. B. J. a zaplatenie tejto faktúry.
Na pojednávaní dňa 11.03.2015 D. D. pri výsluchu ako svedok uviedol, že rokoval s obch. zástupcom,
osobne sa dohodli, že je to na prerábku podniku, ktorý sa nachádza na štadióne, keďže sa prerába
na herňu s výhernými hracími prístrojmi. Platil mesačné nájomné 30.000 Sk, takže by si nedohodol
exkluzivitu 100.000 Sk na 5 rokov. Zmluvu videl prvýkrát aj posledný pri podpise, táto sa podpisovala
priamo v prevádzke, doniesol ju obchodný zástupca asi 2-3 mesiace po tom, ako sa s ním dohadoval.
Zmluvu podpísal, mal záujem podnikať. K podpísaniu zmluvy mu obchodný zástupca nič neuvádzal,
povedal, že keď to podpíše dostane chladiarenské boxy a ďalšie vybavenie a môže fungovať. O zmluve
sa nebavili. Zmluvu o obchodnej spolupráci si odporca prečítal až po tom, keď mu došla žaloba. Mal
za to, že navrhovateľ mu dá peniaze 120.000,-Sk a odporca za to prestaví podnik, čo sa aj udialo a že
navrhovateľ bude mať exkluzivitu na celom štadióne. Túto exkluzivitu mohol zabezpečiť z dôvodu, že
mal takú zmluvu s mestom. Činnosť v predmetnej prevádzke ukončil kvôli tomu, že nájomca od ktorého
to mal v podnájme ukončil činnosť. Faktúru č. XXX/XXXX mu doniesol obch. zástupca navrhovateľa,
dal mu ju len oraziť. Odporca si ju nechal vyhotoviť. Na obchodného zástupcu mal požiadavku, aby mu
vyhotovil faktúru podľa zmluvy o obchodnom zastúpení, aby to sedelo, aby si mohol podnik prerobiť. Po
ukončení obchodnej spolupráce na jednej akcii stretol obch. riaditeľa T. a tam sa dohodli, že v zmluve
bude pokračovať osoba, čo to začala prevádzkovať po odporcovi, preto bol aj prekvapený, keď mu došla
žaloba. Prevádzku nezatvoril, jednoducho jedného dňa odovzdal kľúče novému nájomcovi aj so všetkým
zariadením čo tam bolo. Po ukončení prevádzkovania podniku tam bol, zariadenie sa tam nachádza,
ešte sa prevádzka rozšírila o vonkajší bar. Stále sa tam čapuje T., W.. J..

Sumy uvedené slovenských korunách súd prepočítal v súlade s § 2 ods. 3 veta druhá z.č. 659/2007
Z.z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej tiež
„zákon o zavedení meny euro v Slovenskej republike“) a to na sumy uvedené v eurách.

Účastníkmi konania sú obchodné spoločnosti zapísané do obchodného registra a teda sú podnikateľmi
podľa § 2 ods. 2 z.č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“). Vzhľadom na
predmet činnosti navrhovateľa a odporcu s prihliadnutím na všetky okolnosti pri vzniku záväzkového
vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom je zrejmé, že sa týka ich podnikateľskej činnosti (§ 261 ods.
1 Obchodného zákonníka), je tento ich vzťah upravený Obchodným zákonníkom a v súlade s § 1 ods.
2 Obchodného zákonníka aj Občianskym zákonníkom.

Nebolo sporné medzi účastníkmi konania uzavretie Zmluvy o obchodnej spolupráci značkovej
prevádzkarni medzi navrhovateľom a odporcom, ktorú listinu súd posúdil ako obsahujúcu viaceré zmluvy
(§ 275 Obchodného zákonníka) a to nájomnú zmluvu k hnuteľným veciam, nepomenovanú zmluvu
(§ 269 ods. 2 Obchodného zákonníka), predmetom ktorej je záväzok odporcu strpieť umiestnenie
hnuteľných vecí v prevádzke na určených miestach. Túto zmluvu súd neposúdil ako nájomnú zmluvu,
keďže jej záväzkom nebolo prenechanie veci do užívania, keď časť plochy steny nie je samostatná vec,
teda nie je spôsobilá byť sekundárnym predmetom záväzku prenechať vec do užívania, záväzkom bolo
preto fakticky strpenie umiestnenia veci navrhovateľom v nebytovom priestore odporcu na konkrétnom
mieste v tomto priestore a to za odplatu. Záväzok podľa tejto zmluvy bol medzi navrhovateľom a
odporcom dostatočne určený, keď je dohodnuté kde sa môžu hnuteľné veci navrhovateľom umiestniť
a druh veci čo sa majú umiestniť a súčasne je dohodnutá odplata v konkrétnej výške za povinnosť
odporcu strpieť umiestnenie vecí. Obe zmluvy boli uzavreté v súvislosti so záväzkom odporcu predávať

a podávať tovar navrhovateľa, pričom boli na tento záväzok viazané a od tohto závislé, keď z povahy
záväzku vyplýva, že navrhovateľ nemá záujem o umiestnenie týchto svojich hnuteľných veci v prevádzke
odporcu, pokiaľ zanikne záväzok odporcu predávať a podávať tovar navrhovateľa (§ 275 ods. 2
Obchodného zákonníka). Nebolo tiež sporné poskytnutie sumy navrhovateľom vo výške 4.315,21 eura
(pôvodne 130.000,-Sk) a to podľa zmluvy o povinnosti odporcu strpieť umiestnenie hnuteľných vecí v
prevádzke odporcu. Sporné tiež nebolo, že odporcovi zaniklo právo užívať predmetný nebytový priestor
v dôsledku ukončenia podnájomnej zmluvy, zanikol tak odporcov záväzok predávať a podávať tovar
navrhovateľa v predmetných nebytových priestoroch v dôsledku dodatočnej nemožnosti plnenia (§ 352 a
nasl. Obchodného zákonníka), keď záväzok predávať a podávať tovar navrhovateľa by nemohol vykonať
nikto, kto nemá právo užívať predmetné nebytové priestory. Podľa § 354 Obchodného zákonníka pri
zániku záväzku pre nemožnosť plnenia alebo jeho časti nastávajú obdobne účinky uvedené v § 351
Obchodného zákonníka. Podľa § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka určitou právnou skutočnosťou
zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy, pričom tieto zanikajú ex nunc. Zánikom práva
odporcu užívať predmetný priestor zaniklo aj jeho právo predávať a podávať tovar navrhovateľa v tomto
nebytovom priestore a súčasne aj právo umožniť niekomu umiestnenie hnuteľnej veci do predmetných
nebytových priestorov ako pendant povinnosti odporcu strpieť umiestnenie hnuteľnej veci. Odporca
prevzal od navrhovateľa peňažnú sumu vo výške 4.315,21 eura (pôvodne 130.000,-Sk) ako odplatu
za strpenie umiestnenia hnuteľnej veci v prevádzke a na prevádzke, pričom táto patrila za celé
dohodnuté obdobie 5 rokov. Počnúc januárom 2010 končiac októbrom 2013 však odporca neposkytol
navrhovateľovi možnosť umiestnenia hnuteľných vecí, keď v tomto období už bola zmluva zaniknutá.
Podľa § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla plnenie
druhá strana, toto plnenie vráti. Navrhovateľ zaplatením odporcovi podľa Zmluvy o obchodnej spolupráci
značkovej prevádzkarne si riadne plnil svoju dohodnutú povinnosť zaplatiť peňažnú odplatu za strpenie
odporcom umiestnenia hnuteľných vecí v predmetnom nebytovom priestore. Následne došlo k zániku
tejto zmluvy, v dôsledku čoho už nebolo navrhovateľovi umožnené umiestniť hnuteľné veci. Zmluva
zanikla stratou oprávnenia odporcu užívať predmetné nebytové priestory, kde bola jeho prevádzka činná.
Odporca je tak povinný vrátiť peňažnú sumu navrhovateľovi a to časť zo sumy 4.315,21 eura (pôvodne
130.000,-Sk) za obdobie od január 2010 až október 2013. Doručenie výzvy na vrátenie peňažnej sumy
má súd za nesporné, keď samotná žaloba obsahovala výzvu na zaplatenie žalovanej sumy. Súd preto
zaviazal odporcu na zaplatenie žalovanej sumy.

Pokiaľ ide o tvrdenie odporcu, že navrhovateľom poskytnutá peňažná suma bola vynaložená na
zariadenie priestorov prevádzky, táto skutočnosť nemá vplyv na povinnosť odporcu voči navrhovateľovi,
navrhovateľ nemal žiadny majetkový prospech z investícií do predmetných nebytových priestorov,
uvedená námietka, bez oihľadu na jej nepreukázanie, je preto právne irelevantná.

Nie je tiež preukázané, že navrhovateľom poskytnutá suma je ze exkluzivitu, keď uvedené nevyplýva
ani z povahy záväzku a ani z jeho účelu. Nebolo ani nepriamo preukázané, že uvedená suma je
za exkluzivitu. Navyše aj prípadná dohoda o exkluzivite nie je bez ďalšieho v rozpore s poctivým
obchodným stykom a s dobrými mravmi, neobstojí potom ani táto námietka odporcu. Navyše samotná
prípadná neplatnosť záväzku nemá vplyv na povinnosť odporcu vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky
navrhovateľovi, toto môže mať vplyv na plynutie premlčacích lehôt.

Pokiaľ ide o namietané premlčanie povinnosti odporcu vrátiť peňažné prostriedky, súd predovšetkým
poukazuje na skutočnosť, že ide o obchodnoprávny záväzkový vzťah, teda lehoty ako aj ich plynutie je
upravené Obchodným zákonníkom. Podľa § 397 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre
jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky. Zákon neupravuje osobitne premlčaciu dobu pre
povinnosť vrátiť plnenie poskytnuté podľa zmluvy, zaniknutej podľa § 351 Obchodného zákonníka a ani
podľa § 354 Obchodného zákonníka. Keďže k poskytnutiu peňažnej sumy navrhovateľom odporcovi
došlo dňa 24.11.2008, premlčacia doba by nezačala plynúť pred dňom, keď sa právo mohlo uplatniť
na súde (§ 391 ods. 1 Obchodného zákonníka), ktoré sa mohlo uplatniť na súde až po uplynutí doby
bez zbytočného odkladu po tom, čo odporcu navrhovateľ o plnenie požiadal (§ 340 ods. 2 Obchodného
zákonníka), v prejednávanej veci má súd dobu bez zbytočného odkladu s prihliadnutím na výšku sumy
za dobu v trvaní tri dni od vykonania výzvy, takže na druhý deň po zániku užívacieho práva odporcu
k predmetnému nebytovému priestoru mohol navrhovateľ odporcu vyzvať a tento bol povinný zaplatiť
najneskôr na štvrtý deň od zániku užívacieho práva, nasledujúci - piaty deň potom mohol navrhovateľ
uplatniť svoje právo na súde. Keďže žaloba bola podaná po dvoch rokoch od zániku práva na užívanie,
štvorročná premlčacia doba neuplynula, nárok preto nie je premlčaný. Premlčaný by nebol nárok ani

v prípade neplatnosti zmluvy o povinnosti odporcu strpieť umiestnenie hnuteľnej veci navrhovateľom v
nebytovom priestore odporcu, keďže zmluva bola uzavretá dňa 31.10.2008 a žaloba bola podaná pred
uplynutím štvorročnej doby a to dňa 16.03.2012. Námietka premlčania je tak nedôvodná.

Pokiaľ ide o tvrdenie odporcu o neexistencii titulu na vrátenie plnenia, súd uvádza, že na poskytnutie
plnenia musí byť právny dôvod, navrhovateľ preukázal dôvod poskytnutia peňažného plnenia odporcovi
ako aj zánik tohto právneho dôvodu, súd mu preto priznal právo na zaplatenie žalovanej sumy, keď
odporca nepreukázal zánik alebo neexistenciu tejto jeho peňažnej povinnosti.

Pokiaľ ide o rozpor s poctivým obchodným stykom, odporca nekonkretizoval v čom by mal byť rozpor s
poctivým obchodným stykom a s ktorým jeho konkrétnym pravidlom je konanie navrhovateľa v rozpore,
súd preto ani túto námietku odporcu nevzhliadol ako dôvodnú. Vzhľadom na zistený skutkový a právny
stav súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.

O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 7 O.s.p.
tak, že plne úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania vyjadrenú percentom, keď tento
bol v spore plne úspešný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní od doručenia tohto
rozsudku. Písomne podané odvolanie musí byť podané v dvoch vyhotoveniach.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a
musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak odporca v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže
navrhovateľ podať návrh na výkon rozhodnutia.