Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 31, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/417/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912209111
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Ján Gandžala, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6912209111.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD.

a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobcu BL Telecom debt, s.
r. o., so sídlom Šoltésovej 14, 81108 Bratislava, IČO: 45 535 108, právne zastúpeného Advokátskou
kanceláriou SOUKENÍK-ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO:
36 862 711, proti žalovanému C. F., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom H. č. XXX/XX, XXX XX T. B.,
za účasti subjektu HLAS SPOTREBITEĽA, občianske združenie, so sídlom J. Bánika č. 2009/2, Zvolen,
IČO: 42 305 675, s adresou na doručovanie písomností: P. O. BOX 81, 974 01 Banská Bystrica (do 30.
06. 2016 vystupujúceho v postavení vedľajšieho účastníka na strane žalovaného), o zaplatenie 331,94

Eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota
č.k. 16C/85/2012-38 zo dňa 18. 02. 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota p o t v r d z u j e.

Žalovanému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

HLAS SPOTREBITEĽA, občianske združenie, so sídlom J. Bánika č. 2009/2, Zvolen, IČO: 42 305 675

(do 30. 06. 2016 vystupujúce v postavení vedľajšieho účastníka na strane žalovaného), m á n á r o
k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. 1. Okresný súd Rimavská Sobota ako súd prvej inštancie (ďalej aj „súd prvej inštancie“ event.
„prvoinštančný súd“) rozsudkom zo dňa 18. 02. 2013 žalobu žalobcu zamietol (prvý výrok). O trovách
konania rozhodol tak, že žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal (druhý výrok). Zároveň
určil, že zmluvná pokuta dohodnutá medzi účastníkmi konania v zmysle dodatku k zmluve o pripojení
tabuľky č. 1 je neprijateľnou zmluvnou podmienkou (tretí výrok).
1. 2. V úvode odôvodnenia rozhodnutia súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca sa žalobou domáhal

voči žalovanému zaplatenia 331,94 Eur s príslušenstvom z titulu dohodnutej zmluvnej pokuty.
1. 3. V ďalšej časti odôvodnenia rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na vykonané dokazovanie,
z ktorého zistil nasledujúci skutkový stav: „Právny predchodca žalobcu so žalovaným uzavreli dňa 17.
04. 2008 zmluvu o pripojení Fix a dodatok k zmluve o pripojení. V zmysle dodatku k zmluve sa žalovaný
zaviazalvyužívaťslužbyprávnehopredchodcužalobcuvrámcijehomobilnejsietepodobu24mesiacov,
kde sa zároveň žalovaný zaviazal uhrádzať pravidelne mesačné platby za hovorné a poskytované
služby v minimálnom rozsahu 500,- Sk a zároveň bola dohodnutá zmluvná pokuta pre prípad porušenia

zmluvných povinností žalovaným vo výške 331,94 Eur (10.000,- Sk). V zmysle tohto dodatku zároveň
žalovanému bol odpredaný mobilný telefón B. za dohodnutú kúpnu cenu 2.490,- Sk vrátane DPH.“
Následne prvoinštančný súd konštatoval, že „zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania má charakter
spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka, keďže na jednej strane ju uzavrel žalobcaako dodávateľ, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaný ako spotrebiteľ, ktorý pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Ustanovenia spotrebiteľských zmlúv sa musia vykladať vždy v prospech spotrebiteľa, pričom odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Za spotrebiteľskú zmluvu je možné považovať
zmluvu uzavretú medzi účastníkmi konania aj z toho dôvodu, že táto zmluva bola uzavretá medzi
dodávateľom a spotrebiteľom, pri uzatváraní ktorej zmluvy spotrebiteľ - žalovaný nemal možnosť

ovplyvniť obsah zmluvy na základe individuálneho dojednania, kde buď mohol prijať zmluvu ako takú,
alebo zmluvu neprijať.“
1. 4. Po uvedení zákonných znení ustanovení § 53 ods. 1, 5 a § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho
zákonníka prvoinštančný súd uviedol: „Na základe uzavretej zmluvy medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovaným žalovaný bol zaviazaný 24 mesiacov prispievať minimálnou mesačnou sumou
500,- Sk, pričom pre prípad porušenia zmluvných povinností bola dohodnutá zmluvná pokuta vo výške

331,94 Eur (10.000,- Sk). Nie je sporné, že žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti, ktoré na seba
prevzaluzavretímzmluvy,keďžepreduplynutímdobyviazanosti24mesiacovporušilzmluvnépovinnosti
a nezaplatil dohodnutý minimálny mesačný poplatok, ako to vyplýva z predloženého prehľadu dobití
služby Fix, keďže prestal vykonávať minimálne mesačné dobitie od marca 2009. Dohodnutá zmluvná
pokuta vo výške 331,94 Eur však spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach oboch

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa s poukazom jednak na to, že predajná cena mobilného
telefónu, ktorý bol odpredaný za akciovú cenu žalovanému vo výške 2.490,- Sk, je 241,98 Eur, kde
pri porovnaní hodnoty mobilného telefónu s výškou zmluvnej pokuty dohodnutou v zmluve 331,94
Eur ide o neprimerane vysokú sankciu za porušenie zmluvných povinností odporcom. Výška zmluvnej
pokuty pritom nie je vôbec žiadnym spôsobom odstupňovaná podľa obdobia, v ktorom prípadne dôjde k

porušeniu zmluvných povinností zo strany spotrebiteľa, kde v danom prípade aj pri porušení zmluvných
povinností za posledný mesiac viazanosti by stále druhá zmluvná strana - spotrebiteľ aj pri uhradení 23
mesačných paušálov musel uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 331,94 Eur, čo nie je primerané predajnej
cene mobilného telefónu vo výške 241,98 Eur a súd túto zmluvnú podmienku ohľadom dohodnutej
zmluvnej pokuty posúdil ako neprijateľnú podmienku, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho

zákonníka neplatná, keďže spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach oboch zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa, a vzhľadom na to si žalobca nemôže voči žalovanému uplatňovať
zmluvnú pokutu v žalovanej výške 331,94 Eur.“ Z uvedeného dôvodu preto žalobu žalobcu zamietol.
1. 5. Vzhľadom na skutočnosť, že z vyššie uvedeného dôvodu žalobcovi nepriznal uplatňovaný nárok, v
zmysle v tom čase platného a účinného ustanovenia § 153 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej

aj „O.s.p.“) uviedol neprijateľnú zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia.
1. 6. Okrem toho sa súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia vysporiadal i s argumentáciou
žalobcu, že pokiaľ súd neuzná jeho nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, je potrebné zobrať do úvahy
tú skutočnosť, že jeho právnemu predchodcovi bola spôsobená skutočná škoda, ktorá zodpovedá
hodnote dotácie do poskytnutého telefónneho zariadenia. V tejto súvislosti súd prvej inštancie uviedol:

„Pokiaľ by mal žalobcovi vzniknúť nárok na náhradu škody, bolo by potrebné preukazovať splnenie
všetkýchpredpokladov,ktorévyžadujezákonnéustanovenie§420ods.1Občianskehozákonníka,ktoré
upravuje všeobecnú zodpovednosť. Každý zodpovedá za škodu pri splnení predpokladov - existencie
protiprávneho úkonu, spôsobenie škody, príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom a škodou a
v niektorých prípadoch sa vyžaduje aj zavinenie, pričom pri nesplnení čo i len jedného predpokladu

nemôže vzniknúť zodpovednosť za škodu. V danom prípade sa súd zameral na predpoklad súvisiaci
so vznikom škody na strane žalobcu, resp. na strane jeho právneho predchodcu. V zmysle uzavretého
dodatku k zmluve zo dňa 17. 04. 2008 medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola dohoda
o kúpnej cene mobilného telefónu 2.490,- Sk vrátane DPH, ktorú sumu žalovaný uhradil. Keďže v danom
prípade bolo na vôli právneho predchodcu žalobcu v rámci jeho obchodnej politiky, akým spôsobom si

nastaví podmienky pri uzatváraní zmlúv s druhou zmluvnou stranou, keď sa právny predchodca žalobcu
rozhodol odpredať mobilný telefón odporcovi za 2.490,- Sk, ktorú kúpnu cenu žalovaný uhradil, nemohla
vzniknúť právnemu predchodcovi žalobcu škoda titulom nezaplatenia kúpnej ceny mobilného telefónu,
keďžedohodnutúkúpnucenužalovanýuhradil,pričomtátovýhodanastranežalovanéhoohľadomvýšky
dohodnutej kúpnej ceny bola vyrovnávaná v zmluve zmluvnou pokutou, ktorú však súd zhodnotil ako

neprijateľnú zmluvnú podmienku. Takýmto spôsobom vlastne by právny predchodca žalobcu, prípadne
žalobca samotný obchádzal svoj neúspech pri konštatovaní neprijateľnej zmluvnej podmienky, keď v
prípade, že zmluvnú pokutu mu súd neprizná, mal by potom právo na náhradu škody. V tejto súvislosti je
potrebné uviesť, že pokiaľ by aj vznikla nejaká škoda vo výške dotácie do hodnoty mobilného telefónu,ktorá škoda však podľa súdu nevznikla, bola by vznikla len na strane právneho predchodcu žalobcu, nie
nastranežalobcusamotného,keďžemobilnýtelefónodpredalprávnypredchodcažalobcu,niežalobca.“
Zároveň prvoinštančný súd v tejto súvislosti ešte uviedol, že „v súvislosti so zmluvou o postúpení

pohľadávok, na základe ktorej si žalobca uplatňuje svoju aktívnu legitimáciu v konaní v súvislosti s
postúpením nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty od žalovaného, je potrebné poukázať na to, že v
prípadedôvodnostinárokunanáhraduškodyžalobcabynebolaktívnelegitimovanýnapodanietakéhoto
návrhu, keďže nepreukázal, že by na neho na základe zmluvy o postúpení zo dňa 16. 12. 2011 bol
postúpený aj nárok titulom náhrady škody zo strany svojho právneho predchodcu spoločnosti Slovak

Telekom, a.s., a preto aj z tohto dôvodu by nebolo možné žalobcovi prípadný nárok na náhradu škody
priznať a bolo by potrebné aj z tohto dôvodu jeho návrh zamietnuť.“
1. 7. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie tým, že žalovaný síce mal úspech v
konaní, avšak trovy konania si neuplatnil a preto mu ich nepriznal.

2. 1. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca (prostredníctvom právneho zástupcu) v zákonnej

lehoteodvolaniektoromžiadal,abyodvolacísúdnapadnutýrozsudokzrušilavecvrátilprvoinštančnému
súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
2. 2. Odvolanie právne odôvodnil poukázaním na v tej dobe platné a účinné ustanovenia § 205 ods. 2
písm. d) a § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p..
2. 3. V odôvodnení odvolania poukázal na skutočnosti, ktoré uviedol v žalobe i v priebehu

prvoinštančného konania. Taktiež uviedol, že ak by súd neuznal jeho nárok na zaplatenie zmluvnej
pokuty, je potrebné zobrať do úvahy skutočnosť, že jeho právnemu predchodcovi bola spôsobená
skutočná škoda, ktorá zodpovedá hodnote dotácie do poskytnutého telefónneho zariadenia, ako aj
poskytnutá dotácia vo forme bonusového kreditu počas doby viazanosti. Jeho právny predchodca
fakticky financoval mobilné zariadenie, ktoré si žalovaný sám vybral a poskytol mu toto zariadenie za

výhodnejšiu úvodnú sumu. Spolu s mobilným zariadením mu poskytol aj zvýhodnený volací program Fix
500. Žalovaný mal predmetné mobilné zariadenie uhradiť počas celej doby trvania zmluvného vzťahu
postupnými splátkami, čo však nedodržal.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Pôvodný vedľajší účastník na strane žalovaného v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu žiadal,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho
konania. Uviedol pomerne rozsiahlu argumentáciu, ktorou zdôvodnil, prečo považuje rozhodnutie
prvoinštančného súdu i jeho odôvodnenie za správne.

5. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu pôvodného vedľajšieho účastníka na strane žalovaného
k jeho odvolaniu v súvislosti s konštatovanou neprijateľnosťou dojednania zmluvnej pokuty poukázal
na rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 9Co/ 31/2012-157 zo dňa 19. 03. 2013 z ktorého vyplýva,
že právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vzniká aj v prípade, keď spotrebiteľ poruší svoju zmluvnú

povinnosť aj za posledný mesiac doby jeho viazanosti, teda aj v prípade, ak že dodávateľovi služby
vznikne škoda v podstatne nižšej výške, než je výška zmluvnej pokuty. V ďalšej časti vyjadrenia namietal
neúčelnosť vynaložených trov právneho zastúpenia (pôvodného) vedľajšieho účastníka a účel jeho
vstupu do konania.

6. Odvolanie žalobcu bolo podané ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej aj „O.s.p“), ktorý bol ku dňu 01. 07. 2016 zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z., Civilný
sporový poriadok. Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový procesnoprávny kódex - Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý v prechodných ustanoveniach, v § 470 ods. 1 uvádza: „Ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.“ Z

citovaného ustanovenia vyplýva, že vzhľadom na skutočnosť, že rozhodovanie o odvolaní prebieha
už v dobe účinnosti CSP, bolo potrebné na odvolacie konanie aplikovať príslušné ustanovenia CSP s
poukazom na ustanovenie § 470 ods. 2 veta prvá CSP, v zmysle ktorého „právne účinky úkonov, ktoré
v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP, zostávajú zachované.“

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379, §
380 a 381 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario s použitím § 219 ods.
3 CSP, a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.6. 1 Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
6. 2 Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného

súdu odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne. Odvolací súd (v súlade s
vyššie citovaným ustanovením § 387 ods. 2 CSP) sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením
jeho rozhodnutia, ktoré je dostatočne podrobné, ale je i jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a logickým
spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými skutkovými i právnymi otázkami a aspektmi, a
teda spĺňa zákonné kritéria odôvodnenia uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP.

8. Odvolací súd konštatuje, že žalobca v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, okolnosti alebo
argumenty, ktoré by neboli predmetom skúmania prvoinštančného súdu a s ktorými by sa prvoinštančný
súd pri rozhodnutí a pri jeho odôvodnení náležite nevysporiadal.

9. Pokiaľ žalobca argumentoval platnosťou dohodnutej zmluvnej pokuty, tak v tejto súvislosti odvolací

súd uvádza, že z predmetného Dodatku k zmluve o pripojení Fix medzi právnym predchodcom
žalobcu ako poskytovateľom služby a žalovaným ako účastníkom nesporne vyplýva, že ide o
spotrebiteľskú zmluvu, pretože bola uzatvorená medzi dodávateľom, ktorý pri jej uzatváraní konal v
rámci predmetu svojej obchodnej, respektíve podnikateľskej činnosti a spotrebiteľom (žalovaným) ako
fyzickou osobou, ktorá pri jej uzatváraní a jej plnení nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej

činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti tak, ako to definuje ustanovenie § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho
zákonníka. Takáto spotrebiteľská zmluva v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka nesmie
obsahovať ustanovenia spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). Vysoký počet súdnych sporov mobilných
operátorov so spotrebiteľmi indikuje potrebu podrobnejšej súdnej kontroly zmluvných podmienok

a postupu operátorov v súlade s článkom 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, článku 38
Charty základných práv EÚ a s judikatúrou Súdneho dvora EÚ (viď rozhodnutia Océano Grupo
Editorial, Cofidis). Zmluvná pokuta je v prejednávanom prípade pre spotrebiteľa neprijateľnou zmluvnou
podmienkou - neprijateľnou sankciou pre jej konštrukciu, keďže ju mobilný operátor uplatňuje v
rovnakej výške bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti. Predmetná zmluvná

pokuta je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa a nie je rozhodujúca vôľa a subjektívny postoj
zmluvných strán. Súd prvej inštancie dostatočným spôsobom zdôvodnil, v čom spočíva nerovnováha
medzi zmluvnými stranami v danom konkrétnom prípade. Dojednanie o zmluvnej pokute so žalovaným
nebolo dojednaním individuálnym, čo je postačujúce v zmysle § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka pre
vyhlásenie neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky. Okrem toho odvolací súd konštatuje, že žalobca

žiadnym spôsobom nepreukázal, že k dojednaniu zmluvnej pokuty medzi jeho právnym predchodcom a
žalovaným došlo na základe vzájomnej predzmluvnej komunikácie, pri zohľadnení potrieb a preferencií
žalovaného. Predmetná zmluva je jednoznačne zmluvou formulárovou, kedy pri uzatváraní došlo len k
vyplneniu vopred vytlačeného zmluvného formulára.

10. V súvislosti s argumentáciou žalobcu uvedenou v odvolaní, že ak prvoinštančný súd neakceptoval
dôvodnosť ním uplatňovaného nároku z titulu dohodnutej zmluvnej pokuty, tak mu mal priznať
uplatňovaný nárok z titulu náhrady škody, tak v tejto súvislosti sa odvolací súd plne stotožňuje s
argumentáciou okresného súdu týkajúcou sa tejto otázky, ktorú považuje za vecne správnu, pričom sa
stotožňuje i z jeho odôvodnením, na ktoré poukazuje.

11. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387
ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

12. 1. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný a preto podľa § 396 ods. 1 s použitím § 255 ods.

1 CSP by mal (potenciálny) nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaný si však žiadne
trovy odvolacieho konania neuplatnil a keďže existenciu účelne vynaložených trov odvolacieho konania
žalovaného nemal odvolací súd preukázanú ani zo spisu (k odvolaniu žalobcu sa nevyjadril), odvolací
súd mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.12. 2. HLAS SPOTREBITEĽA, občianske združenie, so sídlom J. Bánika č. 2009/2, Zvolen, IČO: 42
305 675 (do 30. 06. 2016 vystupujúce v postavení vedľajšieho účastníka na strane žalovaného) bolo v
odvolacom konaní taktiež úspešné a preto mu odvolací súd podľa § 396 ods. 1 s použitím § 262 ods. 1 a

§ 255 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov odvolacieho
konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,

pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).