Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, June 30, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/257/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8513206769
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8513206769.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu JUDr.
Jozefa Angeloviča a JUDr. Michala Boroňa, v spore žalobcu Intrum Justitia Slovakia s.r.o., Bratislava,
so sídlom Karadžičova 8, IČO: 35 831 154, pr. zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom AK, so sídlom
Karadžičova 8, P.O.BOX 205, Bratislava, IČO: 37 927 795 proti žalovanej G. Z., nar. X.X.XXXX, bytom
J. XX, za účasti Združenia - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS", so sídlom Nám. legionárov 5, Prešov,

v konaní o zaplatenie 1 073,79 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Stará
Ľubovňa č. k. 5C/154/2014-109 zo dňa 22.09.2016 jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje sa rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku o nároku na náhradu
trov konania Združenia - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“.

Združeniu - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“ sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len súd prvej inštancie) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol
a žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Združeniu - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“ Prešov
priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne
súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením. V odôvodnení uviedol, že Združenie - Pomoc
a ochrana spotrebiteľa „POS“ Prešov, ktoré do predmetného konania vstúpilo na podporu žalovanej, má

právo na náhradu trov konania, keďže jeho písomné podanie mohlo byť podkladom pre rozhodnutie vo
veci. Združenie namietalo aktívnu legitimáciu žalobcu a poukázalo tiež aj na to, že aj v prípade platného
postúpenia pohľadávky poskytnutý úver je potrebné považovať za úver bezúročný a bez poplatkov. Súd
prvej inštancie preto priznal Zduženiu - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“, Prešov podľa § 255 ods. 1
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016 (ďalej len „CSP“) nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, keďže žalovaná, na podporu ktorej v konaní vystupovalo,

bola v konaní úspešná.

2. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý odvolaním
napadol III. výrok rozhodnutia, ktorým súd prvej inštancie Združeniu - Pomoc a ochrana spotrebiteľa
„POS“Prešovpriznalnároknanáhradutrovkonaniavrozsahu100%.ŽalobcanamietalúčasťZdruženia
vzhľadom na zmenu civilnej procesnej úpravy - CSP.

3. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), preskúmal rozsudok v jeho
napadnutej časti ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl.
CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
nie je dôvodné.

4. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancieodvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

5. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo

argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

6. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne
zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedali
vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto

správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.

7. Odvolaciu námietku žalobcu, poukazujúcu na nesprávny postup súdu prvej inštancie, pokiaľ ide o
vstupanároknanáhradutrovkonaniaZdruženia-Pomocaochranaspotrebiteľa„POS“Prešov,odvolací
súd vyhodnotil ako nedôvodnú.

8. Podľa ust.§ 25 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa združenie môže podať návrh
na vydanie predbežného opatrenia podľa § 21 ods. 1 orgánu dozoru alebo návrh na začatie konania
na súde vo veci ochrany práv spotrebiteľov, a to vrátane konania vo veci ochrany kolektívnych záujmov
spotrebiteľov, alebo môže byť účastníkom konania a) ak sú takéto ciele hlavnou náplňou jeho činnosti

alebo b) je uvedené v zozname oprávnených osôb vedenom Európskou komisiou (ďalej len "zoznam
oprávnených osôb"), bez toho, aby bolo dotknuté právo súdu preskúmať, či je tento subjekt oprávnený
v danom prípade podať návrh na začatie konania.

9. Podľa ust.§ 25 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa združenie podľa odseku 1 môže

na základe plnomocenstva zastupovať spotrebiteľa v konaniach pred štátnymi orgánmi o uplatňovaní
jeho práv vrátane náhrady ujmy spôsobenej porušením práv spotrebiteľa.

10. Podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016 (ďalej len „O.s.p.“),
dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
11. Podľa ust.§ 52 ods. 4 O.s.p., spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

12. Z ustanovenia § 93 ods. 3 O.s.p. účinného do 30.06.2016 vyplýva, že vedľajší účastník (vrátane

právnickej osoby, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu) môže do
konania vstúpiť z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom
súdu. Vedľajší účastník je teda procesne samostatný, čo vyplýva aj z § 93 ods. 4 O.s.p.. Ak účastník,
na strane ktorého vedľajší účastník vystupuje, vyjadrí nesúhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do
konania alebo s ďalším trvaním pôsobenia vedľajšieho účastníka v súdnom konaní, ide o návrh na

vyriešenie prípustnosti vedľajšieho účastníctva a súd sa ním bude zaoberať po podaní takéhoto návrhu
zo strany účastníka.

13. Odvolací súd poukazuje na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky (PL. ÚS 1/2014), v
ktorej Ústavný súd Slovenskej republiky pripomenul záväzky Slovenskej republiky plynúce z práva

Európskej únie, konkrétne Smernice Rady č. 93/13/ EHS, v úvodnej časti ktorej Rada Európskych
spoločenstiev deklaruje, že osoby a organizácie, ktoré majú oprávnený záujem na tejto záležitosti,
musia mať prostriedky na podanie podnetu na začatie postupov týkajúcich sa zmluvných podmienok
navrhovaných pre všeobecné uplatňovanie v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi a najmä nekalých
podmienok buď pred súdom alebo správnym orgánom príslušným na rozhodnutie sťažnosti alebo na

podanie návrhu na začatie príslušných súdnych konaní. S prihliadnutím na uvedené považoval Ústavný
súd SR za odôvodnenú existenciu verejného záujmu na rozšírení okruhu subjektov, ktoré sa môžu
stať vedľajšími účastníkmi súdneho konania, aj o právnické osoby, ktorých predmetom je ochrana
práv podľa osobitného predpisu, ktoré sami o sebe nemajú právny záujem na výsledku konania, svojučinnosť však vykonávajú v záujme ochrany práv niektorého z účastníkov konania alebo tretích osôb
(napr. spotrebiteľov), ktorí sa pri ochrane svojich práv nachádzajú oproti druhej strane sporu spravidla
v nevýhodnejšom postavení.

14. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že aj vtedy, keď vstup do
konaniainiciujesamotnývedľajšíúčastník,majúúčastníciprávovyjadriťsakjehoúkonu,ktorýmprejavil,
že vstupuje do konania, a prípadne namietať neprípustnosť tohto vstupu.

15. Podľa bodu 50 uznesenia Súdneho dvora zo dňa 16.11.2010 vo veci C-76/10 (Pohotovosť s.r.o. proti
IveteKorčkovskej)„Vzhľadomnapovahuavýznamvšeobecnéhozáujmu,naktoromsazakladáochrana
spotrebiteľov, ktorú smernica 93/13 zabezpečuje, jej článok 6 musí byť považovaný za ustanovenie,
ktoré je rovnocenné s vnútroštátnymi pravidlami, ktoré v rámci vnútroštátneho právneho poriadku majú
právnu silu noriem verejného poriadku (rozsudok Asturcom Telecomunicaciones, bod 52). Podľa názoru
odvolacieho súdu nie je vo všeobecnom záujme, ak by sa mala spotrebiteľovi odoprieť možnosť ochrany

podľa článku 6 smernice Rady 93/13/EHS na to špecializovanými subjektmi.

16. Z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 05.02.2013, sp. zn. 3 Cdo 188/2012
jasne vyplýva záver, že absencia výslovného nesúhlasu účastníka konania, na ktorého strane by mal
vystupovať, nebráni naplneniu samotného účelu jeho účasti ako vedľajšieho účastníka v konaní. V

tomto prípade preto súhlas odporcu so vstupom do konania za účinnosti právnej úpravy v čase vstupu
vedľajšieho účastníka ani nebol potrebný, nakoľko vedľajší účastník vstúpil do konania dňa 13.06.2014.
Súd prvej inštancie si zároveň splnil oznamovaciu povinnosť o vstupe vedľajšieho účastníka do konania.

17. Jednou zo súčastí koncepcie spravodlivého súdneho konania je tiež princíp rovnosti zbraní, ktorý

okreminéhovyžaduje,abykaždýúčastníkmalprimeranúmožnosťpredložiťsvojenávrhyzapodmienok,
ktoré nie sú podstatne nevýhodnejšie než podmienky, za ktorých touto možnosťou disponuje druhý
účastník (napr. rozsudky ESĽP Ankerl v. Švajčiarsko, 1996 - V, s. 1567, Helle v. Fínsko, 1997 - VIII.,
s. 2928 a pod.).

18. Vstup vedľajšieho účastníka do konania sa neprieči ani cieľu konania podľa Nariadenia (ES)
č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, teda
zjednodušenie a zrýchlenie konania a zníženie nákladov na takéto spory. Európske konanie vo veciach
s nízkou hodnotou sporu sa využíva na cezhraničné spory obhajované ako aj neobhajované, čo vyplýva
z čl. 5 ods. 1 nariadenia, v zmysle ktorého môže súd nariadiť aj ústne pojednávanie, ak to považuje za

potrebné, alebo ak o to požiada niektorá z procesných strán. Európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu nie je konaním, v ktorom je účasť vedľajšieho účastníka vylúčená.

19. Aktuálna úprava v Civilnom sporovom poriadku inštitút vedľajšieho účastníka nepozná, avšak
Združenie vstúpilo do konania ako vedľajší účastník v čase, keď mu to právna úprava umožňovala.

Združenietedaúčinnevstúpilodokonania,oprávnenesakonaniazúčastniloaúčelnevynaložilotrovy,na
ktorých náhradu mu vznikol nárok a ktoré mu boli priznané za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku
do 30.06.2016.

20. Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/181/2015 zo dňa

22.11.2016, v ktorom Najvyšší súd ustálil, že „na procesných právach a povinnostiach subjektu
vystupujúceho v konaní (spore) ako vedľajší účastník nič nezmenila zmena právnej úpravy spočívajúca
v zrušení Občianskeho súdneho poriadku a v nadobudnutí účinnosti Civilného sporového poriadku od
1. júla 2016. Aj oznámenie určitého subjektu, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na žalujúcej
alebo žalovanej strane, je totiž procesným úkonom, ktorého účinky - vznik vedľajšieho účastníctva -

zostávajú v zmysle § 470 ods. 2 veta prvá CSP zachované. Civilný sporový poriadok explicitne neupravil
zánik inštitútu vedľajšieho účastníka k 01.07.2017.“

21. V nadväznosti na vyššie uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej
časti, t. j. vo výroku o nároku na náhradu trov konania Združenia - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“,

s osvojením si odôvodnenia ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.22. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP. Úspešnému Združeniu - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“ trovy odvolacieho konania nevznikli,
a preto mu ich náhrada priznaná nebola.

23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).