Rozhodnutie ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Judgement was issued on Monday, April 4, 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 25C/54/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112210319
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Rybárik
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5112210319.11

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina v konaní pred sudcom: JUDr. Jánom Rybárikom, v právnej veci žalobcu: COOP
PRODUKT SLOVENSKO, záujmové združenie, so sídlom Mliekarenská 10, Bratislava, IČO: 00 168 637,
právne zastúpený: allianciaadvokátov ak, s.r.o., so sídlom Vlčková 8/A, Bratislava, IČO: 36 679 711,
proti žalovaným: X/ V. obaja právne zastúpení: JUDr. Magda Poliačiková, advokátka, s.r.o., so sídlom
Národná 17, Žilina, IČO: 36848654, o zriadenie vecného bremena, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobný návrh žalobcu na zriadenie vecného bremena z a m i e t a.

O trovách konania a trovách právneho zastúpenia rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku
osobitným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobným návrhom domáhal zriadenia vecného bremena spočívajúceho

v povinnosti umožniť tomuto prístup a právo cesty peši a motorovými osobnými a nákladnými vozidlami
k nehnuteľnosti, stavbe - administratívnej budove súp. č. XXX postavenej na parc. č. XXXX/X, vedenej
Okresným úradom Žilina, katastrálny odbor, na LV č. XXXX pre kat. úz. Žilina v prospech žalobcu,
vlastníka stavby, a to na pozemku parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2
vedených na Okresnom úrade Žilina, katastrálny odbor, na LV č. XXXX pre kat. úz. Žilina, ktorého
vlastníkom sú ( v čase podania návrhu) žalovaní v rade 1/ až 5/. Svoj návrh odôvodnil v podstate

tým, že je výlučným vlastníkom administratívnej budovy súp. č. XXX postavenej na vyššie uvedenej
parcele. Žalovaní sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v danej lokalite medzi
ulicami K. a I. v kat. úz. E., a to pozemku parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria. Nehnuteľnosť
v podielovom spoluvlastníctve žalovaných je priľahlým pozemkom k stavbe žalobcu. Táto nehnuteľnosť
predstavuje jedinú prístupovú cestu k stavbe žalobcu napojenú na verejnú komunikáciu na ulici K., cez
ktorú žalobca už desiatky rokov využíva prístup k svojej nehnuteľnosti. Táto nehnuteľnosť vo vlastníctve

žalobcov je svojím charakterom určená ako cesta pre celý areál patriaci k nehnuteľnosti vo vlastníctve
žalobcu a zároveň je aj pre verejnosť, ktorá takto využíva prechod medzi ulicami K. a I. V uplynulom
období žalovaní sústavne bránia žalobcovi v prístupe k svojmu majetku a jeho nerušenému užívaniu,
čím mu vzniká škoda titulom nemožnosti uplatnenia svojho vlastníckeho práva v plnom rozsahu. I
napriek snahe uzavrieť so žalovanými mimosúdnu dohodu za účelom zriadenia práva vecného bremena
spočívajúceho v práve cesty - prístupu k svojmu nehnuteľnému majetku nie je s nimi dohoda možná.

Dokonca vystavali drobnú stavbu - závoru cez celú šírku pozemkov žalovaných. Svoj žalobný návrh
oprel o ustanovenie § 151o/ ods. 3 O.z.

2. V čase podania návrhu boli žalovaní v rade 1/ V.. W. B., v rade 2/
R.. B. M., v rade 3/ R.. X. Q., v rade 4/ L. M. a v rade 5/ V.. S. Y..

3. Žalovaní v rade 3/ až 5/ sa písomne vyjadrili k tomuto návrhu tak, že nie súspoluvlastníkmi nehnuteľnosti KNC parc. č. XXXX/X. Žaloba voči nim je teda neopodstatnená z dôvodu
absencie pasívnej vecnej legitimácie.

4. Žalovaní v rade 1/ a 2/ žiadali žalobný návrh v plnom rozsahu zamietnuť. V
písomnom vyjadrení uviedli, že vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnosti veci v prospech
niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Na jednej
strane je teda povinnosť vlastníka nehnuteľnosti správať sa určitým spôsobom a na druhej strane
je právo oprávneného správať sa určitým spôsobom. Podstatou vecného bremena je, že vlastníkovi

nehnuteľnosti sa obmedzujú aj jeho vlastnícke práva v prospech inej osoby. To môže byť občan, skupina
fyzických osôb alebo firma, či inštitúcia, ktoré vlastnia inú nehnuteľnosť. Povinný z vecného bremena,
teda vždy vlastník nehnuteľnosti, avšak osoba oprávnená z vecného bremena môže byť určená aj inými
spôsobmi. Žalobný návrh sa opiera o údaje, ktoré sú absolútne nezmyselné a vymyslené. Vôbec nie je
pravdou, že žalobca sa pokúšal mimosúdne vyriešiť tento spor. Samotný žalovaní doporučili žalobcovi
uzavretie nájomnej zmluvy za účelom úpravy prístupu na parcelu XXXX/X kat. úz. Žilina. Na túto

ich snahu o uzavretie mimosúdnej dohody žalobca vôbec žiadnym spôsobom nereagoval. Nie je ani
pravdou, že by znemožňovali prístup žalobcovi k jeho nehnuteľnosti. Oni ako žalovaní nikdy nebránili
prechodu žalobcovi cez ich pozemok. V minulosti bol ich pozemok oddelený, bola tam stará železná
brána,ktorúdalinaichnákladyodstrániť abránuchcelinahradiťrampoustým,žeakotobolovminulosti
pri železnej bráne, každý kto mal prístup, by dostal diaľkové ovládanie na otváranie tejto rampy. Uviedli,

že ešte dodnes majú 32 diaľkových ovládaní.

5. Vzhľadom na vyjadrenie sa žalovaných žalobca zobral svoj návrh voči žalovaným
v rade 3/, 4/ a 5/ späť. Uznesením súd konanie voči žalobcom v rade 3/, 4/ a 5/ zastavil a žalobcom
trovy konania nepriznal.

6. Krajský súd svojím uznesením vo výroku ohľadne trov konania toto rozhodnutie
okresného súdu zrušil a vrátil na ďalšie konanie a zvyšok uznesenia, ktorým bolo konanie zastavené,
nechal nedotknuté.

7. Súd na pojednávaniach vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán,
oboznámil sa s výpismi z LV, výpisom z kat. mapy, výpisom z obchodného registra, rozhodnutím
bývalej Správy kat. Žilina, písomnými vyjadreniami sporových strán, rozsudkom OS Bratislava II. č.k.
16C/157/2012 a zistil nasledovné:

8. Predmetom sporu je určenie, zriadenie vecného bremena tak, ako je to popísané
v žalobnom návrhu.

9. Podľa § 151o/ ods. 3/ O.z. ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého
pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby

zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

10. O toto vyššie uvedené ustanovenie opiera žalobca svoj návrh. Je preukázané, že
žalobca je vlastníkom stavby - budovy XXX postavenej na parcele XXXX/X zapísanej na LV č. XXXX a
že jedine zriadením vecného bremena sa môže cez pozemok žalovaných dostať k svojej nehnuteľnosti.

Súd poukazuje na to, že citované ustanovenie je ustanovenie dispozitívne, t.z., že aj keby boli splnené
všetky zákonné podmienky, tak súd môže vecné bremeno zriadiť, avšak to nie je jeho povinnosťou.
Zákonnými predpokladmi prípadnej aplikácie predmetného ustanovenia sú:
a/ že vlastník stavby nie je vlastníkom priľahlého pozemku,
b/ že prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak.

11. V tomto prípade práve druhý predpoklad, skutočnosť, že prístup k stavbe nemožno
zabezpečiť inak, nie je splnený. Žalobca využíva svoju nehnuteľnosť, nikto mu v prechode nikdy nebráni
a nebránil a po celú dobu, pokiaľ túto nehnuteľnosť využíva, neuhradil žiadnu čiastku ako úhradu za
využívanie pozemku žalovaných. Tieto skutočnosti boli preukázané predovšetkým výsluchom sporových

strán. Síce žalobca vo svojom žalobnom návrhu uvádza, že „ v uplynulom období sústavne žalovaní
bránia žalobcovi v prístupe k svojmu majetku a jeho nerušenému užívaniu“ .... . Toto svoje tvrdenie
však žiadnym spôsobom v tomto konaní nepreukázal. Nepredložil súdu žiaden relevantný dôkaz o tom,
že mu žalovaní bránia v prístupe k svojej nehnuteľnosti (napr. zamknutie brány, postavenie oplotenia apodobne). Práve naopak z výsluchu žalovaných vyplýva, že nikdy v minulosti ani v súčasnosti žalobcovi
nebránil v prechode cez ich nehnuteľnosť na nehnuteľnosť žalobcu. Práve naopak, pravidelne využíva
nehnuteľnosť žalovaných bez toho, aby sa nejakým spôsobom podieľal na úhrade za užívanie cudzieho

pozemku. Údajne ešte v roku 2010 sa mimosúdne žalovaní pokúšali dohodnúť so žalobcom ohľadne
užívania parcely XXXX/X, ktorú využíva žalobca ako prístupovú cestu z K. ulice.

12. Žalovaní dokazovali aj to, že ešte 31.3.2010 vyzvali žalobcu na uzatvorenie
dohody ohľadne prechodu cez ich parcelu.

Žalovaní dokazovali, že žalobcovi nikto nebráni v prechode cez nehnuteľnosť,
ktorá je vo vlastníctve žalovaných. Prechod cez túto nehnuteľnosť nie je ničím obmedzený.

Ako už vyplynulo z dokazovania, administratívna budova je postavená na parcele
XXXX/X, ktorá hraničí s verejným parkoviskom, ktoré je na parcele XXXX. To znamená, že žalobca má
zabezpečený prístup k svojej stavbe aj inak. Nikde v zákone nie je napísané a stanovené, že vlastník

nehnuteľnostimusímaťprístupkusvojejstavbeajmotorovýmvozidlom.Tátoskutočnosťjepodľanázoru
súdu len otázkou pohodlia.

13. Napokon súd uzatvára, že žalobca žiadnym spôsobom, dôkazom,
fotodokumentáciou prípadne výsluchom svedkov nepreukázal, že by nemal zabezpečený prístup ku

svojej stavbe. Žiadnym spôsobom nepreukázal svoje tvrdenia obsiahnuté v žalobnom návrhu, že
sú to žalovaní, ktorí mu v poslednom čase údajne bránia v prechode cez ich parcelu ku svojej
nehnuteľnosti. Zo strany žalobcu išlo len o tvrdenia ničím nepodložené, ničím nepreukázané. Žalobca
navyše nerozporoval tvrdené skutočnosti žalovanými, že v minulosti skutočne bola medzi týmito
nehnuteľnosťami osadená brána, avšak od tejto mali všetci účastníci, resp. vlastníci stavieb diaľkové

ovládače. Len vzhľadom na opotrebenie brány sa táto vymontovala a bola tam osadená rampa.
Žalobca však svoje tvrdenia ohľadne znemožnenia prístupu na svoju nehnuteľnosť nepreukázal ani
tým, že napr. táto rampa by bola zatváraná. Len tvrdenie, že mu je znemožňovaný prístup na jeho
nehnuteľnosť, nemohol súd vyhodnotiť v zmysle § 151o/ ods. 3 Obč. zákonníka, že je potrebné zriadiť
vecné bremeno. Pokým by sa žalobcovi podarilo preukázať, že skutočne jedinou alternatívou prístupu

k jeho nehnuteľnosti je prechod cez nehnuteľnosť žalovaných a títo mu bránia v tomto prechode, mohol
by postupovať v zmysle vyššie citovaného ustanovenia. Znova súd opakuje, že žalobca neuniesol
dôkazné bremeno a neboli splnené zákonné predpoklady prípadnej aplikácie ust. § 151o/ ods. 3 Obč.
zákonníka. Je zrejmé, že je vlastníkom stavby, avšak nie je zrejmé, že prístup vlastníka k stavbe
nemožno zabezpečiť inak.

14. V minulosti obe sporové strany viedli rokovania ohľadne nájomnej zmluvy, kde by
si upravili svoje práva a povinnosti ohľadne prechodu cez nehnuteľnosť žalovaných. Ako to vyplynulo
z vyjadrení samotných procesných strán, momentálne sa nevedia dohodnúť na cene
nájmu. Bez toho, aby žalobca preukázal svoje tvrdenia, domáha sa zriadenia vecného bremena

bezodplatne, čo svedčí o špekulatívnosti tohto žalobného návrhu. Vzhľadom na uvedené súd musel
žalobný návrh žalobcu zamietnuť.

15. O trovách konania rozhodoval súd v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p. V tomto
konkrétnom prípade bolo vydaných viacero rozhodnutí (viď. rozhodnutie o zastavení konania, ktoré bolo

v časti o trovách konania zrušené), viac krát sa žalovaní domáhali uplatnenia trov konania v zmysle
§ 147 ods. 1, 3 a 6 O.s.p. za zmarené pojednávania, a preto vzhľadom na uvedené ako aj vzhľadom
na hodnotu sporu, ktorá nie je jednoznačná, rozhodol súd v zmysle vyššie citovaného ustanovenia s
tým, že o trovách konania a trovách právneho zastúpenia rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku
osobitným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo

veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočnedoručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov

s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného
sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady

súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).