Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, May 30, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/394/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812206852
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8812206852.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu JUDr.

Michala Boroňa a JUDr. Martina Kopinu v spore žalobcu: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia,
a.s., so sídlom Želetavská 1525/1, 040 92 Praha 4 - Michle, Česká republika, IČO: 649 48 242, zas. HMG
& PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefanovičova 12, 811 04 Bratislava, IČO: 35 885 459 proti žalovaným:
v l./ rade N. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. E. XX, XXX XX, 2./ rade Z.. F. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom
H. E. XX, XXX XX, 3./ rade N. C. (teraz už L.), nar. XX.XX.XXXX, bytom H. E. XX, XXX XX, 4./ rade
K. C. , nar. XX.XX.XXXX, H. E. XX, XXX XX, 5./ rade D. R., nar. XX.X.XXXX, K. č. XX, XXX XX N. nad
R., všetci právne zastúpení JUDr. Michalom Harvišom, advokátom, Sovietskych hrdinov 102, 089 01

Svidník, o neúčinnosť právneho úkonu, odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad
Topľou č. k. 9C/65/2012-180 zo dňa 30.04.2015, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje sa rozsudok.

Priznáva žalovaným nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol
a vyslovil, že o trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením do 30 dní od právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 42a ods. 2 a 3, § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka.

3. Vychádzal zo zistenia, že žalobca, ako veriteľ, a spoločnosť BSaVS s.r.o., ako dlžník, (ďalej len
ako dlžník) so sídlom Mierová 1401, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 36 551 846, zapísaná v
Obchodnom registri Okresného súdu Prešov, oddiel s.r.o, vložka č. XXXXX/P, v mene ktorej koná
konateľ - K. C., nar. ,X.XX.XXXX, bytom H. E. XX, XXX XX H. E. (žalovaný v 4. rade) uzavreli dňa

10.04.2008 zmluvu o kontokorentnom úvere č. XXXXXX/SB/XX/XXX, na základe ktorej bol dlžníkovi
poskytnutý úver vo výške 82.984,80 eur s konečnou splatnosťou úveru dňa 10.04.2009. Návratnosť
úveru bola zabezpečená vlastnou blankozmenkou, vystavenou dňa 10.04.2008 dlžníkom a avalovanou
zmenkovými ručiteľmi, a to N. C., rod. C. a K. C.. Keďže zo strany dlžníka ako aj zmenečných ručiteľov,
napriek predchádzajúcim výzvam na zaplatenie, nedošlo k splneniu ich záväzkov, žalobca v zmysle
Dohody o vyplnení blankozmenky dňa 10.4.2008 riadne a včas doplnil chýbajúce údaje v blankozmenke
a na Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie podal návrh na vydanie rozhodcovského

rozsudku o zaplatenie neuhradenej sumy vyplývajúcej zo zmluvy, a to nielen proti dlžníkovi, ale aj proti
zmenečným ručiteľom. Zmenečná ručiteľka, žalovaná v l. rade, pani N. C., bola v čase poskytnutia
a čerpania úverového úveru výlučným vlastníkom nehnuteľností. Po splatnosti úveru uzatvorila dňa
08.06.2009 žalovaná v l. rade Darovaciu zmluvu a zmluvu o zriadení vecného bremena č. sp V XXX/XX-XX/XX - darovaciu zmluvu s obdarovanou Z.. F. C. (žalovanou v 2. rade) a N. C. (žalovanou v 3.
rade), ktorou darovala obdarovaným, t.j. svojim dcéram, vyššie špecifikované nehnuteľnosti. V prospech
žalovanej v 1. rade ako aj v prospech žalovaného v 4. rade - jej manžela, K. C., sa zriadilo vecné

bremeno, právo bezplatného doživotného bývania a užívania nehnuteľností. Súd prvej inštancie mal
zato, že sú splnené podmienky pre aplikáciu vyššie citovaného zákonného ustanovenia, (odvolací
súd má za to, že len chybou v písaní je v písomnom vyhotovení rozsudku uvedené, že „sú“ splnené
podmienky, pričom správne malo byť uvedené, že „nie sú“, čo vyplýva aj z ďalšieho odôvodnenia súdu
prvej inštancie), nakoľko v priebehu súdneho konania bolo preukázané, že žalovaná v l. rade nemá

v predmetnej veci pasívnu legitimáciu, keďže veriteľ môže odporovať právnemu úkonu voči tomu, kto
mal z takého úkonu prospech, čo pri žalovanej v l. rade nie je nijako preukázané, keďže išlo o darcu,
ktorý nehnuteľnosť daroval svojim dcéram - blízkym príbuzným, s tým, že si je vedomá toho, že nič
nepodpísala v spojitosti s kontokorentným úverom spoločnosti BSaVS s.r.o. - H. E., nakladala so svojimi
nehnuteľnosťami voľne a slobodne, jej konanie preukázal aj vypracovaný Znalecký posudok č. XX/
XXXX, že podpisy na listinách o úvere o blankozmenke, sú falošné. Aj u ostatných žalovaných v 2.

až 5. rade bolo preukázané, že nemajú v predmetnej veci pasívnu legitimáciu. Nakoľko veriteľ môže
odporovať iba právnemu úkonu voči tomu, kto mal z takéhoto úkonu prospech, čo voči týmto žalovaným
nebolo nijako preukázané, žalobu zamietol. Výrok o trovách konania odôvodnil podľa ust. § 151 ods.
3 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016 (ďalej len OSP) s tým, že o trovách konania
bude rozhodnuté samostatným uznesením do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý svoje odvolanie
odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil, nedostatočne zistil skutkový stav
v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. h) OSP, súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam, súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil

správne ustanovenie právneho predpisu a svojim postupom žalobcovi odňal možnosť konať pred súdom
v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. f) OSP. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je navyše zmätočné
a nedostatočne odôvodnené. Odvolateľ namieta, že súd prvej inštancie v prvej vete odôvodnenia
napadnutého rozsudku uvádza, že sú splnené podmienky pre úspešné odporovanie právneho úkonu,
pričom ďalej v texte túto svoju právnu vetu vyvracia tým, že v priebehu konania podmienky na úspešné

odporovanie právnemu úkonu preukázané neboli. Vzhľadom na takéto odôvodnenie rozhodnutia
žalobcovi nebolo zrejmé, k akému záveru vlastne súd prvej inštancie dospel. Súd prvej inštancie podľa
odvolateľa neozrejmil, ako sa vysporiadal s námietkami žalobcu, že dôkazy, ktoré navrhli žalovaní sú
nadbytočné a pre dané konanie aj irelevantné. Súd prvej inštancie vykonával dôkazy, ktoré vôbec
nesúvisia s meritom veci namiesto toho, aby svoju pozornosť venoval tomu, či žalobca preukázal všetky

podmienky úspešnej odporovateľnosti. Vzhľadom na uvedené navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a
jeho návrhu vyhovieť. Odvolateľ si uplatnil trovy prvoinštančného aj odvolacieho konania.

5. Žalovaní sa k odvolaniu vyjadrili s tým, že napadnutý rozsudok žiadali ako vecne správny potvrdiť,
nakoľko odvolanie žalobcu je nedôvodné, účelové a navyše aj zavádzajúce. Žalovaní si uplatnili trovy

odvolacieho konania.

6. Súd prvej inštancie (okresný súd) správne rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho
poriadku (zák. č. 99/1963 Z. z. v znení zmien a doplnkov účinného do 30. 06. 2016). Odvolací súd
posudzoval vec podľa nového civilného procesného kódexu, a to zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilný

sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť dňom 01. 07. 2016, pričom aplikoval
ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie (okresného
súdu) ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP).

7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v

zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu aj
webovej stránke Krajského súdu v Prešove dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

8. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastalsuspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o

odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).
10. Žalobca ako odvolateľ namietal, že je daný odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP
(§ 205 ods. 2 písm. d) OSP), t.j., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej
inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je
nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a

ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami
skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam.

11. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu,
keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov
alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne
vierohodnosti.

12. Žalobca tiež namietal, že je daný odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a) OSP v spojení
s ust. § 221 ods. 1 písm. f) OSP, t.j., že sa strane postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.
Predmetnému dôvodu odvolania sú vlastné tri pojmové znaky, a to odňatie možnosti konať pred súdom,
k odňatiu možnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu, možnosť konať pred súdom sa odňala strane
konania. Zákon bližšie nešpecifikuje, aká možnosť konať pred súdom sa musela strane odňať, akým

spôsobom ani v akom rozsahu.

13. Pod odňatím možnosti konať pred súdom možno vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorým
strane konania znemožnil realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok, toho
času Civilný sporový poriadok, priznáva. Zákon výslovne trvá na tom, že k odňatiu možnosti konať pred

súdom muselo dôjsť postupom súdu.

14. Pod postupom súdu pritom treba rozumieť nielen postup senátu a predsedu senátu (samosudcu),
ale aj faktickú činnosť súdu v širšom zmysle slova vrátane činnosti kancelárie súdu vykonávajúcej určité
úkonyvrámcijejpôsobnosti,akvadnýpostupvtejtoinejčinnostisúdusanáslednepremietoldovadného

postupu senátu alebo predsedu senátu (samosudcu) prejednávajúceho vec, prípadne iného orgánu
súdu povereného určitými úkonmi v občianskom súdnom konaní tak, že strane bola v dôsledku toho
odňatá možnosť konať pred súdom v rozsahu oprávnenia daného mu zákonom.

15. Dôvod odvolania sa výslovne viaže len na prípad, keď sa možnosť konať pred súdom odňala strane

sporu. Keďže strana môže v konaní vystupovať prostredníctvom svojho zákonného zástupcu, kolízneho
opatrovníka, resp. opatrovníka ustanoveného súdom, alebo sa môže dať zastúpiť zástupcom na základe
plnomocenstva, treba predmetný dôvod odvolania vzťahovať aj na prípad, keď sa možnosť konať pred
súdom odňala zástupcovi strany.

16. Každé odňatie možnosti konať pred súdom u zástupcu strany však nebude dôvodom odvolania.
Nebude ním napr. vtedy, ak účastník prítomný na pojednávaní súhlasil s tým, aby súd pojednával, hoci
jeho zástupca zvolený pre celé konanie nebol na pojednávanie predvolaný.

17. Za odňatie možnosti konať pred súdom nemožno považovať taký postup súdu, v dôsledku ktorého

súd v priebehu konania nevykonal všetky dôkazné prostriedky navrhované stranami, resp. vykonal iné
dôkazné prostriedky na zistenie skutočného stavu. Nepôjde totiž o znemožnenie uplatnenia procesných
práv, ktoré strany mohli uplatniť.18. Jedným z podstatných odvolacích argumentov žalobcu bolo tvrdenie, že súd prvej inštancie
vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci.

19. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP (§ 205 ods. 2 písm. f) OSP), odvolací
súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t.j. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu
podľa príslušného právneho predpisu.

20. Odvolací súd, po preskúmaní napadnutého rozsudku dospel k záveru, že odvolacie dôvody
uplatnené žalobcom v čase podania odvolania nie sú naplnené.

21.Odvolacísúdkonštatuje,žerozhodnutiusúduprvejinštancienemožnovytknúťnedostatočnézistenie
skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov
sporových stráne nevyplynuli, ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce

skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol
logický rozbor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť
zistenéspôsobomvyplývajúcimzust.§133až§135OSPúčinnéhovčasejehorozhodovania,aleboaby
na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia, alebo použité zákonné ustanovenia
nesprávne vyložil. Rozsudok nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

22. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvej inštancie po
skutkovej aj právnej stránke. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd
a v súvislosti s odvolacími dôvodmi uvádza nasledovné.

23. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav
(skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než
ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávneho vyložil, prípadne ho na
daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil

nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27.
júla 2011, sp. zn. 7 Cdo 7/2010).

24. Podľa ustanovenia § 42a ods. 1, 2, 5 Občianskeho zákonníka, veriteľ sa môže domáhať, aby súd
určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej

pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z
jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

25. Odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť
svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ

dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi
( § 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu,
keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

26. Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch, na ktorého

základe prevzal záväzok bez primeraného protiplnenia, a to najmenej vo výške určenej znaleckým
posudkom alebo odborným odhadom, a ktorý
- spôsobil, že dlžník sa stal vo vzťahu k ďalším veriteľom platobne neschopným, alebo
- bol uskutočnený s úmyslom neodôvodnene odložiť alebo zmariť platbu veriteľovi, alebo
- bol uskutočnený s úmyslom prevziať dlh, ktorý dlžník nebude schopný splniť v čase jeho splatnosti.

27. Predpokladmi úspešného odporovania právnemu úkonu dlžníka, ktoré musí veriteľ preukázať sú
(teda musí tvrdiť a dokázať, aby bola jeho žaloba úspešná):
- vymáhateľnosť svojej pohľadávky voči dlžníkovi,
- skutočnosť, že konkrétny právny úkon dlžníka ukracuje uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa,

- preukázanie úmyslu dlžníka ukrátiť svojho veriteľa ak žalovanému (druhej strane odporovaného
právneho úkonu) musel byť úmysel dlžníka odporovaným právnym úkonom ukrátiť veriteľa známy, teda
že o ňom vedel alebo musel vedieť,- skutočnosť, že právny úkon dlžník urobil v posledných troch rokoch, t. j. troch rokoch predchádzajúcich
podaniu žaloby.

28. Zmyslom odporovateľnosti je teda zabezpečiť občianskoprávnu ochranu veriteľa pred právnymi
úkonmi jeho dlžníka, ktoré vedú k úmyselnému zmenšeniu majetku dlžníka a tým i k zmareniu možnosti
uspokojenia veriteľa z majetku dlžníka. Nie je pritom rozhodujúce o aký druh právneho úkonu ide. Môže
ísť o úkon úplatný alebo bezúplatný, o právny úkon dvojstranný či jednostranný, resp. o úkon, ktorým
bol majetok scudzený (napr. kúpna alebo darovacia zmluva). Spoločným základným predpokladom

odporovateľnosti právnych úkonov, ako to správne uviedol súd prvého stupňa je, že právnym úkonom
došlo k ukráteniu uspokojenia veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky, pričom ukracovanie predpokladá
kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka (jeho majetok sa zmenšil do takej miery, že to ohrozuje aspoň
čiastočné uspokojenie veriteľovho nároku). Na strane dlžníka musí ísť o úmyselné konanie s cieľom
ukrátiť svojho veriteľa a súčasne druhej strane odporovateľného právneho úkonu (žalovaným) musí
byť úmysel dlžníka odporovaným právnym úkonom ukrátiť veriteľa známy (žalovaný o tomto úmysle

dlžníka v čase, kedy bol právny úkon urobený vedel alebo musel vedieť). Bremeno tvrdenia a dôkazné
bremeno v tomto smere je na veriteľovi (žalobcovi). Treba zdôrazniť, že úmysel dlžníka ukrátiť svojho
veriteľa, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle, sú v obidvoch prípadoch psychickým stavom
(podobne ako napr. dobrá viera). To znamená, že sami o sebe nemôžu byť predmetom dokazovania.
Predmetom dokazovania môžu byť len skutočnosti vonkajšieho sveta, prostredníctvom ktorých sa

vnútorné presvedčenie subjektu (jeho vnútorné zámery) prejavuje navonok, teda okolnosti, z ktorých
možno existenciu tohto úmyslu, či vedomosť o ňom dôvodiť.

29. Z uvedeného vyplýva, že predpokladom úspešnosti odporovacej žaloby podľa § 42a ods. 1 OZ je, že
dlžníkov právny úkon ukracuje uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa. Skrátenie uspokojenia

veriteľovej pohľadávky predpokladá také zmenšenie majetku, ktoré bráni uspokojeniu pohľadávky v
celom rozsahu alebo sčasti. Z uvedeného teda vyplýva, že ten kto odporuje musí tvrdiť a dokazovať
kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka, t.j. nestačí, že sa majetok dlžníka zmenšil, musí sa preukázať,
že sa zmenšil do takej miery, že to ohrozilo aspoň čiastočné uspokojenie veriteľovho nároku.
30. Podľa názoru odvolacieho súdu odvolateľ neuviedol v odvolaní žiadne také argumenty, ktoré by boli

spôsobilé spochybniť správnosť záverov súdu prvej inštancie, na ktorých založil svoje rozhodnutie.

31. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie má za preukázané, že zmenečná ručiteľka, žalovaná
v l. rade, pani N. C., bola v čase poskytnutia a čerpania úveru výlučným vlastníkom predmetných
nehnuteľností. Po splatnosti úveru žalovaná v l. rade uzatvorila dňa 08.06.2009 darovaciu zmluvu a

zmluvu o zriadení vecného bremena č. sp V XXX/XX-XX/XX - darovaciu zmluvu s obdarovanou Z.. F. C.
(žalovanou v 2. rade) a N. C. (žalovanou v 3. rade), ktorou darovala obdarovaným, t.j. svojim dcéram,
vyššie špecifikované nehnuteľnosti. V prospech žalovanej v 1. rade ako aj v prospech žalovaného v 4.
rade - jej manžela, K. C., sa zriadilo vecné bremeno, právo bezplatného doživotného bývania a užívania
nehnuteľností.

XX. Odvolateľ namietal, že vyššie uvedeným právnym úkonom (darovacou zmluvou) žalovaná v l. rade
(zmenková ručiteľka), ako darca, úmyselne a kvalifikovane zmenšila svoj majetok do takej miery, že
tým ukrátila žalobcu na uspokojení jeho pohľadávky, nakoľko nevlastní žiadny iný majetok, z ktorého by
mohol byť žalobca uspokojený, pričom k tomuto úkonu došlo v posledných 3 rokov.

33. Žalovaní však podpísanie bianko zmenky žalovanou v 1./ rade popierali. Súd prvej inštancie preto
správne postupoval, keď za účelom preukázania, či sporný podpis na Dohode o vydaní a vyplnení č.
XXXXXXB/SBXX/XXX zo dňa 10.04.2008 patrí žalovanej v 1./ rade alebo nie a či na Dohode o vydaní
a vyplnení blankozmenky č. XXXXXXB-SB/XX/XXX zo dňa 10.04.2008 patrí K. C., nar. XX.XX.XXXX

alebo nie, poveril znalca z odboru písmoznalectvo - odvetvie ručné písmo.

34. Zo záveru znaleckého posudku (čl. 118) jednoznačne vyplynulo, že pisateľom sporného podpisu SA
s vysokou pravdepodobnosťou nie je žalovaná v l. rade N. C., nar. XX.XX.XXXX.

35. Zo záveru znaleckého posudku tiež jednoznačne vyplynulo, že pisateľom sporného podpisu SB s
vysokou pravdepodobnosťou nie je K. C. nar. XX.XX.XXXX.36. Súdom ustanovený znalec potvrdil kategorickým záverom, že u sporných podpisov SA, SB, nie je
možné vylúčiť ani potvrdiť možnosť technického zásahu alebo iného mechanického napodobovania, a
to z dôvodu že pravosť podpisov posudzoval z fotokópií.

37. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti, odvolací súd má za to, že nie sú splnené podmienky
pre aplikáciu ust. § 42a OZ. V priebehu súdneho sporu bolo preukázané, že žalovaná v 1./ rade
nepodpísala listiny o úvere, o bianko zmenke a ani nič iné v spojitosti s kontokorentným úverom
spoločnosti BSaVS s.r.o. - H. E.. Žalovaná v 1. rade tak so svojimi nehnuteľnosťami nakladala voľne a

slobodne, pričom jej konanie bolo potvrdenie aj vypracovaným Znaleckým posudkom č. XX/XXXX.

38. Zo zákonných ustanovení OZ explicitne vyplýva, že veriteľ môže odporovať právnemu úkonu voči
tomu,ktomalztakéhoúkonuprospech,čovšakprižalovanejvl.radenebolopotvrdené,resp.vpriebehu
súdneho konania to bolo vyvrátené.

39. Odvolací súd tak v zhode so súdom prvej inštancie ustálil, že tak ako žalovaná v l. rade tak ani
žalovaní v 2., 3., 4., 5. rade v predmetnej veci nie sú pasívne legitimovaní. Z uvedeného dôvodu vyplýva,
že súd prvej inštancie o merite veci správne rozhodol, keď žalobu zamietol.

40. Odvolací súd rovnako, ako súd prvej inštancie, poukazuje na rozsudok Okresného súdu Vranov

nad Topľou sp. zn. 3C/40/2011 zo dňa 25.01.2012. Z pripojeného spisu vyplynulo, že v predmetnej
veci sa viedlo konanie o určenie vlastníckeho práva, pričom súd žalobu zamietol a zaviazal žalobcu
zaplatiť žalovaným trovy konania vo výške 363,47 eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobca
v konaní o určenie vlastníckeho práva so sp. zn. 3C/40/2011, ktorým bol UniCredit Bank Slovakia sa
proti žalovaným, t. j. proti D. R. a N. C. domáhal určenia, že vlastníkom nehnuteľnosti rodinného

domu súp. č. XX, postavenom na parcele č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 152 m2 a
prístavbu rodinného domu postavenú na parcele č. XX/X- zastavané plochy a nádvoria o výmere 243
m2, zastavané plochy a nádvoria parcela č. XX/X o výmere 918 m2, parcela reg. C, zastavané plochy a
nádvoria parc. č. XX/X o výmere 243 m2, parcela reg. C, nachádzajúce sa v katastrálnom území H. E.,
obec H. E., okres N. nad R., zapísané na LV č. XXX, vedenom Katastrálnym úradom S., Správa katastra

N. nad R., katastrálne územie H. E., je žalovaná v 2. rade.

41. Čo sa týka námietky žalobcu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je arbitrárne, neurčité a
nedostatočné, je potrebné uviesť, že požiadavka na riadne úplné odôvodnenie rozhodnutia predstavuje
zásadu spravodlivého procesu, vyplýva to aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra

tohto súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany aj taký, ktorý nie je pre rozhodnutie
významný, bola daná v odôvodnení rozhodnutia odpoveď. Špecifická odpoveď sa vyžaduje na taký
argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúcim (Ruiz Torija c./ Španielsko z 09.12.1994, séria A, č.
303-A; Hiro Balani c./ Španielsko z 09.12.1994, séria A, č. 303-B). Odvolací súd so zreteľom na vyššie
uvedenémázato,žerozsudoksúduprvejinštanciezodpovedákritériámdanýchvustanovení§220ods.

2 CSP. Z rovnakých dôvodov nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami
žalovaného, ktoré nemohli spôsobiť zmenu právneho posúdenia veci.

42. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie v predmetnej veci v dostatočnom rozsahu zistil
skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver, svoje rozhodnutie odôvodnil

riadne a v rozhodnutí sa vysporiadal s podstatnými argumentmi. Keďže ani v priebehu odvolacieho
konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a
presvedčivéodôvodnenierozhodnutiasúduprvejinštancie,sktorýmsaplnestotožňuje,aktorépovažuje
za správne, zodpovedajúce zásadám spravodlivého konania pred súdom.

43. Vychádzajúc z dôvodov, ktoré uviedol, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej
časti ako vecne správny, podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

44. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP tak, že úspešným žalovaným bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči

neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu.

45. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).