Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, May 31, 2017

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Cdo/35/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5709211189
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Mesiarkinová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:5709211189.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Mesiarkinovej
a členov senátu JUDr. Heleny Haukvitzovej a JUDr. Mariána Sluka, PhD., v spore žalobcu Stavebné
bytovédružstvo,sosídlomvŽiline,M.Bela852,IČO:31624952,zastúpenéhoadvokátskoukanceláriou
Advokát Adriana Hrdinová, s.r.o., so sídlom v Žiline, Vojtecha Spanyola 1726/13, proti žalovanej MUDr.
E. Q. bývajúcej vo Y., zastúpenej advokátskou kanceláriou AK JUDr. Marek Hic, s.r.o., so sídlom

v Martine, P.O. Hviezdoslava 10625/23B, o zaplatenie 19 324,59 € s príslušenstvom, vedenom na
Okresnom súde Martin pod sp.zn. 10 C 113/2010, o dovolaniach žalovanej a spoločnosti INI Group s.r.o.,
so sídlom v Prahe 9, Nemocniční 578/4, Vysočany, Česká republika, IČO: 282 131 73, proti uzneseniu
Krajského súdu v Žiline z 29. mája 2015 sp.zn. 10 Co 582/2013 a o dovolaniach žalovanej, občianskeho
združenia BONA FIDE DAM, so sídlom v Ružomberku, Mostová 1346/31, IČO: 42 348 048 zastúpeného
advokátkou Mgr. Monikou Dubskou, so sídlom v Ružomberku, Šoltésovej 13 a spoločnosti INI Group

s.r.o., so sídlom v Prahe 9, Nemocniční 578/4, Vysočany, Česká republika, IČO: 282 131 73, proti
rozsudku Krajského súdu v Žiline z 29. mája 2015 sp.zn. 10 Co 582/2013, takto

r o z h o d o l :

I. Dovolania žalovanej o d m i e t a.

II. Dovolania spoločnosti INI Group s.r.o., so sídlom v Prahe 9, Nemocniční 578/4, Vysočany, IČO: 282

131 73, Česká republika o d m i e t a.

III. Dovolanie občianskeho združenia BONA FIDE DAM, so sídlom v Ružomberku, Mostová 1346/31 o
d m i e t a.

IV. Žalobca má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Martin (ďalej aj ,,okresný súd“ alebo ,,súd prvej inštancie“) rozsudkom z 27. júna
2013, č.k. 10 C 113/2010-390 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 19 3214,59 € spolu
s 8,5% úrokom z omeškania ročne za obdobie od 25. septembra 2009 do zaplatenia, do troch
dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku uplatneného nároku v časti úroku z omeškania žalobu
zamietol. Žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 4 173,73 € do troch
dní od právoplatnosti rozsudku na účet jeho právneho zástupcu. Dospel k záveru, že žaloba žalobcu

je dôvodná. OTP Banka a.s. ako záložný veriteľ predala na dražbe nehnuteľností nehnuteľnosti
zapísané na LV XXXX, k.ú. R., patriace žalobcovi ako záložcovi. Žalobca, voči ktorému začal výkon
záložného práva pre neplnenie dlhu z úverovej zmluvy žalovanou, tak v rámci výkonu záložného práva
predpokladaného ustanoveniami §151m Občianskeho zákonníka uhradil za žalovanú dlh vyplývajúci
zo zmluvy o hypotekárnom úvere z 19. decembra 2002 vo výške 19 324,59 €. Žalobcovi vznikla voči
žalovanej pohľadávka titulom jej bezdôvodného obohatenia v zmysle § 454 Občianskeho zákonníka.

Súd sa nestotožnil s obranou žalovanej spočívajúcej v tvrdení, že nárok žalobcu zanikol započítaním
pohľadávky, ktorú mala žalovaná voči žalobcovi na základe rozhodcovského rozsudku, pretože dospelk záveru, že žalovaná nebola k 13. novembru 2007 veriteľom pohľadávky, pričom započítací prejav tiež
považoval za neurčitý a nezrozumiteľný, ako aj mal za to, že daný úkon urobila neoprávnená osoba.
Zároveň dospel k záveru, že aj započítací úkon z 2. septembra 2008 trpel rovnakou vadou neurčitosti

a nezrozumiteľnosti, ako aj že bol urobený v čase, keď už bol žalobca v reštrukturalizačnom konaní.
Súd žalobu v prevyšujúcej časti uplatneného úroku z omeškania zamietol. O trovách konania rozhodol
v zmysle § 142 ods. 3 O.s.p. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalovaná.

2. Krajský súd v Žiline uznesením z 29. mája 2015 sp.zn. 10 Co 582/2013 vstup spoločnosti INI

Group s.r.o., so sídlom Praha 1 - Nové Mesto, Klimentská 1652/36, IČO: 282 131 73, do konania v
pozícii vedľajšieho účastníka na strane žalovanej nepripustil. Uviedol, že v prejednávanej veci žalovaná
prejavila svoj nesúhlas so vstupom vedľajšieho účastníka, pretože nevymedzil dôvod, ktorý by mal
predstavovať jeho právny záujem na výsledku konania, dožadujúc sa, aby súd vyzval vedľajšieho
účastníka na preukázanie jeho právneho záujmu na výsledku konania. Nesúhlasné stanovisko žalovanej
považoval za rozhodujúce pre záver o neakceptovaní subjektu ako vedľajšieho účastníka. Návrh

žalovanej ohľadom vyzvania spoločnosti na doplnenie vyjadrenia považoval za neopodstatnený aj s
poukazom na spôsob a okamih uplatnenia vstupu vedľajšieho účastníka tesne pred druhým termínom
verejného vyhlásenia rozhodnutia odvolacieho súdu v danej veci, vykazujúci znaky kooperácie a snahy o
obštrukciu pri prejednávaní prípadu. Uzavrel, že pri nenáležitom - žiadnom vymedzení právneho záujmu
potenciálneho vedľajšieho účastníka, je podstatným nesúhlasný postoj žalovanej, pričom rozhodnutím

súdu práva žalobcu za dotknuté nepovažoval.

3. Krajský súd v Žiline rozsudkom z 29. mája 2015 sp.zn. 10 Co 582/2013, rozsudok súdu prvej inštancie
vo výroku o uložení povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 19 324,59 € spolu s 8,5% úrokom z
omeškania ročne za obdobie od 25. septembra 2009 do zaplatenia ako vecne správny potvrdil (§ 219

ods. 1 O.s.p.) s tým, že rozsudok okresného súdu zostal nedotknutý vo výroku o zamietnutí žaloby vo
zvyškuuplatnenéhonárokunaúrokzomeškania.Ďalšímvýrokomrozsudokokresnéhosúduvovýrokuo
náhradetrovprvoinštančnéhokonaniazmeniltak,žežalovanejuložilpovinnosťzaplatiťžalobcovititulom
náhrady trov prvoinštančného konania sumu 1 500 € (1000 € titulom trov právneho zastúpenia a 500
€ titulom iných trov), všetko na účet právneho zástupcu žalobcu. Účastníkom náhradu trov odvolacieho

konanie nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia sa vysporiadal s jednotlivými odvolacími námietkami
žalovanej. Stotožnil sa so záverom okresného súdu, že majetok speňažený v rámci dobrovoľnej dražby
bol vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Dodal, že zápis vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností je
záväzný a hodnoverný, pokiaľ sa nepreukáže opak, k čomu v tomto prípade nedošlo. Poukázal, že
samotná žalovaná konštatovala, že za ňu bolo plnené z majetku žalobcu v započítacích úkonoch.

Žalovaná tak v plnej miere potvrdila výšku dlhu voči žalobcovi, ale aj skutočnosť, že vznikol speňažením
majetku žalobcu na dražbe, z ktorého výťažku bol hradený jej dlh voči OTP Banka Slovensko z titulu
nesplateného hypotekárneho úveru, keď jej neskoršie spochybňovania dlhu voči žalobcovi a banke
vykazovali účelnosť a tendenčnosť tvrdení. Zhodne so súdom prvej inštancie považoval započítacie
úkony žalovanej za neplatné z titulu ich neurčitosti a nezrozumiteľnosti. Zároveň plnenie priznané

žalobcovi nepovažoval za plnenie priznané v rozpore s dobrými mravmi. Za nedôvodnú považoval
aj vznesenú námietku premlčania uplatňovaného nároku. Rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách
konania zmenil uplatňujúc § 150 O.s.p. tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 1.500
€ (500 € titulom zaplateného súdneho poplatku a 1000 € titulom trov právneho zastúpenia). O náhrade
trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 a 2 a §151 ods. 1 O.s.p.

4. Uvedené uznesenie odvolacieho súdu (bod 2) napadli dovolaniami žalovaná a spoločnosť INI Group
s.r.o.

5. Žalovaná prípustnosť dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu vyvodzovala z ustanovení § 237

ods. 1 písm. f/ O.s.p. (účastníkovi sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom) a § 237
ods. 1 písm. g/ O.s.p. (v konaní rozhodoval vylúčený sudca). Dovolanie odôvodnila dovolacími dôvodmi
podľa § 241 ods. 2 písm. a/, b/ a c/ O.s.p. Rozhodnutie odvolacieho súdu považovala za nezákonné,
keď odvolací súd postupoval v rozpore s obsahom práva na poskytnutie súdnej ochrany, resp. práva
na spravodlivé súdne konanie, pričom v tejto súvislosti sa v celom rozsahu sa odvolávala na dôvody

uvádzané v jej podaní z 2. septembra 2015. Zároveň namietala, že rozhodnutie odvolacieho súdu je
arbitrárne a nepreskúmateľné, keď odvolací súd sa nevysporiadal s jej podstatnými námietkami, navyše
vec nesprávne právne posúdil. Navrhovala, aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie.6. Spoločnosť INI Group s.r.o. dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu vyvodzovala z ustanovení §
237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. (účastníkovi sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom). Dovolanie

odôvodnila dovolacími dôvodmi podľa § 241 ods. 2 písm. a/, b/ a c/ O.s.p. Namietala, že rozhodnutie
odvolacieho súdu je nesprávne, keď jej odvolací súd neumožnil vyjadriť sa k návrhu žalovanej na
rozhodnutie o prípustnosti vedľajšieho účastníka do konania, v dôsledku čoho súd nedisponoval pri
rozhodnutí všetkými nevyhnutnými informáciami. Rozhodnutiu odvolacieho súdu tak nepredchádzal
riadny procesný postup. Rozhodnutie zároveň považovala za vecne nesprávne. Mala za to, že súd

nesprávne posúdil podanie žalovanej ako nesúhlas so vstupom vedľajšieho účastníka. Postupom súdu
tak došlo k zmareniu možnosti využiť procesné oprávnenia vedľajšieho účastníka v danom konaní.
Navrhovala, aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
7. Uvedený rozsudok odvolacieho súdu (bod 3) napadli dovolaniami žalovaná; občianske združenie
BONA FIDE DAM, so sídlom v Ružomberku, Mostová 1346/31, IČO: 42 348 048 (ďalej ako „občianske
združenie“ alebo „bývalý vedľajší účastník“) a spoločnosť INI GROUP, s.r.o., so sídlom v Prahe 9,

Nemocniční 578/4, Vysočany, Česká republika, IČO: 282 131 73 (ďalej aj ako „spoločnosť“).

8. Žalovaná prípustnosť a dôvodnosť dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu vyvodzovala z
ustanovení § 241 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. (účastníkovi sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom) a § 237 ods. 1 písm. g/ O.s.p. (v konaní rozhodoval vylúčený sudca),

a § 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O.s.p (konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci a rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci). Rozhodnutie
odvolacieho súdu považovala za nezákonné, keď odvolací súd postupoval v rozpore s obsahom práva
na poskytnutie súdnej ochrany, resp. práva na spravodlivé súdne konanie, pričom sa v celom rozsahu
sa odvolávala na dôvody uvádzané v podaní z 2. septembra 2015, v ktorom namietala, že súd nevyzval

vedľajšiehoúčastníkanašpecifikovanie-preukázaniezáujmunavýsledkukonania,sktorýmsanemohla
oboznámiť a prípadne k nemu podať vyjadrenie; taktiež namietala, že rozhodnutie odvolacieho súdu
(uznesenie o nepripustení vedľajšieho účastníka) je nedostatočne odôvodnené, ako aj že súd v danom
prípade dospel k nesprávnym a neúplným skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil.
Navrhovala, aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, resp.

aby zrušil rozhodnutia súdov nižšej inštancie a vec vrátil na ďalšie konanie súdu prvej inštancie.

9. Spoločnosť INI Group, s.r.o. dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu vyvodzovala z ustanovení
§ 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. (účastníkovi sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom).
Dovolanie odôvodnila dovolacími dôvodmi podľa § 241 ods. 2 písm. a/, b/ a c/ O.s.p. Uviedla,

že všetky dôvody uvedené v dovolaní proti uzneseniu sú významné aj v tomto prípade. Odvolací
súd neumožnil spoločnosti vyjadriť sa k návrhu žalovanej na rozhodnutie o prípustnosti vedľajšieho
účastníka do konania a zaujať k nemu stanovisko. Mal za to, že súd nedisponoval pri rozhodnutí
všetkými nevyhnutnými informáciami, keď vydaniu rozhodnutia nepredchádzal riadny procesný postup.
Rozhodnutie považovala za vecne nesprávne, keď mala za to, že by preukázala svoj právny záujem na

konaní, ak by súd postupoval v zákonným spôsobom. Postupom súdu tak došlo k zmareniu možnosti
spoločnosti využiť procesné oprávnenia vedľajšieho účastníka v konaní. Navrhovala, aby dovolací súd
rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

10. Občianske združenie BONA FIDE DAM prípustnosť dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu

vyvodzovalo z ustanovení § 238 ods. 1 a 2 O.s.p. Dovolanie odôvodnilo dovolacími dôvodmi podľa §
241 ods. 2 písm. b/ a c/ O.s.p. (konanie trpí inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie
veci; rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci). Namietalo nepreskúmateľnosť
a arbitrárnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. Zároveň namietalo, že v konaní došlo k závažným
procesným chybám, keď uviedlo, že o prípustnosti vedľajšieho účastníka rozhoduje súd na návrh

a v danom prípade došlo k vstupu vedľajšieho účastníka na základe litisdenuciácie, vytýkajúc, že
mu odvolací súd nedoručil uznesenie o pripustení vedľajšieho účastníka do konania. Malo za to, že
rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávne a neúplne zistenom skutkovom stave veci, nakoľko
záver súdu o skutočnosti, že na strane žalovanej malo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu, nemá oporu
vo vykonanom dokazovaní. V podanom dovolaní podrobne rozobralo právne posúdenie veci, pričom

vytýkalo, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Navrhovalo,
aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil.

11. Žiadna zo strán, ani bývalý vedľajší účastník sa k dovolaniam písomne nevyjadrili.12. K dovolaniu žalovanej proti vyššie uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu najvyšší súd uvádza
nasledovné:

13. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) pred
preskúmaním procesnej prípustnosti podaného dovolania a vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia
najprv zisťoval, či dovolanie podal oprávnený subjekt a dospel k záveru, že dovolanie bolo podané
osobou, ktorá na to nie je oprávnená.

14. Vzhľadom na to, že dovolanie bolo podané pred 1. júlom 2016, za účinnosti Občianskeho súdneho
poriadku platného do 30. júna 2016, dovolací súd v súlade s citovaným prechodným ustanovením § 470
ods. 2 CSP posudzoval podmienky podaného dovolania v zmysle ustanovení zákona č. 99/1963 Zb.
Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej „O.s.p.“).

15. V ustanoveniach § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. boli uvedené uznesenia, voči ktorým bolo dovolanie
prípustné.

16. V uvedených ustanoveniach Občianskeho súdneho poriadku bola vyjadrená objektívna stránka
prípustnostidovolania.Objektívnastránkasanevzťahujenaosobukonkrétnehodovolateľaazohľadňuje

(len) vecný aspekt tohto opravného prostriedku - či smeruje proti rozhodnutiu vykazujúcemu zákonné
znaky rozhodnutia, proti ktorému je dovolanie prípustné. Na rozdiel od toho sa subjektívna stránka
prípustnosti dovolania viaže na osobu konkrétneho dovolateľa a zohľadňuje osobný aspekt toho, kto
podáva dovolanie - či je u neho daný dôvod, ktorý ho oprávňuje podať dovolanie; takým dôvodom je
skutočnosť, že rozhodnutím odvolacieho súdu bol dovolateľ po procesnej stránke negatívne dotknutý

a bola mu spôsobená ujma dopadajúca na jeho pomery (viď tiež R 50/1999). Záver o tom, že podané
dovolanie je prípustné, predpokladá zaujatie záveru o jeho prípustnosti tak po stránke objektívnej, ako aj
po stránke subjektívnej. Posúdenie subjektívnej prípustnosti dovolania ale vo všeobecnosti predchádza
posúdeniu objektívnej prípustnosti dovolania (pokiaľ dovolací súd dospeje k záveru, že dovolateľ nie je z
určitého dôvodu subjektívne oprávnený podať dovolanie, nie je potrebné ďalej skúmať, či jeho dovolanie

smeruje proti rozhodnutiu vykazujúcemu znaky niektorého z rozhodnutí uvedených v § 236 až § 239
O.s.p.).

17. Pokiaľ ide o dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktorým súd rozhodol o nepripustení
vedľajšieho účastníka do konania na strane žalovanej na základe žalovanou vznesenej námietky

neprípustnosti vedľajšieho účastníka v konaní, dovolací súd vychádzal z toho, že žalovaná nemôže
byť týmto výrokom negatívne dotknutá (keď so vstupom spoločnosti INI GROUP, s.r.o. ako vedľajším
účastníkom do konania na jej strane nesúhlasila a súd tomuto nesúhlasu vyhovel) a že teda dovolanie
je podané tým, kto na podanie tohto mimoriadneho opravného prostriedku nie je subjektívne oprávnený.
Dovolací súd k tomu iba ako poznámku dodáva, že dovolanie žalovanej proti uvedenému uzneseniu je

navyše aj objektívne neprípustné, nakoľko sa jedná o uznesenie, ktoré nemá znaky uvedené v § 239
ods. 1 a 2 O.s.p.

18. Z týchto dôvodov dovolací súd odmietol dovolanie žalovanej proti uzneseniu odvolacieho súdu o
nepripustení vedľajšieho účastníka do konania na jej strane ako podaného tým, kto nie je subjektívne

oprávnený podať dovolanie (§ 447 písm. b/ CSP). S prihliadnutím na (procesný) dôvod, ktorý viedol
k odmietnutiu dovolania, sa dovolací súd nezaoberal vecnou správnosťou dovolaním napadnutého
uznesenia odvolacieho súdu.

19. K dovolaniu spoločnosti INI Group, s.r.o. proti uzneseniu odvolacieho súdu najvyšší súd uvádza

nasledovné:

20. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd“) ako súd dovolací [(§ 35 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)], po zistení, že dovolanie podal včas oprávnený
subjekt, prostredníctvom zamestnanca/člena, ktorý má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa (§ 429 ods. 2 písm. b/ CSP) v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez
nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP), preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie
spoločnosti INI Group, s.r.o. je potrebné odmietnuť, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nieje dovolanie prípustné (§ 447 písm. c/ CSP). Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP)
dovolací súd uvádza nasledovné:

21. Vzhľadom k tomu, že dovolanie bolo podané pred 1. júlom 2016, t.j. za účinnosti zákona č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.), dovolací súd postupoval
v zmysle ustanovenia § 470 ods. 2 CSP (na základe ktorého právne účinky úkonov, ktoré nastali v
konanípredodňomnadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajúzachované),aprocesnúprípustnosť
dovolania posudzoval v zmysle ustanovení § 236, § 237 ods. 1 a § 239 O.s.p.

22. Dovolanie spoločnosti INI GROUP s.r.o. smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktoré nemá
znaky uznesení, proti ktorým bolo dovolanie v zmysle § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. prípustné.

23. Predmetné dovolanie by bolo prípustné len vtedy, ak by v konaní došlo k procesným vadám
uvedeným v § 237 ods. 1 O.s.p. Spoločnosť INI Group, s.r.o. procesné vady konania v zmysle § 237

ods. 1 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. netvrdila a ich existenciu nezistil ani dovolací súd; nepreukázané boli
tiež vady konania namietané dovolateľkou (§ 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.).
24. Spoločnosť INI Group, s.r.o. namietala, že postupom odvolacieho súdu jej bola odňatá možnosť
konať pred súdom (§ 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.), z dôvodu, že odvolací súd jej neumožnil vyjadriť
sa k námietke neprípustnosti vedľajšieho účastníka vznesenou žalovanou, keď rozhodnutiu súdu

nepredchádzal riadny procesný postup.

25. Podľa § 93 ods. 1 a 3 O.s.p. (v znení účinnom do 30. júna 2016) platilo, že ako vedľajší účastník
sa mohol popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto mal právny záujem na jeho
výsledku, pokiaľ nešlo o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je

alebo nie je. Do konania vstúpil buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov
urobenú prostredníctvom súdu. Ak ako vedľajší účastník vstupovala do konania z vlastného podnetu
právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podľa osobitného predpisu, súčasťou
oznámenia o vstupe musel byť aj súhlas účastníka, popri ktorom sa zúčastňoval na konaní, inak súd na
oznámenie o vstupe neprihliadal. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodol len na návrh.

26. V prípade ak vedľajší účastník vstúpil do konania z vlastného podnetu, zákonu zodpovedal
procesný postup súdu, v rámci ktorého oznámil účastníkom konania, že určitý subjekt vstúpil do
konania ako vedľajší účastník a vyzval ich, aby sa k danému vstupu vyjadrili. V prípade, ak
účastníci vyjadrili nesúhlasné stanovisko so vstupom vedľajšieho účastníka do konania, súd musel

zákonu zodpovedajúcim spôsobom reagovať na nesúhlasný (neprípustnosť namietajúci) procesný úkon
účastníka konania.

27. Podstatnou podmienkou prípustnosti vedľajšieho účastníka do konania (v prípadoch ak sa jednalo
o vedľajšieho účastníka v zmysle § 93 ods. 1 alebo 2 O.s.p. a ak medzi ním a hlavným účastníkom

nevyplýval určitý spôsob vyrovnania) bol súhlas strany (predtým hlavného účastníka) na strane ktorej
mienil vystupovať a ktorú mienil v konaní podporovať.

28. Z obsahu spisu vyplýva, že spoločnosť INI Group, s.r.o. 29. mája 2015 doručila krajskému súdu
oznámenie o vstupe do konania ako vedľajší účastník na strane žalovanej. Žalovaná bola s podaním

spoločnosti o oznámení vstupu oboznámená, pričom vzniesla námietku neprípustnosti vedľajšieho
účastníka, čím vyjadrila nesúhlas so vstupom spoločnosti do konania ako vedľajšieho účastníka.
Následne krajský súd uznesením z 29. mája 2015 sp.zn. 10 Co 582/2013 vstup spoločnosti do konania
ako vedľajšieho účastníka na strane žalovanej nepripustil.

29. Vzhľadom na žalovanou vyjadrený nesúhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na jej
strane, ktorý bol podstatnou podmienkou prípustnosti vedľajšieho účastníka, bol postup odvolacieho
súdu súladný s ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku. Akýkoľvek ďalší procesný postup súdu
by tak bol bezpredmetný. Preto uvedeným postupom odvolacieho súdu nedošlo k odňatiu uvedenej
spoločnostikonaťpredsúdomatoutovadounemohlobyťzaťaženéaniďalšiekonanieodvolaciehosúdu.

30. Spoločnosť INI Group, s.r.o. taktiež namietala, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Tzv. iná vada konania v súlade s doterajšou konštantnou
judikatúrou najvyššieho súdu nezakladala procesnú prípustnosť podaného dovolania (viď R 37/1993 aniektoré ďalšie rozhodnutia najvyššieho súdu sp.zn. 3 Cdo 219/2013, 3 Cdo 888/2015, 4 Cdo 34/2011, 5
Cdo 149/2010, 6 Cdo 134/2010, 6 Cdo 60/2012, 7 Cdo 86/2012 a 7 Cdo 36/2011). Dovolací súd mohol
pristúpiť k preskúmaniu tohto dovolacieho dôvodu len v procesne prípustnom dovolaní, čo však nie je

prípad prejednávanej veci.

31. Spoločnosť INI Group, s.r.o. v dovolaní zároveň namietala, že rozhodnutie odvolacieho súdu je
po právnej stránke nesprávne. Nesprávne právne posúdenie veci súdom však prípustnosť dovolania
nezakladalo (viď R 54/2012, R 24/2017 a viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp.zn. 1 Cdo

62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011, 7 Cdo 26/2010
a 8 ECdo 170/2014), preto sa týmito námietkami dovolací súd nemohol zaoberať.

32. V danom prípade prípustnosť dovolania spoločnosti INI Group, s.r.o. nemožno vyvodiť z ustanovenia
§ 239 O.s.p., ani z ustanovenia § 237 ods. 1 O.s.p., preto najvyšší súd dovolanie odmietol podľa § 447
písm. c/ CSP ako procesne neprípustné.

33.KdovolaniuspoločnostiINIGroup,s.r.o.protivyššieuvedenémurozsudkuodvolaciehosúdunajvyšší
súd uvádza nasledovné:

34. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) pred tým,

než by pristúpil k posúdeniu opodstatnenosti dovolania a než by sa zaoberal napadnutým rozhodnutím
z hľadiska jeho vecnej správnosti, skúmal najskôr, či dovolanie bolo podané oprávnenou osobou.

35. Vzhľadom na to, že dovolanie bolo podané pred 1. júlom 2016, za účinnosti Občianskeho súdneho
poriadku platného do 30. júna 2016, dovolací súd v súlade s citovaným prechodným ustanovením § 470

ods. 2 CSP posudzoval podmienky podaného dovolania v zmysle ustanovení zákona č. 99/1963 Zb.
Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej „O.s.p.“).

36. Podľa § 240 ods.1 O.s.p. bol osobou oprávnenou podať dovolanie účastník konania. Podľa § 90
O.s.p. účastníkmi konania boli navrhovateľ (žalobca) a odporca (žalovaný) alebo tí, ktorých zákon za

účastníkov označoval. Podľa § 93 ods. 1 O.s.p. ako vedľajší účastník sa mohol popri navrhovateľovi
alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto mal právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nešlo o
konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Podľa 93
ods. 3 O.s.p. do konania vstúpil buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov
urobenú prostredníctvom súdu. Ak ako vedľajší účastník vstupoval do konania z vlastného podnetu

právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podľa osobitného predpisu, súčasťou
oznámenia o vstupe musel byť aj súhlas účastníka, popri ktorom sa zúčastňoval na konaní, inak súd
na oznámenie o vstupe neprihliadal. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodol len na návrh.
Podľa § 93 ods. 4 O.s.p. v konaní mal vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Konal
všakibasámzaseba.Akjehoúkonyodporovaliúkonomúčastníka,ktoréhovkonanípodporoval,posúdil

ich súd po uvážení všetkých okolností. Podľa § 93 ods. 6 O.s.p. vedľajší účastník mohol podať odvolanie
alebo dovolanie, ak z právneho predpisu vyplýval určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a
vedľajším účastníkom. V ostatných prípadoch mohol vedľajší účastník podať odvolanie alebo dovolanie
len so súhlasom účastníka, popri ktorom sa zúčastňoval na konaní.

37. Podľa § 243c O.s.p. pre konanie na dovolacom súde platili primerane ustanovenia o konaní pred
súdom prvého stupňa, pokiaľ nebolo ustanovené niečo iné; ustanovenia § 92 ods. 1 a 4 a § 95 O.s.p.
však pre konanie na dovolacom súde neplatili.

38. Spoločnosť INI Group, s.r.o., nie je stranou v konaní a nebola ani vedľajším účastníkom (keď krajský

súd právoplatným uznesením z 29. mája 2015 sp.zn. 10 Co 582/2013 rozhodol o jej nepripustení do
konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalovanej), ktorý by bol oprávneným subjektom na podanie
dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu, takže má len postavenie tretej osoby mimo dovolacieho
konania.

39. Dovolací súd preto dovolanie spoločnosti INI Group, s.r.o. proti rozsudku odvolacieho súdu odmietol
ako podané neoprávnenou osobou § 447 písm. b/ O.s.p. S prihliadnutím na (procesný) dôvod,
ktorý viedol k odmietnutiu dovolania, sa dovolací súd nezaoberal vecnou správnosťou dovolaním
napadnutého rozsudku odvolacieho súdu.40. K dovolaniu žalovanej proti rozsudku odvolacieho súdu dovolací súd uvádza nasledovné:

41. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd“) ako súd dovolací [(§ 35 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)], po zistení, že dovolanie podala včas strana
sporu,vktorejneprospechbolorozhodnutievydané(§424CSP),zastúpenávsúlades§429ods.1CSP,
bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP), preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie
žalovanej je potrebné odmietnuť, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie

prípustné (§ 447 písm. c/ CSP). Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP) dovolací súd
uvádza nasledovné:

42. Vzhľadom k tomu, že dovolanie bolo podané pred 1. júlom 2016, t.j. za účinnosti zákona č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.), dovolací súd postupoval
v zmysle ustanovenia § 470 ods. 2 CSP (na základe ktorého právne účinky úkonov, ktoré nastali v

konanípredodňomnadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajúzachované),aprocesnúprípustnosť
dovolania posudzoval v zmysle ustanovení § 236, § 237 ods. 1, § 238 a § 239 O.s.p.

43. Dovolanie žalovanej smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorý nemá znaky rozsudkov, proti
ktorým bolo dovolanie v zmysle § 238 ods. 1 až 3 O.s.p. prípustné. V časti, ktorou je napadnutý výrok

tohto rozsudku o trovách konania (majúcich povahu uznesenia), smeruje dovolanie žalovanej proti
uzneseniu, proti ktorému bola prípustnosť dovolania výslovne vylúčená ustanovením § 239 ods. 3 O.s.p.

44. Predmetné dovolanie by bolo prípustné len vtedy, ak by v konaní došlo k procesným vadám
uvedeným v § 237 ods. 1 O.s.p. Dovolateľka procesné vady konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. a/

až e/ O.s.p. netvrdila a ich existenciu nezistil ani dovolací súd; nepreukázané boli tiež vady konania
namietané dovolateľkou (§ 237 ods. 1 písm. f/ a/ g/ O.s.p.).

45. Dovolateľka namietala, že postupom odvolacieho súdu jej bola odňatá možnosť konať pred súdom
(§ 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.), nakoľko postup odvolacieho súdu, ktorý predchádzal vydaniu uznesenia o

nepripustenívedľajšiehoúčastníkadokonanianebolsprávny,pretožeodvolacísúdnevyzvalvedľajšieho
účastníka na preukázanie záujmu na výsledku konania a neumožnil tak žalovanej ako strane sporu sa
s právnym záujmom vstupu vedľajšieho účastníka oboznámiť a k nemu sa vyjadriť.

46. K tejto námietke dovolací súd považuje za potrebné uviesť, že Občiansky súdny poriadok stanovoval

pravidlo postupného čerpania opravných prostriedkov, to znamená, že predmetom dovolacieho
prieskumu v súlade s dispozičnou zásadou môže byť len to rozhodnutie a postup súdu mu
predchádzajúci, proti ktorému bol účastníkom mimoriadny opravný prostriedok podaný. Dovolací súd
musí rešpektovať zámer všetkých mimoriadnych opravných prostriedkov vychádzajúci z toho, že právna
istota a stabilita nastolené právoplatným rozhodnutím sú v právnom štáte narušiteľné len mimoriadne

a výnimočne, za zákonom stanovených podmienok. O žalovanou vznesenej námietke neprípustnosti
vedľajšieho účastníka bolo právoplatne rozhodnuté uznesením odvolacieho súdu z 29. mája 2015
sp.zn. 10 Co 582/2013, preto toto rozhodnutie ani postup im predchádzajúci nemôže byť preskúmaný v
dovolacom konaní na základe dovolania podaného proti inému rozhodnutiu (rozhodnutiu vo veci samej) i
keď v tom istom konaní. Z týchto dôvodov sa dovolací súd argumentáciou žalobcu vzťahujúcou sa vecne

k uzneseniu odvolacieho súdu z 29. mája 2015 sp.zn. 10 Co 582/2013, nemohol zaoberať. Uvedené
sa vzťahuje aj na ostatné námietky dovolateľky (nepreskúmateľnosť rozhodnutia, nesprávne právne
posúdenie veci a zaťaženie konania inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci)
vzťahujúce sa k uzneseniu odvolacieho súdu o nepripustení vedľajšieho účastníka do konania.

47. Žalovaná zároveň namietala, že v konaní rozhodoval vylúčený sudca (§ 237 ods. 1 písm. g/ O.s.p.),
pričom osobu konkrétneho sudcu, ani v čom by mal spočívať dôvod vylúčenia daného sudcu, výslovne
neuviedla.

48. Vzhľadom k zákonnej povinnosti prihliadnuť ex offo na existenciu procesných vád konania, ktoré

zakladajú tzv. zmätočnosť rozhodnutia, dovolací súd skúmal, či v konaní rozhodoval vylúčený sudca
(a to sudca súdu prvej inštancie, ako aj odvolacieho súdu) a dospel k záveru, že predmetná námietka
dovolateľky nie je dôvodná.49.Obsahspisunedávažiadnypodkladprezáver,ževecprejednaliarozhodlitakísudcovia,ktoríbymali
pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom, pre ktorý možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti
(§ 14 ods. 1 O.s.p.).

50. Dovolateľka taktiež namietala, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Tzv. iná vada konania v súlade s doterajšou konštantnou judikatúrou
najvyššieho súdu nezakladala procesnú prípustnosť podaného dovolania (viď. bod 30). Dovolací súd
mohol pristúpiť k preskúmaniu tohto dovolacieho dôvodu len v procesne prípustnom dovolaní, čo však

nie je prípad prejednávanej veci.

51. Dovolateľka v dovolaní zároveň namietala, že rozhodnutia súdov nižšej inštancie sú po právnej
stránke nesprávne. Prípustnosť dovolania nezakladalo ani nesprávne právne posúdenie veci (viď. bod
31), preto sa týmito námietkami dovolací súd nemohol zaoberať.

52. V danom prípade prípustnosť dovolania žalovanej nemožno vyvodiť z ustanovenia § 238 a § 239
O.s.p., ani z ustanovenia § 237 ods. 1 O.s.p., preto najvyšší súd dovolanie odmietol podľa § 447 písm.
c/ CSP ako procesne neprípustné.

53. K dovolaniu občianskeho združenia BONA FIDE DAM proti rozsudku odvolacieho súdu najvyšší súd

uvádza nasledovné:

54. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd“) ako súd dovolací [(§ 35 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)], po zistení, že dovolanie podal včas
oprávnený subjekt (bývalý vedľajší účastník), v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424

CSP), zastúpený v súlade s § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP),
preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie občianskeho združenia je potrebné odmietnuť, pretože
smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné (§ 447 písm. c/ CSP). Na stručné
odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP) dovolací súd uvádza nasledovné:

55. Vzhľadom k tomu, že dovolanie bolo podané pred 1. júlom 2016, t.j. za účinnosti zákona č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.), dovolací súd postupoval
v zmysle ustanovenia § 470 ods. 2 CSP (na základe ktorého právne účinky úkonov, ktoré nastali v
konanípredodňomnadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajúzachované),aprocesnúprípustnosť
dovolania posudzoval v zmysle ustanovení § 236, § 237 ods. 1, § 238 a § 239 O.s.p.

56. Dovolanie občianskeho združenia v časti, ktorou je napadnutý výrok rozsudku odvolacieho súdu vo
veci samej, smeruje proti rozsudku, ktorý nemá znaky rozsudkov, proti ktorým bolo dovolanie v zmysle
§ 238 ods. 1 až 3 O.s.p. prípustné. V časti, ktorou je napadnutý výrok tohto rozsudku o trovách konania
(majúcich povahu uznesenia), smeruje dovolanie občianskeho združenia proti uzneseniu, proti ktorému

bola prípustnosť dovolania výslovne vylúčená ustanovením § 239 ods. 3 O.s.p.

57. Predmetné dovolanie by bolo prípustné len vtedy, ak by v konaní došlo k procesným vadám
uvedeným v § 237 ods. 1 O.s.p. Dovolateľka procesné vady konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. a/ až
e/ a g/ O.s.p. netvrdila a ich existenciu nezistil ani dovolací súd; nepreukázané boli tiež vady konania

namietané dovolateľkou (§ 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.).

58. Z obsahu dovolania vyplýva, že občianske združenie namietalo, že mu postupom odvolacieho súdu
bola odňatá možnosť konať pred súdom, pretože mu súd nedoručil uznesenie o pripustení vedľajšieho
účastníka do konania.

59. Občianske združenie v dovolaní uviedlo, že v danom prípade došlo k litiseduciácii. Z obsahu spisu
však vyplýva, že občianske združenie doručilo odvolaciemu súdu oznámenie o vstupe do konania 27.
mája 2015 ako vedľajší účastník na strane žalovanej (ku ktorému pripojilo aj súhlas žalovanej s jeho
vstupom do konania). Vstup občianskeho združenia ako vedľajšieho účastníka do konania na strane

žalovanej strany nenamietali.

60. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodoval iba na návrh (teda námietku neprípustnosti
vedľajšieho účastníka (§ 93 ods. 3 O.s.p.). Keďže strany vstup občianskeho združenia ako vedľajšiehoúčastníka do konania na strane žalovanej nenamietali, došlo tak k vstupu občianskeho združenia ako
vedľajšieho účastníka do konania okamihom oznámenia tohto vstupu. Súd tak nebol povinný o jeho
pripustení rozhodovať, a teda mu ani doručiť (neexistujúce) rozhodnutie. Navyše súd s občianskym

združením ako vedľajším účastníkom riadne konal. Uvedeným postupom odvolacieho súdu tak nedošlo
k odňatiu možnosti vedľajšieho účastníka konať pred súdom (§ 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.).

61. Občianske združenie zároveň namietalo, že rozhodnutie odvolacieho súdu je arbitrárne a
nedostatočne odôvodnené. Podľa stanoviska, ktoré prijalo občianskoprávne kolégium najvyššieho súdu

3. decembra 2015 a je publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky pod R 2/2016, nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241
ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia
neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť,
ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods.1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku.

62. V zmysle citovaného stanoviska bola vada nepreskúmateľnosti rozhodnutia namietaná dovolateľom
považovaná za tzv. inú vadu konania (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), ktorá však v súlade s doterajšou
konštantnou judikatúrou najvyššieho súdu prípustnosť dovolania nezakladala (pozri napr. sp.zn. 3 MCdo
16/2008 a 6 Cdo 84/2010, 5 MCdo 10/2010, 3 Cdo 166/2012, 4 Cdo 107/2011).

63. Len v mimoriadnych a ojedinelých prípadoch mohla nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu zakladať
vadu v zmysle § 237 ods.1 písm. f/ O.s.p., a to napríklad, ak rozhodnutie napadnuté opravným
prostriedkom ako celok neobsahovalo vôbec žiadne odôvodnenie, prípadne vtedy, ak odôvodnenie malo
také zásadné nedostatky, ktoré sa svojou povahou, intenzitou, významom a právnymi následkami blížia
k „justičnému omylu“. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva totiž princíp právnej istoty

môže ustúpiť iba výnimočne, a to za účelom zaistenia opravy základných vád alebo justičných omylov
(pozri Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003) a napravenia „vád najzákladnejšej dôležitosti pre
súdny systém”, ale nie z dôvodu právnej čistoty (pozri Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku 2009).
Po preskúmaní spisu dovolací súd nezistil, že by v prejednávanej veci bol dôvod pre uplatnenie (ako
výnimky) druhej vety stanoviska R 2/2016. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu

obsahuje vysvetlenie dôvodov, na ktorých odvolací súd založil svoje rozhodnutie.

64. Dovolací súd zdôrazňuje, že pri posudzovaní splnenia požiadaviek na riadne odôvodnenie
rozhodnutia, správnosť právnych záverov, ku ktorým súdy dospeli, nie je právne relevantná, lebo
prípadne nesprávne právne posúdenie veci prípustnosť dovolania nezakladá. Ako vyplýva aj z judikatúry

ústavného súdu, iba skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje,
nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu
(napr. I. ÚS 188/06).

65. Dovolací súd považuje za potrebné poznamenať, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na

všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia
všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver
o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV.
ÚS 115/03). Súd v opravnom konaní nemusí dať odpoveď na všetky námietky uvedené v opravnom

prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú (podľa názoru súdu) podstatný význam pre rozhodnutie o odvolaní
a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré je
predmetom preskúmania v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05).

66. Prípustnosť dovolania nezakladalo ani nedostatočné zistenie rozhodujúcich skutkových okolností,

nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu. V
tomto smere najvyšší súd poukazuje na naďalej opodstatnené závery vyjadrené v judikátoch R 37/1993
a R 125/1999, R 42/1993, R 6/2000, ako aj v rozhodnutiach najvyššieho súdu sp.zn. 1 Cdo 85/2010,
2 Cdo 29/2011, 3 Cdo 268/2012, 3 Cdo 108/2016, 2 Cdo 130/2011, 5 Cdo 251/2012, 5 Cdo 244/2011,
6 Cdo 185/2011, 7 Cdo 38/2012.

67. Prípustnosť dovolania nezakladalo ani nesprávne právne posúdenie veci (viď. bod 31), preto sa
týmito námietkami dovolací súd nemohol zaoberať.68. V danom prípade prípustnosť dovolania občianskeho združenia nemožno vyvodiť z ustanovenia §
238 a § 239 O.s.p., ani z ustanovenia § 237 ods. 1 O.s.p., preto najvyšší súd dovolanie odmietol podľa
§ 447 písm. c/ CSP ako procesne neprípustné.

69. Dovolací súd navyše poznamenáva, že inštitút vedľajšieho účastníka s účinnosťou od 1. júla 2016
zanikol, pretože nebol prebratý do účinného procesného predpisu, ale bol nahradený intervenientom,
ktorý na seba viaže iné procesné postupy a povinnosti (§ 81 a nasl. CSP).

70. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods.
3 veta druhá CSP).

71. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.