Decision was made at the court Okresný súd Liptovský Mikuláš
Judgement was issued by Mgr. Robert Droppa
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 11C/27/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616201176
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Robert Droppa
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2016:5616201176.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudcom Mgr. Robertom Droppom, v právnej veci navrhovateľa
Fondnapodporuvzdelávania,sosídlomPanenská29,Bratislava,IČO:47245531,právnezastúpeného
AENEA Legal, s. r. o., so sídlom Jozefská 3, Bratislava, IČO: 35 951 125, proti odporcom v 1. Rade Bc.
X. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. XXX/XA, L. K., v 2. rade F.. Ľ.V. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom H.
XXX/X, X. S., v konaní o zaplatenie 1 519,19 eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
Odporcoviav1.a2.radesú povinní zaplatiťnavrhovateľovi1467,64eurspolus4%ročnýmúrokom
zo sumy 1 328,- eur od 28. 01. 2016 do zaplatenia istiny, spolu s 8,5 % ročným úrokom z omeškania
zo sumy 1 339,81 eur od 26. 10. 2013 do zaplatenia a spolu s poistným za rok 2015 vo výške 4,69 eur
a ďalej vo výške 3,5 ‰ zo zostatku istiny ročne za každý aj začatý rok až do zaplatenia istiny s tým,
že plnením jedného z odporcov zaniká povinnosť plnenia druhého odporcu až do výšky poskytnutého
plnenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Vo zvyšku sa návrh z a m i e t a .
Navrhovateľovi sa p r i z n á v a náhrada trov konania vo výške 91,- eur a náhrada trov právneho
zastúpenia vo výške 191,88 eur, spolu trovy konania 287,82 eur, ktoré sú odporcovia povinní zaplatiť na
účet právneho zástupcu navrhovateľa s tým, že plnením jedného z odporcov zaniká povinnosť plnenia
druhého odporcu až do výšky poskytnutého plnenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozhodnutia.
o d ô v o d n e n i e :
Návrhom na začatie konania doručeným tunajšiemu súdu dňa 17. 02. 2016 sa navrhovateľ domáhal voči
odporcom zaplatenia 1 519,19 eur spolu s úrokom vo výške 4 % ročne zo sumy 1 519,19 eur
od 28. 01. 2016 do zaplatenia, 8,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1 349,68 eur od 26. 10. 2013
do zaplatenia, poistného za rok 2015 vo výške 4,69 eur a ďalej vo výške 3,5 ‰ zo zostatku istiny ročne
za každý aj začatý rok až do zaplatenia istiny a náhrady trov konania. Návrh odôvodnil tým, že právny
predchodca navrhovateľa Študentský pôžičkový fond, ktorý bol zákonom č. 396/2012 Z. z. o Fonde na
podporu vzdelávania zrušený a jeho právnym nástupcom sa stal navrhovateľ, uzatvoril s odporcom v
1. rade Zmluvu o pôžičke č. 2584/2012, na základe ktorej bola odporcovi v 1. rade schválená pôžička
vo výške 1 328,- eur. V súlade s článkom III. ods. 8 Zmluvy odporca v 1. rade zaslal navrhovateľovi
potvrdenie o riadnom ukončení štúdia štátnou skúškou na Fakulte humanitných vied Univerzity Mateja
Belu v Banskej Bystrici dňa 28. 05. 2013. Odporcovi v 1. rade tak vznikla povinnosť začať dlh splácať
mesiac nasledujúci po dvoch mesiacoch zákonného odkladu splátok pôžičky, t. j. počnúc mesiacom
august 2013. Navrhovateľ zaslal odporcovi v 1. rade dňa 03. 09. 2015 dohodu o splátkach pôžičky,
ktorú však odporca nepodpísal a nezaslal navrhovateľovi späť. Dňa 05. 10. 2015 navrhovateľ vyzval
odporcu v 1. rade na vrátenie podpísanej dohody o splátkach pôžičky v lehote do 19. 10. 2015, pričom hosúčasne upozornil, že v prípade, ak dohodu o splátkach pôžičky nedoručí v uvedenom termíne naspäť,
bude vyzvaný na jednorazové splatenie celého zostatku dlhu vrátane príslušenstva. Nakoľko sa odporca
dostal do omeškania s viac ako dvoma splátkami pôžičky a celá pôžička sa stala jednorazovo splatnou
ku dňu 26. 10. 2013, navrhovateľ listom zo dňa 20. 10. 2015 vyzval odporcu na jednorazovú úhradu
zostatku pôžičky v celkovej sume 1 512,27 eur do 18. 11. 2015. Odporca si doposiaľ svoju povinnosť
nesplnil a preto sa navrhovateľ v tomto konaní domáha zaplatenia sumy 1 519,19 eur, ktorá pozostáva z
pôžičky v sume 1 328,- eur, poplatkov a úhrad v sume 51,55 eur a 4 % zmluvného úroku v sume 139,64
eur. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že zmluva o pôžičke nie je spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko Fond na
podporu vzdelávania vykonáva činnosť vo verejnom záujme a nie na dosiahnutie zisku. Činnosť, ktorú
navrhovateľ vykonáva nemožno kvalifikovať ako obchodnú alebo inú podnikateľskú, nakoľko nespĺňa
všetky jej taxatívne vymedzené pojmové znaky. Navrhovateľ ako verejná inštitúcia je účelovým fondom,
a preto zmluva uzatvorená medzi účastníkmi konania nespĺňa pojmové znaky spotrebiteľskej zmluvy,
nakoľko navrhovateľ nevystupuje ako dodávateľ.
Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktoré vykonal v neprítomnosti účastníkov konania. Navrhovateľka sa
z neúčasti na pojednávaní ospravedlnila telefonicky v deň pojednávania, pričom odporcovia v 1. a 2.
rade, ktorým bol návrh na začatie konania spolu s predvolaním na pojednávanie doručený postupom
podľa § 47 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, boli v konaní nečinní. V súlade s § 101 ods. 2 O.
s. p. súd vykonal pojednávanie aj v neprítomnosti účastníkov konania, pričom prihliadol na obsah spisu
a dosiaľ vykonané dôkazy.
Z predložených listinných dôkazov mal súd za preukázané, že účastníci konania uzatvorili Zmluvu č.
2584/2012 o pôžičke zo Študentského pôžičkového fondu v akademickom roku 2012/2013 zo dňa 28.
11. 2012, na základe ktorej bola odporcovi v 1. rade poskytnutá pôžička vo výške 1 328,- eur. Výška
mesačnej splátky pôžičky bola dohodnutá sumou 16,- eur. Zmluvné stravy sa v článku III. ods. 7 dohodli,
že poskytnutá pôžička bude úročená úrokovou sadzbou 3 % ročne počas obdobia, kedy je odporca v
1. rade povinný pôžičku splácať a 4 % ročne počas obdobia, kedy je odporca v 1. rade v omeškaní
so splácaním pôžičky a pri povinnosti jednorazovo vrátiť pôžičku, prípadne jej časť, čím nie je dotknutý
nárok navrhovateľa na zákonné úroky z omeškania. V čl. IX. Zmluvy si zmluvné strany dohodli povinnosť
odporcu v 1. rade uhradiť navrhovateľovi náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s platením poistného za
dlžníka v rámci skupinového poistenia, a to vo výške 2 ‰ z poistnej sumy ročne za poistenie pre prípad
smrti poberateľa pôžičky a 1,5 ‰ z poistnej sumy ročne za úrazové pripoistenie pre prípad trvalých
následkov dlžníka spôsobených úrazom.
Z potvrdenia o ukončení štúdia zo dňa 21. 05. 2013 vyplýva, že odporca v 1. rade ukončil štúdium dňa
28. 05. 2013.
Listom zo dňa 03. 09. 2015 navrhovateľ doručil odporcovi v 1. rade dohodu o splátkach pôžičky s
tým, aby ju tento podpísal, pričom podpis musí byť úradne osvedčený a jeden exemplár doručil na
adresu navrhovateľa najneskôr do dvoch mesiacov od skončenia štúdia. Zároveň ho poučil o následkoch
neuzavretia dohody o splátkach pôžičky najneskôr v lehote do dvoch mesiacov od skončenia štúdia,
ako aj následkoch nedodržania splátok pôžičky.
Listom zo dňa 05. 10. 2015 navrhovateľ vyzval odporcu v 1. rade k doručeniu podpísanej a úradne
osvedčenej dohody o splátkach pôžičky v lehote do 19. 10. 2015 a zároveň ho opätovne poučil o
následkoch nedoručenia podpísanej dohody o splátkach pôžičky, to znamená o možnosti jednorazového
splatenia celého zostatku dlhu vrátane príslušenstva.
Výzvou zo dňa 20. 10. 2015 navrhovateľ vyzval odporcu v 1. rade na jednorazovú úhradu zostatku dlhu
pôžičky vyčísleného v sume 1 512,27 eur a to do 18. 11. 2015.
Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 396/2012 Z. z. o Fonde na podporu vzdelávania, študentský pôžičkový fond
a Pôžičkový fond pre začínajúcich pedagógov podľa doterajších predpisov sa k 1. januáru 2013 zrušujú.
Podľa § 23 ods. 2 zákona č. 396/2012 Z. z., právnym nástupcom Študentského pôžičkového fondu a
Pôžičkového fondu pre začínajúcich pedagógov je od 1. januára 2013 fond.Podľa § 23 ods. 3 zákona č. 396/2012 Z. z., práva a povinnosti vyplývajúce zo zmlúv, ktoré uzatvorili
Študentský pôžičkový fond a Pôžičkový fond pre začínajúcich pedagógov podľa doterajších predpisov
vrátane tých práv a povinností, záväzkov a pohľadávok, ktoré vyplývajú zo zmlúv o pôžičke alebo vznikli
na základe týchto zmlúv, prechádzajú na fond podľa tohto zákona k 1. januáru 2013.
Právny predchodca navrhovateľa, ktorý s odporcom v 1. rade uzatvoril predmetnú zmluvu o študentskej
pôžičke, bol zo zákona zrušený a jeho právnym nástupcom sa stal navrhovateľ, ktorý je tak nositeľom
vecnej aktívnej legitimácie na podanie tohto návrhu.
Podľa§13ods.1 zákonač.200/1997Z.z.oštudentskompôžičkovomfonde,zmluvaopôžičkeobsahuje
a) údaje o zmluvných stranách (veriteľ a dlžník),
b) výšku poskytovanej pôžičky,
c) úrokovú sadzbu,
d) podmienky čerpania pôžičky,
e) výšku splátok a termíny ich splatnosti,
f) sankcie za porušenie zmluvných podmienok a nesplnenie povinností určených týmto zákonom,
g) zabezpečenie návratnosti.
Podľa § 13 ods. 3 zákona č. 200/1997 Z. z. o študentskom pôžičkovom fonde, najvyššia poskytnutá
pôžička na obdobie jedného akademického roka môže byť 1 328,00 eur. Pôžička sa poskytuje najviac
počas šiestich akademických rokov. Spôsob určenia výšky pôžičky pre jednotlivé skupiny žiadateľov určí
štatút fondu.
Podľa § 13 ods. 4 zákona č. 200/1997 Z. z. o študentskom pôžičkovom fonde, pôžička sa spláca s
úrokovou sadzbou vo výške troch percent ročne počas splácania.
Podľa § 14 ods. 3 zákona č. 200/1997 Z. z. o študentskom pôžičkovom fonde, dlžník je povinný uhrádzať
splátky pôžičky vo výške a termínoch ich splatnosti podľa zmluvy o pôžičke [ § 13 ods. 1 písm. e)].
Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 200/1997 Z. z. o študentskom pôžičkovom fonde, v prípade, že dlžník
neuzavrie dohodu o splátkach podľa § 13 ods. 6 alebo je v omeškaní so zaplatením viac než dvoch
splátok podľa dohody o splátkach, stane sa celá pôžička alebo jej časť splatnou. Nezaplatená pôžička
alebo jej časť sa bude úročiť od začiatku omeškania úrokovou sadzbou zvýšenou o jedno percento nad
úrokovú sadzbu podľa § 13 ods. 4.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že navrhovateľ uzatvoril s odporcom v 1. rade
zmluvu o pôžičke podľa zákona č. 200/1997 Z. z., pričom za odporcu v 1. rade sa písomne zaručil
odporca v 2. rade. Súd nemal žiadne pochybnosti o tom, že odporca vyčerpal z pôžičky sumu, ktorá
mu bola poskytnutá. Odporca v 1. rade si splnil povinnosť vyplývajúcu mu z článku III. od. 8 Zmluvy o
pôžičke a navrhovateľovi oznámil riadne skončenie vysokoškolského štúdia prvého stupňa ku dňu 28.
05. 2013. V súlade s článkom VI. ods. 7 Zmluvy o pôžičke navrhovateľ doručil odporcovi dohodu o
splátkach pôžičky, pričom odporca si svoju povinnosť nesplnil a tak nedošlo k písomnému uzatvoreniu
dohodyosplátkachpôžičky,čímnavrhovateľovivznikloprávonajednorazovézosplatneniecelejpôžičky.
Uplatnená pohľadávka pozostáva z istiny pôžičky vo výške 1 328,- eur, poplatkov a náhrad vo výške
51,55 eur a 4 % zmluvného úroku vo výške 139,64 eur. Na základe predložených listinných dôkazov mal
súd za preukázané, že odporca v 1. rade čerpal pôžičku, pričom navrhovateľovi doposiaľ neuhradil ani
časť svojho záväzku, a preto súd návrhu vyhovel v časti o zaplatenie sumy 1 467,64 eur, čo predstavuje
istinu pôžičky vo výške 1 328,- eur a 4 % zmluvne dojednaný úrok vo výške 139,64 eur vyčíslený do
27. 01. 2016. Okrem toho súd s poukazom na dojednania účastníkov v článku III. ods. 7 zmluvy o pôžičke
uložil odporcom zaplatiť aj dohodnutý 4 % ročný úrok zo sumy 1 328,- eur od 28. 01. 2016.
V zmluve mali účastníci dohodnuté aj poistenie dlžnej čiastky pôžičky, na základe čoho bol odporca
povinný hradiť dojednané poistné. Nakoľko si svoju povinnosť nesplnil, vznikol navrhovateľovi nárok na
zaplatenie poistného v zmysle zmluvy až do splatenia celého dlhu. V súvislosti s tým preto súd uložil
odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi poistné za rok 2015 vo výške 4,69 eur a ďalej vo výške 3,5
‰ zo zostatku istiny pôžičky ročne za každý aj začatý rok až do zaplatenia istiny.Súd návrh zamietol v časti pokiaľ ide o uplatnené poplatky a náhrady vo výške 51,55 eur, nakoľko v tejto
časti bol návrh podaný nedôvodne. Okrem toho, že navrhovateľ v konaní nešpecifikoval ani nepreukázal
vznik týchto výdavkov, tieto neboli ani dojednané v zmluve o pôžičke. V časti IV. predmetnej Zmluvy
označenej ako „Účet Dlžníka a poplatky a náhrady“, je síce odkaz na aktuálny sadzobník poplatkov
a náhrad sprístupnený na webovom sídle veriteľa a vyhlásenie odporcu v 1. rade, že sa oboznámil s
týmto sadzobníkom, avšak týmto spôsobom nedošlo k platnému dojednaniu poplatkov a náhrad. Bez
ohľadu na to, či medzi zmluvnými stranami ide o spotrebiteľský právny vzťah alebo nie, si zmluvné
strany voči sebe môžu uplatňovať len tie nároky, ktoré vyplývajú priamo z ich právneho úkonu. Nakoľko
poplatky a náhrady neboli v zmluve dojednané určito, jasne a zrozumiteľne a v konaní nebolo tvrdené
ani preukázané, že by boli medzi účastníkmi konania uzatvorené na inej listine, súd návrh zamietol v
časti o zaplatenie sumy 51,55 eur.
Návrh bol nedôvodný aj v časti, pokiaľ sa navrhovateľ domáhať priznania 4 % ročného úroku zo sumy
prevyšujúcej 1 328,- eur od 28. 01. 2016, nakoľko nie je možné úročiť úroky. Z návrhu na začatie konania
pritom vyplýva, že súčasťou uplatnenej pohľadávky vo výške 1 519,19 eur sú aj k 27. 01. 2016 vyčíslené
riadne úroky vo výške 139,64 eura. Na základe uvedeného súd priznal navrhovateľke len dojednané 4
% úroky zo sumy 1 328,- eur od 28. 01. 2016 do zaplatenia.
Podľa § 546 Občianskeho zákonníka, dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením.
Ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že
pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník.
Podľa § 548 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil dlžník, hoci ho
na to veriteľ písomne vyzval.
Vzhľadom k tomu, že odporca v 2. rade sa zaručil za to, že odporca v 1. rade splní voči navrhovateľovi
svoju povinnosť, súd uložil popri odporcovi v 1. rade aj odporcovi v 2. rade, aby spoločne zaplatili
navrhovateľovi priznanú istinu s príslušenstvom s tým, že plnením jedného z týchto odporcov zanikne
povinnosť plnenia druhého odporcu až do výšky poskytnutého plnenia.
Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonník, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z, výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba D. U. G. platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného
dlhu.
Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška
úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po
31. januári 2013.
Odporca v 1. rade sa dostal do omeškania dňa 26. 10. 2013, pričom k tomuto dátumu predstavovali
zákonné úroky z omeškania sumu 8,5 %, a preto súd v súlade s citovanými ustanoveniami zároveň
priznal navrhovateľovi aj zákonný úrok z omeškania zo sumy 1 339,81 eur od 26. 10. 2013 do zaplatenia.
O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku a
navrhovateľovi, ktorý mal v konaní len čiastočný úspech priznal plnú náhradu trov konania, nakoľko mal
neúspech v pomerne nepatrnej časti. Súd zároveň prihliadol na skutočnosť, že odporca v 1. rade si ani
len sčasti nesplnil svoju povinnosť, a to aj napriek opakovaným výzvam zo strany navrhovateľa, ktorému
tak neostávalo nič iné, len sa so svojím nárokom obrátiť na súd. V súvislosti s podaným návrhom na
začatie konania navrhovateľovi vznikla poplatková povinnosť vo výške 91,- eur, ktorej náhradu v plnejvýške súd navrhovateľovi priznal. Navrhovateľ bol v konaní právne zastúpený advokátskou kanceláriou,
ktorej podľa § 10 ods. 1 v spojení s § 13a ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“) patrí odmena za dva úkony právnej
služby, a to za prevzatie zastúpenia vrátane prvej porady s klientom a vypracovanie písomného návrhu
na súd odmena po 71,37 eur, spolu 142,74 eur. Popri odmene má advokátska kancelária podľa § 16 ods.
3 vyhlášky nárok aj na režijný paušál za dva úkony po 8,58 eur, čo predstavuje 17,16 eur. Advokátska
kancelária je platiteľkou dane z pridanej hodnoty, a preto súd zvýšil odmenu a náhrady v celkovej výške
159,90 eur o 20 % DPH, t. j. o sumu 31,98 eur. Celkovo tak navrhovateľovi vznikol nárok na náhradu
trov právneho zastúpenia vo výške 191,88 eur. Pokiaľ si navrhovateľ uplatnil nárok na odmenu a k tomu
prislúchajúci režijný paušál za úkon označený ako „Výzva“, súd mu v tejto časti náhradu trov právneho
zastúpenia nepriznal, nakoľko predmetná výzva bola vypracovaná pred začatím konania a teda nejde o
trovy, ktoré by vznikli v priebehu súdneho konania. V súlade s § 149 ods. 1 O. s. p. sú odporcovia povinní
zaplatiť náhradu trov konania v celkovej výške 287,82 eur advokátskej kancelárii AENEA Legal, s. r. o.
Uloženú povinnosť zaplatiť istinu a 1 467,64 eur spolu s príslušenstvom, ako aj náhradu trov konania
sú odporcovia povinní zaplatiť do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia s tým, že plnením
jedného z odporcu zaniká plnenie druhého odporcu až do výšky poskytnutého plnenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.