Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, September 29, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/1045/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714211635
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6714211635.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a
sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša, v právnej veci žalobcu Home Credit Slovakia,
a.s., so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, právne zastúpeného Advokátska
kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA, s.r.o., so sídlom 1. mája 173/11, Trenčín, IČO: 47234679 proti
žalovanej J. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX/XX, H. - sídlisko, právne zastúpená JUDr. Andrejom

Cifrom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom J. Kráľa 5/A, Lučenec, na strane ktorej pôvodne
vystupovalo Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Námestie Legionárov 5,
Prešov, IČO: 42 176 778, právne zastúpeného JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, Advokátska
kancelária so sídlom J. Kráľa 5/A, Lučenec, v konaní o zaplatenie 628,99 € s príslušenstvom a
o vzájomnom návrhu o zaplatenie 188,92 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Zvolen č. k. 12C/152/2014-93 zo dňa 13. 10. 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v časti výroku, ktorým vzájomný návrh žalovanej v celom rozsahu zamietol
a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania z r u š u j e a v tomto rozsahu vec vracia okresnému
súdu na ďalšie konanie.

Vo zvyšku zostáva rozsudok okresného súdu v časti výroku, ktorým bol návrh žalobcu zamietnutý,

nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol o návrhu žalobcu, ktorý sa voči žalovanej domáhal
zaplatenia sumy 628,99 € s príslušenstvom tak, že návrh zamietol s odôvodnením, že danú vec posúdil
podľa ustanovení zákona na prospech spotrebiteľa - žalovanej. Dospel k právnemu záveru, že zmluvou
o spotrebiteľskom úvere uzavretou medzi stranami sporu dňa 06. 03. 2007 žalobca vnútil spotrebiteľovi
- žalovanej aj iný právny úkon než ten, ktorý bol v čase podpisu v jeho záujme. Uvedené vyplýva z

predtlače predmetnej úverovej zmluvy, ktorú spotrebiteľ, teda žalovaná podpísala, a to aj tú časť textu,
ktorá je v dolnej časti zmluvy vytlačená drobným, voľným okom takmer nečitateľným písmom a týka sa
absolútne iného vzťahu, ktorý má vzniknúť v budúcnosti. Napriek tomu, že žalovaná úverovú zmluvu
podpísala, okresný súd prijal záver, že žalovaná nemala úmysel uzatvoriť v zmysle predmetnej úverovej
zmluvy aj zmluvu o revolvingovom úvere, a preto ju je treba považovať za absolútne neplatný právny
úkon pre nedostatok vôle žalovanej. Žalovaná nemala na výber, musela podpísať predtlač listiny, ktorá

v sebe obsahovala aj náležitosti iného právneho úkonu. Žalovaná v postavení priemerného spotrebiteľa
nemohla vedieť, že s úverovou zmluvou uzatvára i ďalšie záväzkové vzťahy so žalobcom, preto ich
posúdil ako neplatné právne úkony. Poukázal na to, že podľa splátkového kalendára žalobca poskytol
žalovanej sumu 1.455,82 € s tým, že žalovaná uhradila žalobcovi sumu 1.679,26 €, v dôsledku čoho je
nárok žalobcu nedôvodný a v celom rozsahu ho zamietol.

2. Pokiaľ ide o vzájomný návrh žalovanej, ktorá sa voči žalobcovi domáha zaplatenia sumy 188,92 €
spolu s 8,5% úrokom z omeškania ročne od 29. 10. 2013 až do zaplatenia, a ktorý vzájomný návrhokresný súd pripustil uznesením č. k. 12C/152/2014-73 zo dňa 16.04. 2015 (č. l. 73 spisu), aj v tomto
rozsahu okresný súd návrh žalovanej zamietol. Sumy 188,92 € s príslušenstvom sa žalovaná domáhala
z titulu bezdôvodného obohatenia žalobcu na jej úkor a to tým, že žalobca prijal od žalovanej plnenie

z absolútne neplatného právneho úkonu, teda zo zmluvy o revolvingovom úvere, a to nad rámec
poskytnutých finančných prostriedkov. Okresný súd vzájomný návrh zamietol s odôvodnením, že „suma
188,92 € je premlčaná v zákonnej dvojročnej premlčacej lehote.“

3. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku platného

a účinného do 30. 06. 2016 ( ďalej v texte „O. s. p.“ ).

4. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná a na jej strane pôvodne
vystupujúce Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS ako vedľajší účastník do 30.06.2016, a
to proti tej časti prvého výroku rozsudku okresného súdu, ktorým súd zamietol jej vzájomný návrh v
celom rozsahu vrátane súvisiaceho výroku o náhrade trov konania. Časť prvého výroku predmetného

rozsudku, ktorým okresný súd zamietol návrh žalobcu žalovaná nenapadla. Namietala, že rozhodnutie
prvostupňového súdu v napadnutej časti je nezákonné, je založené na nesprávnom právnom posúdení
veci a na základe vykonaných dôkazov dospel okresný súd k nesprávnym skutkovým zisteniam, najmä
neúplne zistil skutkový stav. Zdôraznila, že v prejednávanej veci si formou vzájomného návrhu voči
žalobcovi uplatnila nárok, ktorý pozostáva zo súčtu úhrad, ktoré uhradila žalobcovi bez toho, aby mal na

tieto úhrady platný právny titul. O bezdôvodnom obohatení na strane žalobcu sa dozvedela v mesiaci
január 2015 po porade so svojím právnym zástupcom a vzájomný návrh podala dňa 26. 02. 2015.
Podaným vzájomným návrhom sa domáha vrátenia finančných prostriedkov, ktoré uhradila žalobcovi v
období od 25. 01. 2012 do 28. 10. 2013, spolu vo výške 188,92 €. Objektívne nemožno predpokladať,
že vedela o absolútnej neplatnosti právneho úkonu a súčasne o následkoch absolútnej neplatnosti

právneho úkonu ako priemerný spotrebiteľ, pretože ak by o uvedenej skutočnosti vedela, potom by určite
neuhrádzala žalobcovi peňažné prostriedky, na ktoré nemal právny titul.

5. Okresnému súdu následne vytýkala nesprávne aplikovanie ustanovení Občianskeho zákonníka o
premlčacej lehote jej nároku. Okresný súd v odôvodnení rozsudku sa v dostatočnej miere nezaoberal

odôvodnením aplikácie dvojročnej premlčacej doby na vzniknutý právny vzťah, a teda nie je zrejmé,
akými úvahami sa riadil pri riešení otázky premlčania, v dôsledku čoho je jeho rozhodnutie v tomto
rozsahu nepresvedčivé a nepreskúmateľné. Naviac, jeho záver o premlčaní je založený na vnútorne
rozpornom a nelogickom odôvodnení. Nemožno opomenúť ani to, že nebola počas súdneho konania
oboznámená so vznesenou námietkou premlčania, čím jej bolo znemožnené sa k vznesenej námietke

premlčania vyjadriť, čím jej bola odňatá možnosť konať pred súdom, čo samo o sebe zakladá dôvod
na podanie odvolania. Nebolo jej doručené podanie zo dňa 12. 10. 2015, na ktoré súd prvej inštancie
odkazuje v odôvodnení svojho rozhodnutia. Žalovaná sa o vznesenej námietke premlčania dozvedela
až po vydaní uznesenia, ktorým bolo dokazovanie vyhlásené za skončené, teda až po poslednom
pojednávaní vo veci samej dňa 13. 10. 2015.

6. Na záver žalovaná uviedla, že žalobca vedel o skutočnosti, že zmluvu o revolvingovom úvere,
na základe ktorej jej poskytol peňažné prostriedky nemožno považovať za platne dojednanú, ako aj
dôsledkochjejneplatnéhodojednania,akvoblastiposkytovaniaspotrebiteľskýchúverovpodnikásúvisle
odroku2003ajeoboznámenýsovšetkýmirelevantnýmiprávnymipredpismisúvisiacimisposkytovaním

spotrebiteľských úverov, preto v čase prijatia úhrad musel si byť vedomý nedostatkov úverovej zmluvy,
teda vedel, resp. vedieť mal a mohol, že na ich prijatie nemal právny titul, z čoho možno dovodiť jeho
nepriamy úmysel. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zmenil tak,
že vzájomnému návrhu žalovanej v celom rozsahu vyhovie.

7. Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané.

8. Súd prvej inštancie vydal napadnutý rozsudok dňa 13. 10. 2015. Žalovaná a v tom čase na jej strane
vystupujúce Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS ako vedľajší účastník do 30.06.2016
podali voči tomuto rozhodnutiu odvolanie dňa 24.11.2015 s tým, že vec bola predložená odvolaciemu

súdu dňa 16. 12. 2015. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok (ďalej v texte aj „CSP“), ktorý v zmysle § 470 ods. 1 stanovuje, že ak nie je ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa prvej vety odseku2 §-u 470 CSP však platí, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

9. Zohľadňujúc vzájomnú koreláciu ustanovení § 470 ods. 1 CSP a § 470 ods. 2 CSP odvolací súd
konštatuje, že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych
noriem, rešpektuje ale procesný účinok tých odvolaní, ktoré boli podané do 30.06.2016, a ktorý účinok
zostal zachovaný aj po 30.06.2016 (viď § 470 ods. 2 CSP). V dôsledku toho platí, že ustanovenia novej
(od 01.07.2016) účinnej právnej úpravy o odvolaní a odvolacom konaní sa v prípade týchto odvolaní

nemôžu uplatniť v plnom rozsahu hneď od uvedeného dňa v celej šírke a so všetkými dôsledkami.
Opačný záver by bol porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní strán, lebo ten kto konal na
základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný (viď tiež závery
vyjadrené v rozhodnutí Ústavného súdu SR sp. zn. PL ÚS 36/1995).

10. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal odvolanie viazaný rozsahom a dôvodmi

odvolania v zmysle ust. § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a
contrário) CSP rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, t. j. v časti výroku, ktorým vzájomný
návrh žalovanej v celom rozsahu zamietol, podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a v tomto rozsahu
vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie podľa § 391 ods. 1 CSP.

11.Žalovanávodvolanínamietala,žerozhodnutiesúduprvejinštanciejevčasti,vktorejboljejvzájomný
návrh zamietnutý nepreskúmateľné, ak nespĺňa požiadavky Občianskeho súdneho poriadku platného
do 30. 06. 2016, teda jeho ustanovenia § 157 ods. 2 O. s. p., v dôsledku čoho došlo k odňatiu jej práva
konať pred súdom, a teda jej právo na spravodlivý súdny proces.

12. Odvolací súd považuje námietku žalovanej v tomto rozsahu za dôvodnú z nasledovných dôvodov :
13. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, pokiaľ ide o odôvodnenie tej časti, v ktorej bol
vzájomný návrh žalovanej zamietnutý uviedol len toľko, že „suma 188,92 € je premlčaná v zákonnej
dvojročnej premlčacej lehote, ak povinný subjekt, pokiaľ sa ho dovolá, nemožno oprávnenému tento
nárok priznať. Súd z uvedeného dôvodu zamietol aj vzájomný návrh.“ Napriek tomu, že v odôvodnení

napadnutého rozhodnutia okresný súd citoval ustanovenia § 101 a § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka
o premlčaní bezdôvodného obohatenia, neuviedol žiadne skutkové ani právne závery, na základe
ktorých k aplikácii týchto ustanovení Občianskeho zákonníka pristúpil. Z odôvodnenia rozsudku nie je
zrejmé, akými úvahami sa riadil pri riešení otázky premlčania a ako dospel k záveru, že vzájomný návrh
žalovanej je premlčaný.

14. Podľa § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného do
30. 06. 2016, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal
a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne,
jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov
vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy

a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
15. Citované ust. § 157 ods. 2 O. s. p. treba z hľadiska čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj s ohľadom
na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Garcia Ruiz verzus Španielsko z 21.
01. 1999, ods. 26) vykladať a uplatňovať tak, že aj rozhodnutie o posúdení námietky premlčania
vrátane vyslovenia právneho záveru, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia je premlčaný, musí

vo svojom odôvodnení obsahovať dostatočné a relevantné dôvody, na základe ktorých bolo založené.
Teda aj v rámci tohto rozhodnutia je potrebné, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným
spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie
podstatné a právne významné, vrátane uvedenia argumentov, na základe ktorých považoval nárok
žalovanej spočívajúci v jej vzájomnom návrhu, za premlčaný.

16. Podľa názoru odvolacieho súdu však predmetné rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu
napadnutom odvolaním, uvedené atribúty nespĺňa.
17. Keďže vydanie rozhodnutia neobsahujúceho dostatočné odôvodnenie v zmysle ust.
§ 157 ods. 2 O. s. p., možno považovať za odňatie možnosti účastníka konať pred súdom
a nedostatok uvedenia akýchkoľvek dôvodov, na základe ktorých bolo rozhodnutie založené, robí

rozhodnutie v inštančnom postupe nepreskúmateľným pre jeho neurčitosť, neostávalo odvolaciemu
súdu iné, len napadnutý rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu zrušiť (vrátane súvisiaceho
výroku o náhrade trov konania) a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Úlohou odvolacieho
súdu je totiž preskúmavať správnosť skutkových zistení vykonaných súdom prvého stupňa a právnehoposúdenia veci, ku ktorým tento súd na základe svojich skutkových zistení v rozhodnutí dospel, ako aj
správnosť konania, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodnutia súdu prvého stupňa. Ak sú k správnemu
rozhodnutiu veci potrebné skutkové zistenia a z nich vyplývajúce skutkové závery, ktoré v odôvodnení

rozhodnutia absentujú, vrátane aplikácie príslušných právnych predpisov na konkrétny prejednávaný
prípad, nie sú podmienky pre potvrdenie, ale ani pre zmenu rozhodnutia súdu prvého stupňa. Inak by išlo
oneočakávanérozhodnutie,ktorýmbybolaodňatájednainštancia,vdôsledkučohobybolanesprávnym
postupom súdu odňatá možnosť účastníkovi konať pred súdom.
18. Odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že okresný súd nesprávnym procesným postupom znemožnil

žalovanej, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v zmysle vyššie uvedeného, ako aj jej právo
vyjadriť sa k vznesenej námietke premlčania, o ktorej sa dozvedela až po vydaní uznesenia, ktorým bolo
dokazovanie vyhlásené za skončené, a to v takej miere, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý
proces. Tento nedostatok nie je možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom, ak sú k správnemu
rozhodnutiu týkajúceho sa premlčania nároku žalovanej potrebné skutkové zistenia a z nich vyplývajúce
skutkové závery, ktoré v konaní pred súdom prvej inštancie, vrátane jeho odôvodnenia rozhodnutia

absentujú.
19. Okresný súd preto po zrušení veci vykoná dôkazy navrhnuté žalovanou za účelom preukázania tých
rozhodujúcich skutkových tvrdení, ktoré majú priamy súvis s určením, kedy sa žalovaná o bezdôvodnom
obohatení dozvedela, kedy došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia, kedy začala žalovanej plynúť
objektívna a subjektívna premlčacia lehota na uplatnenie jej nároku, na základe akých úvah dospel

k tomu, že nárok žalovanej je alebo nie je premlčaný a uvedené závery subsumuje pod príslušné
ustanovenia Občianskeho zákonníka. Len v prípade, ak nárok žalovanej - vzájomný návrh žalovanej
na základe vykonaného dokazovania a právneho posúdenia vyhodnotí ako nárok, ktorý premlčaný
nie je, musí uviesť, či boli naplnené zákonné predpoklady pre vznik bezdôvodného obohatenia a v
čom bezdôvodné obohatenie spočíva. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal so všetkými námietkami

vzťahujúcimi sa k predmetu sporu vznesenými žalovanou napriek tomu, že tieto boli zo strany žalovanej
v priebehu konania konkrétne špecifikované. Pokiaľ všeobecný súd dospeje k rozhodnutiu bez toho,
aby sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ
pre toto rozhodnutie, treba ho v zmysle rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 265/05 považovať
za rozporné s čl. 46 ods. Ústavy a s čl. 6 Dohovoru. Podobne, ako v skutkovej oblasti, aj v oblasti

nedostatočne vyloženej a zdôvodnenej právnej argumentácie (subsumpcia skutkového stavu pod
zvolené právne normy), nastávajú obdobné následky vedúce k neúplnosti a hlavne k nepresvedčivosti
rozhodnutia, čo je však v rozpore nielen s požadovaným účelom súdneho konania, ale tiež aj so
zásadami spravodlivého procesu podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Strane musí dať súd odpoveď na
podstatné otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné

rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Pred rozhodnutím vo veci samej sa okresný súd vysporiada
aj s návrhom na pribratie Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS v zmysle § 95 ods. 1 CSP
ako osobitný subjekt do konania zo dňa 21.07.2016.
20. Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu vzájomného
návrhu žalovanej je za daného stavu rozhodnutím predčasným, ak sa okresný súd jasným, právne

korektným a zrozumiteľným spôsobom nevyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami,
ktoré sú pre jeho rozhodnutie podstatné a právne významné. Keďže odvolaciemu súdu neostávalo iné
ako rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti, teda v časti výroku, ktorým bol vzájomný návrh
žalovanej zamietnutý zrušiť, ako výrok súvisiaci zrušil i výrok o náhrade trov konania. Výrok, ktorým bol
návrh žalobcu súdom prvej inštancie zamietnutý, nebol odvolaním napadnutý, preto v zmysle ust. § 367

ods. 2 CSP zostáva nedotknutý.
21. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie, a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne
o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§ 396 ods. 3 CSP).
22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3: 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)

(§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).