Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 22, 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/460/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115228237
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8115228237.4

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: EOS KSI
Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného Tomáš
Kušnír, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanej: X. W., nar.
XX.XX.XXXX, bytom B. Š. XXX, XXX XX B. Š.A., o zaplatenie 1 905,43 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 372,43 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške

8,05 % ročne z tejto sumy od 16.10.2015 až do zaplatenia, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalovaná má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 61 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou došlou súdu dňa 23.11.2015 sa pôvodný žalobca Všeobecná úverová banka a.s. domáhal
na žalovanom zaplatenia sumy vo výške 1905,43 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,05% ročne
z tejto sumy od 16.10.2015 na tom skutkovom základe, že dňa 19.08.2011 došlo k uzavretiu Zmluvy o
vydaníapoužívaníkreditnejplatobnejkartyVÚB,nazákladektorejbolažalovanémuposkytnutákreditná
karta s nasledujúcimi parametrami:

- schválený úverový rámec 900 €,
- štandardná mesačná splátka 30 €,
- úrok 22,80 % ročne.
1.1. Keďže žalovaný si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy a jeho platobnú disciplínu sa
nepodarilo obnoviť, pred odstúpením na vymáhanie žalobca vystavil ku dňu 09.10.2015 výpis z bankovej
knihy s konečným stavom ku dňu 30.09.2015 obsahujúci súhrn debetných položiek v celkovej výške

1905,43 €.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomne podaním došlým súdu dňa 30.06.2016 (č.l. 37), v ktorom
uviedol, že zmluva neobsahuje zákonom vyžadované náležitosti podľa zákona č. 129/2010 Z.z. a to
- dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§
9 ods.2 písm.f/),

a preto je povinný vrátiť iba sumu 372,43 € ako rozdiel medzi sumou čerpanou a sumou už vrátenou.

3. Súd rozhodoval na pojednávaní konanom dňa 22.06.2017 v neprítomnosti strán sporu a vykonaným
dokazovaním obsahom listín tvoriaci súdny spis zistil nasledujúce:
3.1. Dňa 19.07.2012 bola medzi VÚB a.s. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom uzatvorená zmluva s
názvom „Žiadosť o aktiváciu bankomatky Quatro“. Z tejto zmluvy vyplýva, že žalovanému bol schválený

úverový rámec vo výške 900 €, štandardná mesačná splátka vo výške 30 € a úroková sadzba 22,80 %
ročne. Indikatívna ročná percentuálna miera nákladov mala výšku 27,47 %, celková čiastka, ktorú malspotrebiteľ zaplatiť bola 1 431,44 €, celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom
531,44 €, deň splatnosti štandardnej mesačnej splátky bol 15-ty deň v kalendárnom mesiaci a mal byť
uvedený vo výpise a priemerná hodnota RPMN pre kreditné karty bola 21,82 %.

4. Súd vyzval žalobcu na zaslanie originálu zmluvy a originálu všetkej zmluvnej dokumentácie za účelom
preverenia, či zmluva je od článku V. bodu 7 skutočne nečitateľná, alebo je vyhotovená iba zlá kópia.
Keďže žalobca súdu požadované doklady nezaslal, súd dospel k záveru, že časť zmluvy od článku V.
bodu 7 a následne aj článok VI. (č.l. 9) okrem časti podpisov, je neplatná pre nezrozumiteľnosť. Rovnaký

záver sa týka aj obchodných podmienok, ktoré sú prakticky nečitateľné aj s použitím prostriedku na
zväčšovanie textu, pričom v čitateľnej časti zmluvy sa inkorporačná doložka o záväznosti VOP ako aj
Cenníka nenachádza. Neplatnosť je daná na základe nasledujúcich ustanovení:
4.1. Podľa § 37 ods.1 OZ - Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný. Podľa § 41 OZ - Ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou
len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu

došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
4.2. Súd poukazuje na odôvodnenia nasledujúcich rozhodnutí, s ktorými sa stotožňuje a preberá ich za
svoje v prejednávanej veci.
Podľa rozhodnutia Finančného arbitra ČR registračné číslo 76/SU/2012 - „Pokud jde o posouzení
formálníchnáležitostíSmlouvyoúvěru,finančníarbitrpřizkoumáníSmlouvyoúvěrushledal,žeInstituce

tuto smlouvu koncipovala, vyjma označení jednotlivých částí Smlouvy o úvěru a identifikačních údajů
smluvních stran, do dvou sloupců za využití typu bezpatkového písma z rodiny Arial, ve velikosti
odpovídající zhruba 5,5 typografického bodu. Finanční arbitr provedením jednoduchého měření zjistil,
že velká písmena abecedy dosahují velikosti menší než 2 mm a malá písmena abecedy, jimiž je
psána většina textu, pak mnohdy až o polovinu méně. Z předložených dokumentů finanční arbitr

dále zjistil, že tato miniaturní písmena o velikosti pohybující se kolem 1 milimetru jsou vytištěna na
barevném podkladě. Samotný text Smlouvy o úvěru čtenáři splývá, neboť v textu nejsou užity prakticky
žádné zvýrazňující prvky jako je například kurzíva, tučná písmena nebo kapitálky (vyjma označení
oddílů a článků Všeobecných obchodních podmínek). Všeobecné obchodní podmínky navíc postrádají
výraznější vizuálně dělící prvky, což nápadně ztěžuje orientaci a pochopení textu.

Finanční arbitr při zkoumání Smlouvy o úvěru, která při zvolené velikosti a typu písma představuje bez
Úvěrových produktů poskytovatele šest hustě zaplněných stran textu na jiném než bílém podkladě,
shledal, že Smlouva o úvěru je prakticky nečitelná pouhým okem, text není možné přečíst najednou a
udržet při tom koncentraci tak, aby čtenář pochopil její obsah a veškeré důsledky ze Smlouvy o úvěru
pro něj plynoucí.

Finanční arbitr konverzí textu obdobného rozsahu do běžně užívaného formátu, s přihlédnutím k
doporučovanému formátu pro formální písemnosti (srov. například normu ČSN 01 6910 11 Úprava
písemností zpracovaných textovými editory z roku 2007, která stanoví, že obchodní písemnosti se mají
psát písmem o velikosti alespoň 10 typografických bodů), zjistil, že text Smlouvy o úvěru by v takovém
formátu (za využití písma Times New Roman, velikost písma 12 typografických bodů, text bez sloupců)

vydal na zhruba čtyřnásobný počet stran, tj. na 24 stran.
Navícvpodmínkách,kdyčtenářnapříkladnemámožnostSmlouvuoúvěrustudovatzapříméhodenního
světla, nelze Smlouvu o úvěru bez využití pomůcek, jako jsou brýle, lupa či zdroj umělého osvětlení,
a bez dostatečné časové rezervy přečíst vůbec. Finanční arbitr pro úplnost doplňuje, že jemu čtení
písemností obecně nezpůsobuje žádné potíže, na čtení písemností nepotřebuje brýle a pro zkoumání

Smlouvy o úvěru si vytvořil ideální podmínky (prostorové i časové), přesto mu čtení Smlouvy o úvěru
působilo velké obtíže a přesvědčil se rovněž o tom, že při zhoršení světelných podmínek je Smlouva o
úvěru skutečně prakticky nečitelná.
Shora uvedené posouzení není, jak je rozvedeno dále, neodůvodněným či snad účelovým, neboť i
obecné soudy se jím zabývají, v neposlední řadě i Nejvyšší soud České republiky, který například ve

svém rozhodnutí ze dne 29. 6. 2010, sp. zn. 23 Cdo 1201/2009, konstatoval, že [p]ro standardní adhezní
smlouvy je typický dlouhý nepřehledný text psaný miniaturním, jen obtížně čitelným písmem, popřípadě
dokonce jen odkaz na takto pojaté obchodní podmínky.
Nemožnost určitý text přečíst bez vynaložení zvláštního úsilí a bez využití zvláštních pomůcek, by
byla sama o sobě dostačujícím důvodem pro konstatování neplatnosti Smlouvy o úvěru pro její

nesrozumitelnost, jelikož platí, že právní úkon je nesrozumitelný, jestliže jednající po jazykové stránce
nedosáhl v důsledku vadného slovního či jiného zprostředkování (rozuměj ve zkoumaném případě
vizuálního zpracování) jasného vyjádření vůle (srov. Rozsudek Nejvyššího soudu ze dne 31. 3. 2010, sp.zn. 23 Cdo 2942/2009). Ke shodnému závěru došel například Vrchní soud v Praze ve svém rozsudku
ze dne 7. 9. 2011, sp. zn. 103 VSPH 84/2011.“
4.3. Článok VI. Zmluvy a Obchodné podmienky sú napísané v nasledujúcom formáte, pričom ich text

je rozdiel od tejto ukážky rozmazaný.
4.4. Ukážka: Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania postupom podľa § 297 písm.b) CSP
- Súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o
otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu
bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

4.5. Súd je presvedčený, že ak by žalovaný dostal zo súdu rozsudok písaný vo formáte ako je ukážka,
tento by bez ďalšieho taktiež považoval za nezrozumiteľný. V prejednávanej veci tak súd má za to, že
Zmluva, ktorej súčasťou je aj článok VI. a VII. ako aj Obchodné podmienky sú pre nezrozumiteľnosť
vizuálneho spracovania neplatné.
4.6. V rámci právnej argumentácie k tejto časti odôvodnenia poukazuje súd aj na rozhodnutie NS

SR sp. zn. 1 Cdo/320/2013 - „Dovolací súd tiež zdôrazňuje, že neprijateľnou podmienkou môže byť
nielen samotný obsah konkrétneho zmluvného dojednania spotrebiteľského záväzku, ale aj spôsob
jeho formálneho vyjadrenia, zahrňujúci nekalé praktiky dodávateľa v procese uzatvárania spotrebiteľskej
zmluvy. Jednoznačne možno súhlasiť s odvolacím súdom, že text uvedený v úverovej zmluve a v
úverových zmluvných podmienkach, je voľným okom nečitateľný. Veľkosť písma je tak minimálna, že je

reálne nenaplniteľné, aby sa priemerný spotrebiteľ dokázal čo i len oboznámiť s dotknutým textom, nie
to ešte mu porozumieť a vyhodnotiť jeho dôsledky dopadajúce na neho ako spotrebiteľa. Žalovanému
nič nebránilo zmluvu pripraviť tak, aby spotrebiteľ získal reálnu možnosť oboznámiť sa s celým obsahom
povinností vznikajúcich mu uzavretím zmluvy. Takú zásadnú a dôležitú informáciu, akou je odkaz na
úverové zmluvné podmienky, mali byť minimálne uvedené zvýrazneným písmom, aby spotrebiteľa

upozorňovali na nevyhnutnosť preštudovania zmluvy v celom rozsahu jej rozsahu.“

5. Súd ďalej vykonal dôkaz výpisom z bankomatky Quatro (č. l. 10 - 13), z ktorej zistil, že žalovaný čerpal
sumu 978,03 € a vrátil sumu 605,60 €, čo žalobca nerozporoval.
5.1. Listom zo dňa 15.03.2016 (č.l. 29) požiadal súd žalobcu, aby tento v lehote 10 dní súdu:

- preukázal, že pred postúpením pohľadávky bolo postupované podľa § 92 ods.8 zákona o bankách,
- špecifikoval na zaplatenie požadovanú sumu,
- špecifikoval účtované sankcie a poplatky,
- uviedol splátky, ktoré bol žalovaný povinný platiť a čas ich splatenia.
5.2. Na predmetnú výzvu reagoval žalobca podaním doručeným súdu dňa 21.07.2016 (č.l. 48 - 58),

v ktorom špecifikoval uplatnenú pohľadávku. Pokiaľ ide o účtované sankcie a poplatky poukázal na
Cenník.

6. Pokiaľ ide o samotné právne posúdenie veci, súd vychádzal z nasledujúceho:
Podľa § 1 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia

úverovej zmluvy 19.08.2011 - Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 9 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. - Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka

musí obsahovať tieto náležitosti:
písm. f) - dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveru,
písm. y) - priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny

štvrťrok.
Podľa § 11 ods.1 písm.a) zákona č. 129/2010 Z.z. - Poskytnutý spotrebiteľský úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere
nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až
k) , r) a y) a § 10 ods. 1 .
6.1. Súd má za to, že posudzovaná zmluva vyššie uvedené náležitosti neobsahuje a preto poskytnutý
úver je bez úrokov a bez poplatkov. Sporné náležitosti zmluvy neoznačil ani právny zástupca žalobcu
na pojednávaní konanom dňa 18.07.2016.

6.2. Naopak súd má za to, že zmluva obsahuje indikatívnu výšku RPMN v časti V. bode 2. Zároveň má
súd za splnený predpoklad postúpenia bankovej pohľadávky podľa § 92 ods.8 zákona o bankách, keďže
žalobca súdu preukázal, že oznámením o vyhlásení predčasnej splatnosti dlžného zostatku (č.l. 47)
bol dlžník upozornený na omeškanie so splácaním úveru, pričom formu upozornenia zákon o bankách
nestanovuje.

7. Vzhľadom na to, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov, žalovaný je povinný vrátiť iba sumu
ním skutočne čerpanú. Keďže čerpal sumu 978,03 € a vrátil sumu 605,60 €, dlžná suma je 372,43 €.

8. Podľa § 517 ods.1 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len
Občiansky zákonník) dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v

dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o
deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.
Podľa § 3 NV č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka -
Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Žalobcapožadujeúrokzomeškaniaod16.10.2015.Ktomutodňubolaomeškanápriznanáistina,apreto

súd úrok z omeškania od uvedeného dňa priznal. Ku dňu 16.10.2015 bola základná úroková sadzba
ECB 0,05% p.a. a úroky z omeškania tak predstavujú výšku 8,05% ročne.
8.1.Sumukapitalizovanýchúrokovzomeškaniasúdnepriznal(198,69€-č.l.48)prenemožnosťkontroly
správnosti ich výšky, napriek tomu, že žalobca bol o uvedené žiadaný (č.l. 29).

9. Pokiaľ ide o náhradu trov konania, súd vychádzal z nasledujúceho:
Podľa § 251 C.s.p. - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa§255ods.C.s.p.-Akmalastranavoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradutrovkonaniapomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa rozhodnutia NS ČR sp. zn. 23Cdo/2585/2015 - Úspěch ve věci při rozhodování o náhradě nákladů
potřebných k účelnému uplatňování nebo bránění práva proti účastníku, který ve věci úspěch neměl,
se poměřuje ve smyslu § 142 o. s. ř. Úspěch účastníka podle § 142 odst. 1 o. s. ř. v řízení o zaplacení

peněžité pohledávky se poměřuje i co do úspěchu ohledně uplatněného úroku z prodlení. Nejvyšší soud
přijal uvedený právní názor ve shodě s nálezem Ústavního soudu sp. zn. I. ÚS 2717/08, v němž Ústavní
soud dospěl k závěru, že pokud je předmětem civilního řízení vedle pohledávky též její příslušenství
(např. úroky z prodlení), je nutno při rozhodování o náhradě nákladů dle míry úspěchu ve věci zvážit
míru úspěchu v celém sporu, tj. nejen ohledně pohledávky, ale též stran jejího příslušenství.

9.1. Žalobca chcel zaplatiť sumu 1905,43 € + 258,45 € (úroky z omeškania vo výške 8,05% ročne zo
sumy 1905,43 od 16.10.2015 do dňa rozhodnutia súdu 22.06.2017), spolu teda 2163,88 €.
Žalobcovi bola priznaná na zaplatenie suma 372,43 + 50,52 € (úroky z omeškania vo výške 8,05 %
ročne zo sumy 372,43 € od 16.10.2015 do dňa rozhodnutia súdu dňa 22.06.2017), spolu 422,95 €.
Úspech žalobcu predstavuje 19,50%, úspech žalovaného 80,50%, a čistý úspech žalovaného 61 %.

Žalovaný tak má právo na náhradu trov konania v rozsahu 61 %.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)
vyhotoveniach.
Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.