Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Friday, June 9, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/159/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2617200987
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2617200987.1

Uznesenie

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.GabrielyBriškovejačlenovsenátu
JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Martina Holiča v právnej veci žalobcov: 1/ Z. C., rod. M., nar. X. Z. XXXX,
bytom N.-K., T. XXX/XX, 2/ P. C., nar. XX. Z. XXXX, bytom N.-K., T. XXX/XX, proti žalovaným: 1/ Ing. Z.
N., nar. XX. B. XXXX, bytom S., N. X. XXXX/XX, 2/ Imagination, spol. s r.o., Partizánske, Jilemnického
1714/58, IČO: 44 150 083, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcov 1/, 2/

proti uzneseniu Okresného súdu Senica z 24. februára 2017 č. k. 5C/5/2017-27 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh žalobcov 1/, 2/ na
nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie odmietol návrh žalobcov 1/, 2/ zo dňa 3. februára 2017
na nariadenie neodkladného opatrenia. Súčasne rozhodol o náhrade trov konania tak, že žalovaní 1/, 2/

nemajú právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 324 ods. 1, § 326 ods.
1, § 326 ods. 2, § 327, § 329 ods. 1, § 331 ods. 1 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z.
z.). Vecne zdôvodnil, že návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané
náležitosti podľa § 326 ods. 1 CSP, pretože žalobcovia v ňom neosvedčili dôvodnosť a trvanie nároku,
ktorému sa má poskytnúť ochrana a ani nepredložili dôkazy, na ktoré sa odvolávajú, a to kúpnu zmluvu
zo dňa 28. novembra 2014, dohodu o urovnaní zo dňa 26. októbra 2015 a zmluvu o zriadení záložného

práva z 26. októbra 2015. Podanie žalobcov vyhodnotil ako nezrozumiteľné, zmätočné a neurčité, keďže
najednejstranetvrdia,žeuzatvorilisožalovaným1/28.novembra2014kúpnuzmluvu,nazákladektorej
im žalovaný mal zaplatiť kúpnu cenu 70.000 eur, avšak zaplatil im len 31.755,34 eur a na strane druhej
tvrdia, že im žalovaný 1/ neoznámil, koľko na predmetný úver zabezpečený záložným právom od roku
2014zaplatili.Zuvedenéhotakniejezrejmé,akýprávnyvzťahvznikolmedzižalobcamiažalovaným1/a
akú pohľadávku má zabezpečovať záložné právo k nehnuteľnostiam, s výkonom ktorého začal žalovaný

1/. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil súd prvej inštancie ustanovením § 256 ods. 1 a § 262
ods. 1 CSP, ako i použitím čl. 4 ods. 1 základných princípov CSP. Žalobcovia 1/, 2/ odmietnutie podania
zavinili a preto by bolo dôvodné priznanie náhrady trov konania protistrane (žalovaným 1/, 2/), ktorým
však súd právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože im preukázateľne trovy konania nevznikli.

2. Proti tomuto uzneseniu podali včas odvolanie žalobcovia 1/, 2/, navrhujúc jeho zrušenie a nariadenie

neodkladného opatrenia uložením povinnosti žalovaným 1/, 2/ zdržať sa výkonu záložného práva
k nehnuteľnostiam v katastrálnom území N., zapísaných na LV č. XXX ako rodinný dom súp. č.
XXX, postavený na pozemku parcele C-KN č. 1238, v podiele 1/2 a 1/2, a ako pozemok parcela C-
KN č. 1238, o výmere 329 m2, zastavané plochy a nádvoria, v podiele 1/2 a 1, do právoplatného
skončenia konania vo veci samej. Súčasne navrhli uložiť žalobcom do 60 dní od právoplatnosti súdneho
rozhodnutia podať žalobu o určenie neexistencie záložného práva viaznúceho v prospech žalovaného

1/ na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalobcov. Odvolanie odôvodnili tým, že nesprávnym procesným
postupom im bolo znemožnené uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že došlo kporušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, neboli vykonané navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený

skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany a procesného útoku,
ktoré neboli uplatnené a napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Súd prvej inštancie žalobcov nevyzval na doplnenie a odstránenie vád podania podľa § 327 v spojení
s § 128 a § 129 CSP, hoci žalobcovia majú odlišný názor, že dostatočne opísali dôvody a rozhodujúce
skutočnosti odôvodňujúce nariadenie neodkladného opatrenia (ktorým sa domáhali, aby bolo žalovaným

1/, 2/ uložené zdržať sa výkonu záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam, do právoplatného
skončenia konania vo veci samej). Vecné dôkazné prostriedky na podporu svojich tvrdení predložili a iné
nie sú v ich vlastníctve. Pod následkami odmietnutia podania mali byť žalobcovia vyzvaní na doplnenie
a opravu svojho podania. Výkonom záložného práva na dobrovoľnej dražbe za situácie, že je dôvodne
spochybnená platnosť a vhodnosť záložnej zmluvy, výška pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená,
hrozí žalobcom majetková ujma. Preto je neodkladným opatrením potrebné dočasne upraviť pomery

účastníkov do právoplatného skončenia konania vo veci samej (v ktorej sa preskúma platnosť záložnej
zmluvy a výška nároku žalovaného 1/). V lehote určenej súdom budú žalobcovia podávať podanie vo
veci samej formou žaloby o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a neúčinnosti či neexistencii záložného
práva.

3. Žalobcovia majú obavu, že výkon záložného práva, či prípadnej dražby, ich ohrozí a spôsobí im
vážnu ujmu, ku ktorej by zrejme došlo uplatňovaním práva žalovaného 1/. Žiadne upomienky či výzvy na
zaplatenie od žalovaného 1/ neobdržali. Ako ani dražobnú vyhlášku, oznámenie o dobrovoľnej dražbe.
Žalovaný 1/ bol v omeškaní s plnením kúpnej ceny a na základe dohody o urovnaní z 26. októbra
2015, žalobcovia mali žalovanému 1/ vrátiť sumu 31.755,34 eur. Kúpna zmluva sa tak pre neplnenie

jej ustanovení stala neplatnou a tým sa stala neplatnou aj záložná zmluva. Na výzvu súdu, v zmysle
žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov, predložia žalobcovia vyplnené tlačivo pre dokladovanie
pomerov. Žalobcovia 1/, 2/ sa domáhajú zdržania výkonu záložného práva na dobrovoľnej dražbe. Do
22. novembra 2016 nemali žiadnu vedomosť, že je proti nim dražba vedená. Žalovaný 1/ ich s touto
skutočnosťou neoboznámil. Neboli im zaslané akékoľvek podklady vo veci samej. Žalobcovia sledujú to,

aby boli dočasne upravené pomery strán, pretože je obava, že výkon záložného práva formou dražby bol
na základe neprimeraných požiadaviek žalovaného, čo do výšky plnenia, v rozpore s právom. Výkonom
záložného práva dochádza k tomu, že uspokojenie nárokov žalovaného by mohlo byť kvalifikované ako
neprimerané sankcie a neprijateľné zmluvné podmienky. Odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne
hroziacej ujmy je práve vo výkone záložného práva, na základe neplatných, už vykonaných úkonov

žalovaným. Žalobcovia žiadali súd, aby sa pokúsil o vyriešenie sporu zmierom, kedy žalovanému
navrhujú umorovanie čiastky 31.755,34 eur, vzhľadom k ich súčasnej, finančnej a sociálnej situácii
vo výške 300 eur. Neodkladné opatrenie má vzťah k právnemu vzťahu, ktorý bude predmetom vo
veci samej. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených
dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodovanie o návrhu na neodkladné

opatrenie. Výsledkom takého postupu by malo byť, že osvedčené skutočnosti sa súdu so zreteľom
na všetky okolnosti prípadu javia pravdepodobné (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 2Cdo 104/2010, 2Cdo 105/2010). Nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že žalobcovia
spochybňujúplatnosťzáložnejzmluvyakúpnejzmluvy.Priuzatváranízmlúvbolaobmedzenáautonómia
vôle. Žalobcovia uvádzali výšku záväzku 31.755,34 eur. Žalovaný ich so skutočnosťou dlhu nikdy

nezoznámil, ani s výzvou na zaplatenie dlhu. Neumožnil žalobcom nehnuteľnosť predať, aby mali
na pokrytie jeho nároku. Ide o spotrebiteľský vzťah. Prevedením záložného práva by žalobcovia v
prípade úspechu vo veci samej mali sťažené postavenie. Podmienky pre nariadenie neodkladného
opatrenia boli splnené. Inštitút výkonu záložného práva umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva, ex
offo súdnu kontrolu zákonnosti zmluvných plnení pre dodávateľa, z pohľadu neprijateľných zmluvných

podmienok, dodržania náležitosti zmluvy podľa zákona č. 258/2001 Z. z. a o zmene a doplnení zákona
SNR č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii alebo z pohľadu súladu dojednania úrokov s
dobrými mravmi a podobne. Je preto dôležité spotrebiteľovi poskytnúť ochranu, najmä ak existuje
nebezpečenstvo, že na základe záložnej zmluvy bude umožnené vymôcť plnenie zo zmluvy bez súdnej
kontroly. Súd nesmie pripustiť žiadny výkon záložného práva a to ani v miere, ktorá by smerovala

k uspokojeniu pohľadávky žalovaného na zaplatenie časti kúpnej zmluvy. Žalobcovia poukázali na
ustanovenie § 170 ods. 2 CSP (predbežné prejednanie sporu). Dražba nehnuteľností predstavuje
podstatný zásah do rodinného života žalobcov. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je
jediný účinný prostriedok ich ochrany. Nariadením neodkladného opatrenia nevznikne žalovanémuneprimeraná ujma, s poukazom na vyššie sledovaný legitímny účel. Vzhľadom na prebiehajúci výkon
záložného práva je naplnená zásada potreby naliehavosti a rýchleho, pružného riešenia situácie, ktorá
neznesie odklad. Súd by mal vziať do úvahy aj ďalšie ustanovenia CSP (§ 255 ods. 1, 2, § 324 ods. 1, 3, §

325 ods. 1, 2 písm. d/, § 70 zákona č. 162/1995 Z. z., § 10, § 12 ods. 1 - 6, § 17 ods. 9, § 21 ods. 2 zákona
č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, § 52 ods. 1 - 4, § 123 ods. 1 O. z. (Občiansky zákonník
č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov), ako i Smernice Rady EHS a Nariadenie Európskeho
parlamentu a Rady EÚ.

4. Z kúpnej zmluvy z 28. novembra 2014, uzavretej medzi žalobcami 1/, 2/ ako predávajúcimi a
žalovaným 1/ ako kupujúcim bolo zistené, že predmetom zmluvy je prevod vlastníckeho práva k vyššie
označeným nehnuteľnostiam, ktoré kupujúci mal nadobudnúť v podiele 1/1 k celku. Zmluvné strany si
dohodli kúpnu cenu vo výške 70.000 eur, ktorú mal kupujúci zaplatiť nasledovným spôsobom: sumu
35.000 eur uhradiť na účet vedený v K. K. a vyplatiť tak kúpnu cenu Z. C., sumu 35.000 eur na účet
vedenývK.K.,zktorejsumypredávajúciP.C.uhradízáložnéaexekučnépohľadávkynasledovne:sumu

17.960,69eurvložínaúčetS.C.atýmvyplatíjejzáložnéprávo,sumu9.186,37eurvložínaúčetsúdneho
exekútora Mgr. J. Galla a tým vyplatí exekučný príkaz, sumu 730,90 eur vloží na účet súdneho exekútora
JUDr. K. Líšku a tým vyplatí exekučný príkaz a sumu 1.922,22 eur vloží na účet súdneho exekútora JUDr.
R. Krutého, PhD. a tým vyplatí exekučný príkaz. Kupujúci sa zaviazal uhradiť kúpnu cenu najneskôr
28. novembra 2014. Dohodou o urovnaní z 26. októbra 2015 žalobcovia 1/ a 2/ ako predávajúci a

žalovaný 1/ ako kupujúci si upravili vzájomné práva a povinnosti týkajúce sa predmetu vyporiadania
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a vyporiadania uhradenej časti kúpnej ceny za prevod nehnuteľností
(žalovaný 1/ ako kupujúci uhradil žalobcom 1/, 2/ ako predávajúcim kúpnu cenu za prevod nehnuteľností
31.755,84 eur), dohodli sa na spätnom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti z kupujúceho
na predávajúcich, na vrátení uhradenej časti kúpnej ceny 31.755,84 eur zo strany predávajúcich

kupujúcemu v lehote splatnosti do 31. januára 2016, o pripísaní sumy na účet predávajúceho, čím
mali zaniknúť akékoľvek a všetky nároky kupujúceho vyplývajúce z vlastníckeho práva nehnuteľnosti
a zo spätného prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Právoplatným rozhodnutím príslušného
okresného úradu, katastrálneho odboru o vklade vlastníckeho práva predávajúceho k nehnuteľnosti,
zanikajú akékoľvek a všetky nároky predávajúcich vyplývajúce z nedodržania lehoty splatnosti kúpnej

ceny kupujúcim za prevod nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy. Zmluvné strany vyhlásili, že týmto
urovnaním sú medzi nimi s konečnou platnosťou upravené všetky práva a povinnosti týkajúce sa
predmetu vyporiadania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a vyporiadania uhradenej časti kúpnej
ceny za prevod nehnuteľnosti. Rozhodnutím Okresného úradu Senica, katastrálny odbor, č. vkladu
V 3167/2015 zo 16. februára 2016 bol povolený vklad do katastra nehnuteľností k predmetným

nehnuteľnostiam v prospech žalobcov 1/, 2/ (každý v podiele 1/2), na základe dohody o urovnaní
uzavretej medzi žalobcami a žalovaným 1/. Výpisom z katastra nehnuteľností LV č. XXX z 26. januára
2017 bolo preukázané vlastnícke právo žalobcov 1/, 2/ (každý v podiele 1/2), k stavbe súp. č. XXX,
na parcele č. 1.236, rodinný dom a pozemku parc. č. registra C 1238, o výmere 329m2, zastavaná
plocha a nádvoria. Z dodatku č. 1 k Zmluve o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti z 26. októbra

2015, uzavretého 19. júla 2016, bolo zistené, že žalovaný 1/ ako záložný veriteľ a žalobcovia 1/, 2/ ako
záložní dlžníci, sa dohodli, že pôvodné znenie v čl. 3 sa ruší a nahrádza tak, že na zálohu neviaznu
právne vady a akékoľvek iné zapísané alebo nezapísané záväzky, ktoré by mohli mať za následok
obmedzenie disponovania s nehnuteľnosťou, okrem exekučného príkazu EX 682/16, na podiel vlastníka
P. C., v prospech oprávneného EOS KSI Slovensko, s.r.o., Bratislava. Rozhodnutím Okresného úradu

Senica, katastrálny odbor, č. vkladu V 1715/2016 z 26. júla 2016 bol povolený vklad záložného práva do
katastra nehnuteľností k predmetným nehnuteľnostiam v prospech žalovaného 1/. Z oznámenia o začatí
výkonu záložného práva z 3. októbra 2016 bolo zistené, že žalovaný 1/ oznámil žalobcovi začatie výkonu
záložného práva, na základe zmluvy o zriadení záložného práva z 26. októbra 2015, na zabezpečenie
jeho pohľadávky vyplývajúcej z podmienok Dohody o urovnaní z 26. októbra 2015, ktorou zmluvou

bolo zriadené záložné právo k nehnuteľnostiam v podielovom spoluvlastníctve vo výške 1/2, keďže
zabezpečená pohľadávka nebola riadne a včas uhradená, pričom bude uspokojená v zmysle čl. VI bod
7 ods. b záložnej zmluvy predajom zálohu na dražbe podľa zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných
dražbách. Písomnosťou z 22. novembra 2016, vyhotovenej žalovaným 2/, adresovanej žalobcovi, bol
žalobca vyzvaný umožniť vykonanie ohodnotenia nehnuteľnosti a ohliadky nehnuteľnosti 20. decembra

2016. Žalobca bol upozornený na dôsledky neposkytnutia súčinnosti pri výkone záložného práva a
možnosťspolupráceazodpovedaniaotázkysúvisiacejsriešenímpredmetnéhoproblému,keďžedražba
nehnuteľnosti sa nakoniec vôbec nemusí uskutočniť.5. Odvolací súd podľa § 34 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z.) po zistení, že
odvolaniebolopodanévčas(§362ods.1CSP),oprávnenouosobou(§359CSP),protirozhodnutiu,proti
ktorému je prípustné odvolanie (§ 357 písm. d/ CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom

stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a
dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a
contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov je čiastočne dôvodné.

6.Podľa§326ods.1CSPvnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniasapoprináležitostiachžaloby

podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

7. CSP vymedzuje obsahové náležitosti podania, a to všeobecne (§ 127 CSP) a osobitne pre jednotlivé

druhy podaní, v prípade neodkladného opatrenia v ustanovení § 326, § 132 CSP. Ak vykazuje návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia vady, môže to mať za následok jeho odmietnutie bez toho, aby
sa súd návrhom ďalej zaoberal. Je preto potrebné vždy individuálne vyhodnotiť, či nedostatok návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia bráni pokračovaniu v konaní alebo nie. Ak opis rozhodujúcich
skutočností,ktorýjezostranyžalobcudaný,avšakniejedostatočnýnato,abysúdneodkladnéopatrenie

nariadil, má to za následok zamietnutie návrhu. Pokračovaniu v konaní nebráni ani absencia opisu
skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, rovnako ani chýbajúce označenie
dôkazov a listín, ktoré má žalobca pripojiť. Následkom uvedenej absencie je preto zamietnutie návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia (nie však jeho odmietnutie).

8. Procesné zabezpečenie úpravy pomerov neodkladným opatrením má vždy nevyhnutne vzťah ku
konkrétnemu hmotnoprávnemu nároku, a to aj pokiaľ nejde o neodkladné opatrenie nariadené počas
konania alebo pred nadväzujúcim konaním vo veci samej. Z povahy veci vyplýva, že nedôvodnému
alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia,
keďže jeho podstatou je obmedzenie určitých práv a ukladanie subjektívnych povinností uznesením

súdu. Preto osobitnou náležitosťou návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je opis skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.

9. S poukazom na vyššie uvedené odvolacia námietka žalobcov, že ich návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia neobsahoval nedostatky brániace súdu pokračovať v konaní, bola dôvodná.

Ak bol súd prvej inštancie názoru, že opis rozhodujúcich skutočností zo strany žalobcov v návrhu nie
je dostatočný, aby osvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, mal návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť, nie odmietnuť. Obdobne nepredloženie dôkazov
zo strany žalobcov, na ktoré sa odvolávajú, nebolo dôvodom na odmietnutie návrhu, ale na jeho
zamietnutie.

10. Posúdenie úspešnosti osvedčenia, ako i prípadné preukazovanie tohto osvedčenia listinnými
dôkazmi, predstavuje vecné posúdenie dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,
výsledkom ktorého je nariadenie neodkladného opatrenia alebo jeho zamietnutie. Negatívny záver
vo vzťahu k otázke vecného posúdenia, kam patrí aj osvedčenie alebo neosvedčenie dôvodnosti a

trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, znemožňuje samotný návrh odmietnuť. Musí byť
teda o ňom rozhodnuté vyhovujúcim alebo zamietajúcim výrokom súdneho rozhodnutia. Pokračovaniu v
konaní bránia len také vady návrhu, v dôsledku ktorých je návrh neprejednateľný. To legitimizuje postup
súdu, ktorý návrh odmietne. Ide predovšetkým o vady všeobecných náležitostí návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia (napr. absencia čoho sa žalobca domáha). Vadou návrhu v zmysle jeho

neúplnosti,nezrozumiteľnostialeboneurčitostiniejeto,ženávrhunemožnovyhovieťzhľadiskasplnenia
zákonných podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia.

11. V posudzovanej veci odvolací súd tak dospel k záveru, že neboli naplnené zákonom stanovené
podmienky pre odmietnutie návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia, ale na jeho

zamietnutie.

12. Dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania.
Osvedčené skutočnosti majú spĺňať atribút vysokej pravdepodobnosti a dosiahnutie takejto náležitejmiery pravdepodobnosti rozhodujúcich skutočností, vedie k splneniu podmienky pre nariadenie
požadovaného neodkladného opatrenia.

13. Procesu osvedčovania (spravdepodobnenia) podliehajú všetky zákonné podmienky na nariadenie
neodkladného opatrenia. Právna úprava výslovne zakotvila požiadavku, že pri osvedčovaní dôvodnosti
a trvania chráneného nároku, teda nároku vo veci samej, je žalobca povinný dosiahnuť hodnoverné
osvedčenie. Takáto sprísnená požiadavka vychádza z toho, že zjavne nedôvodnému nároku nemožno
poskytnúť predbežnú procesnú ochranu, ako i z predpokladu, že dôvodnosť nároku vo veci samej je

žalobca spôsobilý osvedčiť jednoduchšie a hodnovernejšie (v porovnaní s potrebou neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavy z ohrozenia exekúcie).

14. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak
je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Okrem uvedeného zákonného predpokladu bolo však
nevyhnuté pre nariadenie neodkladného opatrenia skúmať i ďalší zákonný predpoklad, a to osvedčenie

existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami. Žalobca je zo zákona povinný hodnoverne
osvedčiť aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana.
Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania meritórneho nároku môže žalobca dosiahnuť najmä
relevantnými skutkovými tvrdeniami a listinnými dôkaznými prostriedkami.

15. Zo skutkových tvrdení žalobcov, v spojení s predloženými listinnými dôkazmi, vyplýval právny vzťah
medzi žalobcami a žalovaným 1/, ktorý vznikol na základe kúpnej zmluvy zo dňa 28.11.2014 a následne
na základe dohody o urovnaní zo dňa 26. októbra 2015, ktorou došlo k spätnému prevodu predmetných
nehnuteľností na žalobcov, ktorí sa zaviazali vrátiť uhradenú časť kúpnej ceny 31.755,84 eur, pričom
tento záväzok z dohody o urovnaní bol zabezpečený zmluvou o zriadení záložného práva z rovnakého

dňa 26. októbra 2015.

16. Žalobcovia však neuviedli žiadne relevantné skutkové tvrdenia spochybňujúce platnosť kúpnej
zmluvy a záložnej zmluvy, ako právnych vzťahov, ktoré by mali byť predmetom konania vo veci
samej o určenie neexistencie záložného práva. Z kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľností, ako i z

dohody o urovnaní, tiež dodatku k záložnej zmluvy, bola osvedčená skutočnosť, že právne úkony boli
uzatvárané medzi žalobcami ako predávajúcimi a žalovaným 1/ ako kupujúcim, ktorý nekonal v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a takáto skutočnosť v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, ako ani v jeho doplnení, nebola žalobcami tvrdená. Podľa § 52 ods. 1 O. z.
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so

spotrebiteľom.Podľa§52ods.3O.z.jedodávateľomosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Keďže v konaní nebol
osvedčený definičný znak subjektov spotrebiteľskej zmluvy na strane žalovaného 1/ ako dodávateľa,
nebol osvedčený ani spotrebiteľský charakter zmlúv uzavretých medzi žalobcami 1/, 2/ a žalovaným 1/,
a teda nebol ani dôvod posudzovať nárok žalobcov ako spotrebiteľov (ako ani prihliadať na relevantné

normy na ochranu spotrebiteľa, smernice a nariadenia komunitárneho práva).

17. Žalobcovia vyslovili obavy z neprijateľných zmluvných podmienok, v dôsledku čoho majú záujem
na preskúmaní platnosti kúpnej zmluvy a záložnej zmluvy a s tým spojenej výšky záväzku. Keďže
neboli osvedčené definičné znaky spotrebiteľskej zmluvy, nebol daný dôvod zaoberať sa režimom

neprijateľnýchzmluvnýchpodmienokvspotrebiteľskýchzmluvách,ktoréneboližalobcamianiminimálne
konkretizované (neboli zjavné ani z predložených listinných dôkazov). Obdobne nebola osvedčená
obava žalobcov vo vzťahu k uplatňovanej výške záväzku, keďže z predložených listinných dôkazov
vyplýval len nesporný nesplnený záväzok žalobcov 31.755,34 eur a skutočnosť, že by žalovaný 1/
žiadal alebo mohol žiadať, vzhľadom na predložené listinné dôkazy a tvrdenia žalobcov 1/ a 2/, odlišný

nárok, nebola osvedčená. Keďže žalobcovia s doplnením návrhu predložili kúpnu zmluvu a dohodu o
urovnaní, zadovážených z príslušného správneho orgánu, bolo v ich možnostiach predložiť rovnako aj
záložnú zmluvu, ako kľúčový listinný dôkaz (vzhľadom na vymedzený predmet sporu vo veci samej),
a to prostredníctvom rovnakého správneho orgánu (Okresný úrad Senica, odbor katastrálny), ktorý
rozhodoval o vklade na základe kúpnej zmluvy, dohody o urovnaní, ako i záložnej zmluvy uzavretej

medzi žalobcami a žalovaným 1/. Argument žalobcov o nemožnosti predložiť ďalšie listinné dôkazy, teda
aj záložnú zmluvu, nebolo možné prijať.18.Hodnovernéosvedčenienárokužalobcovvovecisamejnebolotakvdanomprípadenaplnené(miera
pravdepodobnosti vyhovenia žalobe za daných skutkových tvrdení žalobcov a predložených listinných
dôkazov, bola nižšia než pravdepodobnosť jej zamietnutia).

19. Možno súhlasiť so žalobcami, že súd v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
nevykonáva plnohodnotné dokazovanie a pre dôvodnosť a trvanie chráneného nároku postačí, ak je
osvedčený, nie preukázaný. Žalobcovia však neosvedčili dôvodnosť a trvanie chráneného nároku, teda
nároku vo veci samej, tak aby dosiahli jeho hodnoverné osvedčenie. K uvedenému záveru dospel už súd

prvej inštancie, avšak z neosvedčenia tejto skutočnosti vyvodil nesprávny právny záver, keď namiesto
zamietnutia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, tento návrh odmietol.

20. Základnou procesnou povinnosťou každej sporovej strany, teda aj žalobcov je povinnosť označiť
skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi. Nesplnenie tejto
procesnej povinnosti má za následok procesnú sankciu, ktorú predstavuje zamietnutie návrhu.

21. Tvrdenia žalobcov o obave z ohrozenia výkonu záložného práva sa týkajú princípov opodstatnenosti
procesného zabezpečenia, nenahrádzajú však splnenie ďalšieho zákonného predpokladu pre
nariadenie neodkladného opatrenia, a to osvedčenie konkrétneho hmotnoprávneho nároku, ktorému
sa má poskytnúť procesná ochrana formou neodkladného opatrenia, najmä dôvodnosť a trvanie tohto

nároku.

22. Konanie o nariadenie neodkladného opatrenia podľa CSP je kontradiktórnym konaním a súd
rozhodujúci medzi dvoma sporovými stranami nemôže za stranu nahrádzať splnenie jej povinnosti, inak
by došlo k porušeniu zásady rovnosti strán v konaní. Bez hodnoverného osvedčenia hmotnoprávneho

nároku procesná ochrana, akokoľvek neodkladná a naliehavá, nemôže obstáť.

23. Nie je taktiež prípustné prenášať procesnú aktivitu zo strany konania na súd, apelovaním na
závažnosť následkov výkonu záložného práva, ktoré takýto charakter nepochybne majú. Pokiaľ
však žalobcovia predmet konania vo veci samej vymedzili spochybňovaním platnosti kúpnej zmluvy

a záložnej zmluvy a s tým spojenej neexistencie záložného práva v prospech žalovaného 1/
na predmetných nehnuteľnostiach, hodnoverne neosvedčili hmotnoprávny nárok, ktorému sa má
poskytnúťochranaprostredníctvomneodkladnéhoopatrenia.Žalovanínekonkretizovali,animinimálnym
spôsobom neosvedčili, akékoľvek neprimerané požiadavky žalovaného 1/. Vyriešenie sporu zmierom,
ktorý žalobcovia navrhovali s poukazom na ustanovenie § 148 CSP, je možné iniciovať v spore vo veci

samej (žalobcom nič nebráni podať žalobu vo veci samej), ako i navrhnúť žalovanému 1/ „umorovanie“
sumy 31.755,34 eur, predstavujúcej nesplnenie ich záväzku voči nemu, čo v konaní o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia nebolo možné.

24. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona SNR

č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov,
je navrhovateľom dražby i osoba, ktorá vykonáva záložné práva, t. j. záložný veriteľ a dražobníkom
podľa § 6 ods. 1 tohto zákona je osoba, ktorá dražbu organizuje a teda nevykonáva záložné právo.
V prípade žalovaného 2/ (vo vzťahu ku ktorému bolo osvedčené oznámenie o umožnenie vykonania
ohodnotenia nehnuteľností a ohliadky nehnuteľností) nebolo ani formálne možné uloženie povinnosti

zdržať sa výkonu záložného práva, ktoré obmedzenie možno uložiť záložnému veriteľovi (ktorým je v
danom prípade žalovaný 1/).

25. Vzhľadom na následky nezaplatenia súdneho poplatku podľa § 10 ods. 2 písm. d/ zákona č.
71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov,

podľa ktorého ustanovenia pre nezaplatenie poplatku súd nezastaví konanie ak vznikla poplatková
povinnosť podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, poplatková povinnosť žalobcov ako
poplatníkov, vrátane ich žiadosti o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, nebránila vecnému
prejednaniu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

26. Odvolací súd preto podľa § 388 CSP napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil, pretože
neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie.27. Podľa § 396 ods. 1, 2 CSP ak odvolací zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie. Z dôvodu, že neúspešným žalobcom náhrada trov konania nevznikla a
žalovaní 1/, 2/ ako protistrana neboli zapojení do konania, vzhľadom na ustanovenie § 331 ods. 1 CSP,

o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie a trov odvolacieho konania rozhodované nebolo.

28. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.