Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, June 23, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21Co/225/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8712209491
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8712209491.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobca: EOS KSI Slovensko, s.r.o. Bratislava, Údernícka 5,
IČO: 35724803, pr. zast. Tomáš Kušnír, s.r.o. Bratislava, Údernícka 5, proti žalovanej: Q. A., bytom
Y., O. XXXX/X, zast. opatrovníkom JUDr. R. I., vyšším súdnym úradníkom Okresného súdu Bardejov,
za účasti vedľajších účastníkov Združenie bratislavských spotrebiteľov, Bratislava, Stavbarská 60, IČO:
30790735, zast. JUDr. PaeDr. Ivanom Pecníkom, PhD, advokátom AK Bratislava, Karloveská 3154/32

a Združením na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom Prešov, Važecká 16, IČO:42176778,
zast. JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom AK Stropkov, SNP 7, o zaplatenie 2.473,92 Eur s prísl.,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 20C/350/2012-98 zo dňa 07.04.2015
takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Z r u š u j e sa rozsudok a vec sa v r a c i a prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Poprad (ďalej len „prvostupňový súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že žalobu
zamietol.

Pri posudzovaní žaloby prvostupňový súd vychádzal zo skutkových zistení, podľa ktorých:

1) Dňa 08.02. 2008 predchodca žalobcu uzavrel so žalovanou zmluvu o úvere č. XXX XX XX XX, z

ktorej obsahu vyplýva, že žalovanej bol poskytnutý úver, ktorý sa zaviazala splácať formou pravidelných
mesačných splátok vo výške 143,92 Eur. Ďalej mal za preukázané, že došlo k zosplatneniu úveru zo
strany pôvodného veriteľa z dôvodu, že si žalovaná neplnila dohodnuté podmienky zmluvy.

2) K postúpeniu pohľadávky pôvodného veriteľa na žalobcu došlo na základe Zmluvy o postúpení
pohľadávok uzavretej dňa 23. 09. 2009 medzi pôvodným veriteľom a súčasným žalobcom.

Prvostupňový súd dospel k záveru, že uplatnený nárok žalobcu je premlčaný s odôvodnením, že
pôvodný veriteľ určil okamih splatnosti dlhu dňom 12. 08. 2009. Poukázal na to, že žalobca mal právo
požadovať od žalovanej bezdôvodné obohatenie vo výške rozdielu teda vo výške 1.338,11 Eur a to
úspešne v lehote dvoch rokov od okamihu vzniku bezdôvodného obohatenia, t. j. do 11. 08. 2011. Návrh
bol podaný 13. 07. 2012 a tak vznesenú námietku premlčania považoval za oprávnenú.

Poukázal na ustanovenia § 100 ods. 1, ods. 2, § 101, § 107 a § 451 Občianskeho zákonníka.

O trovách konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 151 ods. 3 Občianského súdneho poriadku.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd

napadnutý rozsudok zmenil a návrhu vyhovel a uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania, ako aj
trovy prvostupňového konania.V odvolaní poukázal na to, že rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci z dôvodu,
že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

Prvostupňový súd rozhodol o tom, že pohľadávka je premlčaná a zmluvne dohodnutý inštitút
zosplatnenia úveru právnou konštrukciou považoval za odstúpenie od zmluvy. Odvolateľ sa s týmto
názoromsanestotožňuje.Poukázalnato,ževovecisajednáoinštitútzosplatnenia,ktorýniejetotožnýs
odstúpením od zmluvy. Poznamenal, že tento právny vzťah bez ohľadu na jeho účastníkov sa spravuje
Obchodným zákonníkom a tak prichádza do úvahy premlčacia doba v trvaní štyroch rokov.

Žalovaná a vedľajší účastník na strane žalovanej sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním,
ktorémupredchádzalovzmyslezásaduvedenýchvust.§212O.s.p.azistil,ženiesúsplnenépodmienky
na potvrdenie a ani na zmenu napadnutého rozsudku (§ 219, § 220 O.s.p.).

Odvolateľ v podanom odvolaní namieta, že prvostupňový súd prejednávanú vec nesprávne právne
posúdil, ak uzavrel, že v prejednávanej veci došlo k premlčaniu uplatneného nároku. Odvolacím
dôvodom podľa ust.§ 205 ods.2 písm.f/ O.s.p. je nesprávne právne posúdenie.

Nesprávnym právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne
závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením
je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácií práva ide vtedy,
ak súd použil iný právny predpis než ktorý mal použiť alebo ak síce použil správny právny predpis, ale
nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

Záver prvostupňového súdu o premlčaní uplatneného nároku v dôsledku zosplatnenia úveru dňa
12.08.2009 pôvodným veriteľom s aplikáciou dvojročnej premlčacej doby je nesprávny. Z doposiaľ
vykonaného dokazovania vyplýva, že v danej právnej veci bol medzi predchodcom žalobcu a žalovanou
dojednaný úver, ktorého splátky boli splatné vždy k 4. dňu v mesiaci. Zmluva o úvere bola uzavretá

dňa 08.02.2008. Žalovaná mala vrátiť úver mesačnými splátkami v trvaní 72 mesiacov. K zosplatneniu
úveru malo dôjsť ku dňu, keď je v platobnej histórii uvedená položka „Zrieknutie sa budúceho poplatku
za vedenie účtu“ (č.l. 2, 13) teda 12.08.2009. Žaloba bola podaná dňa 13.07.2012.

Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, (ďalej len OZ), ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o

zaplateniecelejpohľadávkyprenesplnenieniektorejsplátky,lenaktobolodohodnutéalebovrozhodnutí
určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

V zmysle § 103 OZ platí, že ak sa pre neplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh, začne
plynúť premlčacia doba zostávajúceho dlhu odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Mimoriadna splatnosť úveru nastáva v prípade, ak dlžník jednostranne porušil podmienky, za ktorých
mu bol poskytnutý úver. V takomto prípade je dlžník povinný veriteľovi splatiť úver v termíne stanovenom
veriteľom v celej výške. Podmienky vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru sú stanovené v zmluve
o poskytnutí úveru a v obchodných podmienkach. Najčastejším dôvodom na vyhlásenie mimoriadnej

splatnostiúverujeomeškaniesosplácanímsplátokúveru,aleboneschopnosťúversplácať(tzv.default).
Odvolací súd prisvedčuje žalobcovi, že je potrebné dôsledne rozlišovať medzi vyhlásením mimoriadnej
splatnosti a odstúpením od zmluvy, najmä čo sa týka ich odlišných právnych následkov. V prípade
odstúpenia od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje a plnenie poskytnuté pred zrušením zmluvy sa
považuje za bezdôvodné obohatenie podľa § 451 a nasl. Obč. zákonníka. Zmyslom a dôsledkom

vyhlásenia mimoriadnej splatnosti (zosplatnenia úveru) je to, že splátky, ktoré boli pôvodne dohodnuté s
konkrétnou splatnosťou v budúcnosti sa v dôsledku tohto inštitútu stanú splatnými už skôr. Vyhlásením
mimoriadnej splatnosti začína plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky pre splátky,
ktorých splatnosť ešte nenastala. Ustálenie, či došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti dlhu, alebo k
odstúpeniu od zmluvy má relevanciu vo vzťahu k začiatku plynutia premlčacej doby.

Záver prvostupňového súdu o tom, že v prejednávanej veci došlo k premlčaniu uplatneného nároku len
s posúdením toho, že nárok je premlčaný z dôvodu aplikácie premlčacej doby podľa § 107 OZ nie je
správny. Vzhľadom na nesprávny právny záver prvostupňového súdu odvolací súd pristúpil k zrušeniunapadnutého rozsudku v súlade s ust.§ 221 ods.1 písm.h/ O.s.p. a vec vrátil prvostupňovému súdu na
ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.).

Úlohou prvostupňového súdu bude opätovne posúdiť nárok žalobcu. Jeho povinnosťou bude svoje
rozhodnutie odôvodniť tak, aby bolo v súlade s ust.§ 157 ods. 2 O.s.p.

Musí sa v prvom rade vyrovnať s otázkou zosplatnenia úveru pôvodným veriteľom, či pôvodný
veriteľ pristúpil k zosplatneniu v súlade so zmluvou o úvere, a či skutočne došlo k zosplatneniu úveru.

Následne pristúpi k posúdeniu vznesenej námietky premlčania v súlade s ustanoveniami § 100, §
101, § 103 Občianského zákonníka. Posúdi premlčanie jednotlivých splátok, ktorých splatnosť nastala
pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti a premlčanie splátok, ktorých zročnosť nastala momentom
vyhlásenia mimoriadnej splatnosti. Pri posudzovaní premlčania v súlade s výkladom ustanovenia § 103
OZ je nutné vychádzať z toho, že vo vzťahu k tej časti celého nesplneného záväzku, ohľadne
ktorej premlčacia doba čiastkových plnení ešte plynúť nezačala beží „nová“ premlčacia doba. V

prípade prijatia záveru o zosplatnení úveru bude povinnosťou prvostupňového súdu presne zistiť, s
ktorými splátkami a v akej výške bola žalovaná ku dňu „zosplatnenia“ v omeškaní, presne určiť poslednú
splátku pred „zosplatnením“ a jej splatnosť a následne posúdiť premlčanie splátok úveru, splatných pred
vyhlásením mimoriadnej splatnosti celého zvyšku dlhu.

Následne v prípade, že nárok nie je premlčaný, prípadne jeho časť, vyrovná sa s námietkami o
tom, že poskytnutý úver má sa posudzovať ako úver bez poplatkov a bezúročný v zmysle § 4 ods. 3
zákona č. 258/ 2001 Z.z.

Odvolací súd poznamenáva, že aplikácia ustanovení Občianskeho zákonníka v danej veci je

správna. Je nepochybné, že v danej veci, kedy sa navrhovateľ domáha zaplatenia dlhu odporcu z
úverového vzťahu vzniknutého zmluvou o úvere, sa jedná o tzv. absolútny obchod v zmysle § 261
ods. 6 Obchodného zákonníka. Na druhej strane je však záväzkový vzťah medzi účastníkmi vzťahom
spotrebiteľským, keď bol založený spotrebiteľskou zmluvou uzatvorenou medzi právnym predchodcom
žalobcu ako dodávateľa pri jeho podnikateľskej činnosti a žalovanou ako fyzickou osobou, ktorá

nekonala v rámci podnikania, povolania, či svojho zamestnania. Práve na tento charakter záväzkového
vzťahu medzi účastníkmi ako vzťahu spotrebiteľského treba brať prednostne zreteľ pri posudzovaní aj
otázky premlčania práv z tohto záväzkového vzťahu a žalovanej ako spotrebiteľovi treba poskytnúť
zvýšenú právnu ochranu a to aj tým, že sa majú aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho
zákonníka, ktoré sú pre žalovanú ako spotrebiteľa priaznivejšie. Úverový vzťah medzi účastníkmi nie je

vzťahommedzidvomipodnikateľmi,alevzťahommedzipodnikateľomanepodnikateľom,spotrebiteľom,
pričom takéto spotrebiteľské vzťahy sú primárne upravené ustanoveniami Občianskeho zákonníka o
spotrebiteľských zmluvách.

V tomto zmysle potom platí, že podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky

upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Je náležité a plne v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, že v prípade duplicitnej právnej úpravy
rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné aplikovať právnu úpravu o občianskych právach
a nie podnikateľské právo. S účinnosťou zákona č. 150/2004 Z. z. (01. 01. 2004) došlo k zásadnej
zmene spotrebiteľského práva. Nevýhodnejšie zmluvné klauzuly oproti zneniu občianskeho zákonníka

sa dostali do rozporu s novým ustanovením § 54 ods. 1 „spotrebiteľovi sa ani inak nesmie zhoršiť jeho
postavenie“.

Odvolací súd nie je zástancom kasačných rozhodnutí v prípadoch tzv. nevyhnutného dvojinštančného
posúdenia nároku a nemyslí si ani, že princíp dvojinštančnosti je ústavným princípom, keďže v ústave

o dvojinštančnosti niet zmienky (porov. nález Ústavního soudu ČR sp. zn. I. ÚS 777/07, ze dne 31.
07. 2008).

No zdá sa, že judikatúra najvyššieho súdu v otázke tzv. zmeňujúcich rozsudkov je konštantná. Z
odôvodnenia rozhodnutia NS SR sp. zn. 3Cdo 302/2008 z 30. júla 2009:

„Ak odvolací súd dospel k iným právnym záverom pri posúdení zisteného skutkového stavu súdom
prvého stupňa, mal správne rozhodnutie prvostupňového súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie
konanie. Požiadavke dôsledného rešpektovania ústavného princípu dvojinštančnosti občianskehosúdneho konania, odvolací súd mohol učiniť zadosť iba kasačným rozhodnutím. Tým, že odvolací
súd tak nepostupoval, znemožnil účastníkom realizáciu ich procesných práv, lebo im odoprel možnosť
prieskumu správnosti nových, prípadne z pohľadu súdu prvého stupňa dosiaľ bezvýznamných, avšak z

hľadiska právneho posúdenia veci odvolacím súdom, však rozhodujúcich skutkových zistení.“

Vo vzťahu k zisťovaniu skutkového stavu je výstižným „české“ rozhodnutie (C. H. Beck č. C 201/2001),
citované takmer vo všetkých „slovenských“ komentároch k Občianskemu súdnemu poriadku:

„Je- li ke správnému rozhodnutí o věci samé zapotřebí podstatných (pro rozhodnutí zásadně
významných) skutkových zjištení, která neučinil soud prvního stupně, popřípadě která tento soud učinil,
ale vzhledem k nesprávnému právnímu názoru, který zaujal, na nich své rozhodnutí nezaložil, nejsou
podmínky ani pro potvrzení, ani pro změnu rozhodnutí soudu prvního stupně; odvolací soud proto
rozhodnutí zruší a věc vrátí soudu prvního stupně k dalšímu řízení.“

Zároveň takýto postup, podľa NS SR (napr. rozhodnutie sp. zn. 3Cdo 40/2009 z 05.novembra 2009),
je zodpovedajúci princípu dvojinštančnosti: „Pri viazanosti súdu prvého stupňa právnym názorom
odvolacieho súdu zostáva dvojinštančnosť zachovaná, nakoľko účastník má po opätovnom rozhodnutí
súdu prvého stupňa (po zrušení a vrátení jeho predchádzajúceho rozhodnutia) možnosť znovu ho
napadnúť riadnym opravným prostriedkom na inštančne vyššom súde. Skutočnosť, že súd prvého

stupňa je po zrušení a vrátení svojho predchádzajúceho rozhodnutia viazaný právnym názorom
odvolacieho súdu, je daná priamo zákonom (§ 226 O.s.p.), preto nemôže zakladať vadu konania v
zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. (R. Urban; www.otvorenepravo.sk).

V novom konaní rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods.3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.