Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, March 15, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5To/34/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713010374
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Rešatková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8713010374.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Evy Rešatkovej a sudcov JUDr. Evy

Pirkovskej a Mgr. Iva Maruščáka na verejnom zasadnutí konanom dňa 15.03.2017 v Prešove takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku na podklade odvolania obžalovaného P. D. z r u š u j e
rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. 5T/103/2013 zo dňa 16.05.2016 v celom rozsahu.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

obžalovaného P. D. - nar. XX.XX.XXXX v S., trvale bytom S., W. XXXX/X

u z n á v a v i n n ý m , ž e

ako zástupca spoločnosti E. Y. X. a.s., IČO: XX XXX XXX, ponúkol v septembri 2008 S. O., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Q. X. č. XX, okr. F., možnosť výhodného investovania finančných prostriedkov,

pričom zhodnotenie finančných prostriedkov malo predstavovať 12 % z investovanej sumy ročne a
výnosy jej mal vyplácať vo výške 1 % z investovanej sumy mesačne, za týmto účelom mu S. O. poskytla
dňa 08.09.2008 v Trnave finančné prostriedky vo výške 100.000,- Sk, (v prepočte 3.319,39 eur), dňa
01.10.2008 v Trnave finančné prostriedky vo výške 50.000,- Sk, (v prepočte 1.659,70 eur), v novembri
2008 v Poprade finančné prostriedky vo výške 210.000,- Sk (v prepočte 6.970,70 eur), dňa 07.02.2009
v Trnave finančné prostriedky vo výške 1.570,- eur, dňa 09.03.2009 v Trnave finančné prostriedky vo
výške 3.320,- eur, dňa 10.03.2009 finančné prostriedky v sume 10.000,- eur, ktoré mu zaslala na účet
č. XXXXXXXXXX/XXXX, dňa 13.03.2009 vo Veľkom Slavkove finančné prostriedky vo výške 5.000,-

eur, začiatkom júna 2009 v Poprade finančné prostriedky vo výške 13.000,- eur, tieto použil doposiaľ
nezisteným spôsobom a výnosy jej nevyplácal, okrem toho od poškodenej S. O. vylákal pod zámienkou
vrátenia peňazí dňa 12.02.2009 finančné prostriedky v sume 840,40 eur, ktoré mu zaslala na účet č.
XXXXXXXXXX/XXXX, dňa 11.03.2009 sumu 3.200,- eur, ktorú vložila na účet P. vedený v S. a.s. pod
č. XXXXXXXXXX/XXXX, dňa 15.06.2009 v Trnave mu poskytla finančné prostriedky vo výške 500,- eur
na zaplatenie pokuty a dňa 24.10.2009 v Starej Turej finančné prostriedky vo výške 400,- eur, pričom
jej spôsobil celkovú škodu 49 780,19 eur a po naliehaní poškodenej S. O. jej vrátil celkovo sumu

32.500,- eur,

teda

na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho od omylu a spôsobil tak na cudzom
majetku značnú škodu

tým spáchalzločin podvodu podľa § 221 ods. 1, 3 písm. a/ Tr. zákona, a za to mu

ukladá

podľa § 221 ods. 3 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 3
(troch) rokov.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona výkon uloženého trestu odňatia
slobodypodmienečneodkladáazároveňukladáprobačnýdohľadnadjehosprávanímvskúšobnejdobe.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zákona ustanovuje skúšobnú dobu na 3 (tri) roky.

Podľa § 51 ods. 4 písm. c/ Tr. zákona mu ukladá povinnosť spočívajúcu v príkaze nahradiť v skúšobnej
dobe poškodenej S. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. X. č. XX, okr. F. škodu 17 280,19 Eur.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku u k l a d á obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej S. O., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Q. X. č. XX, okr. F., škodu vo výške 17 280,19 Eur.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. poriadku poškodenú S. O. o d k a z u j e so zvyškom nároku na náhradu škody
na civilný proces.

Podľa § 285 písm. a/ Tr. poriadku obžalovaného P. D., nar. XX.XX.XXXX v S., oslobodzuje spod
obžaloby okresného prokurátora 1Pv/423/12-21 z 08.07.2013 pre čiastkový útok pokračovacieho zločinu

podvodu podľa § 221 ods. 1, 3 písm. a/ Tr. zákona, ktorý mal spáchať tak, že požiadal S. O. v
decembri 2010 o zaslanie finančných prostriedkov vo výške 3.500,- eur, ktoré mali slúžiť ako provízia za
sprostredkovanie predaja osobného motorového vozidla zn. Chrysler PT Cruiser e.č. F. vo vlastníctve L.
G., nar. 23.XX.XXXX, bytom A. D. XXX, ktorá bola klientkou S. O., po predaji vozidla jej mal poskytnuté
finančné prostriedky vrátiť, finančné prostriedky mu S. O. zaslala na doposiaľ nezistený účet vedený v

X. a.s., pričom predaj osobného motorového vozidla nesprostredkoval,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 5T/103/2013 zo dňa 16.05.2016 bol obžalovaný P. D.

uznaný vinným zo zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, 3 písm. a/ Tr. zákona na tom skutkovom základe,
že

- ako zástupca spoločnosti E. Y. X. a.s., IČO: XX XXX XXX ponúkol v septembri 2008 S. O., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Q. X. č. XX, okres F. možnosť výhodného investovania finančných prostriedkov,

pričom zhodnotenie finančných prostriedkov malo predstavovať 12% z investovanej sumy ročne a
výnosy jej mal vyplácať vo výške 1% z investovanej sumy mesačne a za týmto účelom mu S. O. poskytla
dňa 08.09.2008 v Trnave finančné prostriedky vo výške 100.000,- Sk, t.j. 3.319,39 €, dňa 01.10.2008 v
Trnave finančné prostriedky vo výške 50.000,- Sk, t.j. 1.659,70 €, v novembri 2008 v Poprade finančné
prostriedky vo výške 210.000,- Sk t.j. 6.970,70 €, dňa 07.02.2009 v Trnave finančné prostriedky vo

výške 1.570,- €, dňa 12.02.2009 finančné prostriedky vo výške 840,40 €, ktoré mu zaslala na účet č.
XXXXXXXXXX/XXXX,dňa07.03.2009vTrnavefinančnéprostriedkyvovýške1.500,-€,dňa09.03.2009
v Trnave finančné prostriedky vo výške 3.320,- €, dňa 10.03.2009 v Trnave finančné prostriedky vo
výške 1.000,- €, dňa 10.03.2009 finančné prostriedky vo výške 10.000,- €, ktoré mu zaslala na účet č.
XXXXXXXXXX/XXXX, dňa 11.03.2009 finančné prostriedky vo výške 1.000,- €, dňa 11.03.2009 finančné

prostriedky vo výške 3.200,- €, ktoré mu zaslala na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, dňa 13.03.2009 voVeľkom Slavkove finančné prostriedky vo výške 5.000,- €, začiatkom júna 2009 v Poprade finančné
prostriedky vo výške 13.000,- €, dňa 15.06.2009 v Trnave finančné prostriedky vo výške 500,- €, dňa
08.07.2009 v Trnave finančné prostriedky vo výške 7.600,- €, dňa 24.10.2009 v Starej Turej finančné

prostriedky vo výške 400,- € a v decembri 2010 S. O. požiadal o zaslanie finančných prostriedkov vo
výške3.500,-€,ktorémalislúžiťakoprovíziazasprostredkovaniepredajaosobnéhomotorovéhovozidla
zn. CHRYSLER PT CRUISER, EVČ F. vo vlastníctve L. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. D. XXX, okres
F. a ktorá bola klientkou S. O., po predaji vozidla jej mal poskytnuté finančné prostriedky vrátiť, pričom
finančné prostriedky vo výške 3.500,- € mu S. O. zaslala na doposiaľ nezistený účet vedený v X. X.,

a.s., finančné prostriedky, ktoré prijal od S. O. neinvestoval, tieto použil doposiaľ nezisteným spôsobom,
výnosy jej nevyplácal, predaj osobného motorového vozidla zn. CHRYSLER PT CRUISER, EVČ F.
nesprostredkoval a po naliehaní S. O. jej do dnešného dňa vrátil celkovo 32.500,- €, čím uviedol S. O.
do omylu a spôsobil je škodu celkovo vo výške 64.380,19 €,

za čo mu bol uložený podľa § 221 ods. 3 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona trest odňatia

slobody v trvaní 3 rokov, výkon ktorého mu bol podľa § 51 ods. 1 s použitím § 49 ods. 1 písm. a/ Tr.
zákona podmienečne odložený a zároveň mu bol uložený probačný dohľad nad jeho správaním. Podľa
§ 51 ods. 2 Tr. zákona mu bola určená skúšobná doba v trvaní 3 rokov.

Súčasne bola obžalovanému podľa § 51 ods. 4 písm. c/ Tr. zákona uložená aj povinnosť nahradiť v

skúšobnej dobe poškodenej T. O. škodu 31.880,19 eur.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku obžalovanému bola uložená povinnosť nahradiť poškodenej T. O. škodu
31.880,19 eur.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný ihneď po jeho vyhlásení a to proti všetkým jeho
výrokom. V dodatočne predložených dôvodoch odvolania prostredníctvom obhajcu vyslovil, že
napadnutý rozsudok považuje za nezákonný, nakoľko dôkazy, ktoré boli vykonané v prípravnom konaní
a na hlavnom pojednávaní nepreukazovali bez najmenších pochybností, že by sa stal skutok, pre ktorý
bola podaná obžaloba. Podľa výsledkov dokazovania mal byť oslobodený spod obžaloby z dôvodu

uvedeného v § 285 písm. a/ Tr. poriadku, nakoľko nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je
stíhaný, prípadne oslobodený z dôvodu uvedeného v § 285 písm. b/ Tr. poriadku, nakoľko skutok nie
je trestným činom. Je toho názoru, že sú dané dôvody na zrušenie rozsudku z dôvodov uvedených v §
321 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/, f/ Tr. poriadku, ktoré zákonné ustanovenie následne citoval. Tiež vyslovil,
že krajský súd svojím uznesením sp. zn. 5To/19/2014 zo dňa 23.09.2014 zrušil rozsudok súdu prvého

stupňa v celom rozsahu a vec vrátil konajúcemu súdu na nové prejednanie a rozhodnutie, ktorý sa
ustanovením § 327 ods. 1 Tr. poriadku dôsledne neriadil a nevykonal všetky dôkazy, ktorých vykonanie
krajský súd nariadil, a preto konajúci súd rozhodol predčasne. Napadnutý rozsudok je nedostatočne
odôvodnený, čo ho robí nepreskúmateľným a tým aj nezákonným, z neho totiž nevyplýva, ako sa súd
vysporiadal s jeho obhajobou a tiež je z neho zrejmé i to, že sa dostatočne nevysporiadal s námietkou

premlčania nároku poškodenej, ktorú vzniesol v konaní. Okresný súd doplnil dokazovanie na hlavnom
pojednávaní a aj napriek tomu je naďalej nelogické, aby od poškodenej pýtal províziu 3.500,- eur, ak
vozidlo malo v tom čase hodnotu 5.000,- eur. Okresný súd založil rozsudok na dôkazoch, ktoré vykonal
na hlavnom pojednávaní, z nich vychádzal a skonštatoval, že žalovaný skutok sa stal a ho spáchal,
pričom v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol i to, že sa mal priznať, že poškodenej T. O. dlhuje

ešte finančné prostriedky, čo nie je pravda a nevyplýva to z vykonaného dokazovania. Súd pri hodnotení
objektívnosti a dôveryhodnosti vykonaných dôkazov vychádzal z toho, že sa priznal, že od poškodenej
si v žalovanom období požičal určité finančné prostriedky, napríklad na zaplatenie dovolenky pre svojich
podriadených, priznal, že poškodenej dlhuje nejaké finančné prostriedky, aj keď namietal dlh v takej
výške, ako ho uvádzala poškodená. Dôkazom má byť aj to, že jeho matka zaplatila na účet matky

poškodenej sumu 20.000,- eur, a tiež vychádzal zo skutočností, ktoré okrem poškodenej potvrdzovali aj
svedkovia U. O., P. O., T. Q. rod. Q., G. P., pričom s výpoveďami týchto svedkov korešpondovali listinné
dôkazy. V kontexte výpovedí poškodenej a svedkov podľa názoru súdu neobstojí jeho obrana a tvrdenia,
že poškodená nepredložila žiadny písomný doklad o poskytnutí mu finančných prostriedkov za účelom
ich ďalšieho zhodnotenia, že od poškodenej neprevzal províziu za predaj osobného motorového vozidla

zn. Chrysler a ani to,

že od poškodenej neprevzal ďalšie finančné čiastky, resp. že jej požičané peniaze vrátil. Výpoveď
svedkyne L. G. súd hodnotil ako nehodnovernú, nakoľko táto mala podľa názoru súdu dôvod vypovedaťv jeho prospech a v neprospech poškodenej, keďže svedkyňa pracovala pre rovnakú spoločnosť ako
on, mali medzi sebou a aj majú dobrý vzťah, pričom s poškodenou svedkyňa mala vzťah narušený aj
vzhľadom na skutočnosti vyplývajúce z oboznámeného obsahu spisu Okresného súdu Poprad sp. zn.

20C/92/2012 a rozhodnutia v tejto veci. Podľa jeho názoru súdom prvého stupňa boli dôkazy vykonané
na hlavnom pojednávaní vyhodnotené výlučne v jeho neprospech, pričom súd neprihliadal na dôkazy
svedčiace v jeho prospech. Súd tak nepostupoval v súlade s § 2 ods. 12 Tr. poriadku. V jeho trestnej
veci ide o dôkaznú situáciu, keď proti sebe stoja dve skupiny dôkazov a to výpoveď jeho a výpoveď
poškodenej T. O., ktoré sú diametrálne odlišné. Výpoveď poškodenej T. O. nie je však podporená

dôkazmi, ktoré by jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukazovali skutočnosti ňou tvrdené.
Súd prvého stupňa mal preto aplikovať zásadu „in dubio pro reo“. V prebiehajúcom konaní sa takto rieši
občianskoprávny vzťah medzi ním a poškodenou. Bol uznaný vinným zo zločinu podvodu podľa § 221
ods. 1, 3 písm. a/ Tr. zákona na skutkovom základe uvedenom vo výroku o vine, u ktorého sa vyžaduje
úmyselné zavinenie, teda aby bolo preukázané, že páchateľ v čase, keď zmluvný záväzok uzatváral,
konal v úmysle, že záväzok v dohodnutej dobe nesplní, alebo ho nebude môcť splniť a že veriteľa

uvádzadoomylu,abysaobohatilnajehoškodu.Odpodvodupretotrebaodlišovaťneschopnosťdodržať
zmluvný záväzok. Vykonaným dokazovaním nebolo nepochybne preukázané to, čo tvrdila svedkyňa T.
O., že mu odovzdala finančné prostriedky v celkovej sume 64.380,19 eur, z ktorej časť patrila vlastnícky
jej a časť patrila iným osobám za tým účelom, aby ich zhodnotil a vyplácal jej výnosy. Od vznesenia
obvinenia popiera, aby od svedkyne T. O. prevzal nejaké finančné prostriedky za účelom ich zhodnotenia

a investovania. Jediné peniaze, ktoré od poškodenej prevzal, bola suma 10.840,- eur, ktoré mu poslala
na účet ako pôžičku na zaplatenie dovolenky pre jeho podriadených. Nie je pravdou, aby mu poškodená
T. O. poskytla províziu za sprostredkovanie predaja osobného motorového vozidla G. G.. Sumu 3.200,-
eur, ktorú poškodená poslala dňa 11.03.2009 na účet T. P., jej dal on, pričom išlo o peniaze z obchodného
vzťahu, ktorý mal s T. P.. Telefonicky bol v kontakte so svedkyňami D. Q. a I. P., avšak z dôvodu,

že ho prosili, aby vyriešil situáciu s poškodenou, ktorá im dlhuje peniaze. S menovanými svedkyňami
nikdy nerozprával o investovaní peňazí. V ďalšom poukázal na to, že v spise sa nenachádza žiaden
dôkaz o tom, aby mu poškodená T. O. poskytla peňažné sumy tak, ako sú uvedené v rozsudku za
účelom ich investovania a zhodnotenia, a teda ani žiadne SMS správy, ktoré by preukazovali poskytnutie
súm, k čomu vypovedala poškodená na hlavnom pojednávaní dňa 09.10.2013. Okrem toho poškodená

uvádzala rôzne výšky požičaných súm. Pokiaľ v predsporovej výzve poškodená uviedla sumu 44.409,49
eur, z čoho jej vrátil 12.500,- eur, v trestnom oznámení uviedla túto sumu s tým, že v nej sú zahrnuté aj
úroky vyplatené E. Q., D. Q. a I. P., pričom v tejto sume nie sú zahrnuté peniaze, ktoré jej tieto osoby
dali za účelom investovania. V odsudzujúcom rozsudku sa už uvádza suma 64.380,19 eur. V ďalšom
poukázal na zásadnú chybu v konaní, ak vo výpovediach poškodenej T. O. neboli odstránené rozpory

a to ani po doplnení dokazovania po zrušení rozsudku súdu prvého stupňa krajským súdom. Tiež je
toho názoru, že konajúci súd jednostranne vyhodnotil dokazovanie v jeho neprospech, čo vyplýva aj z
toho, že v odôvodnení rozsudku poukazuje na jeho predchádzajúce odsúdenie rozsudkom Okresného
súdu Trnava sp. zn. 2T/81/2007 pre trestný čin úverového podvodu. Z tohto odsúdenia okresný súd bez
akýchkoľvek podporných dôkazov vyvodil motív a pohnútku jeho konania, na rozdiel od poškodenej, v

neprospech ktorej nevyhodnotil trestné stíhanie vedenej proti nej na Okresnom súde Poprad pre prečin

podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Tr. zákona a ani túto skutočnosť nehodnotil ako dôkaz spochybňujúci
pravdivosť jej výpovedí. Výpovedi svedkyne G. G. konajúci súd neuveril okrem iného aj s poukazom na
sporové konanie vedené s poškodenou na konajúcom súde pod sp. zn. 20C/92/2012, pričom menovaná

svedkyňa vypovedala po zložení prísahy, preto nemožno spochybňovať pravdivosť jej výpovede. Za
dôležité považoval uviesť to, že poškodená T. O. v predsporovej výzve z 02.02.2012 uviedla, že jej
klientka zaplatila zálohu provízie za predaj motorového vozidla vo výške 3.500,- eur a keďže sa predaj
neuskutočnil, klientka od nej žiada vrátenie tejto sumy. Svedkyňa G. G. však počas celého konania
nevypovedala, aby mu zálohu provízie za sprostredkovanie predaja vozidla poskytla, pritom poškodená

pri výsluchu svedkyne už uvádzala, že suma 3.500,- eur bola jej. Tento rozpor odstránený nebol.
Konajúci súd sa nezaoberal ani tvrdením svedkyne J. S., ktorá potvrdila, že jej dcéra O. O. odovzdala
za účelom založenia poistných zmlúv na ňu a jej dve dcéry poškodenej finančné prostriedky a tiež za
účelom založenia stavebného sporenia, pričom svedkyni došli upomienky, z čoho vyplýva podozrenie o
nakladaní s finančnými prostriedkami poškodenou iným ako zvereným účelom. Ani dispozíciu s týmito

zverenými peniazmi poškodená O. nevysvetlila. Výpovede J. S. tak nemožno považovať za výpovede,
ktoré by ho usvedčovali zo spáchania skutku, pre ktorý bol odsúdený. Ak súd prvého stupňa považuje
za dôkazy, ktoré ho majú usvedčovať zo spáchania pokračovacieho zločinu podvodu, aj výpovede
D. Q., rod. Q., T. P., I. P., J. O., M. O. a S. D., pre takýto záver neboli zabezpečené jednoznačné anespochybniteľné dôkazy. Z výpovede svedkyne D. Q. vyplývajú okolnosti, za akých sa mala ústne
dohodnúť s poškodenou na investícii sumy 210.000,- Sk prostredníctvom jeho osoby, pričom pred
odovzdaním peňazí s ním o tejto investícii nekomunikovala. Sľúbený vyplácaný výnos vo výške 1 %

mesačne jej spočiatku poškodená vyplácala, celkom jej vyplatila 560.- eur v ôsmich čiastkach po 70,-
eur, pričom nastali problémy a tak jej poškodená uviedla, že bude problém s vrátením aj peňazí, a
preto sa s ním poškodená kontaktovala, pričom jej mal potvrdiť prevzatie jej a aj jej mamy investície od
poškodenej a tiež uviedol, že peniaze sú investované, a pokiaľ by ich chcela vrátiť, tak príde o značnú
časť peňazí. Niekedy v máji 2010 poškodená T. O. vrátila jej mame 100.000,- Sk a na zvyšnú časť sa

dohodla, že jej ju vráti v splátkach a sumu 100.000,- Sk jej poškodená vrátila počas nasledujúceho roka.
Svedkyňa D. Q. sa nevedela vyjadriť k obsahu ich rozhovorov, potvrdila však, že ohľadom investovania
finančných prostriedkov a vyplácania úrokov s ním nerozprávala a nič nedohadovala, všetko riešila s
poškodenou T. O.. Až v čase, keď začali problémy s vyplácaním peňazí svedkyni Q. sa dozvedel, že
mal prevziať od svedkyne takúto vysokú sumu peňazí. Ani z tejto výpovede svedkyne Q. nevyplýva,
aby ju pred poskytnutím peňazí kontaktoval a sľuboval jej zhodnotenie peňazí. Ani z výpovede svedka

P. nevyplývajú skutočnosti, na základe ktorých by súd mohol dospieť k záveru, že mal spáchať skutok,
ktorý je uvedený v napadnutom rozsudku. Menovaný svedok vo svojej výpovedi len potvrdil, že si od
neho požičal sumu 3.200,- eur, a že tieto peniaze mu prišli na účet v období, kedy mu ich mal vrátiť.
Tiež existujú rozporné tvrdenia vo výpovediach svedka J. O., M. O., pričom nebol zabezpečený žiadny
dôkaz o tom, že poškodenej boli poskytnuté úvery, resp. pôžičky, aby mohla poškodená jemu poskytnúť

finančnéprostriedkyzaúčelomichzhodnotenia.SvedokJ.O.vypovedal,ževyberalzúčtupeniaze,ktoré
dával svojej dcére T. O., ale koľko mu mala poškodená odovzdať peňazí, k tomu sa vyjadriť nevedel.
Bol svedkom len jedného prípadu, keď on dal dcére 5.000,- eur, ktorá mu ich odovzdala vo Veľkom
Slavkove. Celkom svedok dcére T. O. odovzdal 26.000,- eur z hypotekárneho úveru. Pri konfrontácii
svedok J. O. vypovedal, že mu mala jeho dcéra odovzdať vo Veľkom Slavkove sumu 10.000,- eur, čo

je rozporné s tvrdením svedka pri jeho

výpovedi aj na hlavnom pojednávaní, kedy opätovne tvrdil, že bol svedkom odovzdania sumy 5.000,-
eur. Svedkyňa M. O. sa len vo všeobecnej rovine vyjadrovala, že jej dcéra mu mala poskytnúť finančné
prostriedky, ale aké sumy mu dávala, to nevedela. Svedkyňa mala vedomosť o tom, že z vybavenej

hypotéky sa mu peniaze poskytli, ale nevedela uviesť ani kedy a v akej výške. Všetky okolnosti ohľadne
skutku vie svedkyňa len od dcéry, čo potvrdila na hlavnom pojednávaní, a pokiaľ ide o jej výpoveď
k výberu sumy 1.400,- eur v súvislosti so sprostredkovaním predaja auta, túto výpoveď považuje za
účelovú, pretože k tejto okolnosti sa svedkyňa v prípravnom konaní nevyjadrovala a provízia podľa
skutku mala byť poskytnutá v roku 2010, pričom svedkyňa datovala výber finančných prostriedkov

koncom roka 2011. Svedkyňa I. P. vypovedala, že s ním nekomunikovala ohľadne investovania a
vyplácaniaúrokovaobsahčestnéhovyhlásenia,ktorépodpísala,napísalapoškodenáT.O..Anivýpoveď
jeho matky S. D. nie je usvedčujúcim dôkazom, pretože táto iba potvrdila, že na základe jeho požiadania
zaslala dňa 03.05.2010 na účet P. O. sumu 20.000,- eur. Ak súd poukazuje na výpoveď svedkyne K. P.,
tak táto nebola svedkom žiadneho čiastkového skutku a vypovedala len všeobecne, pričom jej výpoveď

spochybnila tvrdenie poškodenej ohľadne provízie za predaj osobného motorového vozidla vyjadrením,
na aké účely mal žiadať vyplatenie čiastky 3.500,- eur. Tiež poukázal na to, že poškodená podala trestné
oznámenie dňa 15.05.2012, t. j. po uplynutí premlčacej lehoty, pričom nepodala ani civilnú žalobu.
Predložené listiny poškodenou podľa jeho názoru nepreukazujú, aby spáchal skutok uvedený vo výroku
napadnutého rozsudku. V ďalšom sa zaoberal otázkou rozhodovania uplatneného nároku poškodenej

na náhradu škody a poukázal na ustan. § 107 Obč. zákonníka, ktorý okrem jeho citovania aj právne
vyložil. Uplatnený nároku na náhradu škody nepovažuje za uplatnený riadne, pretože poškodená pri
výsluchu dňa 22.06.2012 uviedla len, že si uplatňuje škodu vo výške 32.857,15 eur, teda neuplatnila
si ho tak, ako to predpokladá ustanovenie § 46 ods. 3 Tr. poriadku. Okrem toho poškodenej T. O. bol
nesprávne priznaný štatút poškodenej, pretože nie všetky finančné prostriedky vlastnícky patrili jej a do

škody si započítala aj úroky, ktoré mala vyplatiť E. Q., D. Q. a I. P.. Vzhľadom k tomu, že mu nebola
preukázanávinavzmysle§221ods.1,3písm.a/Tr.zákona,považujeajvýrokonáhradeškody,naktorý
nadväzovalo aj uloženie povinnosti uhradiť poškodenej počas skúšobnej doby škodu, za nezákonný. S
poukázaním na uvedené navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého
stupňa alebo aby sám rozhodol tak, že ho spod obžaloby prokurátora oslobodí.

Napodkladetaktoriadneavčaspodanéhoodvolaniaobžalovanýmakoosobounatooprávnenoukrajský
súd, nezistiac dôvody zrušenia napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. priadku, preskúmal podľa
§ 317 ods. 1 Tr. poriadku zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorýmodvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc pritom i na
chyby odvolaním nevytýkané, pokiaľ by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1, a zistil, že
odvolanie je čiastočne dôvodné.

V prvom rade odvolací súd zameral svoj prieskum na postup konajúceho súdu predchádzajúci
vyhlásenému rozsudku. V rámci neho nezistil žiadne podstatné chyby, pre ktoré by bolo nevyhnutné
napadnutý rozsudok zrušiť. Konajúci súd vykonal dokazovanie v súlade s pravidlami stanovenými
pre vykonávanie dôkazov, preto tieto mohli tvoriť podklad jeho rozhodnutia. Okrem toho bolo zistené,

že právo na obhajobu obžalovaného bolo zachované, keď tento mal možnosť sa vyjadriť ku skutku
kladenému mu obžalobou za vinu, mal možnosť sa vyjadriť aj k vykonaným dôkazom, či vypočúvať
svedkov, navrhovať doplnenie dokazovania, pričom argumenty o jeho nevine mohol predniesť v rámci
záverečnej

reči a posledného slova. Pokiaľ obžalovaný vyhodnotil existenciu rozporov vo výpovedi poškodenej T.

O. ako zásadnú chybu v konaní, odvolací súd sa s týmto jeho názorom nestotožnil. Za zásadnú, resp.
podstatnú chybu v trestnom súdnom konaní totiž možno považovať iba taký postup súdu, ktorý je v
rozpore s ustanoveniami procesného predpisu, pričom práve tento nesprávny postup mohol ovplyvniť
výsledok konania. Ide napríklad o porušenie práva na obhajobu, vykonanie hlavného pojednávania v
neprítomnosti obžalovaného bez splnenia podmienok na takýto postup súdu, nedodržanie zákonných

lehôt, vykonanie úkonov bez tlmočníka, hoci obžalovaný neovláda jazyk, v ktorom sa vedie konanie, a
podobne. V súvislosti s namietanými rozpormi vo výpovedi poškodenej je potrebné uviesť, že ak rozpory
vo výpovedi poškodenej vznikli, tieto sa už nedali odstrániť, existovať budú a poškodená ich vznik mohla
ibaobjasniť.Existenciarozporovaobjasneniedôvodovichvznikusastávajúsúčasťoudôkaznejsituácie,
ktorú súd hodnotí v rámci svojho rozhodovania a mal by sa s ňou vysporiadať v zmysle zásady uvedenej

v § 2 ods. 12 Tr. poriadku.

Následne odvolací súd preskúmaval skutkové zistenia ustálené konajúcim súdom, či tieto majú svoj
podklad vo vykonanom dokazovaní, berúc na zreteľ aj hodnotenie výsledkov dokazovania, ktoré vyplýva
z odôvodnenia napadnutého rozsudku. Odvolací súd sa iba čiastočne stotožnil so skutkovými závermi

konajúceho súdu a s jeho tvrdeniami, pretože nie všetky skutkové závery mali oporu vo vykonaných
dôkazoch, a to aj po doplnení dokazovania v odvolacom konaní.

Obžalovanému sa kládlo obžalobou za vinu to, že ponúkol poškodenej T. O. možnosť výhodného
investovania finančných prostriedkov s ich 12 % zhodnotením a za tým účelom prevzal v 16 prípadoch

finančné prostriedky v celkovej výške 60.880,19 eur a v jednom prípade mu poškodená T. O. na jeho
požiadanie vyplatila sumu 3.500,- eur ako províziu za sprostredkovanie predaja osobného motorového
vozidla, ktoré finančné prostriedky jej mal po predaji vrátiť, predaj však nesprostredkoval a peniaze jej
nevrátil. Obžalovaný popieral spáchanie skutku v rozsahu stanovenom obžalobou, priznal iba prevzatie
súm vo výške 840,40 eur a 10.000,- eur, čo je v rozpore s tvrdením konajúceho súdu na strane

11 odôvodnenia napadnutého rozsudku, že sa priznal k požičaniu finančných prostriedkov v rôznych
sumách a na rôzne účely. Túto skutočnosť obžalovaný namietal v odvolaní a odvolací súd ju považuje
za čiastočne opodstatnenú, pretože obžalovaný okrem už uvedených súm vo svojej výpovedi potvrdil aj
to, že na stretnutí s poškodenou v Žiline priznal, že jej dlhuje okolo 20.000,- eur, čo logicky zodpovedá
viacerým prípadom prevzatia finančných prostriedkov od poškodenej.

Ustálené skutkové zistenia opieral konajúci súd predovšetkým o výpovede poškodenej T. O.. Z
nich vyplynulo, že poškodená mala poskytnúť finančné prostriedky obžalovanému za účelom ich
investovania a zhodnotenia iba v dňoch 08.09.2008 vo výške 100.000,- Sk, 01.10.2008 vo výške
50.000,- Sk, v novembri 2008 vo výške 210.000,- Sk, 07.02.2009 vo výške 1.570,- eur, 07.03.2009 vo

výške 1.000,- eur, 09.03.2009 vo výške 3.320,- eur, 10.03.2009 vo výške 1.000,- eur, 10.03.2009 vo
výške 10.000,- eur, 11.03.2009 vo výške 1.000,- eur, 13.03.2009 vo výške 5.000,- eur, začiatkom júna
2009 vo výške 13.000,- eur, dňa 08.07.2009 vo výške 7.600,- eur. V ostatných prípadoch poškodená
mala obžalovanému poskytnúť finančné prostriedky z iných dôvodov a to ako pôžičku dňa 12.02.2009
sumu 840,40 eur, 500,- eur dňa 15.06.2009, keď zaplatila šekom zaňho pokutu šekovou poukážkou za

dopravný priestupok, čiastku 3.200,- eur na jeho požiadanie zaslala na účet jeho známeho z dôvodu
vyrovnania dlhu za obžalovaného a 24.10.2009 mu malaposkytnúťpôžičkuvovýške400,-eur.Zuvedenéhojetedazrejmé,žeminimálnefinančnúčiastku4.100,-
eur poškodená neposkytla obžalovanému za účelom ich investovania, čo je v rozpore so skutkovými
okolnosťami ustálenými vo výroku napadnutého rozsudku.

Z výsledkov vykonaného dokazovania aj podľa názoru odvolacieho súdu možno bez rozumných
pochybností uzavrieť, že poškodená T. O. mala dostatok finančných prostriedkov na ich poskytnutie
obžalovanému v dňoch 08.09.2008 a 01.10.2008, keďže v dňoch 02.09.2008 a 01.10.2008 jej bol
poskytnutý úver, čo je preukázané úverovými zmluvami, a zaslaný na jej bežný účet vedený vo Q.

a.s., odkiaľ poškodená finančné prostriedky vybrala, ktorá skutočnosť plynie z jej bankového účtu. Pred
poskytnutím sumy 100.000,- Sk dňa 08.09.2009 poškodená vyberala postupne finančné prostriedky v
nižších sumách z účtu z dôvodu zníženia bankových poplatkov, čo je akceptovateľným vysvetlením.

Preukázanou je aj suma 210.000,- Sk, ktorú poškodená odovzdala obžalovanému v novembri 2008,
pričom išlo o finančné prostriedky patriace D. Q., rod. Q., a E. Q.. Aj z výpovede svedkyne D. Q. vyplýva

skutočnosť o jej vedomosti, že peniaze budú investované práve prostredníctvom obžalovaného, ktorý
jej potvrdil prijatie finančných prostriedkov odovzdané ňou poškodenej a tiež jej obžalovaný telefonicky
prisľúbil aj splácanie poskytnutej sumy po tom, čo jej prestali byť vyplácané výnosy, preto mu za
tým účelom dala aj číslo účtu, na ktorý jej mal posielať splátky. Finančné prostriedky v sume 3.300,-
eur (peniaze jej matky) im boli vrátené v máji 2010, čo korešponduje platbe 20.000,- eur matkou

obžalovaného S. D. na účet poškodenej dňa 03.05.2010. Z dokazovania nevyplývajú žiadne okolnosti
poukazujúce na nedôveryhodnosť menovanej svedkyne a keďže výpoveď poškodenej korešponduje s
výpoveďou tejto svedkyne, ako aj s listinnými dôkazmi, tvrdenie poškodenej aj v tomto smere je potrebné
považovať za hodnovernú. Výhrada obžalovaného, že s D. Q., rod. Q., nekomunikoval o tejto investícii
osobne, nie je podstatnou pre ustálenie tohto skutkového tvrdenia. Podstatným je, že svedkyňa D. Q.

vedela od poškodenej T. O. o tom, akým spôsobom sa jej finančné prostriedky majú zhodnotiť, pričom
obžalovaný jej osobne telefonicky prisľúbil vrátenie finančných prostriedkov. Bolo by nelogickým, aby
svedkyňa D. Q. mu dávala číslo účtu, na ktorý jej mal finančné prostriedky vrátiť, ak by popieral pred
ňou ich prevzatie.

Odvolacísúdnemalpochybnostianioposkytnutísumy1.570,-eurpoškodenouobžalovanému.Tvrdenie
poškodenej T. O. má svoju oporu v obratoch plynúcich z jej výpisu účtu vo Q. a.s., keď dňa 07.02.2009
je najprv evidovaný na účte vklad 1.500,- eur, ktorý síce nebol identifikovaný (kým a kde peniaze boli
vložené), avšak následne bol na pobočke v Trnave v uvedený deň vykonaný výber vyššie uvedenej
sumy, čo nasvedčuje pravdivosti tvrdeniu poškodenej.

Aj tvrdenie poškodenej T. O. vo vzťahu k poskytnutiu sumy 3.320,- eur zodpovedá dôkaznej situácii. Jej
tvrdenie, že jej otec vybral peniaze zo svojho účtu dňa 09.03.2009 a poukázal ich na jej účet vedený
vo Q. a.s. je čiastočne preukázané výberom finančných prostriedkov vo výške 6.000,- eur z peňažného
ústavu, čo vyplýva z výpisu účtu v X. X. a.s. vedeného na svedka J. O. s tým, že peniaze boli poukázané

na účet poškodenej, z ktorého poškodená dňa 09.03.2009 vybrala hotovosť 3.320,- eur. Keďže otec
poškodenej J. O. opakovane potvrdil, že peniaze zo svojho účtu vyberal a dával ich dcére, nieto dôvod
pochybovať o tom, že aj sumu 5.000,- eur vložil na

účet poškodenej osobne. Vzhľadom na existenciu aj objektívnych dôkazov, odvolací súd považuje aj
toto tvrdenie poškodenej za hodnoverné.

Nespornou je prevzatie sumy 10.000,- eur, ktorú poškodená poukázala dňa 10.03.2009 na účet matky
obžalovaného S. D., ktorú skutočnosť nespochybňoval ani obžalovaný. Poprel však, aby táto suma mu

bola poskytnutá za účelom zhodnotenia finančných prostriedkov. Obžalovaný tvrdil, že išlo o pôžičku,
čomu nekorešponduje postupné odovzdávanie finančných prostriedkov poškodenou.

Skutkové tvrdenie o odovzdaní sumy 5.000,- eur dňa 13.03.2009 v hotovosti poškodenou obžalovanému
je verifikované nielen výpoveďou poškodenej a jej otca J. O., ktorý sa osobne zúčastnil odovzdávania

finančných prostriedkov, ale aj listinnými dôkazmi, z ktorých vyplynulo, že dňa 13.03.2009 svedok
J. O. vybral zo svojho účtu sumu 6.000,- eur, z ktorej časť vo výške 5.000,- eur bola odovzdaná
obžalovanému. Obžalovaný sa práve pred týmto svedkom vyjadril o výhodnom investovaní finančných
prostriedkov, prostredníctvom zhodnotenia ktorého sa potom následne splatí časť hypotéky. Výpoveďsvedka J. O. nespochybňuje ani jeho vyjadrenie v jednej z jeho výpovedi v prípravnom konaní o tom,
že obžalovanému mala byť poskytnutá suma 10.000,- eur, pretože k odovzdaniu sumy 5.000,- eur sa
vyjadrilcelkovodvakrátatovprípravnomkonanídňa14.11.2012avkonanípredsúdom.Knesprávnemu

uvedeniu sumy 10.000,- eur mohlo dôjsť aj v dôsledku uplynutia dlhšieho času od spáchania skutku, či
v dôsledku uskutočnenia viacerých výberov finančných prostriedkov v krátkych časových intervaloch
v tomto rozhodnom období.

Ostatne, aj poskytnutie sumy 13.000,- eur obžalovanému zo strany poškodenej za účelom ich

investovania vyplýva z výsledkov vykonaného dokazovania. Tvrdenie poškodenej, že finančné
prostriedky mala k dispozícii od svedkyne I. P., bolo hodnoverným spôsobom preukázané nielen
výpoveďou tejto menovanej svedkyne, ale aj ňou predloženými listinami, ktoré preukazujú, že s
manželom si reálne vzala úver dňa 27.04.2009 a keďže úver nevyužili na nimi predpokladaný účel, aby
jeho splácanie bolo rentabilnejšie, následne z neho investovali sumu 13.000,- eur. Okrem toho svedkyňa
I. P. potvrdila aj to, že s manželom obžalovaného niekoľkokrát kontaktovali a vrátenie peňazí im prisľúbil,

ktorý sľub aj dodržal, keď v máji poukázal poškodenej peniaze, pričom poškodená im dlh vyplatila. Doba
vrátenia finančných prostriedkov korešponduje poukázaniu sumy 20.000,- eur na účet poškodenej z účtu
matky obžalovaného.

Dôkazmi bolo preukázané i to, že obžalovaný od poškodenej vylákal pod zámienkou vrátenia peňazí

sumu 840,40 eur, ktorú mu poškodená poukázala na bankový účet jeho matky dňa 12.02.2009, sumu
3.200,- eur, ktorú poškodená poukázala na účet svedka P. dňa 11.03.2009, sumu 500,- eur, ktorú
zaplatila poštovou poukážkou za uloženú pokutu obžalovanému v cestnej premávke a sumu 400,- eur,
ktorú mu požičala v Starej Turej dňa 24.10.2009. Tvrdenie poškodenej o požičaní vyššie uvedených
súm je objektivizované výpoveďou svedka P., ktorý požičal obžalovanému sumu 3.200,- eur s tým,

že tieto mu obžalovaný vrátil približne v dohodnutej dobe. Realizovaný vklad na základe požiadania
obžalovaného na účet, ktorý jej oznámil prostredníctvom SMS, nemožno zahrnúť do investícii, pretože
ani z výpovede poškodenej jednoznačne nevyplýva, aby poskytnutie tejto sumy bol účelovo viazané
na investície. Úhrada pokuty je dokázaná dodatočne vyžiadanými rozhodnutiami odvolacím súdom, z
ktorých vyplynulo, že za dopravný priestupok spáchaný obžalovaným mu bola uložená pokuta 500,- eur

dňa 28.05.2009, pričom zadržané vodičské

oprávnenie po spáchaní priestupku mu bolo vrátené až dňa 19.06.2019 po úhrade uloženej pokuty
dňa 15.06.2009, čo vyplýva zo správy OR PZ v Trnave z 27.02.2017. K pôžičke vo výške 400,-
eur sa vyjadrila iba poškodená, avšak so zreteľom na výpoveď svedkyne K. P., ktorá potvrdila, že

obžalovaný mal vyššie dlhy, odvolací súd nemal pochybnosti ani o tomto tvrdení poškodenej ohľadne
tejto pôžičky. Aj keď poškodená pred odvolacím súdom vypovedala, že uvedené finančné prostriedky
poskytla obžalovanému na iné účely s tým, že obžalovaný jej uviedol, že i tieto financie vloží do investícii,
odvolací súd toto tvrdenie nevyhodnotil ako hodnoverné, pretože k tomu vypovedala prvýkrát, preto
považoval toto jej tvrdenie za prispôsobenie si výpovede.

Vo všeobecnosti k tvrdeniam poškodenej, ktoré namieta obžalovaný, odvolací súd ešte poznamenáva,
že dôvera poškodenej k obžalovanému, že môže finančné prostriedky výnosne zhodnotiť s vyšším
úrokom, ktorý jej prisľúbil, bola zo strany poškodenej založená nielen na ich veľmi dobrých rodinných
vzťahoch, ale aj na pracovnej pozícii obžalovaného, ktorý v tej dobe bol riaditeľom pobočky E. Y. X. a.s.,

čo presvedčilo poškodenú, že má reálne možnosti takýchto investícii. Túto skutočnosť ostatne potvrdila
aj svedkyňa K. P., ktorá je bývalou priateľkou obžalovaného, pretože aj ona poskytla obžalovanému
finančné prostriedky z úveru. O presvedčení poškodenej, že finančné prostriedky budú investované,
nasvedčuje aj jej ďalší úver z Q. a.s. z 01.10.2008 vo výške 50.000,- Sk, ktorý nasledoval v krátkej dobe
po poskytnutí úveru vo výške 200.000,- Sk z tej istej bankovej inštitúcie. Je nelogické, aby poškodená

po poskytnutí úveru v takej výške jeho zvyšok dočerpala bez rozumného dôvodu, keď ho bolo potrebné
splácať aj s príslušnými úrokmi.

Na rozdiel od vyššie uvedených prípadov odvolací súd tvrdenie poškodenej o tom, že dňa 07.03.2009 v
Trnave poskytla obžalovanému sumu 1.500,- eur, nepovažoval za dokázané. Toto tvrdenie poškodenej

je spochybňované aj jej vyjadrením, keď vo svojej výpovedi uviedla, že uvedenú sumu vybrala z účtu, na
ktorý jej otec poslal peniaze z úveru, ktorý jej poskytla S., čo nezodpovedá skutočnostiam vyplývajúcim
z účtu svedka J. O. na čísle listu 90. Z neho totiž vyplýva, že až dňa 09.03.2009 bola na účet jej
otca pripísaná suma 53.008,44 eur z účtu poškodenej T. O. vedeného v S.. Okrem toho výpis z účtupoškodenej vedeného vo Q. a.s. nedeklaruje ku dňu 07.03.2009 žiadny výber finančných prostriedkov,
pretože finančné operácie na účte prebehli dňa 02.03.2009 a 09.03.2009, čo je zrejmé z čísla listu 139.

Obdobná situácia nastala aj v prípade poskytnutia sumy 1.000,- eur dňa 10.03.2009 poškodenou v
prospech obžalovaného. Pokiaľ poškodená T. O. tvrdí, že dňa 10.03.2009 poskytla sumu 10.000,- eur
obžalovanému za účelom investovania finančných prostriedkov a následne mu mala poskytnúť v ten
istý deň aj ďalšiu sumu 1.000,- eur za takým istým účelom, tak toto jej tvrdenie považuje odvolací súd
za nelogické so zreteľom práve na účel poskytovaných finančných prostriedkov. Okrem toho niet ani

dôkazu, že sumu 1.000,- eur vybrala poškodená v Trnave.

Ani tvrdenie poškodenej T. O., že dňa 11.03.2009 dala obžalovanému sumu 1.000,- eur za účelom
investovania, nemožno považovať za dokázané z dôvodu, že táto suma síce bola vybratá z účtu
poškodenej vedeného vo Q. a.s., čo je zrejmé z čísla listu 139, avšak pokiaľ poškodená tvrdí, že sa
tak stalo v Trnave, o čom dôkaz nebol predložený, jej tvrdenie je spochybňované zistením, že v ten istý

deň na požiadanie obžalovaného osobne vložila na účet svedka P. sumu 3.200,- eur, ktorá skutočnosť
plynie z výpisu účtu

menovaného svedka, pričom podľa vyjadrenia poškodenej tento vklad realizovala v pobočke v Poprade.

K poskytnutiu sumy 7.600,- eur poškodenou obžalovanému v Trnave dňa 08.07.2009 za účelom
investovania neexistuje žiadny iný dôkaz, okrem tvrdenia poškodenej, pričom toto tvrdenie poškodenej
nie je možné osvedčiť ani výpismi z účtov. Z výpisov účtov poškodenej plynie, že v tomto rozhodnom
období nebol poškodenou realizovaný výber finančných prostriedkov, ktorý by zodpovedal poskytnutej
sume, čo je zrejmé z čísla listov 141 a 347, kde sa nachádzajú výpisy z účtov vedených vo Q. a.s. a

v S. a.s.. Ani z účtu otca poškodenej vedeného v X. X. a.s. nebol realizovaný výber vo vyššej sume
v období od 15.06.2009 do 17.07.2009, čo plynie z čísla listu 92. Okrem toho poškodená uviedla i to,
že od obžalovaného sa dozvedela, že časť peňazí z tejto sumy mal použiť na zaplatenie dovolenky
v Egypte. Uvedené tvrdenie nemožno považovať za hodnoverné, pretože svedkyňa K. P. vypovedala,
že dovolenku v Egypte zaplatili jej rodičia, čo je v rozpore s vyjadrením poškodenej o použití časti

finančných prostriedkov práve na úhradu dovolenky. Tieto zistenia spochybňujú tvrdenie poškodenej o
tom, že obžalovanému poskytla sumu 7.600,- eur, do takej miery, že o jej výpoveď nemožno opierať vinu
obžalovaného ohľadne tohto skutkového tvrdenia.

Odvolací súd sa nestotožnil so záverom konajúceho súdu, že poškodená poskytla sumu 3.500,- eur

obžalovanému na províziu za sprostredkovanie predaja auta v decembri 2010. V tvrdeniach poškodenej
existujú rozpory, ktoré poškodená logickým spôsobom nevysvetlila a konajúci súd sa s nimi v rámci
hodnotenia dôkazov nevysporiadal. Ak poškodená najskôr tvrdila, že obžalovanému zasielala sumu
3.500,- eur zo svojich finančných prostriedkov niekedy v decembri 2010 na účet do X., ktorého číslo
ani nevedela uviesť, pričom išlo o províziu za predaj auta svedkyne G. G., pretože takto chcela

pomôcť svojej klientke a túto výpoveď na hlavnom pojednávaní dňa 02.11.2015 zmenila v tom smere,
že svedkyňa G. G. jej dlhovala peniaze, preto jej dala auto s tým, že ho môže predať a peniaze z
jeho predaja si môže ponechať, pričom obžalovaný od nej pýtal peniaze na účely prevozu auta a
zmenu svojej výpovede logicky neobjasnila, tak takúto výpoveď nemožno považovať za vierohodnú.
Tvrdenie poškodenej spochybňuje aj výška provízie za predaj osobného motorového vozidla, ktoré

sa malo predať, pretože auto bolo ojazdené a nešlo o osobné motorové vozidlo, ktorého hodnota by
vysoko prekračovala štandardnú cenu za ojazdené vozidlo tohto typu. Pochybným sa javí aj tvrdenie,
že najprv poškodená uhradila províziu za predaj auta, ktorá jej mala byť následne vrátená. V tomto
smere je potrebné akceptovať odvolaciu námietku obžalovaného. Je predsa nelogické, aby za predaj
ojazdeného motorového vozidla sa požadovala tak vysoká provízia. Pokiaľ aj svedkyňa K. P. svedčí v

prospech poškodenej, že obžalovaný ju na školení žiadal o sumu 3.500,- eur v súvislosti s predajom
tohto motorového vozidla, ani tejto časti výpovede svedkyne nemožno veriť. Tá je totiž spochybňovaná
účelom, na ktorý mal obžalovaný požadovať vyplatenie čiastky 3.500,- eur a to prevoz auta loďou,
ktorý účel finančných prostriedkov nekorešponduje účelu uvádzaným poškodenou T. O.. Okrem toho
tu existuje aj výpoveď matky poškodenej, ktorá zasa tvrdila, že sa pamätá na výber sumy 1.400,- eur,

keď telefonovala s obžalovaným, ktorý jej dával inštrukcie súvisiace s predajom motorového vozidla. Za
zistených nelogických súvislosti, na ktoré konajúci súd vôbec neprihliadal a nehodnotil ich, odvolací súd
uzavrel, že toto skutkové tvrdenie nemá oporu vo vykonaných dôkazoch. Okrem toho odvolací súd sastotožnil aj s námietkou obžalovaného ohľadne hodnotenia výpovede svedkyne G. G., ktorá vypovedala
pod prísahou, pričom neboli zistené také rozhodujúce skutočnosti, ktoré by jej výpoveď spochybňovali

v takej miere, že by ju bolo potrebné hodnotiť ako nehodnovernú. Menovaná svedkyňa totiž vypovedala
opakovanevovecirovnakokrozhodnýmskutočnostiamasamotnézistenie,žemedziňouapoškodenou
T. O. prebieha civilný spor ohľadne vrátenia sumy 10.000,- eur nemôže zakladať dôvod neveriť jej
výpovedi, najmä za situácie, ak zo spisu Okresného súdu Poprad sp. zn. 6T/110/2013 je zrejmé, že aj
poškodenáprevzalaodinejosobysumu4.000,-eur,sktorounakladalainakakodohodnutýmspôsobom,

čo by mohlo spochybňovať jej tvrdenia v prerokúvanej veci. Hodnovernosť výpovede svedka je totiž
nevyhnutné posudzovať nielen vnútorne, či táto nie je rozporná, ale aj z hľadiska existencie ďalších
vykonanýchdôkazov,ktorýmisadajúobjektivizovaťjednotlivétvrdeniasvedkaapokiaľvprospechtýchto
tvrdení svedka vyznievajú dôkazy a objektivizujú ich, nie je potom dôvod výpovedi svedka neveriť.

Aj napriek tomu, že časť tvrdení poškodenej nebola preukázaná, neznehodnocuje to jej výpoveď v celom

rozsahu, pretože podstatná časť jej tvrdení bola objektivizovaná vykonaným dokazovaním. Odvolací súd
pripúšťa totiž, že v rámci poskytovania finančných prostriedkov obžalovanému, ktorý jej časť splatil, čo
poškodená potvrdila, si nemusela všetky prípady pamätať, keďže k podaniu trestného oznámenia došlo
až s určitým časovým odstupom, čo mohlo ovplyvniť aj jej tvrdenia ohľadne poskytovania finančných
prostriedkov a ich vrátenia obžalovaným.

Na základe vykonaného dokazovania konajúcim súdom, ktoré bolo doplnené v rámci odvolacieho
konania, ako aj na podklade vyššie rozvedeného hodnotenia dôkazov odvolací súd dospel k záveru,
že skutkové zistenia ustálené konajúcim súdom je nevyhnutné upraviť tak, aby zodpovedali výsledkom
vykonaného dokazovania a aby o nich neboli rozumné pochybnosti. Z tohto dôvodu následne odvolací

súd na podklade podaného odvolania obžalovaným v jeho prospech podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Tr.
poriadku zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a rozhodol podľa § 322 ods. 3 Tr. poriadku vo veci
sám, keďže mal podklad pre takýto postup.

Odvolací súd obžalovaného P. D. uznal vinným zo spáchania zločinu podľa § 221 ods. 1, 3 písm.

a/ Tr. zákona na skutkovom základe uvedenom vo výroku tohto rozsudku, pretože obžalovaný svojím
konaním, keď využil svoje postavenie zástupcu spoločnosti E. Y. X. a.s. a poškodenej T. O. ponúkol
výhodné zhodnotenie finančných prostriedkov, v rámci ktorej ponuky mu poškodená na viackrát
odovzdala vyššie finančné čiastky, ktoré však ale neinvestoval a peniaze použil nezisteným spôsobom,
okremtohosiodpoškodenejpožičalďalšiefinančnéprostriedkypodzámienkouichvrátenia,pričomčasť

finančných prostriedkov jej vrátil až na jej naliehanie, naplnil objektívnu stránku trestného činu podvodu
v jej kvalifikovanej skutkovej podstate spočívajúcu v tom, že na škodu cudzieho majetku seba obohatil
tým, že poškodenú uviedol do omylu a spôsobil na cudzom majetku značnú škodu. Výška spôsobenej
škody 49 780,19 v zmysle § 125 ods. 1 Tr. zákona zodpovedá kvalifikačnému momentu značnej škody,
keďže presahuje stonásobok sumy 266,- eur.

Tak ako konajúci súd, aj odvolací súd uzavrel, že obžalovanému bolo preukázané úmyselné zavinie
podľa § 15 písm. a/ Tr. zákona. Forma zavinenia bola vyvodená z konania obžalovaného. Okolnosť,
že obžalovaný bol vo funkcii riaditeľa pobočky finančnej spoločnosti a prisľúbil poškodenej výhodné
zhodnotenie finančných prostriedkov, bola spôsobilou vyvolať omyl u poškodenej. Práve postavenie

obžalovaného a aj jeho správanie, keď žil nákladným spôsobom života, vyvolalo u poškodenej
presvedčenie, že v rámci svojho

pracovného postavenia obžalovaný vie výhodne investovať. Aj keď poškodená poznala portfólio
finančnej spoločnosti, nemala však vedomosť o tom, aké všetky oprávnenia a výhody má riaditeľ

pobočky. Priamy úmysel sa vzťahuje aj na pôžičky poskytnuté poškodenou, pretože obžalovaný tieto
finančné prostriedky, hoci aj v nižších sumách, prevzal a už v čase ich poskytnutia vedel, že ich nevráti.
O tom svedčí predovšetkým prevzatie vysokých súm od poškodenej, ktoré obžalovaný neinvestoval a
ani ich poškodenej nevrátil, čo poukazuje na dlhy obžalovaného, k čomu vypovedala aj svedkyňa K. P.,
a tiež jeho následné správanie, keď poškodená sa musela domáhať vrátenia finančných prostriedkov a

za tým účelom vyvolala stretnutie s obžalovaným, resp. jej rodičia kontaktovali matku obžalovaného.

Odvolací súd posúdil konanie obžalovaného spočívajúceho v úmyselnom uvedení poškodenej
do omylu za účelom svojho obohatenia v tej časti, že prisľúbil výhodné zhodnotenie finančnýchprostriedkov, ktoré mu poškodená opakovane poskytovala, ako jeden skutok z dôvodu, že prejav
vôle obžalovaného smeroval k jednému súvislému konaniu. Z uvedeného dôvodu potom odovzdanie
finančných prostriedkov poškodenou obžalovanému, ktoré nebolo dokázané (dňa 07.03.2009 suma 1

500,00 eur; dňa 10.03.2009 suma 1 000,00 eur; dňa 11.03.2009 suma 1 000,00 eur a dňa 24.10.2009
suma 7 600,00 eur) súd neposúdil ako čiastkové útoky pokračovacieho trestného činu a zo skutkového
stavu ich iba vypustil bez rozhodnutia.

Časť konania, keď obžalovaný pod zámienkou vrátenia peňazí si od poškodenej požičal rôzne finančné

čiastkyužtvoriačiastkovéútokypokračovaciehotrestnéhočinupodvodu,pričomzatakýtočiastkovýútok
v zmysle § 122 ods. 10 Tr. zákona je potrebné považovať aj konanie obžalovaného spočívajúce v tom, že
od poškodenej mal prevziať 3.500,- eur ako províziu za predaj osobného motorového vozidla. Vzhľadom
k tomu, že toto konanie obžalovanému nebolo dokázané v rovine bez rozumných pochybností, odvolací
súd vo vzťahu k tomuto čiastkovému útoku aplikoval zásadu „in dubio pro reo - v pochybnostiach v
prospech obžalovaného“ a obžalovaného postupom podľa § 285 písm. a/ Tr. poriadku spod neho

oslobodil. V tomto rozsahu teda odvolaniu obžalovaného, ktorý napádal aj výrok o vine, čiastočne
vyhovel.

Odvolací súd preskúmaval aj výrok o treste, keďže nedošlo k zásadnej zmene pri právnom posúdení
konania obžalovaného, ktorého vina však predsa len rozhodnutím odvolacieho súdu bola zmiernená, a

to najmä z pohľadu zákonnosti a primeranosti.

Konajúci súd nepriznal obžalovanému priťažujúce a ani poľahčujúce okolnosti, pričom prihliadal na jeho
doterajší život a vychádzal tiež aj zo zistenia, že v minulosti už spáchal trestné činy, ktorá skutočnosť
vyplýva z odpisu registra trestov, avšak odsúdenia má obžalovaný zahladené. Tiež bral do úvahy aj

spáchanie viacerých priestupkov za porušenie pravidiel cestnej premávky, čo vyplynulo z evidencie
priestupkov, a hodnotenie z miesta jeho bydliska, ktoré bolo len vo všeobecnej rovine.

Za zločin podvodu podľa § 221 ods. 3 zákon ustanovuje sankciu odňatia slobody vo výmere troch rokov
až desať rokov. Konajúci súd po vyhodnotení spôsobu spáchania činu, jeho následku, formy zavinenia

a pohnútky dospel k záveru, že u obžalovaného sa dosiahne účel trestu aj uložením podmienečného
trestu odňatia slobody na dolnej hranici zákonnej trestnej sadzby vo výmere 3 rokov s jeho odkladom
na skúšobnú dobu 3 rokov za súčasného

uloženia probačného dohľadu nad jeho správaním a povinnosti počas skúšobnej doby nahradiť
poškodenej škodu.

S takto uloženým trestom sa stotožnil aj odvolací súd, aj keď vina bola zmiernená, nie však v právnej
kvalifikácii, ale čo do spôsobenia následku. Výmeru trestu odvolací súd nemohol znížiť z dôvodu, že už

konajúci súd uložil obžalovanému trest na dolnej hranici trestnej sadzby a pokiaľ ide o určenie skúšobnej
doby na 3 roky, táto zodpovedá pomerom obžalovaného a možnostiam jeho nápravy. Nemožno totiž
opomenúť fakt, že obžalovaný sa v minulosti dopúšťal nielen trestných činov, ale aj priestupkov a práve
tieto zistenia opodstatňujú určenie dlhšej skúšobnej doby, v rámci ktorej má obžalovaný viesť riadny
život a splniť uloženú povinnosť, aby tak preukázal, že na jeho prevýchovu postačuje aj hrozba výkonom

trestu a výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný. Odvolací súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré
by umožňovali aplikáciu zmierňovacích ustanovení pri ukladaní trestu, preto za situácie, ak odvolanie
podal iba obžalovaný vo svoj prospech a neboli zistené skutočnosti pre uloženie miernejšieho trestu
obžalovanému, odvolací súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov, ktorého
výkon mu podmienečne odložil za súčasného uloženia probačného dohľadu nad jeho správaním počas

skúšobnej doby určenej na 3 roky, pričom mu bola súčasne uložená aj povinnosť spočívajúca v príkaze
počas skúšobnej doby uhradiť poškodenej T. O. škodu vo výške 17 280,19 eur.

O uplatnenom nároku poškodenej T. O. súd rozhodol tak, že obžalovanému uložil povinnosť jej nahradiť
škodu vo výške 17 280,19 eur. Škoda čo do základu má svoj podklad vo výroku o vine a jej spôsobenie je

v príčinnej súvislosti s konaním obžalovaného. Poškodená si nárok na náhradu škody uplatnila riadne a
včasvprípravnomkonaní,pretotakkonajúcisúd,akosúdodvolacímalzákonnýpodkladnarozhodnutie.
Odvolací súd vzhľadom na zmenu skutkových okolností vo výroku o vine oproti napadnutému rozsudku
bol povinný upraviť aj výšku preukázaného nároku, pričom pri rozhodnutí o náhrade škody bral do úvahyjednak výšku spôsobenej škody konaním obžalovaného, ktorá činila 49 780,19 eur, ako aj úhradu časti
spôsobenej škody obžalovaný vo výške 32 500,- eur, čo potvrdila aj poškodená. Rozdiel uvedených súm
tvorí náhradu priznanej škody.

Vo vzťahu k uplatňovanej námietke obžalovaného spočívajúcej v premlčaní nároku na náhradu škody
poškodenej T. O. odvolací súd uvádza, že dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaný spôsobil
škodu poškodenej T. O. úmyselne trestnou činnosťou. Z uvedeného dôvodu je preto nevyhnutné pri
posudzovaní plynutia lehoty premlčania riadiť sa ustanovením § 106 ods. 2 Obč. zákonníka, podľa

ktorého najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú
úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o
škodu na zdraví. S poukázaním na právnu úpravu premlčania, ktorú sú súdy povinné aj v adhéznom
konaní posudzovať podľa Občianskeho zákonníka, je námietka obžalovaného, že u poškodenej došlo k
premlčaniu jej nároku, neopodstatnená. Škoda spôsobená trestným činom podvodu nie je bezdôvodným
obohatením podľa § 451 Obč. zákonníka, pretože konanie obžalovaného, ktorý podvodným spôsobom

vylákal od poškodenej finančné prostriedky, smerovalo k vzniku škody na majetku ako následku jeho
protiprávneho konania. Za majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov, teda získaný aj pri
páchaní trestnej činnosti, možno považovať vedľajší produkt protiprávneho konania páchateľa, nie však
následok, ktorý je obligatórnym znakom skutkovej podstaty toho ktorého trestného činu.

V závere odvolací súd ešte poznamenáva, že odvolacia námietka obžalovaného spočívajúca v tom, že
konajúci súd nevykonal všetky dôkazy, ktorých vykonanie nariadil odvolací súd vo svojom uznesení sp.
zn. 5To/19/2014 zo dňa 23.09.2014, mala svoje opodstatnenie, pretože konajúci súd si nezabezpečil

listiny, ktoré poškodená nemohla zaobstarať (správy z polície ohľadne priestupku) a nedostatočne
vypočul poškodenú, hoci z rozhodnutia odvolacieho súdu bolo zrejmé, k akým skutočnostiam sa má
poškodená vyjadriť. Aj napriek tomuto faktu odvolací súd po zrušení napadnutého rozsudku vec nevrátil
konajúcemu súdu, pretože doplnenie dokazovania v odvolacom konaní nebolo spojené s neprimeranými
ťažkosťami a na jeho podklade bolo možné rozhodnúť vo veci s konečnou platnosťou.

To boli podstatné dôvody, pre ktoré odvolací súd vyhovel odvolaniu obžalovaného a na jeho podklade
rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.