Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 27, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/321/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112200077
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8112200077.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu

JUDr. Petra Straku a JUDr. Martina Kopinu v právnej veci žalobcu: X.. N. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom
T. XX, D. nad P., právne zastúpeného JUDr. Jankou Vasiľovou, advokátkou so sídlom v Humennom,
Kudlovská 1, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2,
Bratislava, IČO: 00 151 866, o zaplatenie 28 372,50 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 8C/1/2012-191 zo dňa 17.06.2015 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje sa rozsudok vo vyhovujúcom výroku v časti o zaplatenie mzdy do 1.1.2009 a vo vyhovujúcom
výroku o zaplatenie 511,28 Eur.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) uložil žalovanému

povinnosť zaplatiť žalobcovi vo výroku rozsudku presne špecifikovaný funkčný plat za obdobie od júla
2007 do februára 2011 spolu s úrokom z omeškania ako aj príspevok zamestnávateľa na doplnkové
dôchodkové sporenie vo výške 511,28 eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodovanie
o náhrade trov konania súd vylúčil na samostatné rozhodnutie.
2. V odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že žalobcovi v zmysle ustanovenia § 44
Zákona č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe patrí funkčný plat za obdobie od neplatného skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru rozhodnutím vedúceho služobného úradu Krajského úradu v Prešove,

t.j. od 13.02.2007 do platného skončenia pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 21.06.2011, t.j.
do 30.09.2011. Žalovaný žalobcovi zaplatil odstupné vo výške piatich funkčných platov, zvyšok
funkčného platu napriek výzve žalobcu neuhradil. Súd prvej inštancie sa v prvom rade zaoberal
vznesenou námietkou premlčania, ktorú vyhodnotil ako nedôvodnú. Vychádzal pri tom z toho, že
je potrebné aplikovať právny predpis účinný ku dňu neplatného skončenia štátnozamestnaneckého
pomeru -12.02.2007, t.j. Zákon č. 312/2001 Z.z.., ktorý neodkazuje na použitie ustanovení Zákonníka
práce, ale naopak obsahuje samostatnú úpravu v § 120. Za rozhodujúcu okolnosť pre uplatnenie

nárokov žalobcu vyplývajúcich z neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru súd prvej
inštancie považoval okamih zrušenia rozhodnutia správneho orgánu - služobného úradu Krajského
úradu v Prešove zo dňa 12.02.2007, ktorým bol žalobca odvolaný z funkcie. Čo sa týka výšky tarifného
platu tento nebol medzi účastníkmi sporný - žalobca bol zaradený do 7. platovej triedy, pričom príslušný
právny predpis určoval funkčný plat. Žalobca si uplatnil aj nárok na zaplatenie príspevku zamestnávateľa
na doplnkové dôchodkové sporenie v súlade s ustanovením článku 14 Kolektívnej zmluvy. Popri
náhrade funkčného platu si žalobca v konaní uplatnil aj nárok na zaplatenie príspevku zamestnávateľa

na doplnkové dôchodkové sporenie podľa článku 14 Kolektívnej zmluvy. S poukazom na uznesenie
Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 4 MCdo 7/2009 zo dňa 27.7.2009 súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj
tentonárok.Nebyťneplatnéhoskončeniaštátnozamestnaneckéhopomeru,vzťahovalobysanažalobcu
uvedené ustanovenie kolektívnej zmluvy a mal by na príspevok nárok v súlade s ust. § 119 ods. 2Zákona č. 400/2009 Z.z., ktorého aplikácia je daná s ohľadom na ustanovenie § 44 Zákona č. 312/2001
Z.z. Úroky z omeškania priznal súd prvej inštancie podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a
Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v spojení s ust. § 149 zákona č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe a

§ 129 Zákonníka práce.
3. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, a to podľa označenia v odvolaní voči všetkým
výrokom rozhodnutia. Z obsahu odvolania (článok II. ods. 1 odvolania) však vyplýva, že odvolateľ
odvolaním napáda len časť napadnutého rozhodnutia, a to výrok, ktorým bol priznaný žalobcovi funkčný
plat za mesiace 07/2007 do 12/2008 s príslušenstvom a výrok, ktorým bol žalobcovi súdom prvej

inštancie priznaný príspevok na doplnkové dôchodkové sporenie v sume 511,28 Eur do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku (článok II. ods. 2 odvolania).
4. Žalovaný nesúhlasí s tým, ako súd prvej inštancie vyhodnotil námietku premlčania a trvá na aplikácii
ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúcich premlčanie vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe.
Uviedol,žeužnazákladerozsudkuKrajskéhosúduvPrešovesp.zn.1S/37/2007zodňa18.03.2008bolo
zrejmé, že skončenie štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu nebolo v súlade so zákonom a žalobcovi

vzniklo právo na vyplatenie funkčného platu. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn.
2Cdo/76/2011z31.05.2012.Pokiaľideopriznaniepríspevkuzamestnávateľanadoplnkovédôchodkové
sporenie, žalovaný má za to, že zamestnancovi patrí len funkčný plat za dlžné obdobie. Príspevok na
doplnkové dôchodkové sporenie patrí do oblasti sociálnej politiky zamestnávateľa. K tomu odvolateľ
citoval § 10 ods. 2 Zákona č. 650/2004 Z.z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a § 12 ods. 4 druhej

vety Zákona o DDS. Na základe uvedeného navrhol, aby súd podľa § 221 Zákona č. 99/1963 Zb. O.s.p.
zrušil rozsudok Okresného súdu Prešov a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
5. Žalobca s k odvolaniu žalovaného nevyjadril.
6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti, ako
aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 a nasl. Zákona č. 160/2015

Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385
ods. 1 C.s.p. a contrario a zistil, že odvolanie odvolateľa nie je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie
je vecne správny. Odvolací súd sa v súlade s ust. § 387 ods. 2 CSP v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a na
zdôraznenie správnosti dopĺňa:

7. K odvolacej námietke odvolateľa, že došlo k čiastočnému premlčaniu nároku žalobcu na náhradu
funkčného platu, odvolací súd uvádza, že premlčanie je definované ako uplynutie času ustanoveného
v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, aby sa právo bolo vykonalo, v dôsledku
čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie námietky
premlčania znamená, že súd nemôže premlčané právo priznať. Ani uplatnením námietky premlčania

právo nezaniká, a preto povinný subjekt môže aj po uplynutí premlčacej lehoty a po vznesení námietky
premlčania dobrovoľne svoj dlh plniť. Funkciou premlčania je uľahčiť obranu povinného subjektu proti
právam, ktoré trvali dlho, a preto často možno predpokladať, že už zanikli.
8. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie, že na
premlčanie je potrebné aplikovať Zákon č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe, ktorý v § 120 obsahuje

samostatnú úpravu premlčania nárokov vyplývajúcich z tohto zákona a nie je možné, a to ani s
použitím analógie, na predmetný vzťah aplikovať ustanovenia o premlčaní podľa Zákonníka práce
alebo Občianskeho zákonníka. Nebolo by spravodlivé od štátneho zamestnanca požadovať, aby do
troch rokov po neplatnom skončení štátnozamestnaneckého pomeru, t.j. od 12.02.2007, si súdnou
cestou uplatnil nárok na náhradu funkčného platu, pokiaľ neplatnosť skončenia štátnozamestnaneckého

pomeru nemal vopred prejudikovanú právoplatným rozhodnutím súdu, a to ani do uplynutia uvedenej
lehoty. Zamestnávateľ v uvedenej lehote neplatnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru
neuznal. Naopak, žalobca urobil všetko, čo bolo jeho povinnosťou, t.j. včas si uplatnil nárok na
určenie neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru a v tomto konaní bol aj úspešný.
Na základe úspešne skončených súdnych konaní, ktorými bolo rozhodnuté o neplatnom skončení

štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu, služobný úrad Obvodného úradu Prešov rozhodnutím zo dňa
15.04.2011, č.k. odv. 2SÚ/2011 zrušil prvostupňové rozhodnutie vedúceho služobného úradu Krajského
úradu v Prešove o odvolaní žalobcu zo štátnozamestnaneckého pomeru, č.k. 4/2007 zo dňa 12.02.2007
a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie. Toto bola rozhodujúca okolnosť pre uplatnenie nárokov
žalobcu vyplývajúcich z neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 44 Zákona č.

312/2001 Z.z. štátnej službe. Od tejto právnej skutočnosti začala plynúť premlčacia doba podľa § 123
Zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe, ktorým bol predošlý Zákon o štátnej službe č. 312/2001
Z.z. zrušený a nahradil ho, a podľa tohto zákona žalobca svoj nárok uplatnil riadne a včas pred jeho
premlčaním.9. K odvolateľom uvedenému rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Cdo/76/2011 zo dňa
31.05.2012, ktorým chcel odvolateľ poukázať na skutočnosť, že v danej veci súd aplikoval ustanovenia
Zákonníka práce v spojení s ustanoveniami Občianskeho zákonníka aj napriek skutočnosti, že Zákon

č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe v danej veci neodkazoval priamo v § 120 na ustanovenia Zákonníka
práce, odvolací súd cituje z tohto rozhodnutia (str.6): „Súd totiž nie je absolútne viazaný doslovným
znením zákonného ustanovenia, ale sa od neho smie a musí odchýliť v prípade, kedy to vyžaduje zo
závažných dôvodov účel zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z princípov
(zásad), ktoré majú svoj základ v ustálene konformnom právnom poriadku ako významovom celku. Pri

tomto teologickom výklade právnej normy je len nutné sa vyvarovať ľubovôle; rozhodnutie súdu sa musí
zakladať na racionálnej argumentácii.
Privýkladeaposudzovaníjednotlivýchustanoveníprávnehopredpisutrebatotižrešpektovaťichvýznam
z hľadiska účelu a zmyslu tohto predpisu ako celku a nie izolovanie tak, ako to urobil v prejednávanej
veci odvolací súd.
Žiadať vyplatenie platu aj s príslušným úrokom z omeškania nemožno považovať za čosi neobvyklého,

nemravného, či snáď dokonca protiprávneho, keď žiadna zo strán štátnozamestnaneckého pomeru
nespochybňuje, že žalovaný plat žalobcovi vyplatil až so sedemročným oneskorením...“
10. Z uvedeného vyplýva, že je možné subsidiárne použiť Zákonník práce a Občiansky zákonník
aj na právne vzťahy založené Zákonom č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe, ale v prípade, že je to
v súlade s dobrými mravmi. Odvolateľ si musí uvedomiť, že ide o spor so slabšou stranou, kde

zamestnanec je v postavení slabšej strany a zamestnávateľ v postavení silnejšej strany. Takýto výklad
je možné použiť a Najvyšší súd SR ho aj použil pri chránení záujmov slabšej strany - zamestnanca
v štátnozamestnaneckom pomere. Takýto výklad však nie je možné použiť v prípade tohto sporu a
posudzovať začiatok plynutia premlčacej doby pre uplatnenie nároku zamestnanca prísnejšie, ako to
zjavne ustanovuje zákon.

11. Neobstojí ani tvrdenie odvolateľa, že nakoľko bol so žalobcom skončený štátnozamestnanecký
pomer, teda prestal vykonávať činnosť zamestnanca, došlo podľa § 10 ods. 2 Zákona č. 650/2004 Z.z. o
doplnkovom dôchodkovom sporení k prerušeniu doplnkového dôchodkového sporenia, keďže sa s DDS
nedohodol inak, a to aj napriek tomu, že túto skutočnosť DDS neoznámil. K tejto odvolacej námietke
súd uvádza, že nakoľko došlo súdnym rozhodnutím k vyhláseniu skončenia štátnozamestnaneckého

pomeru žalobcu zo dňa 12.02.2007 za neplatné, toto súdne rozhodnutie deklaruje, že k skončeniu
štátnozamestnaneckého pomeru nedošlo a štátnozamestnanecký pomer trval ďalej. Keďže k skončeniu
štátnozamestnaneckéhopomerutýmtoneplatnýmprávnymúkonomžalovanéhonedošlo,nemohlodôjsť
ani k prerušeniu doplnkového dôchodkového sporenia žalobcu, ako to tvrdí odvolateľ. Na základe toho
je aj v tejto časti rozhodnutie súdu prvej inštancie vecne správne a žalovaný je povinný doplatiť dlh na

doplnkovom dôchodkovom sporení žalobcu.
12. Na základe uvedeného odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie v
napadnutej časti, t.j. v časti o zaplatenie funkčného platu do 01.01.2009 ako aj v časti o zaplatenie
511,28 Eur titulom príspevku zamestnávateľa na doplnkové dôchodkové sporenie zamestnanca potvrdil
ako vecne správne.

13. Nakoľko si súd prvej inštancie vyhradil rozhodnutie o trovách konania po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej, odvolací súd o trovách odvolacieho konania nerozhodoval.
14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).