Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, June 26, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18Co/123/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316200394
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8316200394.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov

senátu JUDr. Mariany Muránskej a Mgr. Miloša Koleka v spore žalobcu: Slovak Telekom, a.s., Bajkalská
28, Bratislava, IČO: 35763469, zast. JUDr. Petrom Škerlíkom, advokátom, Ul. J. Ťatliaka 2051/8, Dolný
Kubín proti žalovanej: I. H., nar. XX.XX.XXXX, Q. XXX/XX, Y., o zaplatenie 303,37 eur s prísl., odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 5C 21/2016-76 zo dňa 07.04.2016, jednohlasne
takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.

Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť žalobcovi 124,59 eur s úrokom z omeškania 5,05% ročne za obdobie od 26.11.2015
do zaplatenia a to v 20-eurových mesačných splátkach splatných vždy do 25-teho dňa v mesiaci počnúc
prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti tohto rozsudku pod stratou výhody
splátok, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov tohto konania.

2. Súd prvej inštancie citoval ust. § 44 ods. 1, § 44 ods. 2, § 43 ods. 12 zákona č. 351/2011 Z.z.
o elektronických komunikáciách (ďalej len ,,Zákon o elektronických komunikáciách“), ust. § 34, § 37
ods. 1, § 52 ods. 1,3 a 4, § 53 ods. 1, 2 a 4 písm k), § 488, § 517 ods. 1 a 2 a § 544 ods. 1 a 2
Občianskeho zákonníka, ust. § 160 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok účinný
do 30.06.2016 a ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády 87/1995Z.z. Vychádzajúc z dôkazov, predložených
zo strany žalobcu mal súd prvej inštancie za dostatočne preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou
došlo k uzavretiu platnej zmluvy o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej žalobca poskytol

žalovanej služby. Za nesporne považoval to, že vzhľadom na povahu účastníkov tejto zmluvy predmetný
zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským, keďže žalobca ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal
v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu so žalovanou, ktorá je
fyzickou osobou - nepodnikateľom. Na základe uzatvorenej zmluvy žalobca dodal žalovanej služby a
táto je povinná platiť cenu za poskytnuté služby. Súd prvej inštancie nepodrobil súdnej kontrole cenu
služieb,pretožecenaboladohodnutáazúradnejmociexoffonezistilaniinéokolnosti,ktorébyindikovali
vadnosť právneho úkonu v časti ceny služieb. Žalobe v časti zaplatenia ceny za dodané služby 124,59

eurvyhovel,pretožežalovanáakodlžníkmápovinnosťzplatnéhozáväzkuzaplatiťcenuslužby.Zároveň
priznal žalobcovi úrok z omeškania, keďže je nepochybné, že žalovaná sa dostala do omeškania so
zaplatením svojho záväzku vo výške 124,59 eur. Na základe žiadosti žalovanej o povolenie úhrady
dlhu v splátkach po 15-20 eur, z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov na jeho úradu naraz a pozhodnotení majetkovej, zárobkovej a sociálnej situácie žalovanej, ako aj vzhľadom na výšku priznanej
sumy, súd prvej inštancie povolil žalovanej uhradiť dlžnú sumu splátkami po 20 eur mesačne s tým, že
nezaplatením čo i len jednej splátky, žalovaná stratí túto výhodu splátok. Súd prvej inštancie posúdil

zmluvnú pokutu vo výške 119,22 eur ako vyjadrenú nedostatočne určito, keďže znenie zmluvnej pokuty,
vôbec nerozlišuje závažnosť porušenia tej ktorej zmluvnej povinnosti a z tohto hľadiska aj primeranosť
zmluvnej pokuty k porušeniu tej ktorej zmluvnej povinnosti. Na základe uvedeného súd prvej inštancie
mal za to, že v danej veci dohoda o zmluvnej pokute pre neurčitosť je neplatná, preto žalobu v tejto
časti, vrátane úroku z omeškania, zamietol. Súčasne uviedol, že žalobca svoje právo na zmluvnú pokutu

odvíja od dodatku k zmluve o pripojení, ktorá patrí k spotrebiteľským zmluvám v zmysle ustanovenia
§52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalovaný ako spotrebiteľ si zmluvnú pokutu osobitne nevyjednal
pretože zmluvná pokuta je súčasťou formulárovej zmluvy a tá splynula s ostatnými štandardnými
podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým podmienkam. Zmluvné
dojednania obsiahnuté v zmluve o pripojení, týkajúce sa zmluvnej pokuty považoval súd prvej inštancie
zaneprijateľnézmluvnédojednania,ktoréspôsobujenerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvných

strán v neprospech spotrebiteľa. Z rovnakých dôvodov súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu aj v
časti požadovaných poplatkov za prerušenie služby - neplatenie 19,80 eur vrátane DPH, za obmedzenie
služby - neplatenie 19,80 eur vrátane DPH a poplatkov za upomienky 4x 4,99 eur, ako aj v časti úrokov
z omeškania z uvedených súm. Uviedol, že žalobca nepreukázal individuálnu dohodu so žalovanou o
týchto poplatkoch a ani za aké služby by sa mali účtovať, resp. aké protiplnenie žalovaná mala by dostať

za úhradu uvedených poplatkov. Zmluvné dojednanie týkajúce sa poplatkov, ak sa toto nachádza vo
Všeobecných podmienkach, resp. Cenníku, súd prvej inštancie nepovažoval za individuálne dohodnuté
a toto dojednanie za neprijateľné zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

3. Výrok o trovách konania oprel o ustanovenie § 142 ods. 2 O.s.p., keď v konečnom dôsledku bola
v konaní úspešnejšia žalovaná (58,93 % oproti 41,07 %), ktorej by patrila náhrada trov konania. Táto
si však trovy konania neuplatnila, žiadne trovy konania jej nevznikli, preto jej súd prvej inštancie trovy
konania nepriznal.

4. Proti tomuto rozsudku, v časti v ktorej súd žalobu zamietol a výroku o trovách konania podal
v zákonnej lehote odvolanie žalobca, z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a odňatia
možnosti konať pred súdom z dôvodu nedostatočne odôvodneného rozsudku. Namietal, že súd prvej
inštancie bez bližšieho odôvodnenia považoval vzťah za spotrebiteľský, pričom niektoré skutočnosti
vôbec neposudzoval. Súd sa nezaoberal jeho tvrdeniami, že žalovanú nie je možné považovať za

spotrebiteľku a prípade, ak by aj bola hodnotená formálne ako spotrebiteľka, nie je jej možné priznať takú
ochranu ako poctivému spotrebiteľovi. Žalovaná žiadnu povinnosť dohodnutú v zmluve nikdy nesplnila,
využila len práva. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu I. ÚS 18/95 a nález III. ÚS
341/07z01.07.2008.Malzato,ženároknazmluvnúpokutuexistujeazdôvodneniejejnepriznanianemá
oporuvovykonanomdokazovaníajeprávnenesprávne.OpätovnépoukázalnauznesenieKSvBanskej

Bystrici sp. zn. 16Co/53/2012, z ktorého je zrejme, že pokiaľ sa nepreukáže, že žalovaný sa správal
ako spotrebiteľ, je potrebné posudzovať uplatnený právny nárok na zmluvnú pokutu len z hľadiska
ust. 544 až 545a Občianskeho zákonníka. Podobný názor vyplýva z rozhodnutia KS v Prešove sp. zn.
9Co/35/2013 zo dňa 11.03.2014. Mal za to, že tvrdenie súdu o tom, že zmluvná pokuta nebola zmluvná
pokuta individuálne dojednaná a že žalovaná mala len dve možnosti, buď pripravenú Zmluvu ako

celok podpísať alebo ako celok nepodpísať, nie je pravdivé. Žalovaná predovšetkým uzatvorila Zmluvu
slobodne. Možnosti mala veľa a to, že sa súdu javilo, že do Zmluvy bolo dopisované len meno, adresa a
osobné údaje spotrebiteľky je len domnienka súdu, ktorá sa nezakladá na skutočnosti, pretože Zmluva a
najmä jej neoddeliteľná súčasť dodatok, je hoc pripravenými textami, ale predsa len dopracovaná najmä
v závislosti na tom aký program, aké benefity si zákazník vyberie a podobne. Voľa zákazníka je tam

podstatná. Z uvedených dôvodov nie je možné hodnotiť zmluvnú pokutu ako neprijateľnú podmienku
podľa § 53 Občianskeho zákonníka. Taktiež považoval nárok žalobcu na zaplatenia poplatkov za
oprávnený. Dôrazne odmietol aplikáciu ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako takú, bez ohľadu
a skutočnosť, či súd posudzoval primeranosť výšky sankcie, lebo výška posudzovaných poplatkov
predstavuje legitímny nárok na úhradu nákladov spojených so spoplatenými úkonmi v zmysle cenníka,

s ktorými zákazník podpisom Zmluvy o poskytovaní služby súhlasil, t.j. samotná výška poplatkov
nepredstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Úkony spojené s uplatneným nároku
vyplývajúceho zo Zmluvy sú spoplatňované výlučné tým spotrebiteľom, ktorý si nesplnili svoje záväzky,
pričom žalovaná si spoplatnenie týchto úkonov, ako aj svojich záväzkov pri uzatváraní Zmluvy muselabyťvedomá.Rozhodnutiesúduprvejinštancienepovažovalpresvedčivé,kodôvodneniupristúpilsúdlen
formalistický, žalovanej faktický poskytol nedôvodne zvýšenú ochranu. Súd nereagoval dostatočne na
jeho vyjadrenie a jeho argumentáciu. Uvedeným konaním súd porušil zásadu rovnosti zbrani a právo na

spravodlivé súdne konanie podľa § 46 ods. 1 Ústavy SR. Na záver dodal, že aj ochrana spotrebiteľa musí
mať svoje medze a že ju nemožno poňať ako jeho ochranu za každú cenu. Navrhol, aby odvolací súd
zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vrátil mu na ďalšie konanie. Pre prípad potvrdenia rozsudku žiadal,
aby odvolací súd pripustil proti svojmu rozhodnutiu dovolanie, keďže mal otázky, ktoré súd otázkami
zásadného právneho významu a ich posúdenie môže mať dopad aj na iné obdobné spory pred súdmi

SR.
5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a 2
C.s.p., vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p, bez nariadenia pojednávania
(§ 385 C.s.p. a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli

Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke, najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu nie je dôvodne.

6. Súd prvej inštancie II. výrokom napadnutého rozsudku žalobu v prevyšujúcej v časti o zaplatenie
178,76 eur s príslušenstvom zamietol, teda v časti uplatňovanej (zníženej) zmluvnej pokuty a poplatkov,

protiktorémusažalobcaodvolal.Otrováchkonaniasúdprvejinštancierozhodoltak,žežalobcovipriznal
iba ich pomernú časť. Žalobca sa odvolal aj voči výroku o trovách konania. Vzhľadom na odvolanie
žalobcu sa odvolací súd zaoberal len nárokom žalobcu na zaplatenie (zníženej) zmluvnej pokuty, t.j.
119,22 eur, poplatkov za upomienky a za obmedzenie a prerušenie služby t.j. 59,56 eur a jeho nárokom
na náhrady trov konania.

7. Odvolateľ tvrdí, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne
závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je
chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny

(náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval
alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

8. Podľa ust. § 43 ods. 1 písm. a) Zákona o elektronických komunikáciách, podnik má právo na úhradu
za poskytnutú verejnú službu.

9. Podľa ust. § 43 ods. 12 písm. a) a b) Zákona o elektronických komunikáciách, účastník je povinný;
a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b/
platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak to povaha služby
umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

10. Podľa ust. § 44 ods. 1 Zákona o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní verejných
služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť predmetné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať
príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva
o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb

prostredníctvom verejných telefónnych automatoch a iných verejných prístupových bodov. Písomnú
zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na to
zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa OZ možno dojednať len v
písomnej forme.

11. Podľa ust. § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, ak strany
dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť
poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne
škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo
určený spôsob jej určenia.

12. Podľa ust. § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.13. Podľa ust. § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa

pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. 7

14. Podľa ust. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, ak dodávateľ
nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú
za individuálne dojednané.

15. Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy,
za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
požadujúodspotrebiteľa,ktorýnesplnilsvojzáväzok,abyzaplatilneprimeranevysokúsumuakosankciu
spojenú s nesplnením jeho záväzku.

16. Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. v) Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, za
neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia požadujú
od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne
informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté
protiplnenie.

17. Podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

18. Podľa ust. § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy zmluvné

podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

19. Odvolací súd mal z obsahu spisu preukázané, že žalobca uzavrel so žalovanou dňa 05.12.2014
zmluvu o poskytovaní verejných služieb a dodatok k Zmluve o poskytovaní verejných služieb podľa
§ 44 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, predmetom ktorej bolo poskytovanie
telekomunikačných služieb v zmysle zákona o elektronických komunikáciách. Z obsahu zmluvy o
poskytovaní verejných služieb vyplýva, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú aj Všeobecné podmienky

pre poskytovanie verejných služieb a Cenník služieb. Na podklade zmluvy o poskytovaní verejných
služieb vyhotovil žalobca 7 žalovaných faktúr, zahrňujúcich mesačné paušálne poplatky za program
služieb Happy M NAJ SIM v celkovej výške 124,59 eur, 4x upomienku oneskorenej platby po 4,99
eur, poplatok za obmedzenie služby - neplatenie vo výške 16,50 eur (19,80 eur s DPH), poplatok za
prerušenie služby- neplatenie 16,50 eur (19,80 eur s DPH) a (zníženú) zmluvnú pokutu vo výške 119,22

eur.

20. Odvolateľ sa domáha okrem iného aj zaplatenia sumy 119,22 eur titulom zmluvnej pokuty. Ohľadne
zmluvnej pokuty uviedol, že na zabezpečenie záväzku viazanosti bola medzi zmluvnými stranami
dojednaná výhradne podľa ust. § 544 až 545a Občianskeho zákonníka zmluvná pokuta, ktorá je

vypočítaná podľa vzorca, ktorý vyjadruje denné klesanie zo základu (150 eur) pre výpočet doby
viazanosti do dňa prerušenia poskytovania služieb. Za každý deň plnenia zmluvy sa teda základ
pomerne ponižuje.

21. Z obsahu spisu má odvolací súd za preukázané, že ustanovenia o zmluvnej pokute tvorili predtlač

Dodatku k zmluve bez možnosti voľby jej prijatia alebo odmietnutia. Zmluvná pokuta je dojednaná v
bude 2 Dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb cit.:
,,Účastník sa zaväzuje, že po dobu viazanosti uvedenú v tabuľke č. 1 Dodatku nepožiada o vypojenie
SIM karty z prevádzky a že sa nedopustí takého konania a ani neumožní také konanie, na základe
ktorého by Podniku vzniklo právo zrušiť Zmluvu odstúpením od nej alebo právo vypovedať Zmluvu z

dôvodov porušenia povinnosti zo strany Účastníka, za žiadosť o vypojenie SIM karty z prevádzky sa
pritom považuje najmä výpoveď Zmluvy zo strany Účastníka, žiadosť o jej vypojenie v prípade straty
alebo krádeže SIM karty, ako aj odstúpenie Účastníka od zmluvy z iného dôvodu, než je porušenie
povinnosti na strane Podniku. Účastník zároveň berie na vedomie a súhlasí s tým, že počas dobyviazanosti nemôže požiadať vo vzťahu k SIM karte uvedenej v záhlaví tohto Dodatku o aktiváciu alebo
zmenu aktivovaného programu Služieb na program Služieb Podľa seba, okrem prípadu, ak sa jedná o
zmenu už aktivovaného programu Služieb Podľa seba a za splnenia podmienok stanovených Podnikom.

Podnik a Účastník sa dohodli, že za žiadosť o vypovedanie SIM karty z prevádzky podľa tohto bodu
Dodatku sa považuje aj žiadosť Účastníka o prenesenie telefónneho čísla uvedeného v záhlaví tohto
Dodatku od spoločnosti Slovak Telekom, a. s. k inému podniku poskytujúcemu verejnú telefónnu službu
v Slovenskej republike. S ohľadom na Podnikom poskytnutú zľavu z poplatku za vydanie SIM karty
sa Podnik a Účastník dohodli, že po dobu viazanosti uvedenú v tabuľke č. 1 tohto Dodatku Účastník

nepožiada o prenesenie čísla uvedeného v záhlaví tohto Dodatku od spoločnosti Slovak Telekom, a.
s. Účastník zároveň berie na vedomie a súhlasí s tým, že v prípade porušenia dojednania uvedeného
v predchádzajúcej vete je v súlade s týmto bodom Dodatku povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu
uvedenú v tabuľke č. 1 tohto Dodatku.“

22. Odvolací súd konštatuje, že zmluvná pokuta je zmluvou určená peňažná suma, ktorú je dlžník

povinný zaplatiť veriteľovi alebo veriteľ dlžníkovi, ak dôjde k porušeniu povinností, ktoré na seba zmluvou
prevzali a to aj v prípade, ak porušením zmluvných povinností nevznikne druhej strane škoda. Jej
funkcia spočíva v hrozbe zaplatiť určitú dohodnutú sumu, keď povinný svoj záväzok nesplní riadne
a včas. Úlohou zmluvnej pokuty je viesť k splneniu povinností zo strany účastníkov. Zmluvnú pokutu
možno dohodnúť pre prípad, že k splneniu záväzku dohodnutého v zmluve nedôjde vôbec alebo iba

čiastočne, prípadne ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti. Keďže záväzok z dohody o
zmluvnej pokute je akcesorickým záväzkom, jeho existencia a dôsledky sa viažu na hlavný záväzok. Za
predpokladu, že ku vzniku hlavného záväzku nedôjde, nemôžu nastať účinky záväzku akcesorického.

23. Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, pre platnosť dohody o zmluvnej pokute sa okrem

iného vyžaduje, aby v písomnej dohode bola určená výška zmluvnej pokuty alebo určený spôsob jej
určenia. Výšku zmluvnej pokuty možno určiť jednorazovo pevnou sumou, prípadne v percentách, či
zlomkom ceny alebo aj ako sumu, ktorá sa môže určitým spôsobom opakovať. Jej výška alebo spôsob
určenia musí však byť vyjadrená jednoznačne, rovnako jednoznačne musí byť špecifikovaná zmluvná
povinnosť, na porušenie ktorej sa zmluvná pokuta vzťahuje (pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. MObdo/4/2003 zo dňa 19.11.2003, rozsudok Najvyššieho súdu Českej
republiky sp. zn. 25Cdo/182/2001 zo dňa 25.06.2002, rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp.
zn. 33Odo/794/2002 zo dňa 27.11.2003). V prípade, že tieto podstatné náležitosti v dohode o zmluvnej
pokute chýbajú alebo nie sú určite a zrozumiteľne vyjadrené, je dohoda o zmluvnej pokute pre neurčitosť
podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná.

24. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že znenie zmluvnej pokuty vôbec nerozlišuje závažnosť
porušenia tej ktorej zmluvnej povinnosti a z tohto hľadiska aj primeranosť zmluvnej pokuty porušeniu tej
ktorejzmluvnejpovinnosti.Nerozlíšeniemedziporušenímzmluvnejpovinnostiavýškoupokutyznamená
neurčitosť dohody o zmluvnej pokute. Takáto neurčitosť znamená aj nejednoznačnosť vyjadrenia toho,

ktoré porušenie zmluvnej povinnosti znamená nárok na zmluvnú pokutu v uvedenej výške.

25. Absolútna neplatnosť uvedeného dojednania o zmluvnej pokute v dodatku k zmluve o pripojení
vyplýva aj z iného dôvodu. Z citovaného dojednania o zmluvnej pokute je totiž zrejmé, že na vznik
nároku na zmluvnú pokutu nestačí len samotné porušenie zmluvných povinností, ale aj následné

„vypojenie SIM karty zo strany podniku“ (tento pojem „vypojenie SIM karty zo strany podniku“ nie je
v zmluve ani dodatku presne definovaný, z ustanovení dodatku však nepochybne vyplýva, že pod
vypojením SIM karty je potrebné rozumieť zrušenie zmluvy o pripojení napr. odstúpením od nej alebo jej
vypovedaním, teda jednoznačne ide o ukončenie zmluvného vzťahu, založeného zmluvou o pripojení a
dodatkom k nej). Z uvedeného potom vyplýva, že vznik nároku na zmluvnú pokutu v tomto prípade je

podmienený ďalšou právnou skutočnosťou (právnym úkonom zo strany žalobcu). Zmluvnú pokutu však
možno dohodnúť vždy len ako nepodmienenú; nemožno kumulovať dva predpoklady, napr. porušenie
povinnosti dlžníkom aj veriteľom alebo vznik povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu viazať kumulatívne tak
na porušenie zmluvnej povinnosti ako aj na následné zrušenie zmluvy napr. odstúpením od nej. Z toho
vyplýva, že ak je vznik práva na zaplatenie zmluvnej pokuty viazané napr. na odstúpenie účastníka

od zmluvy (v prejednávanej veci na „vypojenie SIM karty“ s prakticky rovnocenným účinkom), hoci aj
odôvodnené porušením povinnosti druhej zmluvnej strany, ide o dojednanie, ktoré odporuje kogentnému
ustanoveniu § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka a ako také je podľa § 39 Občianskeho zákonníka
neplatné (porovnaj napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 23Cdo/2575/2010 zodňa 10.01.2011 alebo rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 28Cdo/2720/2011 zo dňa
19.10.2011). Tak je tomu aj v prejednávanej veci. Navyše v spotrebiteľskej zmluve nie je prípustné, aby o
vzniku práva na zmluvnú pokutu rozhodovalo konanie alebo nekonanie (t.j. vypojenie alebo nevypojenie

SIM karty) len jednej zmluvnej strany (dodávateľa), ako je to v posudzovanom prípade; dodávateľ tak
získava silnejšie postavenie vo vzťahu k spotrebiteľovi napr. v prípadnom ďalšom rokovaní o uzavretie
zmluvy o pripojení alebo dodatku k nej alebo pri rokovaní o predĺžení doby viazanosti v prípade
nevyvolania vzniku nároku na zmluvnú pokutu „vypojením SIM karty“ a podobne s tým, že faktická
kontraktačná nerovnosť strán sa ešte prehlbuje v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany.

(porovnaj rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/318/2015 zo dňa 18.05.2016).

26. Predmetný právny vzťah medzi sporovými stranami súd posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu v
zmysle ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Je nesporné, že žalobca pri uzatváraní a plnení
zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ v zmysle § 52 ods.
3 Občianskeho zákonníka a ako podnik v zmysle § 43 zák. č. 351/2011 Z. z. a žalovaná pri uzatváraní

a plnení predmetnej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti, vystupovala teda ako spotrebiteľ zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka účastník a
ako účastník podľa § 43 zák. č. 351/2011 Z. z. Právny vzťah založený medzi zmluvnými stranami
predmetnou zmluvou je spotrebiteľským vzťahom a predmetná Zmluva o poskytovaní verejných služieb
je zmluvou spotrebiteľskou. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu

prichádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a
skúsený. Spoločným znakom tejto úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a
to formou aj prípadného obmedzenia autonómie vôle. Uvedené je dôvodom k tomu, aby súdnej kontrole
boli podrobené aj zmluvné dojednania majúce charakter podmienok spôsobujúcich značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pritom by nemali byť žiadne

pochybnosti o tom, že spotrebiteľ je slabšou zmluvnou stranou, či už z dôvodu neinformovanosti,
alebo vyjednávacej pozície pri pokuse dosiahnuť zmenu už vopred naformulovanej zmluvy. Predmetná
zmluva a jej dodatok spadá pod súdnu kontrolu prijateľnosti zmluvných podmienok v zmysle Smernice
Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej
len ,,smernica“). Súd je teda povinný z úradnej povinnosti prihliadať a náležite zhodnotiť prijateľnosť

zmluvných podmienok tejto spotrebiteľskej zmluvy.

27. Pre posúdenie dojednania zmluvnej pokuty ako zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve z
hľadiska jej neprijateľnosti nie je podstatné, či reálne dôjde k porušeniu povinnosti. Odvolací súd
nespochybňuje fakt, že žalovaná porušil zmluvu v časti o povinnosti platiť za poskytnuté služby.

Predmetom odvolacieho konania je však nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorý správne súd prvej
inštancie zamietol z dôvodu jej neurčitosti, neprimeranosti a neprijateľnosti.

28. Vzhľadom na charakter dojednania a jeho začlenenia v texte právneho úkonu - Dodatku zmluvy,
nemôžu byť žiadne pochybnosti, že predmetná zmluvná pokuta nebola dojednaná individuálne. O

takéto individuálne ustanovenie by sa jednalo vtedy, keď by práve takáto časť dohody bola výsledkom
dojednania zmluvných strán. O individuálnom dojednaní však nemožno hovoriť v prípade, keď si
zákazník zvolí určitú formu záväzku (jednu z ponúkaných možností), avšak musí prijať celý súbor
opatrení a dojednaní ustanovených v zmluve, všeobecných podmienkach a cenníku, minimálne ich
nemôže vylúčiť. Táto skutočnosť vyvracia aj neustále odvolateľom opakované tvrdenia, že žalovaná

mala možnosť voľby zobrať si mobilný telefón a s akým záväzkom. V tomto kontexte je zrejmé, že takáto
domnelá voľba je len iluzórna a zároveň vytvárajúca „efekt bludiska ďalších záväzkov“. Odvolateľ vôbec
nepreukázal opak v zmysle § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka teda platí prezumpcia predpokladaná
zákonom, že sa nejedná o individuálne dojednanú podmienku.

29. V žiadnom prípade teda nemožno tvrdiť, že sa jedná o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie
(§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Žalobca ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovanou ako
spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo
všetkých zmluvách či dodatkoch. Zmluvná pokuta, ktorá nebola individuálne dojednaná, lebo sa jedná o
štandardnú typovú zmluvu a ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

strán v neprospech spotrebiteľa, je v rozpore s ochranou práv spotrebiteľa, ako aj v rozpore s Chartou
základných práv Európskej únie (čl. 98), podľa ktorého v záujme naplnenia jedného zo základných práv
Európskej únie politiky štátov je zabezpečiť vysoký stupeň ochrany spotrebiteľa, a preto je potrebné
využiť všetky efektívne prostriedky ochrany spotrebiteľa, aby sa zvyšovala dôvera spotrebiteľov v trh,aby neprimerané postupy spotrebiteľov na trhu nezaťažovali. Žalobca ako osoba podnikajúca na trhu
elektronických komunikácií má odbornú prevahu nad spotrebiteľmi, ktorým svoje služby poskytuje, a
preto možno od neho očakávať, že vo vzťahu k spotrebiteľom sa bude správať s náležitou odbornou

starostlivosťou. Dojednaná zmluvná pokuta je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. V zmysle ust. § 53
ods. 5 Občianskeho zákonníka je neplatná. Z neplatnej zmluvnej podmienky tak nevzniklo žalobcovi
právo na plnenie a žalovanej povinnosť plniť. Pre posúdenie dojednania zmluvnej pokuty ako zmluvnej
podmienky v spotrebiteľskej zmluve z hľadiska jej neprijateľnosti nie je podstatné, či reálne dôjde k
porušeniu povinnosti.

30. Nepochybne je právom žalobcu ako poskytovateľa služieb zabezpečiť splnenie povinnosti
odberateľa služieb - zákazníka, pričom zmluvná pokuta je jedným z vhodných inštitútov. Predmetom
zabezpečenia v prejednávanej veci bola povinnosť žalovaného riadne a včas uhrádzať odplatu za
poskytnuté služby ako aj povinnosť zákazníka po určitú dobu zostať v právnom vzťahu s poskytovateľom
služieb a využívať dohodnutý rozsahu služieb.

31. Je však potrebné si uvedomiť, že všetky „výhody“ ponúkané poskytovateľom telekomunikačných
služieb či už zvýhodnená cena zariadení pre príjem služby, odlišné ceny elektronických služieb, určitý
vyhradený objem hovorov a dátových služieb, prípadne hovorov za paušálnu sadzbu alebo voľných
hovorov, tvoria bez pochyby ofenzívnu obchodnú politiku telekomunikačných operátorov v snahe získať

zákazníka a zabezpečiť odbyt služieb minimálne po stanovenú dobu. Zákazník sa riadi na základe snahy
získať určité výhody pri predpokladanej spotrebe. Nie však každý zákazník si dokáže riadne vyhodnotiť
aj povinnosti vyplývajúce z voľby a viazanosti.

32. Poskytovateľ služieb pritom kalkuluje s návratnosťou poskytnutých výhod využívaním služieb

zákazníkom minimálne v rozsahu stanoveného paušálu a na zabezpečenie návratnosti investície
„výhod“ vo forme určitých zliav v cene služby alebo telefonických prístrojov požaduje zotrvanie určitú
dobu v záväzkovom vzťahu a práve túto povinnosť zabezpečuje zmluvnou pokutou.

33. Odvolacísúdvšakmázato,žeajpritakomtovzťahujepotrebnézachovaťkorektnýprístupkprávam

zákazníka ako spotrebiteľa a sankcie zabezpečujúce splnenie povinnosti nesmú mať taký charakter, že
znemožňujú uplatnenie akejkoľvek inej voľby. Viazanosť zotrvať v zmluvnou vzťahu po dobu 18, 24 až
36 mesiacov je pomerne rozsiahly záväzok, najmä s ohľadom na rôzny vývoj cien, technológie ale aj
ekonomickej asociálnej situácie. Počas tejto doby môže nastať situácia, že spotrebiteľ nechce alebo
nemôže využívať dohodnutý rozsah služieb, či už pre sociálnu situáciu, napr. strata zamestnania, zmena

sociálnej situácie rodiny, zmena celkovej finančnej situácie na strane zákazníka alebo aj z dôvodu,
že konkurencia alebo aj samotný operátor po určitom období poskytuje výhodnejšie služby. Vysoká
sankcia za porušenie povinnosti zotrvať v zmluvnou záväzku, v danom prípade 119,22 eura, teda nesmie
znemožňovať zákazníkovi - spotrebiteľovi možnosť voľby, a to ani možnosť ukončiť zmluvný vzťah, či
odmietnuť poskytnutie tej ktorej poskytnutej služby o to viac ak o jej aktiváciu ani nežiadal.

34. Sankcia spočívajúca v degresívnej zmluvnej pokute vždy musí zodpovedať nie len času v rozsahu
porušenej povinnosti, ale aj charakteru porušenia povinnosti a závažnosti porušenej povinnosti a
zároveň sa odvíjať aj od skutočnej a reálnej ujmy, ktorá porušením povinnosti vznikne. Sankcia
dohodnutá počas celej platnosti zmluvy a jej hrozby nesmie byť v žiadnom jej štádiu zjavne neprimeraná

a prípadným nárokom na sankciu nemôže vzniknúť bezdôvodné obohatenie. Uvedené platí aj preto
že neposkytnutím služby v určitom rozsahu dôjde aj k úsporám na strane poskytovateľa služby (ten
ušetrí v rozsahu následného zníženého objemu dát a pod.), teda zmluvná pokuta nemôže nahrádzať
jeho očakávané príjmy. Takáto Zmluvná pokuta zároveň nesmie slúžiť ako jediný nástroj a prostriedok
na neprimerané zabezpečenie prípadných benefitov a výhod, ktoré v istých prípadoch javia výrazné

znaky potenciality, porovnávajúc v konkrétnom časovom úseku ofenzívnu obchodnú politiku iných
telekomunikačných operátorov.

35. Vzhľadom k tomu, že zmluvná pokuta je dojednaná ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy či dodatku k
nej, na ktoré sa vzťahuje okrem iných predpisov i osobitná úprava v Občianskom zákonníku, a to v §

52 a nasl. ustanovení Občianskeho zákonníka a neprimerane vysoká zmluvná pokuta nereflektujúca na
charakter,rozsahazávažnosťporušenejpovinnostijesankcionovanáabsolútnouneplatnosťoutakéhoto
dojednania ako neprijateľná zmluvná podmienka, v spotrebiteľských zmluvách, preto nie je možné využiť
tzv. moderačné právo upravené v § 545a Občianskeho zákonníka .36. K primeranosti zmluvnej pokuty je treba dodať, že neprijateľnú zmluvnú podmienku obsahujúcu
zmluvnú pokutu súdy nemôžu upravovať, a teda ani moderovať plnenie z nej (porov. rozsudok Súdneho

dvora Európskej únie C-618/10). Zmluvná pokuta v rámci súdnej kontroly obstojí buď ako celok alebo
neobstojí a v takomto prípade niet právny priestor na to, aby z nej súd nejako moderoval plnenie do
prijateľnej (primeranej) podoby.

37. Odvolací súd dodáva, že v obdobných právnych veciach (zmluvných pokút) žalobcu už opakovane

rozhodli súdy o neprijateľnosti zmluvnej pokuty v dodatkoch k zmluvám o pripojení. Ohľadne
čiastočne degresívnej zmluvnej pokute súd poukazuje aj na rozhodnutie Okresného súdu Prešov č.
k. 25C/300/2014-40 u iného operátora a potvrdzujúce rozhodnutie Krajského súdu v Prešove vo veci
sp. zn. 6Co/164/2015 zo dňa 29.11.20116 ako aj na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp.zn.
6Co/118/2015, 6Co/103/2015, 21Co/99/2015, 7Co/36/2015. Nie je pritom významné, či iný súd by v
rámci súdnej kontroly bol k dodávateľovi zhovievavejší alebo dokonca by priznal plnenie z takejto

podmienky. Pri neexistencii databázy vyhlásených neprijateľných podmienok sa môže bežne stať, že
iný súd plnenie pre zmenu prizná. Každopádne však ide o protiprávny stav, za ktorý je zodpovedný
dodávateľ, ktorý na súdoch sústavne (čl. 7 Smernice 93/13/EHS) plnenia z judikovaných neprijateľných
zmluvných podmienok uplatňuje a doslova „skúša", ktorý súd mu plnenie prizná. Aj Ústavný súd
Slovenskej republiky v rozhodnutí č. k. IV. ÚS 55/2011-19 zo dňa 24.02.2011 vyslovil, že pokiaľ je

zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v
právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória i prax navyše označujú za
fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka
sa prieči dobrým mravom.

38. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za
neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich
použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných

podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe

predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

39. Neprijateľné podmienky nie sú taxatívne vypočítané a súdna prax ich môže judikovať so zreteľom na
skutkové a právne okolností prípadu. Súdy členských štátov môžu judikovať, ktoré zmluvné podmienky

sú nekalé (porov. C 237/02, Freiburger Kommunalbauten cit.: „Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či
zmluvná podmienka, ako je tá, ktorá je predmetom sporu vo veci samej, spĺňa kritériá požadované nato,
aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 93/13 ako nekalú.“.

40. Odvolací súd poukazuje na to, že je potrebné vychádzať z toho, že každá spotrebiteľská zmluva

musí byť transparentná. Zmluvné podmienky musia byť formulované jasne a zrozumiteľne nielen
gramaticky, ale aj z toho pohľadu, aby spotrebiteľ bol schopný na základe jasných a zrozumiteľných
kritérií posúdiť hospodárske dôsledky, ktoré z toho pre neho vyplývajú (rozsudok ESD C-26/13). Zásada
transparentnosti dopadá i na aplikáciu Všeobecných obchodných podmienok a Sadzobníka poplatkov.
Obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách majú slúžiť k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej

zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru a nesmú slúžiť k tomu, aby
do nich často v neprehľadnej, zložitej formulovanej a malým písmom písanej forme skryl dodávateľ
dojednania,ktorésúprespotrebiteľanevýhodnéaoktorýchpredpokladá,žeujdújehopozornosti.Pokiaľ
tak dodávateľ urobí, takému konaniu nemožno priznať právnu ochranu (porovnaj nález ÚS SR I. ÚS
3512/11 z 11.11.2013).

41. Súd prvej inštancie vzal do úvahy vyššie uvedené a dospel k záveru, že zmluvné podmienky :
4x poplatok za upomienku oneskorenej platby vo výške 4,99 eur, ako aj poplatok za obmedzenie
poskytovania služby pre neplatenie vo výške 19,80 eur a poplatok za prerušenie poskytovania službypre neplatenie vo výške 19,80 eur uvedené v Cenníku pre poskytovanie služieb spoločnosti Slovak
Telekom platného od 01.12.2014 - Spoločné ustanovenia k hlasovým paušálom a mobilnému internetu
(č.l. 58 spisu) predloženým žalobcom na základe výzvy súdu prvej inštancie nespĺňajú podmienku

transparentnosti a zo strany žalobcu nebolo preukázané, že žalovaná hradí týmito poplatkami iba
skutočne náklady, ktoré mu vznikli.

42. Vo vzťahu k poplatkom za upomienky odvolací súd uvádza, že upomienka, nemôže mať sankčný
charakter, v opačnom prípade by totiž mala povahu tzv. skrytej zmluvnej pokuty, čo je vo vzťahu k

spotrebiteľovi nečestné, netransparentné. Zmyslom upomienok je upozornenie a súčasne výzva pre
dlžníka, aby si (dodatočne) splnil svoju povinnosť, s plnením ktorej je v omeškaní. Ich účelom by nemalo
byť získavanie majetkového prospechu vo forme akejsi „finančnej sankcie“ voči spotrebiteľovi ako
dlžníkovi, ktorý by prinášal majetkový prospech dodávateľovi. Možné náklady spojené s ich vyhotovením
a zaslaním sú nepochybne nižšie, než uplatňovaný poplatok vo výške 4,99 eur. Poplatok za upomienku
nemožno chápať ani ako poplatok za službu, plnenie, ktoré je poskytované spotrebiteľovi. Podobne

za poplatky za prerušenie poskytovania služby pre neplatenie a za obmedzenie poskytovania služby
pre neplatenie sa neposkytuje spotrebiteľovi žiadna protihodnota, práve naopak, javia sa iba ako
ďalšie sankcie za oneskorenie sa s plnením za dohodnuté služby a sú určené výlučne v prospech
dodávateľa služby. Zároveň zo strany žalobcu nebolo preukázané, či skutočne došlo k prerušeniu či
obmedzeniu služby poskytovanej jeho právnym predchodcom žalovanej, na aký časový úsek a aké

skutočné náklady mu v súvislosti s vykonaním takéhoto úkonu vznikli. V tejto súvislosti odvolací súd
poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 9Co/350/2012 zo dňa 22.05.2014, v ktorom
krajský súd uviedol: „Odvolací súd zastáva názor, že neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka,
ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky
neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná

sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio
legis" zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná (napr. úroky z omeškania nad limit podľa
nar. vl. 87/1995 Z.z.). Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je aj podmienka, ktorá vyjadruje finančný
záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti
záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v

spotrebiteľských úverových vzťahoch). Preto zhodne so súdom prvého stupňa za neprijateľnú považuje
odvolací súd aj zmluvnú podmienku v predmetnej právnej veci, ktorá vyjadruje finančný záväzok
spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom
dodávateľa. Poplatky za služby spojené s administratívnou agendou (poplatky za výzvy a poplatky za
upomienky), predstavujú plnenia, ktoré nie sú v záujme spotrebiteľa a konanie banky - navrhovateľa

spočívajúce v účtovaní takýchto poplatkov možno hodnotiť vo vzťahu k spotrebiteľovi (v danom prípade
vo vzťahu k odporkyni) ako poškodzujúce. Preto s poplatkami za takéto plnenia sa spája záver o
ich neprijateľnosti. Pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb
dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované
(vykonávané) vo vlastnom záujme dodávateľa. Odvolací súd sa s vyššie citovaným názorom v plnom

rozsahu stotožňuje.

43. Zároveň z obsahu spisu nevyplýva, že by boli vyššie uvedené poplatky so žalovanou výslovne
dojednané, hoci súčasťou zmluvy o poskytnutí verejných služieb je ustanovenie o tom, že všeobecné
podmienky a cenník služieb, sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Do ich obsahu však žalovaná ako

spotrebiteľ nemohla nijakým spôsobom zasiahnuť.

44. Keďže uvedené poplatky predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4 písm.
v) Občianskeho zákonníka, čo spôsobuje jej neplatnosť (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka), veriteľ
nemá nárok na plnenie z takejto podmienky.

45. Pokiaľ žalobca namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nebolo dostatočné odôvodnené tak k
tomu odvolací súd uvádza, že právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo strany
na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces.
Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva ako aj z rozhodnutí Ústavného SR totiž vyplýva, že tak

základne právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, v sebe zahŕňajú
aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 383/2006);
právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho
procesu. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a povýklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú
svojvoľné, neudržateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov; ktoré by popreli zmysel
a podstatu práva na spravodlivý proces. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia (§ 157 ods. 2 O.s.p.

v znení účinnom v čase rozhodovania súdu prvej inštancie) musí vyplývať vzťah medzi skutkovými
zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej.
Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež
na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami, na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí rovnako
ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť

prijateľné, racionálne ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Všeobecný súd pritom musí
súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana
práv a oprávnených záujmov účastníkov (vid. IV. ÚS 1/2002, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07). Z práva na
spravodlivé súdne konanie v tejto súvislosti vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne
námietkami, argumentmi a návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS
46/05, II. ÚS 76/07).

46. Odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie spĺňa vyššie uvedené kritéria
pre odôvodnenie rozhodnutí v zmysle ust. § 157 ods. 2 O.s.p. v znení účinnom v čase rozhodovania
súdu prvej inštancie, a preto ho nemožno považovať za nepreskúmateľný. Odôvodnenie rozsudku
zodpovedá základnej štruktúre odôvodnenia rozhodnutia. Následnosti jednotlivých častí odôvodnenia

a ich obsahové (materiálne) náplne, zakladajú súhrnne ich zrozumiteľnosť i všeobecnú interpretačnú
presvedčivosť. Súd prvej inštancie jasne a dostatočne vysvetlil právne dôvody, pre ktoré považoval
zmluvnú pokutu a vyššie uvedené poplatky nachádzajúce sa v Sadzobníku poplatkov pre svoju
neprijateľnosť neplatné. Rozhodnutie odôvodnil súd prvej inštancie presvedčivo a zrozumiteľne, pričom
sa vyrovnal z rozhodujúcimi skutočnosťami v danom spore.

47. Na záver odvolací súd uvádza, že poukazom na skutočnosť, že podľa ustanovení C.s.p o dovolaní (§
419 a nasl.) odvolací súd už nevyslovuje možnosť prípustnosti dovolania (C.s.p. účinný od 01.07.2016
neprevzal znenie § 238 ods. 3 O.s.p. účinného do 30.06.2016), odvolací súd nevyslovil vo výroku tohto
potvrdzujúceho rozsudku možnosť prípustnosti dovolania. O podmienkach prípustnosti dovolania je pre

účastníkov sporu poučenie v písomnom vyhotovení rozsudku odvolacieho súdu.

48. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v prevyšujúcej časti
postupom vyplývajúcim z ust. § 379 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil (vrátane výroku o trovách
konania).

49. 21. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 C.s.p.
v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách
bola skutočnosť, že žalobca v odvolacom konaní úspech nemal a žalovanej v súvislosti s odvolacím
konaním žiadne trovy nevznikli.

50. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).