Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, June 9, 2017

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 7C/284/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1615212257
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr.Ing. Anna Přikrylová

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2017:1615212257.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, sudkyňou Ing. Mgr. Annou Přikrylovou, v právnej veci žalobcu: Friendly Finance

Slovakia, s.r.o., IČO: 47 243 368, so sídlom Hlavná 104, 040 01 Košice, zastúpeného advokátom: Mgr.
Henrichom Schindlerom, so sídlom ul. Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: V. o
zaplatenie sumy 466,11 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 315,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 %
ročne zo sumy 350,- Eur od 25.03.2014 do 03.11.2014, zo sumy 315,- Eur od 04.11.2014 do zaplatenia,
všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 35,16 %, o ktorých výške rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 17.12.2015 domáhal zaplatenia sumy 466,11 Eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 436,11 Eur od 25.03.2014 do 03.11.2014,
zo sumy 401,11 Eur od 04.11.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu skutkovo odôvodnil
tým, že dňa 27.02.2014 uzavrel so žalovaným rámcovú zmluvu o poskytovaní spotrebiteľského úveru,

iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb a zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru,
na základe ktorých mu poskytol úver vo výške 350,- Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť celkovo v sume
436,11 Eur, ktorá suma je tvorená súčtom poskytnutého úveru a celkových nákladov za poskytnutie
úveru vo výške 86,11 Eur. Úver bol splatný 24.03.2014. Keďže žalovaný uhradil len sumu 35,- Eur dňa
03.11.2014 a zvyšok úveru nevrátil v lehote splatnosti, dostal sa do omeškania, preto si žalobca uplatnil
aj úrok z omeškania. Voči žalovanému si uplatnil aj náhradu skutočne vynaložených nákladov vo výške
65,- Eur, s ktorými poplatkami spojenými s porušením povinnosti riadne a včas splácať svoj záväzok,

žalovaného v zmluve riadne oboznámil.

2. Žalovaný sa k žalobe napriek výzve nevyjadril.

3. Podľa § 297 Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) súd na prejednanie sporu nariadi
pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie
v prospech spotrebiteľa, ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia

strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.4. V prejednávanej veci súd podľa § 297 C.s.p. vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania. Podľa §
219 C.s.p., miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd na svojej úradnej tabuli a webovej
stránke súdu dňa 02.06.2017.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, rámcovou zmluvou o poskytnutí
spotrebiteľského úveru, zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 04.03.2014, výpisom z účtu
žalobcu zo dňa 04.03.2014, upomienkou zo dňa 31.03.2014, urgenciou zo dňa 07.04.2014, poslednou
výzvou zo dňa 21.04.2014 ako aj ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový a právny stav.

6. Z Rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených
ďalších služieb (ďalej len „Rámcová zmluva“) a zo Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru (ďalej
len „Zmluva“) mal súd za preukázané, že žalobca so žalovaným uzavreli dňa 04.03.2014 tzv. zmluvy
na diaľku v súlade s ustanoveniami zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných
službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Sporné zmluvy boli uzavreté tak, že

žalovaný prijal návrh Rámcovej zmluvy a Zmluvy zo strany žalobcu v súlade s čl. III bod 3. Rámcovej
zmluvy, na základe čoho mu žalobca poskytol bezúročne finančné prostriedky vo výške 350,- Eur.
Predpokladom uzatvorenia Zmluvy a Rámcovej zmluvy bola registrácia žalovaného ako spotrebiteľa
na adrese internetového sídla žalobcu ako veriteľa za účelom zriadenia užívateľského účtu a žiadosť
o uzatvorenie Zmluvy, o ktorú bol oprávnený požiadať výlučne spotrebiteľ s vytvoreným užívateľským

účtom. Rámcová zmluva, Zmluva a jej prípadné prílohy nadobudli platnosť a účinnosť dňom vyjadrenia
súhlasu oboma zmluvnými stranami s ich textom. V prípade veriteľa bol súhlas vyjadrený zaslaním
predzmluvného formulára obsahujúceho informácie o podmienkach spotrebiteľského úveru a návrhu
Zmluvyspotrebiteľoviformouelektronickejpošty.Zaregistrovanýspotrebiteľvyjadrilsvojsúhlaskliknutím
na odkaz, ktorý mu bol zaslaný veriteľom prostredníctvom elektronickej pošty. Žalovaný sa zaviazal

žalobcovi vrátiť celkovú čiastku 436,11 Eur, ktorú tvorí súčet poskytnutej sumy a celkových nákladov
(poplatok za poskytnutie úveru) vyjadrených pevnou sumou vo výške 186,11 Eur. Celkové náklady
predstavujú ročnú percentuálnu mieru nákladov, ktorej spôsob výpočtu je uvedený v čl. IV bod 8.
Rámcovej zmluvy. Poskytnuté finančné prostriedky sa žalovaný zaviazal vrátiť dňa 24.03.2014. Celkové
náklady na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy predstavujú ročnú percentuálnu mieru

nákladov (RPMN) vo výške 5.438,40 %.

7. Z výpisu z bankového účtu žalobcu súd zistil, že na účet žalovaného, ktorý je označený v záhlaví
Zmluvy, poukázal dňa 04.03.2014 sumu 350,- Eur s poznámkou „deň splatnosti 24.03.2014“.

8. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má právo
na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

9. Podľa § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných

úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o
spotrebiteľských úveroch“), v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľským úverom nie je
úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace s výnimkou iného úveru alebo pôžičky
podľa § 24.

10. Podľa § 2 zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na účely tohto zákona sa rozumie a) zmluvou na diaľku
zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom
prostriedkovdiaľkovejkomunikácie,b)dodávateľomosoba,ktorájevrámcisvojhopodnikaniazmluvným
poskytovateľom finančných služieb prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe

zmluvy na diaľku, c) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnú spotrebu poskytujú
finančné služby na základe zmluvy na diaľku a ktorá pri jej uzavieraní a plnení nekoná v rámci svojho
zamestnania, povolania alebo podnikania.

11. Podľa § 8 zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o

zmene a doplnení niektorých zákonov, práva spotrebiteľa ustanovené týmto zákonom nemožno vopred
zmluvnevylúčiťaniobmedziť,atobezohľadunaprávnyporiadok,ktorýmsazmluvnývzťahriadi.Zmluva
na diaľku nesmie obsahovať ustanovenia, ktorými by sa spotrebiteľ vopred vzdával akýchkoľvek práv, austanovenia,žedokazovanietýkajúcesasplneniavšetkýchpovinnostídodávateľaalebočastipovinností
dodávateľa, ktoré preňho vyplývajú z tohto zákona, spočíva na spotrebiteľovi.

12. Podľa § 13 ods. 3 zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak tento zákon neustanovuje inak, na zmluvy na diaľku a na
právne vzťahy, ktoré z nich vzniknú, sa vzťahujú osobitné predpisy.

13.Podľa§52ods.1Občianskehozákonníka,vzneníúčinnomkudňuuzavretiazmluvy,spotrebiteľskou

zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

14. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,

sú neplatné.

15. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy,
dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

16. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, v
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

17. Podľa § 53 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To
neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak

tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak
dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa
nepovažujú za individuálne dojednané.

18. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ak predmetom
spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať
odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri
posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru

zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

19. Podľa § 53 ods. 11 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, neprijateľnosť
zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva
uzatvorená,anavšetkyokolnostisúvisiacesuzatvorenímzmluvyvdobeuzatvoreniazmluvyanavšetky

ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

20. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluvné
podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo

osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

21. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, v
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká

právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

22. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.23. Podľa § 51 Občianskeho zákonníka, účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne
upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

24. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

25. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu,

je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

26. V prejednávanej veci súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba je len čiastočne
dôvodná.

27. Ako bolo vyššie uvedené žalobca so žalovaným uzavreli dňa 04.03.2014 tzv. zmluvy na diaľku v
súlade s ustanoveniami Zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na
diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a to tak, že žalovaný prijal návrh Rámcovej zmluvy
a Zmluvy zo strany žalobcu v súlade s čl. III bod 3. Rámcovej zmluvy, na základe čoho mu žalobca
poskytol bezúročne finančné prostriedky vo výške 350,- Eur, ktorú sa zaviazal vrátiť do 24.03.2014. Z

hľadiska právnej kvalifikácie záväzku obsah záväzku strán sporu svojou povahou výslovne nenapĺňa
žiadne ustanovenie Občianskeho zákonníka (nejde o osobitný zmluvný typ), súd podriadil právny
vzťah medzi stranami sporu pod všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 488 a § 489) a
tiež ustanovenia Občianskeho zákonníka o nepomenovanej zmluve (§ 51). Predmetná Zmluva nie je
zmluvou o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, nakoľko povinnou náležitosťou zmluvy o

úvere (§ 497 v spojení s § 263 ods. 2 Obchodného zákonníka) je povinnosť dlžníka zaplatiť veriteľovi
za poskytnuté peňažné prostriedky úroky, čo v súdenej veci nebolo splnené, keďže finančné prostriedky
boli žalovanému poskytnuté bezúročne. S ohľadom na obsah zmluvného záväzku nejde ani o zmluvu
o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka, ktorá zmluva je tzv. reálnym kontraktom, avšak v
prejednávanej veci bolo dojednané poskytnutie finančných prostriedkov za podmienok dojednaných v

Zmluve, nešlo o reálne poskytnutie (odovzdanie) finančných prostriedkov žalovanému v čase uzavretia
zmluvy. Spornú zmluvu nebolo možné podriadiť ani pod právny režim Zákona o spotrebiteľských
úveroch, keďže išlo o krátkodobé poskytnutie finančných prostriedkov so splatnosťou do 24.03.2014,
t.j. do 3 týždňov od uzavretia zmluvy (od 04.03.2014 do 24.03.2014), pričom podľa § 1 ods. 3 písm. l)
zákona o spotrebiteľských úveroch platí, že spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť

v lehote nepresahujúcej tri mesiace s výnimkou iného úveru alebo pôžičky podľa § 24. Z uvedeného
dôvodu potom súd posúdil zmluvný vzťah medzi stranami sporu ako inominátnu zmluvu a podriadil ju
pod všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 488 a § 489) a tiež ustanovenia Občianskeho
zákonníka o nepomenovanej zmluve (§ 51).

28. Z vykonaného dokazovania výpisom z účtu žalobcu mal súd za preukázané, že žalobca poskytol
žalovanému sumu 350,- Eur, ktorú sumu v súlade s dojednaním v Zmluve previedol na účet v
banke označený žalovanou v záhlaví zmluvy bezprostredne po uzavretí zmluvy, dňa 04.03.2014.
Za poskytnutie finančných prostriedkov neboli dojednané úroky. Na základe uvedeného mal súd
preukázanú existenciu záväzkového právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným a v nadväznosti na

zmluvné posúdenie pohľadávky aj aktívnu legitimáciu žalobcu v predmetnom spore.

29. Sporná zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na žalovaného je potrebné hľadieť ako na
spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej
činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia

Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Podľa
názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i keď sú upravené
v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne
vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo

obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú
systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka, a teda nepredstavujú osobitný
zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na záväzkový právny vzťah žalobcu a žalovaného aplikoval
súd ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv. Ustanovenie § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy) je potrebné
vykladať v súlade s obsahom smernice 93/13/EHS v zmysle princípu tzv. nepriameho účinku smernice,
podľa ktorého súd je povinný vykladať vnútroštátne právo v súlade s cieľmi, ktoré boli sledované

touto smernicou - táto sa nevzťahuje len na zmluvy podľa Občianskeho zákonníka (ako to vyplýva z
uvedeného § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka), ale na všetky zmluvy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ.

30. Keďže žalobca poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške 350,- Eur, žalovaný uhradil len
sumu 35,- Eur dňa 03.11.2014, súd žalobe v časti o zaplatenie 315,- Eur vyhovel.

31. Nakoľko je žalovaný v omeškaní s plnením peňažného dlhu a toto omeškanie trvá, súd prisúdil
žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 350,- Eur (poskytnutá suma pôžičky)
počítaný od 25.03.2014 do 03.11.2014 (dátum úhrady sumy 35,- Eur) a úrok z omeškania vo výške
5,25 % ročne zo sumy 315,- Eur od 04.11.2014 do zaplatenia. Okamih vzniku omeškania ustálil deň
nasledujúci po dni splatnosti záväzku (ktorý bol dojednaný 24.03.2014, potom je žalovaný v omeškaní

počnúc dňom 25.03.2014). Po zaplatení časti dlžnej sumy 35,- Eur dňa 03.11.2014 bol žalovaný v
omeškaní s platením sumy 315,- Eur a to odo dňa 04.11.2014. Pri určení výšky úroku z omeškania
vychádzal súd zo základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, ktorá ku dňu 25.03.2014 (prvý
deň omeškania žalovaného s vrátením dlžnej sumy) predstavovala 0,25 % ročne (0,25 % + 5 % = 5,25
%), žalobcovi tak vzniklo právo na úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne. Súd žalobcovi vyhovel aj

pokiaľ ide o žalované príslušenstvo z priznanej časti pohľadávky, pričom úroky z omeškania mu priznal
v ním uplatnenej výške 5,25 % ročne.

32. Pri rozhodovaní o uplatnenom úroku z omeškania sa súd riadil právnou úpravou úrokov z omeškania
obsiahnutou v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. (ďalej

len „nariadenie“) v znení účinnom od 01.02.2013, keďže záväzkový vzťah medzi účastníkmi konania
vznikol po tomto dátume.

33. Pokiaľ ide o žalobcom uplatnenú sumu 86,11 Eur titulom „poplatku za poskytnutie úveru“, súd dospel
k záveru, že v tejto časti žaloba nie je dôvodná. Žalobca so žalovaným dojednali platenie „poplatku

za poskytnutie úveru“, ktorý má nepochybne povahu odplaty za poskytnuté finančné prostriedky.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Žalobcom stanovená výška poplatku však
predstavuje 24,60 % (takmer 1 štvrtinu) z poskytnutej sumy 350,- Eur, čo vzhľadom na jej výšku, spôsob
jej poskytnutia a dobu trvania zmluvy (3 týždne) nemožno považovať za súladné s dobrými mravmi.

Žalobca zároveň nijakým spôsobom nepreukázal, že by v súvislosti s poskytnutím sumy 350,- Eur
žalovanému skutočne vynaložil náklady v sume 86,11 Eur.

34. V súvislosti s úrokmi pri poskytovaní peňažnej pôžičky (resp. úveru) súd dáva do pozornosti,
že úroky je potrebné odlišovať od úrokov z omeškania, na ktoré má veriteľ zo zákona právo, ak sa

dlžník dostal s peňažným plnením do omeškania (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Občiansky
zákonník a ani iné právne predpisy výslovne neustanovujú, do akej výšky je možné napr. pri peňažnej
pôžičke dojednať úroky, z tejto skutočnosti však nemožno vyvodzovať, že by výška úrokov závisela
len od dohody účastníkov zmluvy, nakoľko i tu platí ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého výkon práv a povinností, vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov, nesmie byť v

rozpore s dobrými mravmi. Pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke (resp. úvere) však koná v
súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník
uzatvára zmluvu o pôžičke (resp. zmluvu o úvere) v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými
mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke „uspokojí" bez ohľadu na to,
v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej

istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „zhodnotiť" obvyklým spôsobom. Nie je možné
neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu a dohodu o úrokoch často práve z dôvodov
svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi
ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi, resp. veriteľ požadoval od dlžníka, neprimerané
až úžernícke úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov,

ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím
k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní spotrebiteľských úverov v
obdobných prípadoch. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia
Zmluvy platí, že ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmieodplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery
v obdobných prípadoch. Poplatok 86,11 Eur plniaci zrejme funkciu odplaty za poskytnuté finančné
prostriedky predstavoval v percentuálnom vyjadrení 24,60 % z poskytnutej sumy. Ide o odplatu za

poskytnutie finančných prostriedkov so splatnosťou 3 týždne, pričom takáto výška odplaty predstavuje
ročnú sadzbu odplaty minimálne cca 426,70 % ročne (odplata týždenná 86,11/3 týždne, teda 28,70 Eur,
t.j.zodpovedásume1.492,57Eurročne)čojeneprimeranáodplata,ktorájevrozporesdobrýmimravmi.
Súd zistil, že úroková miera dohodnutá medzi účastníkmi konania v spornej zmluve podstatne prevyšuje
obvyklú úrokovú mieru, ktorá v mesiaci marec 2014 činila 13,05 % ročne pri spotrebiteľských úveroch

so splatnosťou do 1 roka (zdroj: www.nbs.sk - banková úroková štatistika). Z tohto
zistenia vyvodil súd právny záver o neplatnosti takéhoto dojednania v zmluve o pôžičke pre rozpor s
dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Aj keď žalobca v súvislosti s dojednaním poplatku
vo výške 86,11 Eur dôvodil § 499 Obchodného zákonníka, podľa ktorého za dojednanie záväzku
veriteľaposkytnúťnapožiadaniepeňažnéprostriedkymožnodojednaťodplatu,akposkytovanieúveruje
predmetom podnikania veriteľa, dojednanie takejto odplaty (plniaceho funkciu jednorazového poplatku)

predpokladá dojednanie úveru, teda uzavretie zmluvy o úvere so všetkými jeho náležitosťami podľa §
497 Obchodného zákonníka, čo splnené nebolo. Nemožno sa potom odvolávať na dojednanie odplaty,
keď nebolo preukázané dojednanie úveru.

35. Podaným návrhom si žalobca uplatnil voči žalovanému aj nárok na zaplatenie sumy 65,- Eur

ako sumy skutočne vynaložených nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky. Žalobca nárok na
zaplatenie sumy 65,- Eur odôvodnil skutkovým tvrdením, že v zmysle čl. IV bod 5. Rámcovej zmluvy
si voči žalovanému uplatňuje náhradu skutočne vynaložených nákladov, pričom žalovaný bol pred
uzavretím Rámcovej zmluvy riadne oboznámený s poplatkami súvisiacimi s porušením povinností
splniť riadne a včas svoj záväzok. Žalobca nepreukázal, aké náklady mu reálne vznikli v súvislosti s

vypracovaním a zasielaním uvedených výziev žalovanému. Samotné dojednanie čl. IV. bod 5 Rámcovej
zmluvy je výlučne na prospech žalobcu, pričom žalovaný vzhľadom na formulárový charakter tohto
dojednania, ako aj celej Rámcovej zmluvy nemal možnosť ovplyvniť toto dojednanie, resp. osobitne
vyjednať jeho obsah. Podľa § 53 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy platí, že za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal

spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ
nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú
za individuálne dojednané. Uvedené zmluvné dojednanie, text ktorého bol žalovanému predložený spolu
s Rámcovou zmluvou a Zmluvou ako vopred pripravený formulár podľa názoru súdu spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaného. Z týchto dôvodov

považoval súd ustanovenie čl. IV. bod 5. Rámcovej zmluvy týkajúce sa skutočne vynaložených nákladov
žalobcu za absolútne neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, keďže nebol
dojednaný individuálne a odporuje dobrým mravom. Žalobca síce uvádza, že ide o skutočne vynaložené
náklady, avšak tieto náklady stanovuje paušálne, v neprimeranej výške (minimálne 10 €, resp. 15 € za
upomienku, ako vyplýva z čl. IV. bod 5 Rámcovej zmluvy). Nie je zároveň vylúčené, že žalobca môže

žalovaného vyzývať bez obmedzenia na splnenie záväzku aj niekoľkými po sebe nasledujúcim výzvami
(ako je to aj v súdenej veci) v snahe navýšiť svoju pohľadávku, keďže za spracovanie výziev žalobca
uplatňuje podľa názoru súdu neprimerane vysoké poplatky. Dôvod neplatnosti sa vzťahuje na článok IV.
bod 5 Rámcovej zmluvy, ktoré dojednanie s poukazom na § 41 Občianskeho zákonníka možno oddeliť
od zvyšnej časti právneho úkonu - Rámcovej zmluvy.

36. Nakoľko žalobou si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie 466,11 Eur s príslušenstvom, súd v
prevyšujúcej časti uplatneného nároku vo výške 151,11 Eur (poplatok 86,11 Eur, náklady 65,- Eur) s
príslušenstvom žalobu zamietol.

37. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

38. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

39.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.40.Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľa§255ods.2C.s.p.Prirozhodovaníonáhradetrovkonaniasúd
vychádzallenzuplatnenejistiny.Predmetomkonaniabolozaplateniesumy466,11Eurspríslušenstvom,
žalobca bol úspešný v časti o zaplatenie sumy 315,- Eur s príslušenstvom t.j. 67,58 %, žalovaný v časti o

zaplatenie sumy 151,11 Eur s príslušenstvom, t.j. 32,42 % (neúspech žalobcu je úspechom žalovaného).
Žalobcovi tak vzniklo právo na pomernú náhradu jeho účelne vynaložených trov v rozsahu 35,16 %
(67,58 % - 32,42 %). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Malacky, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).