Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, June 26, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/148/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217209891
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Barcajová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2217209891.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Barcajovej a členiek
senátu JUDr. Kataríny Slovačekovej a JUDr. Zlatice Javorovej v právnej veci žalobkyne: Z. E. F., nar.
XX.XX.XXXX, bytom M. č. XXX, proti žalovanému: U. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., M. č. X, o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného
súdu Dunajská Streda, č.k. 8C/3/2017 zo dňa 26. apríla 2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti I. a II. nariadeného neodkladného
opatrenia p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením o naradení neodkladného opatrenia uložil žalovanému,
aby nevstupoval do domu v kat. úz. M., obec M., okres Dunajská Streda, ktorý je vedený na LV č. XX ako
rodinný dom so súpisným č. XXX, postavený na parc. č. 321/13 (I.). Uložil žalovanému, aby sa

nepribližoval k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 25m(II.). Žalobkyni uložil povinnosť v lehote 30 dní
od vyhotovenia tohto uznesenia, aby ako žalobkyňa podala na Okresnom súde Dunajská Streda žalobu
o určenie neplatnosti darovacej zmluvy zo dňa 13.05.2004 proti žalovanému (III.). Svoje rozhodnutie
odôvodnil záverom, že žalobkyňa sa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1
písm. h) a písm. e) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) proti synovi U. F., aby nevstupoval
dočasne do domu, kde býva žalobkyňa a aby sa k jej osobe nepribližoval na vzdialenosť menšiu ako

25m.

2. Svoj návrh odôvodnila tým, že podľa darovacej zmluvy zo dňa 13.05.2014 darovala žalovanému
nehnuteľnosti v katastrálnom území M., zapísané na LV č. XX a to parc. č. 321/13 - zastavané
plochy a nádvoria vo výmere 726 m2 a rodinný dom súp. č. XXX na parc. č. 321/13,
všetko v celosti. Pri prevode nehnuteľnosti ju však žalovaný oklamal, pretože vedel, že žalobkyňa v

tom čase bola po vážnej operácií očí a nevidela. Žalobkyňa pred týmto úkonom prisľúbila žalovanému,
že spíše u notára závet s tým, že ak sa bude o ňu starať, pre prípad smrti mu ponechá vo vlastníctve
predmetný rodinný dom. Žalobkyňa podpísala predmetnú darovaciu zmluvu tak, že bola u notárky JUDr.
Dalmy Nürnbergerovej v Šamoríne dňa 13.05.2014 a bola uistená žalovaným, že podpisuje závet a
nie darovaciu zmluvu. Dodala, že o darovacej zmluve nikdy nehovorili. Z návrhu ďalej vyplýva, že od
momentu, kedy žalobkyňa podpísala predmetnú zmluvu, sa žalovaný k nej začal správať horšie, pričom

všetko vyvrcholilo dňa 22.04.2017 tak, že žalovaný jej z pohostinstva telefonoval, že ju môže vyhodiť,
pretože býva v jeho rodinnom dome. Po tomto žalobkyňa skolabovala a následne telefonovala druhému
synovi U. F., ktorý okamžite zavolal záchranku, ktorá jej poskytla prvú pomoc, pričom žalobkyňa odmietla
prevozdonemocnice,pretožesabála,žejužalovanýdorodinnéhodomuužnevpustí.Večer,keďužbola
žalobkyňa stabilizovaná, syn U. z domu odišiel a prišiel na druhý deň 23.04.2017 o 07,00 hod.. Približne
o 09,00 hod. sa vrátil žalovaný z pohostinstva opitý, pričom začal žalobkyni a jej druhému synovi U.

nadávať, že z rodinného domu majú okamžite vypadnúť, pretože ich pozabíja, vyhrážal sa, že U. dá zabiť
zabijakmi tak, že ho v lese obesia, alebo mu spraví niečo s autom, kde sa žalobkyňa zabije v aute a celéto ukončil tým, že to spraví dnes a s prstom si ukazoval, že U. zastrelí. Po tomto incidente žalobkyňa opäť
dostala záchvat strachu a okamžite telefonovala na políciu, pričom obratom prišla hliadka a žalovaného
zobrali do cely policajného zaistenia. Vzhľadom na uvedené skutočnosti má žalobkyňa zo žalovaného

strach, podobne sa bojí aj jej druhý syn U., pretože nevedia, či má žalovaný zbraň. Žalobkyňa ako
dôkaz predložila súdu darovaciu zmluvu zo dňa 13.05.2014 uzavretú medzi žalobkyňou a žalovaným,
výzvu na vrátenie daru adresovanú žalovanému, potvrdenie Obvodného oddelenia Policajného zboru v
Šamoríne o vznesení obvinenia voči žalovanému za prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.
1, ods. 2, písm. b) Trestného zákona a lekársku správu. V danom prípade súd prvej inštancie uzavrel, že

návrh je dôvodný, keďže je tu dôvodná obava žalobkyne o jej život a zdravie, ktorú obavu žalobkyňa vo
svojom návrhu dostatočne opísala a vyjadrila svoj strach zo správania žalovaného. Ohrozenie telesnej
integrity bolo osvedčené najmä potvrdením OOPZ Šamorín a lekárskou správou, ktorú žalobkyňa k
návrhu pripojila. Súd prvej inštancie napokon uložil žalobkyni povinnosť v lehote 30 dní podať žalobu o
určenie neplatnosti darovacej zmluvy zo dňa 13.05.2014 proti žalovanému. Právne svoje rozhodnutie
odôvodnil aplikáciou § 324, § 325, § 329, § 336 CSP.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, keď v odvolaní poukázal na §
365 ods. 1 CSP, pretože súd prvej inštancie mu nesprávnym procesným postupom znemožnil realizáciu
procesných práv, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj rozhodnutie súdu prvej

inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že všetky skutočnosti ohľadne
jeho slovného ataku na matku a brata U. sú výmyslom, nikomu sa nevyhrážal. Žil s matkou v jednej
domácnosti bez akýchkoľvek problémov, staral sa o dom, pozemky, investoval tam veľa fyzických a
finančných prostriedkov. K daru došlo v máji 2014 a potom brat U. matku neustále navádzal, aby
darovaciu zmluvu zrušila. Matka pritom presne vedela, čo podpisuje. Dokonca katastrálne konanie bolo

prerušené pre nedostatok a museli ísť podpísať dodatok k darovacej zmluve, teda u notára boli 2-krát,
kde presne preberali, prečo musia ísť k notárovi ešte raz. Mrzí ho, že matka je momentálne pod väčším
vplyvom brata, ktorý neustále vymýšľa spôsob, aby ju pripravil o majetok. Dňa 23.04.2017 sa nevyhrážal
ani matke, ani bratovi. Všetko sú to výmysly. Zinscenovali celý incident a na polícii svorne popísali jeho
priebeh. Nič však nebola pravda a aj keď bol právoplatne odsúdený, sú to výmysly. Uviedol, že súd prvej

inštancie ho mohol predtým, ako vydal napadnuté rozhodnutie, vypočuť, keďže má vo veci jednostranné
informácie. Vyjadril presvedčenie, že ak by mal možnosť vyjadriť sa k veci pred vydaním neodkladného
opatrenia, k jeho vydaniu by nedošlo. V predmetnom dome býval, má tam svoje veci, avšak stal sa
vlastne bezdomovcom a nemá kde bývať. Nemôže sa dostať k jeho osobným veciam, keďže by šiel
hneď do väzby pre marenie výkonu úradného rozhodnutia. Prespáva u svojich známych a jeho situácia

je preto neúnosná. Navrhol svojmu odvolaniu vyhovieť.

4. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného písomne vyjadrila, uznesenie súdu prvej inštancie navrhla
ako vecne správne potvrdiť. Poukázala na skutočnosť, že žalovaný bol právoplatne odsúdený trestným
rozkazom a tým je skutok, ktorý sa medzi nimi odohral, verifikovaný.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťal (§ 470 CSP), po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127a § 363 CSP), preskúmal

napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1
CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§
380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru,
že odvolaniu nie je možné priznať úspech, z ktorého dôvodu je potrebné napadnuté rozhodnutie súdu

prvej inštancie v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdiť.

6. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie je vecne správne a preto ho v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil.

7. Predmetom tohto konania bol návrh na vydanie neodkladného opatrenia, ktorým uplatnila nárok na
vydanie neodkladného opatrenia, keďže spolužitie s odporcom nie je možné a z odporcu má strach.8. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením nariadil žalovanému, aby nevstupoval do spornej
nehnuteľnosti, aby sa nepribližoval k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 25m a uložil žalobkyni
povinnosť podať žalobu o neplatnosti darovacej zmluvy.

9. Žalovaný sa v odvolacom konaní domáha zmeny rozhodnutia súdu prvej inštancie, pretože dôvody
pre nariadenie neodkladného opatrenia neexistovali.

10. Podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby

nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia.

11. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na
určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita
alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

12. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia.

13. Podľa § 333 CSP neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené a podľa §
334 CSP súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

14. Podľa § 336 ods. 1 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo

výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.

15. Z povahy neodkladných opatrení a aj úpravy rozhodovania o nich vrátane konaní súdov

predchádzajúcich príslušnému rozhodnutiu v základnom predpise civilného procesného práva
(v CSP) je zrejmé, že zákonom ustanovenou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia
je potreba bezodkladne upraviť pomery strán do toho času, než tieto budú upravené konečným
rozhodnutím. Takáto potreba je daná naliehavosťou situácie, v ktorej vyčkávanie až na konečné
rozhodnutie (vydané po riadne vykonanom dokazovaní) nemusí byť únosným, pretože by tu práve

očakávateľné zdržanie spôsobené potrebou zachovania všetkých (o. i. procesných) postupov v
konaní o veci mohlo viesť k ujme, ktorú by neskôr šlo len ťažko (ak vôbec) odvrátiť. Tu je tiež potrebné si
uvedomiť nezanedbateľné rozdiely medzi konaním vo veci a konaním o neodkladnom opatrení. V konaní
o neodkladnom opatrení postačuje pre vydanie rozhodnutia (na rozdiel od konania vo veci samej) i len
osvedčenie skutočností preň významných, kým v konaní o veci je naopak potrebným preukázanie a to

spôsobom vlastným dôkaznému konaniu, teda bezpečne, čiže spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené
pochybnosti.

16. Neodkladné opatrenie má svojimi účinkami chrániť pred konaním, ktoré hrozí alebo trvá. Nariadiť
neodkladné opatrenie je možné vtedy, ak je potrebný okamžitý zásah súdu a tento dôvod musí

existovať v čase, keď o nariadení neodkladného opatrenia súd rozhoduje. Predpokladom nariadenia
neodkladného opatrenia je teda osvedčenie existencie práva vo veci samej a naliehavosť potreby
dočasnej úpravy pomerov strán sporu. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho
nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia
apriichzisťovanínemusíbyťvždydodržanýformálnypostupstanovenýnadokazovanie,čoprekrátkosť

času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre
nariadenie neodkladného opatrenia, a to buď potreba naliehavej dočasnej úpravy pomerov strán sporu
alebo existencia reálnej obavy, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Súdna prax vyžaduje i
naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav
v právnych vzťahoch strán, a že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením

predbežného opatrenia získa druhá strana.17. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak
jeho základným charakteristickým znakom je úmysel. Násilie je následkom istého druhu ľudského
konania, ktoré je zámerné. Ide o telesnú, aj duševnú ujmu.

18. Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich však aj spoločné črty:
· Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a
sexuálneho nátlaku.
· Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije

prevahu moci.
· Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť
niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach.
· Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a
psychické násilie môžu mať rovnako silné následky.
· Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka.

Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Je
zvlášť účinné, ak sa spája s fyzickým násilím." (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 15. októbra 2012,
sp. zn. 5 M Cdo 10/2012).

19. V súvislosti s domácim násilím je mimoriadne dôležité minimalizovať kontakt násilníka s

obeťou, keďže najvhodnejší priestor má násilník v domácom prostredí obete.

20. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných
prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že
osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné

podozrenie z násilia sa preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska
procesného maximálne zrýchlené. pretože ide o rozhodnutie o neodkladnom opatrení, výsluch strán
nie je nevyhnutný(§ 329 ods. 1 CSP). Preto námietka obsiahnutá v odvolaní žalovaného o tom, že pred
nariadením neodkladného opatrenia mal byť vypočutý, neobstojí.

21. Žalobkyňa v tomto konaní, ktoré je z hľadiska procesného maximálne zrýchlené, jednoznačne
predložila súdu dôkazy o tom, že žalovaný sa voči nej násilia dopustil.

22. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že žalovaný sa voči žalobkyni (a synovi žalobkyne U.) dopustil
násilia, ktoré bolo takého rozsahu a takej intenzity, že bolo spôsobilé vyvolať v žalobkyni obavu a strach

o svoju bezpečnosť, o svoju existenciu, o svoj život a zdravie, ako i o život a zdravie syna U.. Obdobné
obavy a pocity bolo konanie žalovaného spôsobilé vyvolať aj u syna žalobkyne a brata žalovaného U..

23. Žalovaný tieto vyhrážky adresoval žalobkyni napriek tomu, že žalobkyňa mu darovala svoju
nehnuteľnosť - rodinný dom s pozemkami, ktorý aktuálne žalovaný aj vlastní a chcela s ním žiť

usporiadaným životom, chcela, aby sa o ňu postaral ako jej rodinný príslušník, ako jej syn, ktorý je
napokon v zmysle zákona o rodine na takúto starostlivosť povinný, žalovaný však nedostál svojmu slovu
a voči darkyni sa správal bezohľadne a násilnícky.

24. V konaní tak nevznikli žiadne relevantné pochybnosti, že návrh na nariadenie neodkladného

opatrenia je dôvodný a preto ak súd prvej inštancie nariadil toto neodkladné opatrenie tak, že žalovaný
nesmievstupovaťdodomu,ktoréhojevlastníkom,ktorýmudarovalažalobkyňaavktorommážalobkyňa
doživotné právo bezplatného bývania a aby sa nepribližoval k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 25m,
rozhodol vecne správne.

25. Uvedené konanie, i keď sa ho žalovaný snaží v odvolaní spochybňovať, je preukázané bez
akýchkoľvek pochybností, pretože žalovaný bol po vyhrážkach zadržaný políciou a odvedený do
cely policajného zaistenia. Za toto konanie bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Dunajská
Streda, č. k. OT/45/2017-67 zo dňa 27.4.2014 na trest odňatia slobody v trvaní 6
mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 18 mesiacov.

26. S prihliadnutím k preukázaným skutočnostiam a k tomu, že žalobkyni musela byť po tomto
konflikte poskytnutá lekárska starostlivosť, že žalobkyňa a jej syn U. majú z nevypočítateľného konania
žalovaného dôvodnú obavu, keďže žalovaný sa takto správal napriek tomu, že k takémuto správaniuneexistoval žiaden dôvod, je bývanie žalovaného v predmetnej nehnuteľností a aj jeho kontakt
so žalobkyňou vylúčené. Právo na ochranu života a zdravia žalobkyne, ktoré je násilníkom - žalovaným
ohrozované, má absolútnu povahu, a teda je silnejšie ako vlastnícke právo násilníka - žalovaného, takže

tu existoval právny dôvod na nariadenie takéhoto neodkladného opatrenia F na aj z tohto hľadiska.
Samotná skutočnosť, že žalovaný nemá iné bývania ako v predmetnej nehnuteľnosti nemôže zvrátiť
správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, keďže bývanie oboch účastníkov v spornej nehnuteľnosti
je vylúčené. Napokon žalobkyňa súdu preukázala, že podala voči žalovanému žalobu o vrátenie daru,
aby došlo k zmene vlastníckych práv k spornej nehnuteľnosti. V konaní vo veci samej potom bude môcť

žalovaný uplatniť všetky svoje námietky voči tomuto jej nároku.

27. Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže je možné skonštatovať, že boli splnené zákonné podmienky
pre nariadenie neodkladného opatrenia, odvolací súd napadnuté uznesenie v zmysle § 387
ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil.

28. O prípadnej náhrade trov tohto odvolacieho konania bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa toto
konanie bude končiť (§ 262 v spojení s § 396 ods. 1 CSP ).

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.
Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať dovolanie (§ 421 ods. 2 CSP).