Rozhodnutie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Komárno

Judgement was issued by JUDr. Ondrej Melišek

Judgement form – Rozhodnutie

Judgement nature – Iná povaha rozhodnutia

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 15C/458/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214222351
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Melišek
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2017:4214222351.5

Rozhodnutie

Okresný súd Komárno sudcom JUDr. Ondrejom Meliškom v spore žalobcu: Alektum, s.r.o., Šoltésovej
14, Bratislava, IČO:44 721 587, právne zastúpený: Hudec, s.r.o., Lazaretská 23, Bratislava, IČO:36
855 260, proti žalovanému: K. M., nar. XX.X.XXXX, bytom L., D. XXXX/XX o zaplatenie 5 395,13 € s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 5.395,13 € spolu s úrokom z omeškania vo výške

8 % ročne zo sumy 5.395,13 € od 2.3.2012 do zaplatenia, inkasné poplatky vo výške 71,- €, všetko do
3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobca má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5395,13 € s príslušenstvom, keď poukázal na zmluvu o úvere, ktorú
mal žalovaný uzavrieť s právnym predchodcom žalobcu. Podľa tvrdení žalobcu, žalovaný nemal riadne
uhrádzať splátky úveru, čím sa mal dostať do omeškania a mal vzniknúť dlh.
2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

3. Na pojednávanie dňa 30.5.2017 sa žalovaný nedostavil, hoci mal predvolanie riadne vykázané, svoju
neúčasť neospravedlnil o odročenie pojednávania nežiadal, súd v zmysle § 180 CSP pojednával v jeho
neprítomnosti. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s priloženými listinnými dôkazmi.

4. Z činnosti súdu je známe, že právny predchodca žalobcu spoločnosť OTP Banka Slovensko, a.s.,
(ďalej i banka) je právnická osoba, ktorá má v predmete podnikania okrem iného i poskytovanie úverov.

Banka ako veriteľ uzavrela so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o rýchlom poistenom spotrebiteľskom
úvere pre obyvateľstvo, na základe ktorého poskytla žalovanému úver vo výške 4 579 €. Banka so
žalovaným sa dohodli, že úver bude úročený sadzbou 16,9% ročne. Žalovaný sa zaviazal úver splácať
pravidelnými 84 mesačnými splátkami po 93,32 € počnúc od 18.4.2011, pričom konečná splatnosť úveru
bola dohodnutá na 18.3.2018. Žalovaný sa zaviazal, že celkovo zaplatí žalobcovi sumu 8 520,53 €.
Prípisom zo dňa 13.2.2012 banka oznámila žalovanému, že k tomuto dňu eviduje nedoplatok vo výške

1054,51 € a preto vyhlásila ku dňu 13.2.2012 predčasnú splatnosť celého úveru a požadovala zaplatenie
celého dlhu v lehote 10 dní od doručenia oznámenia, ktoré oznámenie žalovaný prevzal dňa 20.2.2012.

Dňa 6.11.2012 banka spolu so žalobcom uzatvorila zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej
banka postúpila žalobcovi balík pohľadávok, súčasťou ktorého bola i pohľadávka uplatnená v konaní.5. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky

Podľa § 502 ods. 1 obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky

vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa § 503 ods. 1, ods. 2 obchodného zákonníka Záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom
vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia
ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok

poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Ak sa poskytnuté peňažné
prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých

účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 52 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

6. Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom- práve
uvedený aspekt je rozhodujúci pre materiálne posúdenie povahy spotrebiteľskej zmluvy, ktorú možno z

tohtodôvodunazvaťajzmluvouorientovanounasubjekty.Ibazapredpokladu,žeideovzťahdodávateľa
a spotrebiteľa, možno hovoriť o spotrebiteľskej zmluve, keďže z uvedeného vyplýva, že spotrebiteľ do
právneho vzťahu vstupuje s cieľom obstarať resp. získať tovary a služby pre svoju osobnú spotrebu
alebo pre potreby svojej domácnosti a členov rodiny. Práve povaha spotrebiteľa ako zmluvnej strany
a účastníka právneho vzťahu má zásadný právny význam aj pre účelové určenie obsahu a zamerania

právneho vzťahu smerom k zabezpečovaniu osobných potrieb. Je zrejmé, že kumulatívne musí byť
splnená podmienka zmluvnej účasti tak spotrebiteľa ako i dodávateľa.

7. V danom prípade súd úverovú zmluvu posudzoval ako zmluvu spotrebiteľskú v zmysle § 52
Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný ako dlžník vystupoval pri uzatváraní zmluvy ako spotrebiteľ,

keďže túto zmluvu uzatváral ako fyzická osoba nekonajúca v rámci svojej podnikateľskej činnosti
a uzatváral ju s dodávateľom, t.j. žalobcom, bankou, ktorý ako veriteľ uzatváral zmluvu v rámci
svojej podnikateľskej činnosti. Súd teda primárne i na hodnotenie právneho vzťahu musel použiť
ustanovenie občianskeho zákonníka. Rovnako súd pri posudzovaní vzťahu vychádzal i z ustanovení
zákona 129/2010 Z.z.

Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou aktívnej legitimácie žalobcu, ktorá je podľa názoru súdu daná a
ktorú žalobca preukázal zmluvou o postúpení pohľadávky, na základe ktorej bola na žalobcu postúpená
pohľadávka uplatnená v konaní a teda i práva s ňou súvisiace.V danom prípade súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je daný. Súd mal vykonaným dokazovaním
preukázané, že medzi bankou ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom prišlo k uzavretiu úverovej
zmluvy,ktorúsúdhodnotíakoplatnúanazákladektorejvznikolmedzižalobcomažalovanýmzáväzkovo

právny vzťah. Na jeho základe banka poskytla žalovanému peňažné prostriedky (zmluva, výpis z účtu),
ktoré žalovaný prevzal, a za ktoré sa zaviazal platiť pravidelné mesačné úhrady, pričom je evidentné,
že žalovaný prestal uhrádzať úver. banka následne vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru. Žalobcovi
tak vznikol nárok na zaplatenie zvyšku sumy, ktorú mal žalovaný splatiť. Žalobca si v konaní uplatnil
istinu, ktorá predstavuje rozdiel medzi istinou úveru a zaplatenými splátkami. Súd mal preukázané, že

žaloba je dôvodná a žalobcovi priznal istinu tak, ako si ju vyčíslil, nakoľko sa jednalo o zvyšok úveru
navýšený o úrok, ktorý banka vyčíslila do splatnosti úveru, čo je správny postup, pričom nárok žalobcu
nebol premlčaný. Súd priznal i zaplatenie poplatkov, ktoré vyplývajú zo zmluvy a žalovaný sa zaviazal
tieto poplatky zaplatiť.
Okrem zaplatenia istiny bol žalovaný zaviazaný i k zaplateniu úrokov z omeškania a to v zmysle § 517
ods. 2 OZ a v súlade s ustanovením nariadenia vlády 87/1995 Z.z. a úroky z omeškania boli počítané odo

dňa nasledujúceho po dni 10 dňovej lehoty, ktorú poskytla banka žalovanému na zaplatenie dlhu po jeho
zosplatnení, pričom táto lehota uplynula 1.3.2012 a následným dňom sa dostal žalovaný do omeškania.

O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 k § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal
v konaní úplný úspech, súd priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Úspech žalobcu

spočíva v tom, že žaloba nebola v žiadnej časti zamietnutá.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší
súd, písomne, v 2 vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.