Rozsudok Judgement was issued on Friday, October 10, 2014

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 11C/130/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7711217193
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Sabadošová

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2014:7711217193.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

R. súd Q., sudkyňa X.. I. W. v právnej veci žalobcu: B., s.r.o. so sídlom H. cesta XX/A, XXX XX O., H.:

XX XXX XXX zastúpeným V. dom - advokáti, s.r.o. so sídlom Z. XA, XXX XX O. bystrica, H. XX XXX
XXX proti žalovaným: 1/ Y. Q., nar. X.X.XXXX, bývajúcom v Q., ul. S. XXX/X, 2/ G. Q., nar. XX.X.XXXX,
bytom v Q., ul. T. č. XX obaja zastúpení advokátom X.. U. H., U. kancelária so sídlom K.. R. XX, XXX
XX Q., 3/ Ladislavovi Q., nar. XX.X.XXXX, bývajúcom v Q., ul. E. č. XX, o určenie neplatnosti právneho
úkonu, eventuálne neúčinnosti právneho úkonu takto

r o z h o d o l :

I. G. na určenie neplatnosti právneho úkonu z a m i e t a .

II. U r č u j e , že právny úkon - kúpna zmluva spísaná formou notárskej zápisnice č. N XXX/XXXX,
Nz XXXXX/XXXX, K. XXXXX/XXXX dňa XX.XX.XXXX notárkou X.. U. X. predmetom, ktorej bola kúpa -
predaj nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX k.ú. Q., bytu č. XX nachádzajúcom sa na 1. poschodí, vo
vchode č. X - sek. B bytového domu O súp. č. XXX postaveného na parcele reg. C č. XX/X, právny vzťah
k parcele, na ktorej leží stavba je evidovaný na LV č. XXXX, podiel na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu o veľkosti XXXX/XXXXXX, ktorú uzavreli na jednej strane žalovaný v 3. rade a jeho
manželka H. Q., rod. S. ako predávajúci a žalovaní v 1. a 2. rade ako kupujúci na strane druhej je vo

vzťahu k žalobcovi neúčinný.

o d ô v o d n e n i e :

G. sa žalobou podanou na tunajší súd XX.XX.XXXX domáhal proti žalovaným, aby súd určil, že právny
úkon, a to prevod nehnuteľnosti - bytu č. XX na 1. posch., vchod č. X - sek. B, ktorý je súčasťou bytového
domu O so súp. č. XXX postavený na parcele reg. C č. XX/X, právny vzťah k parcele, na ktorej leží stavba
je evidovaný na LV č. XXXX, podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti
XXXX/XXXXXX, s tým, že byt č. XX je zapísaný na LV č. XXXX vedeného W. katastra Q. pre k. ú. Q. je
neplatný eventuálne, aby súd určil, že právny úkon, a to prevod označenej nehnuteľnosti je neúčinný. V
priebehu konania na pojednávaní konanom dňa XX.X.XXXX (č.l. XXX) spresnil žalobca žalobu, a to tak,

že navrhuje, aby súd určil v prípade, že právny úkon, na základe ktorého došlo k prevodu predmetnej
nehnuteľnosti je platný, že tento právny úkon je vo vzťahu k žalobcovi neúčinný. G. navrhol, aby súd
uložil žalovaným povinnosť nahradiť mu trovy konania.

G. odôvodnil tým, že žalobca je oprávneným v exekučnom konaní vedenom A. úradom Q., súdnou
exekútorkou Q.. Q. G., S.. K. XX, XXX XX Q. pod sp. zn. Ex XXX/XXXX za účelom uspokojenia
pohľadávky žalobcu v sume XXX.XXX,XX € s prísl. a zmluvnej pokuty proti povinnému - žalovanému

v 3. rade. Vo vzťahu k žalovanému v 3. rade vymáha žalobca v exekučnom konaní pohľadávku na
podklade exekučného titulu, a to právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku zo dňa
XX.X.XXXX č. k. OS XX/XXXX, ktorým rozhodcovský súd uložil žalovanému v 3. rade povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu XXX.XXX,XX € spolu s príslušenstvom a zmluvnou pokutou z titulu ručenia. G. v3. rade prevzal podpisom dohody označenej ako „T. záväzku“ zo dňa X.XX.XXXX uzatvorenej medzi
žalobcom a spoločnosťou V.-S., s.r.o. so sídlom F. XXX, XXX XX W., H.: XX XXX XXX (označenou v
exekučnom titule ako žalovaný v 1. rade) ručenie v zmysle § 303 R.. zák. za záväzky spoločnosti V.-

S., s.r.o. V. na to, že žalovaný v 3. rade vykonával funkciu konateľa tejto spoločnosti a poznal teda jej
finančné a majetkové pomery. U. legitimáciu žalobcu odvodil od ustanovenia § 42a/ ods. X R.. zák. teda,
že vo vzťahu k dlžníkovi - žalovanému v 3. rade je postavením veriteľom. G. v 3. rade ako vlastník
vyššie označenej nehnuteľnosti túto previedol na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa XX.XX.XXXX
na žalovaného v 1. rade a následne príslušná správa katastra povolila jej vklad vlastníckeho práva

do katastra nehnuteľností v prospech žalovaných v 1. a 2. rade na základe čoho táto nehnuteľnosť
vzhľadom na existenciu manželstva medzi žalovanými v 1. a 2. rade v čase prevodu nehnuteľnosti sa
stala ich bezpodielovým spoluvlastníctvom. Q. žalobcom a žalovaným v 1. rade je príbuzenský vzťah,
pretože títo sú bratia. V čase, keď došlo k prevodu predmetnej nehnuteľnosti zo žalovaného v 3. rade
na žalovaných v 1. a 2. rade existovali splatné pohľadávky žalobcu voči spoločnosti V.-S., s.r.o., ako aj
v čase existencie ručiteľského vyhlásenia žalovaného v 3. rade za záväzky spoločnosti V.-S., s.r.o., a

ktoré boli v čase prevodu predmetnej nehnuteľnosti vymáhané mimosúdnou cestou. I., že žalobca v
3. rade ako ručiteľ mohol a mal očakávať, že pokiaľ zo strany spoločnosti V.-S., s.r.o., ako aj zo strany
žalovaného v 3. rade nedôjde k splneniu záväzku vyplývajúceho z dohody uzatvorenej medzi žalobcom
a spoločnosťou V.-S., s.r.o., takže žalobca sa so svojim nárokom čo najskôr obráti na príslušný súd a
po nadobudnutí exekučného titulu bude následne svoj nárok vymáhať v exekučnom konaní súčasťou,

ktorého je aj blokácia, prípadne predaj nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného v 3. rade. V. základom
pre podanie tejto žaloby z hľadiska odporovateľnosti (t.j. neúčinnosti) ustanovenia § 42a/ ods. X R.. zák.
v súvislosti s § 42a/ ods. X R.. zák., podľa ktorého: „možno odporovať tiež právnemu úkonu, ktorým bol
veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobou jemu
blízkou (§ 116, §117).“ G. má za to, že prevod nehnuteľnosti zo žalovaného v 3. rade na žalovaného v

1. rade je právnym úkonom, ktorý ukracuje uspokojenie žalobcu ako veriteľa, ktorý má z titulu ručenia
vymáhateľné pohľadávky voči žalovanému v 3. rade a tým znižuje možnosť uspokojenia žalobcu. V
prípade možného postihu nehnuteľnosti žalovaného v 3. rade, ktorá bola predmetom namietaného
prevodu na žalovaných v 1. a 2. rade v exekučnom konaní, by sa miera možného uspokojenia žalobcu
podstatne zvýšila. V. je nevyhnutné posudzovať argumentáciu žalobcu aj v súvislosti s výškou záväzku

žalovanéhov3.rade.G.vsúvislostisust.§42aods.XR..zák.poukázalnato,ženiejejehopovinnosťou
preukazovať úmysel žalovaného v 3. rade ukrátiť žalobcu a ani vedomosť žalovaných v 1. a 2. rade o
tom, že sa jedná o ukracujúci právny úkon vo vzťahu k žalobcovi, pretože tieto skutočnosti v zmysle cit.
právnehoustanoveniavprípadepríbuzenskéhovzťahuprevodcu(žalovanéhov3.rade)anadobúdateľa
(žalovaných v 1. a 2. rade) predpokladajú a preto z tohto dôvodu žiadne iné dôkazy v konaní nepredložil.

G. žalobca poukázal na prípadnú absolútnu neplatnosť prevodu tejto nehnuteľnosti, odvolávajúc sa
na ustanovenia § 39 R.. zák., podľa ktorého je neplatný právny úkon, ktorý svojím obsahom, alebo
účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. G., že predovšetkým boli
porušené dobré mravy, keď žalovaný v 3. rade vedome previedol predmetnú nehnuteľnosť, pričom vedel

o svojom značne vysokom ručiteľskom záväzku voči žalobcovi a navyše tento prevod nehnuteľnosti
uskutočnil v čase, keď sa stal záväzok spoločnosti V.-S., s.r.o. splatným, na základe ktorého mohol
žalobca začať kedykoľvek svoju pohľadávku vymáhať aj voči žalovanému v 3. rade z titulu ručenia.
I., že tento si musel byť pritom vedomý tej skutočnosti, že predmetným prevodom priamo negatívne
ovplyvní možnosť uspokojenia žalobcu ako veriteľa. K. právny záujem žalobcu na určení neplatnosti

eventuálne neúčinnosti právneho úkonu, ktorý je predmetom tohto konania spočíva v samotnej podstate
uspokojenia nárokov veriteľov a tým aj žalobcu. T. totiž priamo závisí od hodnoty majetku povinného
v čase vykonávania exekúcie. V. a účelové prevody majetku povinného rozhodne ovplyvňujú rozsah
uspokojenia veriteľa. V. ide o podanie žaloby o určenie neúčinnosti právneho úkonu (odporovanie
právnych úkonov) totiž predpokladá R. zákonník a v zmysle právnej teórie naliehavý právny záujem nie

je potrebné preukazovať. K. teda, aby súd z uvedených dôvodov žalobe vyhovel.

G. v 1. a 2. rade navrhli žalobu v celom rozsahu zamietnuť. K. vo vzťahu k nim nedostatok pasívnej
legitimácie tvrdiac, že predmetnú nehnuteľnosť nadobudli v súlade so zákonom. T. v priebehu konania,
že predmetný byt bol nadobudnutý tak, že ešte v roku XXXX si obaja spoločne vyhliadli byt v Q., a

keďže nemali v tom čase dostatok finančných prostriedkov na jeho kúpu tak žalovaný v 3. rade - brat
žalovaného v 1. rade im poskytol časť peňazí na jeho kúpu od pôvodných vlastníkov Q.. P. S. a jeho
manželky G. S.. G. v 1. rade tvrdil, že v období od novembra XXXX do decembra XXXX, keď bol
ešte slobodný tak previedol na účet žalovaného v 3. rade celkom sumu XXX.XXX,- Sk, ktoré peniazepochádzali z jeho mzdy od jeho zamestnávateľa S. a cementace, s.r.o. Z., odštepný závod Q., V. 6. E.
týchto peňazí mu dával žalovaný v 3. rade na bežné potreby a cca suma XXX.XXX,- Sk - XXX.XXX,-
Sk zostala vo forme pôžičky pre žalovaného v 3. rade, ktorý v tom čase rekonštruoval rodinný dom

v Q.. Q. žalovanými v 1. a 2. rade a žalovaným v 3. rade bola uzatvorená ústna dohoda, že až do
splatenia pôžičky, ktorú poskytol žalovanému v 3. rade žalovaný v 2. rade v uvedenej sume bude byt
vo vlastníctve žalovaného v 3. rade a jeho manželky, aj keď bývať v ňom budú žalovaní v 1. a 2. rade
a budú uhrádzať aj náklady spojené s užívaním bytu. V roku XXXX požiadali žalovaného v 3. rade o
prevod vlastníckeho práva k predmetnému bytu, ktorý bol dovtedy vo vlastníctve žalovaného v 3. rade

a jeho manželky. P. XX.X.XXXX bol poskytnutý žalovaným v 1. a 2. rade hypotekárny úver vo výške
XX.XXX,- € na zaplatenie kúpnej ceny za predmetný byt a dňa XX.XX.XXXX zaplatili žalovaní v 1. a 2.
rade žalovanému v 3. rade dohodnutú čiastku XX.XXX,XX € a v ten deň došlo aj k prevodu vlastníckeho
práva na žalovaných v 1. a 2. rade. G. v 1. a 2. rade zhodne tvrdili, že nemali v tom čase vedomosti
o tom, žeby žalovaný v 3. rade mal takýmto spôsobom v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, čiže žalobcu.
V. na skutočnosť, že kúpna cena za predmetný byt bola vyplatená na účet žalovaného v 3. rade XXX

dní pred podaním predmetnej žaloby.

G. v 3. rade potvrdil tvrdenia žalovaných v 1. a 2. rade a pripojil k ich vyjadreniam k žalobe a navrhol,
aby súd žalobcu zamietol na základe dôvodov uvedených žalovanými v 1. a 2. rade.

W. vo veci rozhodol rozsudkom č.k. XXC XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX tak, že žalobu zamietol a
zaviazal žalobcu na úhradu trov konania žalovaným v 1. a 2. rade. a vo vzťahu medzi žalobcom a
žalovaným v 3. rade náhradu trov konania nepriznal. V. rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote
odvolanie. S. súd v S. uznesením č.k. XCo/XXX/XXXX-XXX zo dňa X.X.XXXX zrušil tento rozsudok a
vec vrátil na ďalšie konanie.

V tomto konaní súd rozhoduje o eventuálnom návrhu, t.j. o neplatnosti právneho úkonu eventuálne o
odporovateľnosti právneho úkonu.

1/ K. právneho úkonu:

S. sa žalobca v tomto konaní domáhal proti žalovaným v prvom rade určenia neplatnosti právneho úkon
- kúpnej zmluvy, na základe ktorej previedol žalovaný v 3. rade na žalovaných v 1. a 2. rade predmetnú
nehnuteľnosť súd sa v prvom rade zaoberal touto otázkou. G. v tomto konaní tvrdil, že predmetná kúpna
zmluva je absolútne neplatná v zmysle § 39 R.. zák., a to najmä preto, že sa prieči dobrým mravom, keď

žalovaný v 3. rade vedome previedol predmetnú nehnuteľnosť, pričom vedel o svojom značne vysokom
ručiteľskom záväzku voči žalobcovi a navyše tento prevod nehnuteľnosti uskutočnil v čase, keď sa stal
záväzok spoločnosti V.-S., s.r.o. splatným, na základe ktorého mohol žalobca začať kedykoľvek svoju
pohľadávku vymáhať aj voči žalovanému v 3. rade z titulu ručenia. I., že tento si musel byť pritom vedomý
tej skutočnosti, že predmetným prevodom priamo negatívne ovplyvní možnosť uspokojenia žalobcu ako

veriteľa.

V. § 34 R. zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých
práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

V. § 39 R. zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu
alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

V tomto prípade ide o neplatnosť právneho úkonu - kúpnej zmluvy spísanej formou notárskej zápisnice
č.N XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX, K. XXXXX/XXXX spísanej dňa XX.XX.XXXX notárkou X.. U. X.

predmetom, ktorej bola kúpa - predaj nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX k.ú. Q., bytu č. XX
nachádzajúcom sa na 1. poschodí, vo vchode č. X - sek. B bytového domu O súp. č. XXX postaveného
na parcele reg. C č. XX/X, právny vzťah k parcele, na ktorej leží stavba je evidovaný na LV č. XXXX,
podielnaspoločnýchčastiachaspoločnýchzariadeniachdomuoveľkostiXXXX/XXXXXX,ktorúuzavreli
na jednej strane žalovaný v 3. rade a jeho manželka H. Q., rod. S. ako predávajúci a žalovaní v 1. a 2.

rade ako kupujúci na strane druhej.

G. o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorej predmetom je nehnuteľnosť, je potrebné podľa ustálenej
súdnej praxe považovať za určovaciu žalobu podľa § 80 písm. c) R.. X. zo základných predpokladovúspešnosti žaloby o určenie je aj skutočnosť, že účastníci majú vecnú legitimáciu. Vo všeobecnosti platí,
že vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, má predovšetkým
ten, kto je účastníkom právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide; môže ju mať aj osoba, ktorá

nie je účastníkom tohto vzťahu za predpokladu, ak by vyhovenie žalobe mohlo mať priaznivý dopad na
jej právne postavenie (v tomto prípade ide len o aktívnu legitimáciu). B. legitimáciou treba rozumieť stav
vyplývajúci z hmotného práva. Y. je teda to, kto je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (povinnosti), o
ktorévkonaníide.Zprávnejúpravykúpnejzmluvyvust.§588 anasl.R..zák.vyplýva,žekúpnazmluva,
ako dvojstranný právny úkon, vzniká medzi predávajúcim na strane jednej a kupujúcim na strane druhej,

pričom na jednej strane alebo na obidvoch stranách môže vystupovať viac subjektov. B. títo účastníci
kúpnej zmluvy sú nositeľmi hmotnoprávnych oprávnení (povinností), teda sú vecne legitimovaní, ak sa
predmet konania týka tohto právneho úkonu. I. zdôrazniť, že obsahom právneho vzťahu z kúpnej zmluvy
sú práva a povinnosti predávajúceho a kupujúceho, ktoré sú vzájomné (synalagmatické). To znamená,
že v tomto právnom vzťahu právam predávajúceho korešpondujú povinnosti kupujúceho, a naopak. V. a
povinnosti vyplývajúce z tohto vzťahu nemožno navzájom oddeliť. Ak v konaní ide o určenie neplatnosti

kúpnej zmluvy, predmet konania sa preto týka tak predávajúceho, ako aj kupujúceho. S. zmluva v
takomto prípade nemôže byť určená za neplatnú len voči jednému z jej účastníkov. Y. sa musí vzťahovať
na všetkých účastníkov právneho vzťahu (§ 91 ods. X R.), z čoho vyplýva, že účastníkmi konania (či
už na strane žalobcu alebo žalovaného) o takomto návrhu musia byť všetci účastníci právneho úkonu,
prípadne ich právni zástupcovia, lebo účinky rozsúdenej veci sa vzťahujú iba na nich (§ 159 ods. 2, prvá

časť vety, R.); inak návrh musí byť zamietnutý pre nedostatok vecnej legitimácie.

V predmetnej veci nepochybne účastníkmi kúpnej zmluvy, ktorej neplatnosti sa žalobca domáha, boli
nielen žalovaní v 1. a 2. rade na strane predávajúcich a žalovaný v 3. rade na strane kupujúcich,
ale okrem neho na strane kupujúcich bola aj jeho manželka H. Q., rod. S.. S. v spore o neplatnosť

kúpnej zmluvy sa predmet konania týkal tak predávajúceho ako aj kupujúceho, museli byť všetci títo
nositelia hmotnoprávnych oprávnení (povinností), účastníkmi tohto konania. G. mala byť preto správne
podaná nielen proti žalovaným v 1. až 3. rad, ale aj proti ďalšej účastníčke kúpnej zmluvy, t.j. manželke
žalovaného v 3. rade. Z uvedeného je zrejmé, že „ V občianskom súdnom konaní o neplatnosť kúpnej
zmluvy musia byť účastníkmi všetci, ktorí túto zmluvu uzavreli (prípadne ich právni nástupcovia), a to

buď ako žalobcovia, alebo ako žalovaní. V týchto veciach účastníci kúpnej zmluvy vystupujú totiž ako
nerozluční spoločníci (rozsudok K. súdu SR, sp.zn. X D. XXX/XXXX).Keďže žalobca nepodal žalobu o
určenie neplatnosti kúpnej zmluvy proti všetkým účastníkom zmluvy, len proti tromz nich (žalovaným v
X., X., 3. rade), tak ide o nedostatok vecnej legitimácie na žalovanej strane a v dôsledku toho súd žalobu
o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy zamietol.

2/ R. právneho úkonu:

H. v prípade odporovateľnosti právnemu úkonu veriteľ svoje právo neuplatňuje proti všetkým účastníkom
právneho úkonu, ale zásadne iba proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka

prospech (§ 4Xb ods. 2 a X OZ).

V. § 42a/ ods. X R. zákonníka, veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa
ods. X až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné.
I. právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už

vymáhateľný, alebo ak už bol uspokojený.

V. § 4Xa/ ods. 2 R. zákonníka, odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch
rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu
úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom

a osobami jemu blízkymi (§116 a § 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto
osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej
starostlivosti nemohla poznať.

V. § 42a/ ods. X R. zákonníka, odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka

ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a
a/ osobou jemu blízkou (§ 116 a § 117),
b/ právnickou osobou, ktorej má dlžník, alebo osoba uvedená v písm. a/ majetkovú účasť aspoň XX %
v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,c/ právnickou osobou, v ktorej je dlžník alebo osoba uvedená v písmene a/ štatutárnym orgánom alebo
členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom,
d/ právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene c/ majetkovú účasť aspoň XX % v čase,

keď sa uskutočňuje tento právny úkon,
alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písm. a/, b/, c/, alebo d/; to
však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla, ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka
ukrátiť svojho veriteľa.

L. odporovateľnosti ako inštitútu občianskeho práva je zabrániť nepoctivým úkonom dlžníka, ktorými
zmenšuje svoj majetok (veci, práva a pohľadávky) na úkor veriteľov. V. odporovateľnosti je neúčinnosť
právneho úkonu voči určitej osobe, ktorá znamená, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej
pohľadávky z predmetu odporovaného právneho úkonu tak, akoby k tomuto úkonu vôbec nedošlo.

V. odporovateľnosti sú právne úkony. S. zákon neobmedzuje okruh právnych úkonov (niet žiadneho

taxatívneho vymedzenia), treba uviesť, že môže ísť o dvojstranné, jednostranné, odplatné, bezodplatné
a iné právne úkony. V. je, že ide o taký právny úkon, ktorým sa zhoršuje možnosť veriteľa na uspokojenie
jeho pohľadávky. K. to byť úkony, ktorými dochádza k scudzeniu majetku dlžníka. W., že ide o také
úkony, ktoré zmenšujú majetkovú podstatu dlžníka na úkor veriteľa. Q. také úkony možno zaradiť aj
kúpnu zmluvu.

V tomto prípade žalobca sa domáha odporovateľnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy spísanej formou
notárskej zápisnice č. N XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX, K. XXXXX/XXXX spísanej dňa XX.XX.XXXX
notárkou X.. U. X. predmetom, ktorej bola kúpa - predaj nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX k.ú. Q.,
bytu č. XX nachádzajúcom sa na 1. poschodí, vo vchode č. X - sek. B bytového domu O súp. č. XXX

postaveného na parcele reg. C č. XX/X, právny vzťah k parcele, na ktorej leží stavba je evidovaný na LV
č. L., podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti XXXX/XXXXXX, ktorú
uzavreli na jednej strane žalovaný v 3. rade a jeho manželka H. Q., rod. S. ako predávajúci a žalovaní v
1. a 2. rade ako kupujúci na strane druhej. G. v X., 2. a 3. rade dňa X.XX.XXXX podali správe katastra
návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe predmetnej kúpnej zmluvy a

tento bol povolený dňa X.XX.XXXX pod B Z výpisu LV č. XXXX k. ú. Q., na ktorom je vedená predmetná
nehnuteľnosť vyplýva, že pod O sú vedení ako bezpodieloví spoluvlastníci predmetnej nehnuteľnosti
žalovaní v 1. a 2. rade, ktorú túto nadobudli titulom vyššie označenej kúpnej zmluvy.

R. možno len úkonom dlžníka. J. dlžník totiž môže ukrátiť nároky veriteľa. P. právny úkon musí ukracovať

uspokojenievymáhateľnejpohľadávkyveriteľa.B.jepohľadávka,ktorámáužkvalitujudikovanéhopráva
v zmysle R. súdneho poriadku, alebo je vykonateľná podľa iných procesných predpisov [zákon č. XXX/
XXXX Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení
neskorších predpisov, zákon č. XX/XXXX Zb, o správnom konaní (správny poriadok), zákon č. XXX/
XXXX Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (A. poriadok)], prípadne bola už prihlásená do

konkurzného konania.

Z predloženého rozhodcovského rozsudku č. OS XX/XXXX vydaného R. stálym rozhodcovským súdom
zriadeným spoločnosťou R. súd, s.r.o. so sídlom K.. W. XX, XXX XX O. O., H.: XX XXX XXX zo
dňa XX.X.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť X.X.XXXX a vykonateľnosť XX.X.XXXX súd zistil, že

žalovanému v 3. rade a spol. V.-S., s.r.o. so sídlom F. XXX, XXX XX W., H.: XX XXX XXX bola uložená
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu XXX.XXX,XX € spolu s úrokom z omeškania vo výške X % ročne
zo sumy XXX.XXX,XX € od X.X.XXXX do XX.X.XXXX, zo sumy XXX.XXX,XX € od XX.X.XXXX do
XX.XX.XXXX, zo sumy XXX.XXX,XX € od XX.XX.XXXX do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške X,X %
denne zo sumy XXX.XXX,XX € od dňa riadneho splnenia záväzku vo výške XXX.XXX,XX €, a to všetko

do X dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu
plnenia povinnosť druhého žalovaného. G. im bola uložená povinnosť uhradiť žalobcovi trovy konania.
Na strane X rozhodcovského rozsudku je uvedené, že medzi žalobcom a žalovaným v 3. rade bola
platne uzavretá dňa X.X.XXXX nepomenovaná zmluva označená ako „T. záväzku“, ktorá vychádzala zo
stavu, ktorý medzi nimi bol nesporný a jej podpisom potvrdili, že žalobca riadne a včas dodal žalovanému

plnenia, ktorý žalovaný prevzal a nenamietali žiadne vady, kvalitu, či rozsah poskytnutého plnenia. Za
poskytnuté plnenia žalobca vystavil žalovanému v 3. rade faktúry, ktoré sú uvedené na stranách X a X
rozsudku a ich splatnosť začínala XX.X.XXXX, teda v čase pred vykonaním odporovateľného úkonu.Z obsahu spisu sp. zn. Er XXX/XXXX bolo zistené, že na základe vyššie označeného rozhodcovského
rozsudku - exekučného titulu bolo začaté voči žalovanému v 3. rade exekučné konanie, keď bolo vydané
T. o začatí exekúcie Ex XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX A. úradom Q. Q.. Q. G., súdna exekútorka

so sídlom S.. K. XX, Q..

G. pojmu "vymáhateľná pohľadávka" zodpovedá taká pohľadávka, ktorú možno úspešne vymáhať pred
súdom v základnom konaní. (Y. K. súdu W. republiky z XX. decembra XXXX, sp.zn. X D. XXX/XX)

W. z predložených listinných dôkazov žalobcom mal za preukázané, že už v čase pred nadobudnutím
vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti žalovanými v 1. a2. rade predmetnou kúpnou zmluvou
existovali pohľadávky žalobcu voči žalovanému v 3. rade (faktúry uvedené v rozhodcovskom rozsudku
na str. X - X), ktoré prevzal tento ako ručiteľ na základe „T. záväzku“ zo dňa X.X.XXXXa tieto mohol
žalobca úspešne vymáhať v základnom konaní.

Q. predpokladmi odporovateľnosti sú:
a) k právnemu úkonu, ktorému sa má odporovať, došlo v posledných troch rokoch.

T. lehota sa počíta spätne od urobenia úkonu, ktorým sa odporuje; ak je napádaný právny úkon urobený
neskôr, nemožno mu už odporovať. W. je povinný z úradnej povinnosti prihliadať, či k právnemu úkonu,

ktorému žalobca odporuje došlo v lehote posledných troch rokov od tohto úkonu, pretože inak by
jeho nárok v prípade nesplnenia tejto lehoty zanikol, keďže sa jedná o prepadnú (prekluzívnu) lehotu.
U. vyplýva z výsledkov vykonaného dokazovania k uzavretiu predmetnej kúpnej zmluvy došlo medzi
označenými účastníkmi dňa XX.XX.XXXX a žaloba bola podaná na súd XX.XX.XXXX, čiže v rámci
tejto lehoty, pretože inak by nárok v prípade nesplnenia tejto lehoty zanikol, keďže sa jedná o prepad

(prekluzívnu) lehotu.

b) právny úkon bol urobený s úmyslom ukrátiť veriteľa, ak tento úmysel bol druhej strane známy.

P. stranou môže byť ktokoľvek, kto mal z odporovateľného právneho úkonu prospech (napr. dlžník,

ktorému sa odpustil dlh, dedič, ktorý získal dedičstvo po jeho odmietnutí dlžníkom, a pod.). V. toho,
či úmysel ukrátiť veriteľa bol známy druhej strane, je zložitou skutkovou otázkou, ktorá by sa mala
posudzovať v celom kontexte okolností, za ktorých došlo k právnemu úkonu. K. tomu, že zákon používa
formuláciu, ktorá by nasvedčovala tomu, že na odporovateľnosť stačí úmysel ukrátiť veriteľa, musí dôjsť
k skutočnému (faktickému) ukráteniu. L. sám osebe, bez ukrátenia uspokojenia nároku veriteľa, nestačí

na vznik nároku na odporovanie. T. uspokojenia veriteľovej pohľadávky predpokladá také skrátenie
(zmenšenie) majetku, ktoré bráni uspokojeniu pohľadávky v celom rozsahu alebo aspoň sčasti. Z toho
vyplýva, že ten, kto odporuje, musí dokazovať kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka. K., že sa
majetok dlžníka zmenšil, musí sa preukázať, že sa zmenšil do takej miery, že to ohrozilo aspoň čiastočné
uspokojenie veriteľovho nároku.

G.tvrdil,ževtomtoprípadeideoukracujúciprávnyúkon,pretožedošlokzmenšeniumajetkužalovaného
v 3. rade a tým aj k sťaženiu, či znemožneniu vymožiteľnosti pohľadávky žalobcu ako veriteľa. I. vyplýva
zo skutočnosti, že kúpna cena predmetnej nehnuteľnosti podľa kúpnej zmluvy mala predstavovala sumu
XX.XXX,- €, avšak žalovaní preukázali len zaplatenie časti kúpnej ceny, a to vo výške XX.XXX,XX €. V

skutočnosti však v tom čase hodnota tejto nehnuteľnosti mala oveľa vyššiu hodnotu, a to XX.XXX,- €.

G. však tvrdili, že uhradili len preto časť kúpnej ceny, pretože už žalovaní v 1. a 2. rade prispeli
žalovanému v 3. rade na zaplatenie časti kúpnej ceny v sume XXX.XXX,- Sk v čase keď ju nadobudli
kúpou žalovaný v 3. rade s manželkou od pôvodných vlastníkov, manželov S..

L. dlžníka ukrátiť svojich veriteľov ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sú v oboch prípadoch
psychickým stavom, to znamená, že sami osebe nemôžu byť predmetom dokazovania. V. dokazovania
môžubyťlenskutočnostivonkajšiehosveta,prostredníctvomktorýchsavnútornépresvedčeniesubjektu
(jeho vnútorné zámery) prejavujú navonok, teda okolnosti, z ktorých možno existenciu tohto úmyslu, či

vedomosť o ňom dôvodiť ( rozsudok K. súdu SR XCdo/XXX/XXXX).

Zo znaleckého posudku vypracovaného H.. Q. P. č. XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX predmetom, ktorého
bolo stanovenie všeobecnej hodnoty predmetného bytu vyplýva, že táto predstavovala sumu XX.XXX,-€, pričom žalovanými v 1. rade 2. rade bola uhradená kúpna cena v sume XX.XXX,- €. G. predložil súdu
listinný dôkaz o tom, že v exekučnom konaní predmetom, ktorého je vymáhanie predmetnej pohľadávky
žalobcu bola doteraz vymožená len suma X.XXX,XX €, čo je len nepatrná časť z vymáhanej čiastky o

tom, že žalovaný v 3. rade - povinný nemá žiaden hnuteľný a nehnuteľný majetok, má bezobratové účty.
W. sa stotožňuje s názorom žalobcu, že v tomto prípade ide o ukracujúci právny úkon, pretože došlo k
zmenšeniu majetku žalovaného v 3. rade a tým aj k sťaženiu či znemožneniu vymožiteľnosti pohľadávky
žalobcu ako veriteľa o čom svedčí práve skutočnosť, že predmetná nehnuteľnosť v čase prevodu mala
o XX.XXX,- € vyššiu hodnotu oproti sume, ktorú uhradili žalovaní v 1. a 2. rade žalovanému v 3. rade a

jeho manželke. K. keď žalovaný v 3. rade nevlastní žiadny majetok, čo vyplýva z oznámenia exekútora
tak sa zrejme jedná o jediný majetok postihnuteľný exekúciou. I. žalovaných a nimi predložené listinné
dôkazy o poskytnutých úveroch, prefinancovaní úveru, investovania do bytu ešte nedokazujú, že tieto
finančné prostriedky boli použité takým spôsobom a za takým účelom ako to tvrdili žalovaní v konaní.

c) úmysel ukrátiť veriteľa sa predpokladá pri právnych úkonoch, ktorými boli veritelia dlžníka ukrátení a

ku ktorým došlo medzi dlžníkom a blízkymi osobami, alebo ktoré dlžník urobil v prospech týchto osôb.
I. vyvrátiteľná právna domnienka uľahčuje právnu pozíciu veriteľa, hoci aj tu existuje zákonná výnimka.
T. neplatí, ak druhá strana (blízka osoba) dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa ani pri náležitej starostlivosti
nemohla rozpoznať. K. starostlivosť a schopnosť rozpoznať úmysel dlžníka sú skutkové okolnosti, ktoré
treba zisťovať konkrétne, diferencovane ašpecificky v každom jednotlivom prípade.

V. § 116 R. zákonníka, blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby
v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú
utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

V konaní nebolo sporné, keďže to zhodne všetci žalovaní potvrdili, že medzi žalovanými je príbuzenský
vzťah, t.j. žalovaní v 1. a 3. rade sú bratia a žalovaná v 2. rade bola v čase prevodu nehnuteľnosti
manželkou žalovaného v 1. rade, teda švagrinou žalovaného v 3. rade. (Q. žalovaných v 1. a 2. rade v
priebehu konania bolo právoplatne rozvedené.)

G. v 1. a 2. rade v priebehu konania tvrdili, že predmetnú nehnuteľnosť - byt si vyhliadli oni ešte v
roku XXXX pred uzavretím ich manželstva. Q. uzavreli dňa XX.X.XXXX. A. pre uzavretím manželstva,
t.j. za slobodna, ako zhodne tvrdili žalovaní v 1. a 3. rade údajne poukazoval na účet žalovaného v 3.
rade žalovaný v 1. rade finančné prostriedky zo svojho platu od zamestnávateľa S. a cementaces,r,o,
Z. s tým, že údajne časť týchto peňazí poskytol žalovaný v 1. rade žalovanému v 3. rade ako pôžičku,

pretože rekonštruoval žalovaný v 3. rade rodinný dom. G. tvorili úspory žalovaného v 1. rade, ktoré mal
neskôr použiť ako časť kúpnej ceny za predmetný byt v čase, keď bol kúpený žalovaným v 3. rade a jeho
manželkou od manželov S.. G. tvrdili, že keďže nemali v tom čase dostatok finančných prostriedkov na
zakúpenie tohto bytu, pretože žalovaná v 2. rade bola v tom čase na materskej dovolenke a pracoval len
žalovaný v 1. rade a žalovaný v 3. rade mal v tom čase dostatok finančných prostriedkov tak sa s ním

dohodli, že tento byt kúpi a že až keď mu túto finančnú čiastku za predmetný byt splatia tak až potom
bude predmetný byt prevedený do ich vlastníctva. I., že v tom čase im bol poskytnutý aj spotrebný úver
bankou vo výške XXX.XXX,- Sk, ktorú sumu investovali do rekonštrukcie bytu a ktorý už banke splatili. K
otázke, prečo bol tento byt prevedený do ich vlastníctva až v roku L. zhodne uviedli, že to bolo preto, že
v čase, keď tento byt zakúpil žalovaný v 3. rade nemali dostatok finančných prostriedkov na jeho kúpu

a preto medzi nimi - žalovanými v 1. a 2. rade a žalovaným v 3. rade bola uzatvorená ústna dohoda,
že byt bude vo vlastníctve žalovaného v 3. rade a jeho manželky, aj keď bývať v ňom budú žalovaní v
1. a 2. rade a budú uhrádzať aj náklady spojené s užívaním bytu. G. v 1. a 3. rade zhodne tvrdili, že v
roku XXXX, keď bol zakúpení predmetný byt žalovaným v 3. rade a jeho manželkou už mal žalovaný v
1. rade svoje vlastné úspory v hodnote XXX.XXX,- Sk, ktorou sumou aj prispeli na kúpu bytu a zvyšok

kúpnej ceny XXX.XXX,- Sk uhradil žalovaný v 3. rade, čo znamená, že prispeli už v čase nadobudnutia
nehnuteľnosti žalovaným v 3. rade XX % z kúpnej ceny a podieľali sa na kúpe tejto nehnuteľnosti. V roku
XXXXpožiadaližalovanéhov3.radeoprevodvlastníckehoprávakpredmetnémubytu,ktorýboldovtedy
vo vlastníctve žalovaného v 3. rade a jeho manželky, nakoľko sa žalovaná v 2. rade zamestnala a mala
stály príjem a mohli požiadať o poskytnutie úveru na kúpu bytu. P. XX.X.XXXX bol poskytnutý žalovaným

v 1. a 2. rade hypotekárny úver vo výške XX.XXX,- € na zaplatenie kúpnej ceny za predmetný byt a dňa
XX.XX.XXXX zaplatili žalovaní v 1. a 2. rade žalovanému v 3. rade dohodnutú čiastku XX.XXX,XX € a
v ten deň došlo aj k prevodu vlastníckeho práva na žalovaných v 1. a 2. rade.U. listinné dôkazyna podporu týchto tvrdení predložili žalovaní v 1. a 2. rade súdu:
- kúpnu zmluvu spísanú formou notárskej zápisnice č. N XX/XXXX, K K. XXXXX/XXXX spísanej dňa
XX.X.XXXX notárkou X.. U. X. predmetom, ktorej bola kúpa - predaj nehnuteľnosti zapísanej na LV č.

XXXX k.ú. Q., bytu č. XX nachádzajúcom sa na 1. poschodí, vo vchode č. X - sek. B bytového domu
O súp. č. XXX postaveného na parcele reg. C č. XX/X, právny vzťah k parcele, na ktorej leží stavba je
evidovaný na LV č. XXXX, podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti
XXXX/XXXXXX, ktorú uzavreli na jednej strane ako predávajúci Q.. P. S. a G. S., rod. Q. žalovaný v 3.
rade a jeho manželka H. Q., rod. S. kupujúci na strane druhej za kúpnu cenu XXX.XXX,- Sk,

- G. o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg. č. XXXXXX/Zal/X uzavretú medzi E., a.s. ako
záložným veriteľom a žalovaným v 3. rade a jeho manželkou H. Q., rod. S. ako dlžníkmi dňa XX.X.XXXX
predmetom, ktorej bolo zriadenie záložného práva k predmetnému bytu na zabezpečenie pohľadávok
vyplývajúcich zo G. o poskytnutí úveru uzavretej dňa XX.X.XXXX v sume XX.XXX,- € so žalovaným
v X.. rade a jeho manželkou.
- doklady W. na meno žalovaného 3. rade týkajúce sa poplatkov za predmetný byt,

- G. o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretú dňa XX.X.XXXX medzi W. sporiteľňou, a.s. ako
veriteľom a žalovanými v 1. a 2. rade ako dlžníkmi predmetom, ktorej bolo poskytnutie spotrebného
úveru v sume XXX.XXX,- Sk na účel - rekonštrukciu bytu,
- potvrdenie S. a cementace s.r.o. Z. zo dňa XX.X.XXXX o tom, že žalovaný v 1. rade je ich
zamestnancom od X.X.XXXX nepretržite a pracovný pomer má dohodnutý na dobu neurčitú a jeho

pracovný pomer stále trvá,
- potvrdenie PB V., a.s. zo dňa XX.X.XXXX o tom, že žalovaná v 2. rade je v trvalom pracovnom pomere
od XX.X.XXXX na dobu neurčitú v pozícii - obchodný manažér,
- potvrdenie W. sporiteľne, a.s. zo dňa XX.X.XXXX adresované žalovanej v 2. rade o tom, že úver č.
XXXXXXXXXX bol banke uhradený,

- potvrdenie S. a cementace s.r.o. Z. zo dňaXX.X.XXXX o tom, že v období od X.XX.XXXX do X.X.XXXX
bola na úeč č. XXXXXXXXXXX/XXXX uhrádzaná časť mzdy žalovaného v 1. rade v celkovej sume
XXX.XXX,- Sk,
- výpis z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX za obdobie od X.XX.XXXX - XX.XX.XXXX vedený v E. banke na
mene žalovaného v 3. rade s dátumom bankovej operácie XX.XX.XXXX o poukázaní - čerpaní sumy

XX.XXX,XX € žalovanou v 2. rade,
- výpisy B. banky na meno manželky žalovaného v 3. rade H. Q. č. účtu XXXXXXXXXX týkajúce sa
prevodovfinančnýchprostriedkovodS. acementaces.r.o.Z.:zodňaXX.X.XXXXnasumuXX.XXX,-Sk,
zo dňa XX.XX.XXXX na sumu X.XXX,- Sk, zo dňa XX.X.XXXX na sumu X.XXX,- Sk, zo dňa XX.X.XXXX
na sumu X.XXX,- Sk, zo dňa XX.X.XXXX na sumu X.XXX,- Sk, zo dňa XX.X.XXXX na sumu X.XXX,- Sk,

zo dňa XX.X.XXXX na sumu X.XXX,- Sk, zo dňa XX.X.XXXX na sumu X.XXX,- Sk, zo dňa XX.X.XXXX
na sumu XX.XXX,- Sk, zo dňa XX.X.XXXX na sumu X.XXX,XX Sk, zo dňa XX.XX.XXXX na sumu
XX.XXX,- Sk, zo dňa XX.XX.XXXX na sumu X.XXX,- Sk, zo dňa XX.XX.XXXX na sumu XX.XXX,-
Sk, zo dňa XX.X.XXXX na sumu XX.XXX,- Sk, zo dňa XX.X.XXXX na sumu XX.XXX,XX Sk, zo dňa
XX.X.XXXX na sumu XX.XXX,- Sk, zo dňa XX.X.XXXX na sumu XX.XXX,- Sk, zo dňa XX.X.XXXX na

sumu XX.XXX,- Sk, zo dňa XX.X.XXXX na sumu XX.XXX,- Sk, zo dňa XX.X.XXXX na sumu XX.XXX,-
Sk, zo dňa XX.X.XXXX na sumu XX.XXX,- Sk, zo dňa XX.XX.XXXX na sumu X.XXX,- Sk, zo dňa
XX.XX.XXXX na sumu XX.XXX,- Sk, zo dňa XX.XX.XXXX na sumu XX.XXX,- Sk, zo dňa XX.X.XXXX na
sumu XX.XXX,- Sk, zo dňa XX.X.XXXX na sumu XX.XXX,- Sk, zo dňa XX.X.XXXX na sumu X.XXX,- Sk,
zo dňa XX.X.XXXX na sumu XX.XXX,- Sk, zo dňa XX.X.XXXX na sumu X.XXX,- Sk, zo dňa XX.X.XXXX

na sumu X.XXX,- Sk, zo dňa XX.X.XXXX na sumu X.XXX,- Sk, zo dňa XX.XX.XXXX na sumu X.XXX,-
Sk, zo dňa XX.XX.XXXX na sumu X.XXX,- Sk, zo dňa XX.XX.XXXX na sumu X.XXX,- Sk.

G. v 1. a 2. rade poukázali na skutočnosť, že kúpna cena za predmetný byt bola vyplatená na účet
žalovaného v 3. rade XXX dní pred podaním predmetnej žaloby. že v čase keď nadobudli predmetnú

nehnuteľnosť nemali vedomosti o tom, že žalovaný v 3. rade sa dostal do nejakej finančnej tiesne a že
mal úmysel ukrátiť svojho veriteľa, čiže žalobcu T., že v predmetnom byte bývali od roku XXXX a do
jeho rekonštrukcie investovali svoje vlastné finančné prostriedky, čím došlo k jej zhodnoteniu. T., že do
finančnej tiesne sa dostal žalovaný v 3. rade až X.X.XXXX, čo bolo XXX dní predtým, než nadobudli
predmetnú nehnuteľnosť do vlastníctva. I. nehnuteľnosť prefinancovali úverom dňa XX.X.XXXX, t.j. ešte

predtým než sa stali jej vlastníkmi. V. nehnuteľnosť si vyhliadli ešte v roku XXXX a keďže v tom čase
nemali dostatok finančných prostriedkov, tieto im poskytol žalovaný v 3. rade s tým, že prefinancovali mu
tieto finančné prostriedky úverom, takže túto nehnuteľnosť nadobudli zákonne. Na druhej strane však v
čase keď kupoval predmetný byt žalovaný v 3. rade s manželkou sami žalovaní v 1. a 2. rade potvrdili,že mali už vlastné finančné prostriedky na zaplatenie časti kúpnej ceny a v tom čase dlhoval žalovaný
v 3. rade žalovanému v 1. rade cca sumu XXX.XXX,- Sk - XXX.XXX,- Sk, ktorú sumu mu poskytol ako
pôžičku, ktorý v tom čase rekonštruoval rodinný dom v Q.. I. je nelogické, že predmetný byt kupoval

žalovaný v 3. rade s manželkou, keď v tom čase žalovanému v 1. rade dlhoval peniaze. G. v 1. a 2. rade
tvrdili, že žalovaný v 3. rade im nikdy nespomínal, žeby mal finančné problémy a v čase, keď nadobudli
predmetnú nehnuteľnosť do vlastníctva ani tieto nemal. Na druhej strane však z ich výpovedí mal súd
za preukázané, že sa žalovaní stretávali ako rodina pravidelne a boli v kontakte. V. blízkej osobe platí
vyvrátiteľná domnienka o úmysle ukrátiť veriteľa dlžníka ale dôkazným bremenom zákon zaťažuje druhú

stranu odporovateľného úkonu, keďže ustanovuje, že táto domnienka neplatí len vtedy, ak druhá strana
preukáže, že ani pri náležitej starostlivosti nemohla poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa. G.
stačí tvrdiť, že napádaným úkonom došlo k jeho ukráteniu. Ak žalovaný (blízka osoba) mieni dosiahnuť
zamietnutie žaloby, musí dokazovať vynaloženie náležitej starostlivosti, ktorá však nepostačovala na
poznatky o úmysle dlžníka ukrátiť jeho veriteľa. V tejto spojitosti majú žalovaní nielen povinnosť tvrdenia,
ale aj dôkaznú povinnosť a nadväzne aj dôkazné bremeno, t.z. že samotné tvrdenia žalovaných v 1. a 2.

rade o tom, že sa nerozprávali so žalovaným v 3. rade o jeho podnikaní, resp. že firma žalovaného v 3.
rade bola prosperujúca, o tom, že nehovorili o jeho finančnej situácii ešte sama o sebe nedokazuje, že
skutočne o jeho úmysle ukrátiť veriteľa - žalobcu nevedeli. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že je
rozhodujúce akú vyvinuli žalovaní v 1. a 2. rade v čase uzavretia predmetnej kúpnej zmluvy aktivitu, aby
poznali úmysel žalovaného v 3. rade - dlžníka a či táto ich činnosť predstavovala náležitú starostlivosť.

G. však v konaní neuniesli dôkazné bremeno pokiaľ ide o preukázanie náležitej starostlivosti, naopak
súd je toho názoru, že ako blízki príbuzní žalovaného v 3. rade (brat, švagriná) sa od nich požaduje,
aby vyvinuli väčšie úsilie, aby sa o tomto úmysle dlžníka dozvedeli a mali ho rozpoznať.

W.vzhľadomnavýsledkydokazovaniadospelkzáveru,žežalobaourčenieneúčinnostiprávnehoúkonu

je dôvodná a tejto vyhovel.

Ak súd pri rozhodovaní o eventuálnom návrhu s tzv. primárnym a subsidiárnym (eventuálnym,
náhradným) petitom zistí, že dôvodným je len návrh podľa druhého (náhradného) petitu (na peňažné
plnenie), prvý návrh (na vydanie veci) zamietne. Ak však zistí, že dôvodným je prvý (primárny)

návrh na nepeňažné plnenie (vydanie veci), tomuto návrhu vyhovie, ale o druhom (náhradnom) petite
nerozhoduje. (Y. Najvyššieho súdu W. republiky z XX. februára XXXX, sp. zn. X D. XXX/ XX).

B. k tomu, že súd z vyššie uvedených dôvodov dospel k záveru, že žaloba o určenie, že právny úkon, a to
prevod predmetnej nehnuteľnosti je voči žalobcovi neúčinný je dôvodná súd jej vyhovel a návrh o určenie

neplatnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy zamietol, keďže sa jedná o návrh podľa prvého petitu.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 (pätnástich) dní od jeho doručenia
na tunajšom súde.

Odvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti podania podľa § 42 ods. 3 O.s.p., to znamená musí
byť z odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť
podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ďalej z odvolania musí

byť zjavné, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.