Decision was made at the court Okresný súd Žilina
Judgement was issued by JUDr. Ladislav Mejstrík
Legislation area – Občianske právo – Ostatné
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/107/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5313203981
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5313203981.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka,
členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jozefa Turzu, v spore žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., so
sídlom Piešťany, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, zastúpeného spoločnosťou ERASMUS LEGAL,
s.r.o., Bratislava I, Justičná 9, IČO: 36 789 615 proti žalovanému: Q. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. nad
G. XXX, prechodne G. - K., V. XXXX/XX, resp. G., G. XXXX/XX, o zaplatenie 110,40 eur, na odvolanie
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Čadca, č.k. 5C/157/2013-78 zo dňa 01. 12. 2016, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovanému p r i z n á v anárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Čadca zamietol zvyšok nárokov uplatnených žalobou vo
výške 907,- eur z dôvodu ich premlčania. Účastníkom náhradu trov prvoinštančného konania nepriznal.
Rozhodnutie zdôvodnil s poukazom na ust. § 497 Obchodného zákonníka, § 52, § 53 Občianskeho
zákonníka, § 101, § 103, § 111 Občianskeho zákonníka, resp. ustanovenia zákona č. 250/2007 Z. z.,
pričom konštatoval, že v tomto prípade na posúdenie premlčania aplikoval ustanovenia Občianskeho
zákonníka nie ustanovenia zákonníka Obchodného. Návrh na súd bol podaný dňa 23. 04. 2013, pričom
dohodnutésplátky,ktorémalibyťsplatnédo20.04.2010,súpremlčané.Žalobcazaplatenieprvejsplátky
mohol uplatniť najneskôr dňa 17. 12. 2012, druhej splátky dňa 20. 01. 2013 a tretej splátky dňa 20. 02.
2013. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá právo na
náhradu vzhľadom na pomer úspechu v konaní.
2. Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom zástupcu podal odvolanie
žalobca. Dôvodil s poukazom na ust. § 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP tým, že na základe vykonaných
dôkazov dospel súd k nesprávnym skutkovým zisteniam a následne jeho rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia. Úverová zmluva bola uzatváraná podľa ustanovení Obchodného
zákonníka, preto odvolateľ má za to, že aj na premlčanie by sa mali vzťahovať ustanovenia Obchodného
a nie Občianskeho zákonníka. Ak sa pre nesplnenie niektorého čiastkového záväzku stane splatným
celý záväzok, plynie premlčacia doba od doby splatnosti nesplneného záväzku. Ak ide o plnenie zo
spotrebiteľskej zmluvy, ktorá sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565
najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil
spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Žalovaný neuhradil ani jednu
dohodnutú splátku (prvá splatná 17. 12. 2009), pričom žalobca mohol uplatniť právo vyplývajúce z ust. §
565 Občianskeho zákonníka (t. j. právo na zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky)
najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania žalovaného so zaplatením splátky, pričom toto právo
mohol uplatniť len, ak naň žalovaného upozornil v lehote nie kratšej ako 15 dní. Žalobca má za to, že priuplatňovaní svojho nároku na zaplatenie celej pohľadávky, ktorú evidoval voči žalovanému, postupoval
v súlade s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 565 Občianskeho zákonníka,
nakoľko žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie celej dlžnej sumy až po uplynutí troch mesiacov odo
dňa omeškania so zaplatením splátky a zároveň odo dňa, kedy bol žalovaný vyzvaný na zaplatenie
celej dlžnej sumy (do dňa podania návrhu na vydanie platobného rozkazu) uplynulo viac ako 15 dní. Až
naplnením spomínaných zákonných ustanovení mohol žalobca prvýkrát uplatniť svoj nárok na súde, a
teda premlčacia doba nemohla začať plynúť skôr, ako naplnením zákonných podmienok vyžadovaných
od veriteľa - žalobcu. Je nesporné, že k splatnosti celej zvyšnej časti úveru došlo dňa 28. 05. 2009 a
tak premlčacia lehota začala plynúť od 15. dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru, t. j. dňom 13. 06.
2010. V zmysle uvedeného uplynula dňom 13. 06. 2014, resp. keby sa uplatňovala premlčacia lehota v
zmysle Občianskeho zákonníka, nebola by pohľadávka premlčaná. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok
prvoinštančného súdu zmenil a návrhu vyhovel, vrátane uplatnených trov prvostupňového konania.
3. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v intenciách § 379 a § 381 CSP a postupom
bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387
CSP ako vecne správny potvrdil.
4. V danom prípade zo spisu prvoinštančného súdu, preskúmavaného rozsudku a podaného odvolania
vyplynulo, že žalobca sa pôvodne domáhal zaplatenia sumy 907,- eur s príslušenstvom z titulu vrátenia
finančných prostriedkov poskytnutých úverovou zmluvou zo dňa 17. 11. 2009 vo výške 599,- eur. Na
vrátenie bolo dohodnutých 24 mesačných splátok po 36,80 eur. Pretože žalovaný nedodržal platobnú
disciplínu, dňa 28. 05. 2010 ho vyzval žalobca k splateniu celého zostatku úveru. Žalovaná suma
predstavovala 599,- eur istinu, 103,72 eur úrok, 154,08 eur ušlý úrok, 6,60 eur dlžné poistné, 16,- eur
upomienku, 0,62 eur úrok z omeškania do zosplatnenia a 214,88 eur úrok z omeškania od zosplatnenia.
Prvoinštančný súd dňa 14. 12. 2015 rozhodol rozsudkom sp. zn. 5C/157/2013 a zaviazal žalovaného
k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 488,52 eur spolu s vyčísleným úrokom do zosplatnenia vo výške
103,72 eur, dlžným poistným vo výške 6,60 eur, úrokom z omeškania do zosplatnenia vo výške 0,62
eur, vyčísleným úrokom od zosplatnenia do podania návrhu na súd vo výške 125,04 eur, s úrokom
z omeškania vo výške 0,024 % denne zo sumy 598,84 eur od 16. 04. 2013 do zaplatenia, všetko v
lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti súd návrh zamietol. Po podaní odvolania
do zamietavajúceho výroku, ako aj do výroku o náhrade trov konania (súd žiadnej zo strán náhradu
nepriznal), Krajský súd v Žiline uznesením sp. zn. 9Co/200/2016 zo dňa 30. 06. 2016 výrok, ktorým vo
zvyšku súd návrh zamietol (v časti 110,48 eur), ako aj výrok o trovách konania zrušil a v tejto časti vrátil
na ďalšie konanie a rozhodnutie z dôvodov, že zamietnutie nároku z titulu premlčania prvoinštančný
súd riadnym spôsobom nezdôvodnil, a preto v tejto časti bol rozsudok nepreskúmateľný. V ďalšom
rozhodoval teda súd len o zvyšku zamietnutého návrhu, o sume 110,40 eur. Prvoinštančný súd tento
nárok zamietol, pričom konštatoval, že v tomto prípade uzavretú zmluvu o úvere považoval za zmluvu
spotrebiteľskú, a preto aj bez návrhu rozhodoval o premlčaní nároku, resp. jeho časti. Premlčanie
posudzoval v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, najmä ust. § 101 a § 103 OZ.
Takútoaplikáciuprávazvolilvzhľadomnakonštantnújudikatúru,keďtakétozávery(aplikáciuustanovení
Občianskeho zákonníka o premlčaní v prípade posudzovania spotrebiteľských zmlúv) potvrdili viaceré
rozhodnutia odvolacích súdov, ako aj ústavný súd uznesením I. ÚS 402/2013-10 zo dňa 19. 06. 2013.
Keďže boli dohodnuté splátky ako spôsob plnenia dlhu, aplikoval súd ust. § 103 OZ, v zmysle ktorého
začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej
zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej
splátky. Podľa úverovej zmluvy prvá splátka mala byť uhradená dňa 17. 12. 2009. Úhrada nasledujúcich
splátok vždy do 20. dňa v kalendárnom mesiaci. Keďže návrh na súd bol podaný dňa 23. 04. 2013, súd
konštatoval, že splátky splatné dňa 17. 12. 2009, 20. 01. 2010 a 20. 02. 2010 sú premlčané.
5. Vzhľadom na takto prijaté závery odvolací súd konštatuje, že prvoinštančný súd v dostatočnom
rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci a tieto vyhodnotil v súlade s ust. § 195 CSP a
dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd stotožnil a na ktoré v zmysle ust. §
387 CSP poukazuje. Prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia riadnym spôsobom uviedol
rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal stanoviská procesných strán, citoval právne
predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Tieto zároveň
primeraným a dostatočným spôsobom v súlade s § 220 CSP zdôvodnil.6. Pokiaľ teda v odvolaní žalobca žiadal posudzovať plynutie premlčacej lehoty v zmysle ustanovení
Obchodného zákonníka, odvolací súd má za to, že správne boli aplikované ustanovenia Občianskeho
zákonníka z dôvodu ochrany spotrebiteľa, kedy sa aplikuje právo pre neho priaznivejšie. Pokiaľ
poukazovalodvolateľnato,žeplynutiepremlčacejdobymalonastaťažpouplynutí15dnípozosplatnení
úveru, na prijatie takýchto záverov nie je dôvod, nakoľko z ust. § 103 OZ jednoznačne vyplýva, že
premlčacia doba začína plynúť odo dňa zročnosti jednotlivých splátok. Odvolací súd tak dospel k záveru,
že rozsudok prvoinštančného súdu je vecne správny a keďže odvolací súd nezistil žiadne pochybenie,
rozsudok,ktorýmbolzvyšoknárokuzamietnutý,vcelomrozsahupotvrdil.Správnybolajvýrokonáhrade
trov prvoinštančného konania, keď súd aplikoval ust. § 255 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého ak mala strana
vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo
strán nemá na náhradu trov konania právo (žalovaná bola istina 907,- eur, priznaných na istine 488,52
eur), čo možno hodnotiť ako pomer úspechu obidvoch strán približne rovnaký.
7. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a
žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 CSP.
7. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.