Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 17, 2017

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 35C/329/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115219134
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Bowker

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2017:7115219134.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Bowker v právnej veci žalobcu: Quantum

Credit a.s., so sídlom: Ružová dolina 25, 821 09 Bratislava, IČO: 47 248 980, v zastúpení: PERSPECTA
Legal, s.r.o., so sídlom: Ružová dolina 25, 821 09 Bratislava, IČO: 36 668 745, proti žalovanému: U. P.,
A..: XX.X.XXXX, W.: U. S. XXXX/XX, XXX XX O. - U., Š. E. X., o zaplatenie 463,66 € s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 131,72 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75
% ročne zo sumy 41,97 € od 26.7.2012 do zaplatenia, vo výške 8,75% zo sumy 28,13 € od 26.8.2012
do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 61,62 € od 26.9.2012 do zaplatenia, to všetko
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

Žalovanému nepriznáva náhradu trov konania.

Žalobca je povinný zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania vo výške 27,50 € na účet
Okresného súdu Košice I, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcasažaloboudoručenoutunajšiemusúdudňa20.7.2015domáhal,abysúdzaviazalžalovaného

k zaplateniu sumy 463,66 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 41,97
€ od 26.7.2012 do zaplatenia, vo výške 8,75% zo sumy 28,13 € od 26.8.2012 do zaplatenia, vo výške
8,75 % ročne zo sumy 61,62 € od 26.9.2012 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 331,94 € od
26.8.2013 do zaplatenia, ako aj k náhrade trov konania spočívajúcich v uhradenom súdnom poplatku
a trovách právneho zastúpenia.

2. Žalobca v žalobe tvrdil nasledovné skutočnosti: Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok

zo dňa 9.6.2014 postúpil postupca Slovak Telekom, a.s., Karadžičova 10, 825 13 Bratislava, IČO:
0035763469 (ďalej len „postupca“) na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Postupca oznámil
postúpenie žalovanému. Postupca uzatvoril so žalovaným dňa 23.2.2012 Zmluvu o poskytovaní
verejných služieb, na základe ktorej sa postupca zaviazal pripojiť účastníka (žalovaného) k verejnej
mobilnej sieti a aktivovať mu SIM kartu na dohodnutý mesačný program služieb RELAX 100. Spolu so
zmluvou žalovaný podpísal dňa 23.2.2012 Dodatok k Zmluve o pripojení, na základe ktorej mu bola
poskytnutá zľava na služby a na mobilný telefón. Postupcovi vznikla povinnosť predať žalovanému

mobilný telefón značky HTC Explorer v akciovej cene. Na základe zmluvy postupca poskytoval plnenie
riadne a včas a za poskytnuté služby boli žalovanému vystavené faktúry č. 7207117528 vo výške
41,97 € so splatnosťou 25.7.2012, č. 7208172252 vo výške 28,13 € so splatnosťou 25.8.2012, č.
7209224267 vo výške 61,62 € so splatnosťou 25.9.2012 a č. 7308071981 vo výške 331,94 € sosplatnosťou 25.8.2013. Žalovaný porušil zmluvu tým, že vystavené faktúry nezaplatil, v dôsledku čoho
bol deaktivovaný a následne došlo k odstúpeniu od zmluvy. Predčasným zánikom zmluvy nedošlo k
naplneniu podmienky dodržania lehoty viazanosti, na ktorú sa žalovaný zaviazal a od ktorej sa odvíjala aj

zľava na poskytnutú službu a na odovzdané koncové zariadenie. Vzhľadom na hore uvedenú skutočnosť
vznikol poskytovateľovi služby nárok na zmluvnú pokutu, ktorá bola žalovanému vyfakturovaná. Túto
zmluvnú pokutu nemožno považovať za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti. Dôvodom neuznania
nároku žalobcu na vyplatenie zmluvnej pokuty zo strany žalovaného by mohlo byť jedine posúdenie,
že platne dohodnutá zmluvná pokuta je s ohľadom na druh a povahu zabezpečovacieho záväzku

neprijateľne vysoká. Nakoľko inštitút zmluvnej pokuty slúži ako zabezpečovací prostriedok v zmluvných
vzťahoch, považuje žalobca jej dojednanie za absolútne oprávnené. Ustanovenie
zmluvných dokumentov týkajúce sa dojednania zmluvnej pokuty presne určuje povinnosti po porušení
ktorých má Podnik právo vyfakturovať dohodnutú zmluvnú pokutu. Odporca bol pri podpise zmluvných
dokumentov oboznámený s možnosťou jej uplatnenia. Poukazujeme na text zmluvy, kde sa nachádza
taxatívny výpočet povinnosti, po porušení ktorých má Podnik právo uplatniť si dohodnutú zmluvnú

pokutu.Aknapriekfaktu,žesatamnachádzaslovnéspojenie„porušenieakejkoľvekpovinnosti“myslísa
tým porušenie akejkoľvek povinnosti z povinností následne vymenovaných. V uvedených súvislostiach
máme za to, ako sme už vyššie uviedli, že ide o taxatívny výpočet povinností a nie exemplifikatívny. Z
toho možno vyvodiť záver, že dojednanie o zmluvnej pokute je určité a zrozumiteľné.
3. V danom prípade sa jedná o zmluvný vzťah so synalagmatickým charakterom, z ktorého vyplýva,

že práva a povinnosti jednej zmluvnej strany zodpovedajú právam a povinnostiam druhej zmluvnej
strany. V danom prípade však riadne a včas plnila iba jedna strana zmluvného vzťahu (Podnik), zatiaľ čo
druhá zmluvná strana (Odporca) zmluvu porušil, preto Podniku vzniklo právo na fakturáciou dohodnutej
zmluvnej pokuty.
4. Okrem toho Podnik nepristupuje k účastníkovi tak, že by obratom po nezaplatení faktúry za prvé

zúčtovacie obdobie účastníka deaktivoval a zmluvu zrušil. Tieto prípady majú osobitný postup. V prípade
porušenia zmluvy nedochádza automaticky k deaktivácii SIM karty, ale dochádza iba k tzv. „suspendácii
klienta“. Počas tohto obdobia má dlžný klient ešte možnosť vyrovnať svoj záväzok bez uplatnenia
zmluvnej pokuty. Až v prípade, keď klient túto možnosť nevyužije, dochádza k úplnej deaktivácii SIM
karty s uplatnením zmluvnej pokuty. Potom už ďalšie zapojenie klienta nie je možné.

5. K otázke nemožnosti ovplyvnenia zmluvných podmienok považujeme za potrebné uviesť, že zo
strany účastníka prijatie rozhodnutia o uzatvorení, resp. neuzatvorení zmluvy stále ostáva iba na jeho
slobodnom rozhodnutí. Tento nie je nijakým spôsobom nútený vstúpiť do zmluvného vzťahu, čo by
založilo priestor pre posúdenie právneho úkonu ako absolútne neplatného z dôvodu absencie slobodnej
vôle. Odporca si slobodne bez nátlaku vybral poskytovateľ služieb ako dodávateľ služieb, sám si

vybral okruh služieb a napokon sám si zvolil aj mobilný telefón. Je možno konštatovať, že Podnik v
daných vzťahoch vystupuje s lepším a profesionálnejším informačným základom. Na druhej strane však
potencionálny účastník má právo na relevantné informácie zo strany Podniku, na základe ktorých sa
rozhodne, či vstúpi do zmluvného vzťahu.

6. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení označil nasledovné dôkazy: Zmluva o postúpení pohľadávok
zo dňa 9.6.2014, Zmluva o poskytovaní verejných služieb zo dňa 23.2.2012, Dodatok zo dňa 23.2.2012,
faktúry č. 7207117528, 7208172252, 7209224267, 7308071981, Oznámenie o postúpení pohľadávky
zo dňa 1.7.2014, Cenník platný od 1.2.2012.

7. Žalobca v konaní použil nasledovné prostriedky procesného útoku: skutkové tvrdenia uvedené v
žalobe a návrhy na vykonanie vyššie uvedených dôkazov.

8. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril a teda nepoužil žiadne prostriedky procesnej obrany.

9. Podľa § 297 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, súd na
prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak
a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa,
b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a
hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- €.

10. Vzhľadom k tomu, že nebolo potrebné vo veci nariaďovať pojednávanie, pretože ide iba o otázku
jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez
príslušenstva neprevyšuje 1.000,- €, súd v súlade s § 297 Civilného sporového poriadku rozhodol vecbez nariadenia pojednávania na základe vyššie uvedených listinných dôkazov predložených žalobcom
a zistil nasledovný skutkový stav:

11. Na základe vyššie uvedených listinných dôkazov predložených žalobcom súd zistil nasledovný
skutkový stav:

12. Dňa 23.2.2012 uzavrel právny predchodca žalobcu - spoločnosť Slovak Telecom, a.s. so žalovaným
Zmluvu o poskytovaní verejných služieb Dodatok, na základe ktorých žalobca žalovanému ako fyzickej

osobe - nepodnikateľovi poskytol SIM kartu s telefónnym číslom 0911420971, zúčtovacie obdobie malo
byťod8.do7.dňamesiacavrátane,programslužiebRELAX100,dobaviazanosti24mesiacov,zmluvná
pokuta: 331,94 €, pričom v rámci týchto služieb mal aktivované rôzne ďalšie služby tam uvedené.
Žalovaný zároveň obdržal mobilný telefón HTC Explorer. Predmetom Dodatku k zmluve bolo:
a) aktivácia programu Služieb uvedeného v tabuľke č. 1 tohto Dodatku a to vo vzťahu k SIM karte
uvedenej v záhlaví tohto Dodatku, resp. k inej SIM KARTE, ktorá ju bude v budúcnosti nahradzovať

(ďalej len „SIM karta“) s tým, že Účastník je povinný zaplatiť aktivačný poplatok za aktiváciu SIM karty
uvedený v tabuľke č. 1 tohto Dodatku.
b) záväzok Účastníka riadne a včas platiť cenu za zriadenie a poskytovanie Služieb Podniku podľa
zvoleného programu Služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so Zmluvou, týmto Dodatkom
Všeobecnými podmienkami pre poskytovanie verejných služieb prostredníctvom mobilnej siete Podniku

(ďalej len „Všeobecné obchodné podmienky“). Cenníkom pre poskytovanie služieb Podniku (ďalej len
„Cenník“) a záväzok Účastníka zaplatiť Podniku administratívny poplatok v súlade s Cenníkom za
vykonanie administratívnych alebo technických zmien v systémoch Podniku v súvislosti s uzavretím
tohto Dodatku k Zmluve, a to vo výške 3,98 eur s DPH.
c) záväzok Podniku zabezpečiť Účastníkovi predaj zľavneného mobilného telefónu.

Podľa bodu 2. Dodatku sa účastník zaväzuje, že pod dobu viazanosti uvedenú v tabuľke č. 1 tohto
Dodatku (ďalej len „doba viazanosti“) nepožiada o vypojenie SIM karty z prevádzky a že sa nedopusti
takého konania a ani neumožní také konanie, na základe ktorého by Podniku vzniklo právo zrušiť Zmluvu
odstúpením od nej alebo právo vypovedať Zmluvu z dôvodov porušenia povinnosti zo strany Účastníka:
za žiadosť o vypojenie SIM karty z prevádzky sa pritom považuje najmä výpoveď Zmluvy zo strany

Účastníka, žiadosť o jej vypojenie v prípade straty alebo krádeže SIM karty, ako aj odstúpenie Účastníka
od Zmluvy z iného dôvodu , než je porušenie povinnosti na strane Podniku.
Podľa bodu 4. Dodatku: V prípade porušenia záväzku Účastníka uvedeného v bode 1 písm. b) alebo
v bode 2 alebo 3 tohto Dodatku, v dôsledku čoho dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany
Podniku, je Účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1. V prípade žiadosti

Účastníka o vypojenie SIM karty z prevádzky v zmysle bodu 2 tohto Dodatku je zmluvná pokuta podľa
predchádzajúcej vety splatná okamihom doručenia žiadosti o vypojenie SIM karty z prevádzky Podniku.

13. Žalobca poskytnuté telekomunikačné služby žalovanej vyúčtoval faktúrami č.
7207117528vovýške41,97€sosplatnosťou25.7.2012,č.7208172252vovýške28,13€sosplatnosťou

25.8.2012, č. 7209224267 vo výške 61,62 € so splatnosťou 25.9.2012 a č. 7308071981 vo výške 331,94
€ so splatnosťou 25.8.2013.

14. Dňa 9.6.2014 uzavrel právny predchodca žalobcu Slovak Telekom, a.s. ako postupca so žalobcom
ako postupníkom zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej postupca postúpil žalobcovi

postupované pohľadávky, medzi nimi ak pohľadávku voči žalovanému. Postúpenie pohľadávky oznámil
postupca žalovanému listom zo dňa 1.7.2014.

15. Súd vec právne posúdil podľa nasledovných ustanovení:

16. Podľa § 524 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj
bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

17. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách účinného do

31.8.2012 (ďalej len „citovaný zákon“), podnik má právo na úhradu za poskytnutú
verejnú službu.

18. Podľa § 43 ods. 12 citovaného zákona, účastník je povinnýa) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb,
b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha
služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

19. Podľa § 44 ods. 1 citovaného zákona, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje
účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže
vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných
služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných

telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných
služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí
pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

20. Podľa § 5 citovaného zákona, podnik na účely tohto zákona je každá osoba, ktorá poskytuje sieť
alebo službu; poskytovanie siete alebo služby v oblasti elektronických komunikácií pre tretiu osobu

je podnikaním. Užívateľ je osoba, ktorá používa alebo požaduje poskytovanie verejnej služby. Za
užívateľa sa na účely tohto zákona považuje aj účastník a koncový užívateľ, ak sa ďalej neustanovuje
inak. Koncový užívateľ je osoba, ktorá používa verejnú službu alebo požaduje jej poskytovanie a túto
službu ďalej neposkytuje a ani prostredníctvom nej neposkytuje ďalšie služby. Koncovým užívateľom
je spotrebiteľ, 6) a ak ide o rozhlasové a televízne programové služby, aj poslucháč a divák. Účastník

je koncový užívateľ, ktorý uzatvoril s podnikom poskytujúcim verejnú službu zmluvu o poskytovaní
verejných služieb.

21. Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď

oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

22. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka prvá veta, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

23. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

24. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

25. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, vykonal všetky dôkazy
predložené a označené žalobcom, z týchto vychádzal a následne vec právne vyhodnotil, pričom
nasledovné skutočnosti považuje za preukázané:

26. Právny predchodca žalobcu ako poskytovateľ verejnej telefónnej služby a žalovaný ako užívateľ

tejto služby uzavreli zmluvu o poskytovaní verejnej služby spolu s dodatkom, predmetom ktorej bolo
poskytovanie telekomunikačných služieb žiadaných žalovaným. Zmluvu bolo potrebné posúdiť podľa
zákona č. 351/2011 Z.z. Súd konštatoval, že zmluva o pripojení bola uzatvorená platne.

27. Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie ceny poskytnutých služieb vo výške 463,66 €, predstavujúcu

tri faktúry mesačné poplatky (tzv. hovorné) a jednu faktúru predstavujúcu zmluvnú pokutu vo výške
331,94 €. Žalobca vyúčtoval cenu služieb poskytnutých žalovanému vyššie citovanými faktúrami spolu
v uvedenej výške a v konaní nebolo preukázané, že by žalovaný sumu uhradil. Súd považoval tento
nárok za dôvodný v rozsahu poplatkov za mesačné služby a preto žalovaného na ich zaplatenie spolu
vo výške 131,72 € uvedeným titulom zaviazal.

28. Nakoľko žalovaný porušil svoju povinnosť uhradiť cenu poskytnutých služieb riadne a včas, dostal
sa do omeškania a žalobcovi tak v zmysle § 517 Občianskeho zákonníka vzniklo právo požadovať
úroky z omeškania so splatnosťou dlhu. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania z faktúry počnúc dňomnasledujúcim po splatnosti uvedenej faktúry. Súd návrhu žalobcu vyhovel a zaviazal žalovaného aj
na zaplatenie úrokov z omeškania z daných súm troch faktúr, počnúc dátumom nasledujúcim po dni
splatnosti tam uvedenej. Výšku úrokov z omeškania súd určil v súlade s vyššie citovaným ustanovením

§ 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu v prípade týchto troch faktúr bola 0,75 %, čo za
použitia vyššie citovaného ustanovenia predstavuje presne 8,75 % ročne. Výšku úrokov z omeškania
tak súd priznal žalobcovi v súlade s jeho žalobou.

29. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

30. Podľa § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a
žalobný návrh.

31. Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia. Teória procesného práva
podmieňuje úspech účastníka konania v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o bremeno tvrdiť
skutočnosti, ktoré môžu privodiť úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať.

32. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania sú vyššie citované ustanovenia

CSP, podľa ktorého strany sporu sú povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

33. Žalobca v sporovom konaní, ktoré sa začína podaním žaloby je povinný uviesť skutočnosti, ktoré
sa opiera o právo alebo iný nárok. Podstatou uvedenej povinnosti je tvrdenie skutočností rozhodujúcich
z hľadiska veci samej. Uvedená povinnosť tvrdenia je základom pre bremeno tvrdenia, ktoré spravidla

zaťažuje obe protistojace procesné strany, avšak nemusí to vždy zodpovedať konkrétnemu sporu,
resp. konkrétnej hmotno-právnej úprave, ktorá sa má v spore použiť. Neunesenie bremena tvrdenia
vyúsťuje do procesného neúspechu tohto účastníka sporu, ktorý nedokázal formulovať tvrdenia v
konkrétnych skutočnostiach, ak tieto skutočnosti boli predpokladom na použitie pravidla správania
obsiahnutého v právnej norme, o ktorú sa účastník pri uplatnení alebo pri bránení práva opieral.

V žalobe musí byť uvedené, o čom a na akom základe má súd v spore rozhodnúť. Uvedenému
účelu slúži opis rozhodujúcich skutočností, ktoré v prípade, ak budú v konaní preukázané, povedú
k záveru, že požiadavka žalobcu, vyjadrená v tzv. žalobnom petite je opodstatnená. Požiadavky na
opis rozhodujúcich skutočnosti sú prirodzene kvalitatívne vyššie v sporovom konaní, ako v konaní
nesporovom a majú väčší význam v konaní, ktoré sa začína len na návrh ako v konaní, ktoré mohlo

začať aj bez návrhu.

34. Sporové konanie ovládané tzv. prejednacou zásadou. Uvedená zásada určuje, že tvrdenie
skutočností, navrhovanie dôkazov a najmä ich preukazovanie, je zásadne vecou strán sporu. Úprava
vychádza z toho, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách

sporu, nie na súde. Prejednacia zásada znamená, že sú to strany sporu, ktoré majú povinnosť tvrdenia
a povinnosť dôkaznú a ktorých z tohto dôvodu postihuje bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno.

35. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe, ale tiež vo
vyjadrení žalovaného. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom

dôkazné bremeno spočíva na strane sporu, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie
dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového stavu
zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý
nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená
automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom (v spojení s dôkaznou povinnosťou)

sa rozumie zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistení navrhnutých a
vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť (aj po ich vykonaní a vyhodnotení)
ako nepoužiteľné zdroje informácií vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane bez ohľadu na procesné
postavenie účastníka. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho
uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté

dôkazy, a súd napriek tomu nemá jednoznačne skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade
musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tej strane sporu,
na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazná povinnosť, t.j. zodpovednosť za
preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.36. Žalobca v žalobe tvrdil, že na základe porušenia zmluvy žalovaným, tento bol v dôsledku toho
deaktivovaný a následne došlo k odstúpeniu od zmluvy. Z uvedeného odvíjal svoj nárok na zmluvnú

pokutu, ktorú žalovanému vyfakturoval. V tomto ohľade však je potrebné uviesť, že skutočnosť o
deaktivácii SIM karty žalovaného súdu žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal. Taktiež súdu
vôbec nepreukázal odstúpenie od zmluvy a teda v tomto smere neniesol dôkazné bremeno o vzniku
jeho nároku na zmluvnú pokutu pre nedodržanie doby viazanosti v zmysle bodu 4. Dodatku k zmluve.
Uvedené skutočnosti zostali len v rovine tvrdenia žalobcu.

37. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd
žalobu zamietol v rozsahu 331,94 €, nakoľko po zhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru,
že žalobca v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno.

38. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti, citované zákonné ustanovenia, súd rozhodol tak, ako je

uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

39. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

40. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

41. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

42. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku a keďže pomer
úspechu a neúspechu bol 44% v prospech žalovaného (úspech žalovaného 72 %, neúspech 28%),
avšak žalovanému žiadne trovy nevznikli, súd vyslovil, že mu náhradu trov konania nepriznáva.

43. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za
výpis z registra trestov (ďalej len „zákon o SP“), poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je
podľa sadzobníka ustanovený poplatok k návrhu.

44. Podľa § 5 ods. 1 písm. a/ zákona o SP, poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania a
dovolenia, alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ
a dovolateľ.

45. Podľa § 6 ods. 1 zákona o SP, sadzba poplatku je uvedená v sadzobníku percentom zo

základu poplatku /ďalej len percentná sadzba/ alebo pevnou sumou.

46. Podľa § 7 ods. 11 zákona o SP, základ poplatku sa zaokrúhľuje na celé eurá nadol. Poplatok sa
vypočíta s presnosťou na eurocenty tak, že ak suma prevyšujúca celé číslo je a) menšia ako 50, poplatok
sa zaokrúhli na celé euro nadol, b) rovná 50, poplatok sa nezaokrúhli, c) väčšia ako 50, poplatok sa

zaokrúhli na pol eura nadol.

47. Podľa Položky 1 písm. a) prílohy zákona o SP - z návrhu na začatie konania, ak nie je ustanovená
osobitná sadzba, z ceny (úhrady) predmetu konania je súdny poplatok 6%, najmenej 16,50 €, najviac
16.596,50 €.

48. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol o povinnosti žalobcu zaplatiť súdny
poplatok z návrhu na začatie konania vo výške 27,50 Eur na účet Okresného súdu Košice I.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší

súd v troch písomných vyhotoveniach.Podľa § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§
127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť
len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,

ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie
exekúcie označí oprávnený (§ 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého vykonaním poverí súd, ak osobitný

predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).