Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 8, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/158/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5916205880
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5916205880.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov

senátu JUDr. Jozefa Turzu a JUDr. Ladislava Mejstríka, v spore žalobcu Sberbank Slovensko, a. s., so
sídlom Vysoká 9, Bratislava, IČO: 17 321 123, zastúpeného spoločnosťou SEDLAČKO & PARTNERS,
s. r. o., so sídlom Štefánikova 8, Bratislava, IČO: 36 853 186 proti žalovanej H. C., nar. XX.XX.XXXX,
bytom T. W. XXX, o zaplatenie 3 506,67 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Ružomberok, č. k. 5Csp/66/2016-65 zo dňa 07. marca 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, v ktorom žalobu vo zvyšku zamietol a vo výroku o trovách
konania, potvrdzuje.

Vo zvyšnej časti, odvolaním nenapadnutej, ponechal rozsudok nedotknutý.

Žalovaná nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1) Napadnutým rozsudkom súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3 446,67 eur spolu
s úrokom z omeškania, konanie v časti o zaplatenie sumy 40,- eur zastavil, v ostatnej časti žalobu
zamietol a žalobcovi priznal voči žalovanej náhradu trov konania v plnom rozsahu.
2) Z vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že na základe predmetnej zmluvy žalobca

poskytol žalovanej spotrebiteľský bezúčelový úver vo výške 5 000,- eur pri úrokovej sadzbe 12,98 %
ročne. Vzhľadom k tomu, že žalovaná si neplnila svoje povinnosti vyplývajúce z úverovej zmluvy a
nesplácalaposkytnutýúverriadneavčas,žalobcalistomzodňa13.11.2013vyhlásilpredčasnúsplatnosť
celého úveru, a to ku dňu 03.12.2013, čím sa stal celý úver vrátane príslušenstva splatný v termíne
do 02.12.2013. Keďže žalovaná preukázateľne neuhradila istinu vo výške 3 446,67 eur, súd v tejto
časti žalobe vyhovel a zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi uvedenú čiastku titulom istiny, rovnako
aj vyčísleného úroku z omeškania. Zároveň súd zamietol nárok žalobcu v časti pokiaľ sa domáhal

zaplatenia úroku z úveru vo výške 12,98 % ročne od 24.10.2016, keď podľa názoru súdu úroky z
úveru (v podstate úrok za požičanie peňazí) prislúchajú veriteľovi do splatnosti dlhu, zmluvný úrok je
odplata za užívanie požičanej istiny a je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky,
t. j. spolu s istinou, po uplynutí lehoty splatnosti prislúcha veriteľovi úrok z omeškania. Zároveň súd
priznal žalobcovi úroky z omeškania, a to vo výške 8,75 % ročne zo sumy 3 506,67 eur od 24.10.2016
do 14.11.2016 (kedy bola vykonaná čiastočná úhrada vo výške 20,- eur), zo sumy 3 486,67 eur od
15.11.2016 do 16.12.2016 (kedy bola vykonaná čiastočná úhrada vo výške 20,- eur), zo sumy 3 466,67

eur od 17.12.2016 do 17.01.2017 (kedy bola vykonaná čiastočná úhrada vo výške 20,- eur) a zo sumy 3
446,67 eur od 18.01.2017 až do zaplatenia a v ostatnej časti prevyšujúcej priznané úroky z omeškania
súd žalobu zamietol. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 CSP.3) Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, čo do výroku, ktorým súd žalobu v
časti zamietol, navrhol rozhodnutie zmeniť a jeho odvolaniu vyhovieť. Mal za to, že jeho nárok sa nijakým
spôsobom neodchyľuje od zákona (§ 502, § 503 ObZ). Argumentácia súdu sa pravdepodobne opiera o

raritné a tendenčné rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/85/2013 a rozhodnutie NS SR sp.
zn. 4Obo/143/98, ktoré nezohľadňujú ustálený doktrinálny výklad. S poukazom na rozhodnutia NS ČR,
Krajského súdu v Prešove, Krajského súdu v Banskej Bystrici a Krajského súdu v Košiciach bolo možné
takýto názor považovať za sporný. Poukázal na výklad k úrokom z úveru a ich splatnosti v odbornej
literatúre tak v slovenskej, ako aj v českej. Aj pokiaľ išlo o doktrínu občianskeho práva, poukázal na

výklad relevantných ustanovení (ust. § 517, či ust. § 658) Občianskeho zákonníka v odbornej literatúre.
Výkladom, ktorý uviedol súd prvej inštancie, dochádza k nedôvodnému zvýhodňovaniu žalovanej v
neprospech žalobcu. Postavenie dlžníka je lepšie v prípade porušenia záväzku, než v prípade riadneho
plnenia povinností, keď namiesto povinnosti zaplatiť žalobcovi aj zmluvne dohodnuté úroky vo výške
12,98 % ročne je žalovaná povinná zaplatiť iba úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne.

4) K podanému odvolaniu sa žalovaná nevyjadrila.

5)Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),preskúmalvecvrozsahuvymedzenomvpodanomodvolaní
(§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnutý
rozsudok vo výroku, v ktorom žalobu vo zvyšku zamietol a vo výroku o trovách konania, podľa ust. § 387

ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. Vo zvyšnej časti (vo výroku, ktorým žalobe čiastočne vyhovel),
odvolaním nenapadnutej, ponechal rozsudok nedotknutý.

6) Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v
tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v

takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP), keď ani zo strany odvolateľa neboli v
priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvej inštancie
v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.

7) Odvolateľ ďalej namietal v odvolaní skutočnosť, že by mu mali patriť úroky z omeškania popri riadnych

úrokoch z úveru. Aj keď v danom prípade bolo možné stotožniť sa s názorom odvolateľa, že nepriznanie
úrokov z istiny je v danom prípade sporné, bol odvolací súd názoru, že je potrebné sa držať ochrany
spotrebiteľa aj v tomto smere.
8) V rozsudkoch súdov sa zmluvné dojednanie o povinnosti platiť úroky popri úrokoch z omeškania
označilo za obchádzanie zákonného pravidla zakotveného v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka o

administratívnom strope úrokov z omeškania (napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co
182/2011). Splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa má za následok absenciu požičanej sumy
istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí
veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje jednoducho povedané cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej
príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať

zisk. Po nadobudnutí splatnosti úveru (či už celého alebo jednotlivých splátok) veriteľovi vzniká nárok
na vrátenie požičanej sumy, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu splatnosti úveru (alebo jeho časti).
Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba (pretože
tieto sú už splatné) a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili
výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený

krajne nespravodlivý a ústavne nekonformný stav, kedy by bol spotrebiteľ vystavený všetkým sankčným
mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy,
ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli
účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby ku zmene
záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo

zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Súd uvedené v žiadnom prípade nemôže pripustiť,
lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za situácie,
že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z
majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej zmluvy
o spotrebiteľskom úvere (bližšie pozri rozsudok Krajského súdu v Prešove z 30. júna 2015 sp. zn.

6Co/190/2014).
9) Na rozdiel od odvolateľa mal odvolací súd za to, že rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 4 Obo 143/98, z ktorého vyplýva, že dohodnuté úroky (zmluvné úroky) z poskytnutých
prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok), mohlo byť aplikované aj v tomto prípade. Odsplatnosti je dlžník (žalovaný) v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania v zmysle § 369 Obchodného
zákonníka. Takýto záver Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je logický, pretože v opačnom prípade
by na ťarchu žalovaných (ako spotrebiteľov) dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v

podobeúrokovzúveru,akoajúrokovzomeškania,čobyspôsobovaloznačnúnerovnováhuvovzťahoch
medzi účastníkmi zmluvy (stranami v konaní) aj v danom prípade.
10) Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil.

11) O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP, nakoľko

žalovaná, aj keď ostala v odvolacom konaní nečinná, mala v ňom úspech, a preto by mala nárok na
náhradu trov odvolacieho konania. Vzhľadom na jej nečinnosť v odvolacom konaní jej súd nárok na
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (návrh nepodala a zo spisu jej trovy nevyplývajú).

12) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).