Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 27, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 31Cob/152/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314205726
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2314205726.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a sudcov JUDr.

Róberta Foltána a JUDr. Andrey Vyskočovej v právnej veci žalobcu: JSTAV BA, s.r.o., Cabanova
2171/33, Bratislava, IČO: 46 773 398, zastúpený advokátkou JUDr. Ing. Ľudmilou Bílou, Špitálska
č. 10, Bratislava, proti žalovanému: ZAPAG s.r.o., Priemyselná 831, Galanta, IČO: 45 689 318, o
zaplatenie 5.692,48 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k.
15Cb/30/2014-62 zo dňa 11.06.2015 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 5.732,48 eur s 9,25 % úrokom z
omeškania zo sumy 5.000,- eur od 26.12.2013 do 09.01.2014 a zo sumy 5.692,48 eur od 26.12.2013 do
zaplatenia, zároveň mu uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 341,50 eur a trovy
právneho zastúpenia vo výške 1.275,35 eur všetko do troch dní po právoplatnosti rozhodnutia.

2. Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania k návrhu, ktorý žalobca odôvodnil tým, že
dňa 10.12.2013 na základe požiadavky žalovaného vykonal pre neho stavebné práce na stavbe v

Tomášikove.Poichskončeníspísalsožalovanýmsúpisvykonanýchprácadodávok,nazákladektorého
si u žalovaného faktúrou č. 201369 vystavenou na sumu 10.692,48 eur uplatnil nárok na zaplatenie
ceny za tieto práce. Žalovaný dňa 09.01.2014 uhradil časť ceny vo výške 5.000,- eur, ale zostatok
neuhradil, preto sa žalobca tohto plnenia vo výške dlžnej istiny v sume 5.692,48 eur domáha podaním
tejto žaloby a zároveň žiada priznať i úrok z omeškania a paušálnu náhradu nákladov spojených s
uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur.

3. Vo veci bol súdom prvej inštancie vydaný platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný odpor, ktorým
žalovaný nárok označil za nedôvodný a zdôraznil, že dielo, ktoré žalobca vykonal malo vady, žalovaný
ich reklamoval s tým, že zvyšnú časť ceny zaplatí až po odstránení vád.

4. Žalobca vo vyjadrení k odporu uvedené námietky žalovaného v celom rozsahu označil za
nepodložené a účelové, uviedol, že žalovaný žiadne vady nevytýkal, ani nereklamoval, preto skutočnosti
uvedené v odpore označil za neopodstatnené.

5. Súd prvej inštancie vo veci nariadil pojednávania, ktorého sa žalovaný ani jeho právny zástupca
nezúčastnili. Právny zástupca žalovaného svoju ako aj neprítomnosť žalovaného ospravedlnil podanímdoručenýmsúdudňa10.06.2015(súdprvejinštancieomylomuviedolrok2013)faxom,vktoromzároveň
súhlasil, aby súd vo veci konal a rozhodol i v ich neprítomnosti.

6. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s vykonanými dôkazmi dospel k záveru, že návrh je v celom
rozsahu dôvodný, keď mal preukázané, že medzi účastníkmi bola uzatvorená zmluva o dielo, na základe
ktorej žalobca pre žalovaného vykonal omietkarské práce, za ktoré si fakturoval dohodnutú odmenu.
Uvedenú sumu žalovaný v celom rozsahu nezaplatil a hoci namietal, že tomu tak bolo z dôvodu
vád zhotoveného diela, reklamáciu vád a riadne uplatnenie nároku z takýchto vád súdu nepreukázal,

nepredložil k tomuto žiadne dôkazy a žalobca v celom rozsahu žalovaným uvádzané skutočnosti poprel.

7. Z hľadiska právneho posúdenia súd na vec aplikoval právnu úpravu uvedenú v § 536 a nasl. Obchod.
zák., ktorým je upravená zmluva o dielo, obranu žalovaného vyhodnotil podľa § 562 ods. 2 Obchod. zák.
s tým, že žalovaný nepreukázal splnenie oznamovacej povinnosti, ktorú žalobca ako zhotoviteľ namietal.
Žalovaný bol so splnením povinnosti v omeškaní, preto ho súd zaviazal podľa § 365 ods. 1 a § 369 ods.

1 Obchod. zák. i k úhrade úroku z omeškania a podľa § 369c Obchod. zák. v spojení s §1 a §2 nar.
vlády č. 21/2013 Z.z. i k zaplateniu paušálnej náhrady.

8. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní neúspešnému žalovanému zaviazal
zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania, ktoré súd prvej inštancie podrobne v odôvodnení špecifikoval

podľa rozsahu a počtu úkonov v súlade s vyhl. č. 655/2004 Z.z.

9. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie bolo podané žalovaným v zákonnej lehote odvolanie, ktorým
žiadal odvolací súd, aby predmetné rozhodnutie podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania zdôraznil, že v danej veci je odvolací

dôvod vyplývajúci z ust. § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p., keď súd pri svojom rozhodovaní dospel na
základe vykonaných dôkazov k záveru, že medzi účastníkmi bola uzatvorená zmluva o dielo, čo žiadna
zo strán nepopiera, ale nemal dostatočne preukázané existenciu vád diela a pri rozhodovaní vychádzal
iba z tvrdenia žalobcu, ktorý námietky žalovaného týkajúce sa vád diela poprel, čo má za následok,
že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalovaný trval na

tom, že žalobcovi vady oznámil telefonicky a neskôr ústne pri osobnom stretnutí, na ktorom sa dohodol
so žalobcom, že vzniknuté vady odstráni a potom žalovaný uhradí zostatok nezaplatenej ceny. Keďže
žalobca k odstraňovaniu vád nepristúpil, žalovaný mu túto sumu nezaplatil, keď podľa § 564 v spojení
s § 439 ods. 4 Obchod. zák. nie je povinný platiť časť ceny za dielo, ktorá by zodpovedala jeho nároku
na zľavu, ak by vady neboli odstránené. V súvislosti s opodstatnenosťou nezaplatenia žalovanej istiny

uviedol, že i nárok na úroky z omeškania je priznaný nedôvodne.

10. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žiadal rozhodnutie súdu ako vecne správne potvrdiť a uplatnil si
nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keď zdôraznil, že tvrdenia žalovaného uvedené v odvolaní
sú iba účelové a nepravdivé, vedené snahou zbaviť sa zodpovednosti splniť záväzok. Namietol, že zo

strany žalovaného mu neboli žiadne vady zhotoveného diela akýmkoľvek spôsobom vytýkané, žiadne
neboli reklamované, k čomu poukázal na odpoveď, ktorá bola žalovaným podaná na jeho pokus o
zmier, v ktorej odpovedi sa žalovaný vôbec nezmienil o žiadnych vadách, práve naopak, potvrdil, že si
je vedomý svojich záväzkov a prisľúbil, že ich uhradí do konca roku 2014.

11. Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného súd doručil odvolateľovi s tým, aby sa v rámci odvolacej
repliky k nemu vyjadril. Predmetná zásielka sa súdu vrátila dňa 25.05.2015 s poznámkou adresát
neznámy.

12. Vzhľadom na právnu úpravu uvedenú v § 111 v spojení s § 106 C.s.p. zásielka bola doručovaná

žalovanému ako právnickej osobe na adresu sídla zapísaného v obchodnom registri, z ktorej sa vrátila s
poznámkou pošty „adresát neznámy“, preto ju súd túto považoval za doručenú podľa § 111 ods. 3 C.s.p.
a to dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu a to aj vtedy, ak sa adresát o nej nedozvedel, keďže ju
nebolo možné doručiť na adresu, ktorú má žalovaný zapísanú v obchodnom registri.

13. Odvolací súd o odvolaní rozhodol podľa zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len C.s.p.) účinnom od 01.07.2016, ktorý nahradil zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Z
prechodných ustanovení zák. č. 160/2015 Z.z. obsiahnutých v ust. § 470 ods. 1 a 2 C.s.p. vyplýva, že ak
niejeustanovenéinak, platítentozákonajnakonaniazačatépredodňomnadobudnutiajehoúčinnostiaprávne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú
zachované. Znenie prechodných ustanovení znamená, že nová právna úprava vychádza z princípu
okamžitej aplikácie procesnoprávnych noriem, a že sa použije na všetky konania a to i na konania

začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti nového zákona. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že súd
prvej inštancie rozhodoval podľa právneho predpisu účinného v čase začatého súdneho konania, ktorým
bol zák. č. 99/1963 Zb., za účinnosti ktorého začalo konanie vo veci samej a podľa tohto zákona boli
vykonané i súvisiace procesné úkony, bolo vedené dokazovanie a vyhlásené rozhodnutie. Za účinnosti
tohto zákona začalo aj odvolacie konanie.

14. Odvolací súd musel rešpektovať daný stav, ktorý zodpovedá princípu právnej istoty a legitímnemu
očakávaniu strán, že ich vec bude posúdená podľa predpisov platných v čase vykonania procesných
úkonov a rozhodnutia súdu v danej veci ako i začatého odvolacieho konania, k čomu odvolací súd
poukazuje na článok 8 Základných princípov zák. č. 160/2015 Z.z., a to v súvislosti s potrebou podľa
§ 470 ods. 1, 2 C.s.p. aplikovať tie ustanovenia nového procesného predpisu, ktoré boli v čase

rozhodovania použiteľné na dané konanie, ale nemohol opomenúť ani ustanovenia O.s.p., ktoré boli
použité súdom prvej inštancie.

15. Podľa § 470 C.s.p.

(1) Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti.
(2) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí

skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

16. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd vec prejednal podľa § 379 C.s.p., (Civilný sporový poriadok),
podľa ktorého je rozsahom odvolania viazaný a podľa § 380 ods. 1, 2 C.s.p., podľa ktorého je odvolacími
dôvodmi viazaný, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p., ktoré ustanovenie jeho

nariadenie neukladalo, ak nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani
dôležitý verejný záujem. Podľa § 219 ods. 3 C.s.p. miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku súd
oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením.
Elektronicky stranám miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku odvolací súd neoznámil, pretože
strany o to nepožiadali.

17. Podľa § 387 C.s.p.

(1) Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

(2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa
v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

(3) Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v

konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.
Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

Základné princípy Civilného sporového poriadku
Čl.8

Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje
tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

18. Žalovaná strana sporu podala odvolanie z dôvodu, že v konaní došlo k vadám, keď súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§205 ods.2

písm.d/ O.s.p.) a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.).

19.Odvolacísúdpreskúmalnapadnutýrozsudoksúduprvejinštancie,akoajkonanie,ktoréjehovydaniu
predchádzalo a zistil, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnymskutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil a tak odvolací súd poukazuje na správnosť dôvodov
napadnutého rozhodnutia, s ktorými sa v celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

20. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia v nadväznosti na podstatné tvrdenia uvedené
v odvolaní, ktorými sa musí odvolací súd v odôvodnení vysporiadať (§ 387 ods.3 C.s.p.), sa odvolací
súd v prvom rade zaoberal námietkou, ktorú podradil pod odvolací dôvod uvedený v § 205 ods. 2 písm.
d) O.s.p., ktorý sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom spočívajúcej v tom, že skutkové
zistenia, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie sú nesprávne, čo znamená, že musí ísť o skutkové

zistenie, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke, ktoré sú nesprávne, lebo nemajú oporu
vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia
je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych skutkových zistení môže byť chybný právny
názor, v dôsledku ktorého zisťoval súd iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval
inýprávnyvýznam.Skutkovézistenievtedynezodpovedávykonanýmdôkazom,akvýsledokhodnotenia
dôkazov nie je v súlade s ust. § 132 O.s.p. a to vzhľadom k tomu, že buď vzal súd do úvahy skutočnosti,

ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania
najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli
počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení
dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli
z prednesov strán sporu, ktoré vyšli najavo z hľadiska závažnosti, dôležitosti, zákonnosti, pravdivosti,

prípadne vierohodnosti, alebo keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť
zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 132 - 135 O.s.p. V tejto súvislosti žalovaná strana sporu v
odvolaní namieta skutkové i hmotnoprávne vady, pre ktoré je potrebné rozhodnutie súdu prvej inštancie
zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

21. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. sa týka nedostatkov v zisťovaní skutkového
stavu veci súdom spočívajúcich v tom, že skutkové zistenie, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie
sú nesprávne. Uvedené znamená, že musí ísť o také skutkové zistenie, na základe ktorého súd vec
posúdil po právnej stránke, ale ktoré je nesprávne, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, v dôsledku
čoho je nesprávny a chybný súdom vyslovený právny názor a skutkové zistenie tak nezodpovedá

vykonaným dôkazom, súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli, alebo
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi vykonané opomenul, napriek tomu, že vyšli
najavo. Nesprávne skutkové zistenia sú i také, ktoré súd založí na chybnom hodnotení dôkazov, čím
nastane logický rozpor v ich hodnotení z hľadiska zákonnosti, pravdivosti, prípadne i dôležitosti.

22. Pre odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. platí, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia,
aké práva a povinností majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym
posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. Právnym posúdením je činnosť

súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje súd právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu
na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený
skutkový stav a nesprávna aplikácia znamená, že súd nepoužil správny právny predpis alebo síce použil
správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov
vyvodil nesprávne právne závery.

23. V kontexte s uvedenými odvolacími dôvodmi odvolateľ namieta, že súd nedostatočne preskúmal
existenciu vád diela, k odstráneniu ktorých žalobca stále nepristúpil, preto časť ceny diela, ktorá
by zodpovedala nároku na zľavu nie je povinný platiť. Žalovanému zrejme uniklo, že v súdnom
konaní žiaden dôkaz o uplatnený nároku na zľavu z ceny diela nepredložil a súd s prihliadnutím na

zabezpečenie rovnosti strán sporu nemá povinnosť vykonávať dôkazy za účastníka. Žalobca vzniesol
námietku nesplnenia oznamovacej povinnosti k vadám diela (§562 ods.2 Obchod. zák.), čím síce právo
žalovaného z vád diela nezaniká, ale nemožno ho v súdnom konaní priznať.

24. Odvolací súd tak dospel k zhodnému právnemu názoru ako súd prvej inštancie, že žaloba o

zaplatenie žalovanej istiny a príslušenstva je dôvodná, súd prvej inštancie vec správne právne posúdil a
odvolacie dôvody, na ktoré poukázala žalovaná strana nie sú opodstatnené, na základe čoho napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení
s § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešný žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu
trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p. ).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej

v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435

C.s.p.).