Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 15, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6Tos/112/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117010340
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Sládok
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2117010340.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Sládka a sudcov JUDr.
Jána Mihala a JUDr. Rastislava Kresla, v trestnej veci vedenej proti odsúdenému N. C., o sťažnosti
odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava, zo dňa 10. mája 2017, sp. zn. 1PP/21/2017, na
neverejnom zasadnutí konanom dňa 15. júna 2017 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného N. C., nar. XX.XX.XXXX,

sa z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutýmuznesenímokresnýsúdrozhodoltak,žepodľa§66odsek1písmenob/,odsek2Trestného
zákona zamietol žiadosť odsúdeného N. C. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.

Okresný súd svoje zamietavé stanovisko odôvodnil tým, že posudzujúc žiadosť odsúdeného o

podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zistil, že pre pozitívne rozhodnutie v jeho
prospech nie sú splnené podmienky uvedené v § 66 odsek 1 písmeno b/, odsek 2 Trestného zákona.
Odsúdený splnil prvú zákonnú podmienku, že vykonal potrebnú časť z výmery uloženého trestu odňatia
slobody. Druhú materiálnu podmienku, a to, že počas doterajšieho výkonu trestu preukazuje schopnosť
viesť riadny život, a to plnenie svojich pracovných i mimopracovných úloh, vrátane dodržania všetkých
právnych noriem vzťahujúcich sa na výkon trestu nebola splnená úplne a to z dôvodu, že správanie a

vystupovanie odsúdeného počas výkonu väzby a trestu odňatia slobody nebolo vždy na požadovanej
úrovni. Boli u neho zaznamenané viaceré negatívne poznatky a až postupne po dlhšom časovom období
sa jeho správanie stabilizovalo a dostalo sa na relatívne požadovanú úroveň. Splnená však nebola
tretia podmienka, t. j. dôvodné očakávanie vedenia riadneho života odsúdeného na slobode. V prípade
odsúdeného N. C., podľa názoru okresného súdu s poukázaním na jeho už bohatú trestnú minulosť
a resocializačnú prognózu, riziko recidívy je príliš vysoké. Taktiež prihliadol na závažnosť a charakter

spáchanej trestnej činnosti a v zmysle odpisu registra trestov aj na sklony odsúdeného k páchaniu
trestnej činnosti, kedy odsúdený bol 11-krát súdne trestaný. Poukázal na skutočnosť, že odsúdený dostal
zo strany spoločnosti opakovane možnosť preukázať (či už podmienečnými odsúdeniami alebo dvomi
podmienečnými prepusteniami z výkonu trestu odňatia slobody), že „miernejší, prípadne kratší trest“
na jeho nápravu postačuje. Odsúdený sa však k páchaniu trestnej činnosti vrátil a spáchal dokonca
závažnejšiu trestnú činnosti (zločin vydierania). Je správna konštatácia prvostupňového súdu aj v tom

smere, že v konaní o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody súd berie do úvahy
celú trestnú minulosť a život odsúdeného pri rozhodovaní o jeho podmienečnom prepustení z výkonu
trestu odňatia slobody. Preto nemožno jednoznačne vyvodiť záver, že výkon trestu odňatia slobody má
na odsúdeného kladný vplyv v tom smere, že na slobode bude viesť riadny život, nakoľko sa jedná
o osobu, ktorá sa opakovane dopúšťa trestnej činnosti. Uvedené nezmenili ani tie skutočnosti, ktoré
uvádzal v podanom návrhu odsúdený či na verejnom zasadnutí a ani hodnotenie riaditeľa ústavu čo do

splnenia podmienok na podmienečné prepustenie (ktoré má pre súd len odporúčací charakter).Proti tomuto uzneseniu podal riadne a včas sťažnosť odsúdený. V písomnom odôvodnení sťažnosti
uviedol, že súd prvého stupňa mu bezdôvodne zamietol jeho žiadosť o podmienečné prepustenie a
to vzhľadom na to, že splnil všetky zákonné (formálne aj materiálne) podmienky na podmienečné

prepustenie.

Krajský súd v Trnave ako nadriadený orgán na podklade včas a riadne podanej sťažnosti, podľa § 192
ods. 1 písmeno a/, b/ Trestného poriadku preskúmal správnosť výrokovej časti napadnutého uznesenia,
ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Z pripojeného spisu okresného súdu sťažnostný súd zistil, že:

- odsúdený vykonáva súhrnný trest odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu
Bánovce nad Bebravou zo dňa 18.11.2013 sp. zn. 1T/80/2011 v spojení s uznesením Krajského súdu
v Trenčíne zo dňa 13.02.2014 sp. zn. 3To/4/2014 (po predošlom povolení obnovy konania) pre zločin

vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. a iné vo výmere 6 (šesť) rokov so zaradením
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, pričom predpokladaný koniec trestu má po
započítaní dňa 19.08.2017
- lehotu podľa § 66 odsek 1 písmeno b/ Trestného zákona splnil dňa 19.02.2015.
- dňa 02.02.2016 zamietnutý skorší návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu

odňatia slobody (Okresný súd Trenčín sp. zn. 3PP/118/2015)
- z registra trestov vyplýva, že odsúdený má 11 záznamov.

Krajský súd v rámci prieskumnej povinnosti vyplývajúcej mu z citovaného ustanovenia preskúmal postup
súdu I. stupňa pri rozhodovaní o žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie a dospel k záveru,

že tento postupoval správne a v súlade so zákonom, keď zistil, všetky rozhodné skutočnosti pre svoje
rozhodnutie, tieto vyhodnotil individuálne i vo vzájomných súvislostiach podľa § 2 odsek 12 Trestného
poriadku a dospel k správnemu záveru, že sťažnosti odsúdeného nie je možné vyhovieť.

Vo svojom uznesení okresný súd v súlade s ustanovením § 176 odsek 2 Trestného poriadku

rozviedol všetky základné právne skutočnosti, na základe ktorých mal za to, že žiadosti odsúdeného
o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody nie je možné vyhovieť. Krajský súd sa s
dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení stotožňuje a osvojuje si ich, pritom v podrobnostiach na
ne odkazuje.

Ajkrajskýsúdpovažuježiadosťodsúdenéhozanedôvodnúužlenpretúskutočnosť,žeskúsenosťsjeho
predchádzajúcim spôsobom života nesvedčí v prospech možnej prognózy, že by v prípade prepustenia
na slobodu viedol riadny život aj napriek skutočnosti, že na predchádzajúce odsúdenia sa hľadí na
neho, akoby nebol odsúdený. Je pravdou, že odsúdený splnil prvú zákonnú (formálnu) podmienku,
že vykonal potrebnú časť z výmery uloženého trestu odňatia slobody, ako aj splnil prvú (materiálnu)

podmienku na podmienečné prepustenie a to, že počas doterajšieho výkonu trestu preukazuje plnenie
svojich pracovných i mimopracovných úloh, vrátane dodržania všetkých právnych noriem vzťahujúcich
sa na výkon trestu, avšak nesplnil ďalšiu zákonnú podmienku, že povedie riadny život na slobode po
podmienečnom prepustení a to s prihliadnutím na jeho trestnú minulosť. Absencia tejto (materiálnej
podmienky) je indikovaná práve tou skutočnosťou, že odsúdený bol v minulosti už vo výkone trestu a aj

napriektejtoskutočnostisaneskôrsaopätovnedopustilďalšejtrestnejčinnosti,ktorúaktuálnevykonáva.

Vzhľadom na trestnú minulosť odsúdeného mal sťažnostný súd za to, že náprava odsúdeného a celkové
pozitívne pôsobenie na osobu odsúdeného je možné len počas jeho pobytu vo výkone trestu odňatia
slobody, pričom podmienečným prepustením z výkonu trestu odňatia slobody by nebol naplnený jeden

zo základných účelov trestu, ktorým je ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov. Nemožno
teda nájsť žiadny pozitívny moment v jeho doterajšom správaní, ktorý by nasvedčoval tomu, že počas
pobytu na slobode bude viesť riadny život.

Krajský súd teda nezistil žiadne dôvody pre zmenu napadnutého uznesenia, ktoré by boli v prospech

odsúdeného, preto jeho sťažnosť zamietol ako nedôvodnú v zmysle § 193 ods. 1 písmeno c/ Trestného
poriadku.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.