Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 29, 2017

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 5C/450/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314226824
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Šefčíková

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2017:2314226824.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní pred sudcom JUDr. Táňou Šefčíkovou, v právnej veci žalobcu:

POHOTOVOSŤ,s.r.o.,IČO:35807598,sosídlomBratislava,Pribinovač.25,právnezastúpený:Fridrich
Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421, so sídlom Bratislava, Grösslingova č. 4, proti žalovanému: Slovenská
republika, v jej mene Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, IČO: 00 166 073, so sídlom
Bratislava, Župné námestie č. 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.
II. Súd žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou z 21.9.2012, doručenou Okresnému súdu Dunajská Streda 27.9.2012 domáhal,
aby rozhodol, že žalovaný je zodpovedný za škodu, ktorá vznikla žalobcovi nesprávnym úradným

postupom Okresného súdu Dunajská Streda (ďalej len „exekučný súd“), pretože tento nerozhodol o
žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v exekučnom konaní vedenom pre pohľadávku
žalobcu pod sp. zn. EX6126/2009, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere
č. XXXXXXX (ďalej len „zmluva o úvere) dlžníkom: U. H., A.. XX.X.XXXX, a aby zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobcovi z titulu majetkovej škody 125 Eur a z titulu nemajetkovej ujmy 1.172,78 Eur, do
troch dní od právoplatnosti rozsudku, vrátene trov konania. Žalobca svoj nárok odôvodnil porušením
ústavného práva na súdnu ochranu, nakoľko mu nebola poskytnutá v zákonom predpokladanej kvalite,

pretože konanie o udelenie povolenia na vykonanie exekúcie začalo 22.7.2009 a exekučný súd
rozhodol o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia až 19.4.2011 (omeškanie viac ako 636 dní);
porušením princípov právneho štátu - najmä princípu legality, a teda, že exekučný súd prekročil mieru
možného rozhodovania, opätovne posúdil nárok, o ktorom už bolo rozhodnuté a existenciou rozhodnutia
exekučného súdu bola vytvorená prekážka rozhodnutej veci. Žalobca žiadal, aby nadriadený súd
rozhodol pred prvotným prejednaním veci o prikázaní veci inému súdu, pretože sudcovia miestne a
vecne príslušného Okresného súdu Dunajská Streda sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci

vzhľadom na ich pomer k veci a účastníkom konania. Žalobca v žalobe cituje znenia § 44 ods. 2
zákona č. 233/1995 Z.z., o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a
doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) účinných v období od 1.2.2002 do 31.5.2010,
od 1.6.2010 do 31.5.2011 a od 1.6.2011. V argumentácii žalobca ďalej uviedol, že vec prejednávaná
exekučným súdom nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a tiež si nevyžadovala takú
spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu
a rozhodnutiu. Ďalej, podľa žalobcu sa exekučný súd postavil do pozície orgánu vykonávajúceho

komplexné preskúmanie exekučného titulu a tým prekročil mieru rozhodovania. Exekučný súd nie
je súdom podľa § 40 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení (ďalej len
„ZoRK“), nekoná o zrušení tuzemského rozhodcovského rozsudku a ani nepokračuje v konaní v
rozsahu uvedenom v žalobe. Exekučný súd tým, že svojim nelegálnym postupom vykonal opätovnéposúdenie práva žalobcu na zaplatenie dlhu v časti istiny a to bez splnenia zákonných podmienok na
takýto postup, formálne vyvolal stav, ktorý založil prekážku rozhodnutej veci v právnom vzťahu medzi
žalobcom ako oprávneným a dlžníkom ako povinným zo zmluvy o úvere. Na jednej strane existuje

právne relevantný exekučný titul, ktorý nie je možné zrušiť pre uplynutie lehoty podľa § 41 ZoRK a na
druhej strane, nie je možné zo strany žalobcu iniciovať občianske súdne konanie a požadovať súdnu
ochranu práva na zaplatenie istiny s príslušenstvom, pretože existenciou rozsudku rozhodcovského
súdu je vytvorená prekážka právoplatne rozhodnutej veci. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci tvorí
neodstrániteľnú vadu konania, na ktorú je súd povinný prihliadať ex offo. Podľa žalobcu je rozsudok

rozhodcovského súdu rovnocenným exekučným titulom s rozsudkom vydaným všeobecným súdom
v občianskom súdnom konaní. Žalobca uviedol, že si z dôvodu nesprávneho úradného postupu
exekučného súdu uplatňuje náhradu majetkovej škody, ktorá predstavuje náhradu účelne vynaložených
nákladov spojených s činnosťou žalobcu vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré
zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia a rozhodnutím o nej. Žalobca si ďalej
uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch pretože samotné konštatovanie porušenia práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a
práva na prejednanie veci v primeranom čase, ktoré je zaručené čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd, nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Uviedol, že exekučný súd vystavil žalobcu riziku, že
povinný zanikne, alebo že dôjde k stratu kontaktu medzi žalobcom a povinným, resp. k jeho insolvencii.

Uviedol, že náhradu nemajetkovej ujmy vníma ako spravodlivú satisfakciu za porušenie základných práv
a princípov právneho štátu. Žalobca odôvodnil výpočet výšky nemajetkovej ujmy nálezmi Ústavného
súdu SR, v zmysle ktorých, pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa
na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške cca 660 Eur (žalobca teda vypočítal
pomernú časť). Žalobca za dôkazy označil exekučný spis (exekučný súd, ohľadne EX6126/2009) a

sprievodný list k žiadostiam o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody z 25.5.2012 (exekučný
súd, Spr. 873/2012).
2. Okresný súd Dunajská Streda, uznesením č.k. 12C/174/2012-8 z 10.10.2012 vec spojil na spoločné
konanie s inými konaniami, ktoré inicioval žalobca z toho istého titulu, t.j. nesprávneho úradného postupu
exekučného súdu, do jedného konania vedeného pod sp. zn. 12C/174/2012. Okresný súd Galanta (ďalej

len„súd“),uznesenímč.k.15C/37/2013-105z18.9.2014vylúčilvecispojenéOkresnýmsúdomDunajská
Streda na samostatné konanie.
3. K žalobe z 21.9.2012 sa vyjadril žalovaný v podaní z 18.3.2013, kde navrhol žalobu zamietnuť.
V zhrnutí žalovaný namieta nasledovné: Zo žaloby nie je jasný titul nároku na náhradu škody -
jednak žalobca namieta nezákonné konanie v podobe nerozhodnutia v zákonnej lehote a tiež namieta

nesprávny úradný postup v podobe prieťahov. Ďalej, všeobecný súd nie je podľa žalovaného oprávnený
posudzovať prieťahy. K porušeniu princípu legality - vnútroštátny súd má povinnosť ex offo preskúmať
materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku. Pätnásťdňová lehota podľa ustanovenia § 44 ods. 2
Exekučného poriadku sa podľa žalovaného nevzťahuje na vydanie rozhodnutia o zamietnutí žiadosti.
Ďalej žalobca nepreukázal existenciu škody, nakoľko žalobca mal možnosť získať iný exekučný titul.

Ak došlo k škode na strane žalobcu, tak iba jeho vlastnou nečinnosťou. Nárok v časti nemajetkovej
ujmy je v rozpore s dobrými mravmi, lebo práve činnosť žalobcu podnietila diskusiu a zvýšenú ochranu
práv spotrebiteľov. Dňa 23.4.2012 žalobca doručil žalovanému prvé žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody. Podľa žalovaného, neboli splnené základné podmienky pre priznanie náhrady
škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z., o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci

a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ZZŠ“). Žalovaný odkázal na úpravu v ustanovení §
15 ods. 1 a § 16 ods. 4 zákona o ZZŠ. Z uvedených ustanovení vyplýva, že poškodený sa práva na
náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci môže domáhať na súde až po uplynutí šiestich
mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti. Žalovaný má za to, že ide o predčasne uplatnený nárok na
súde. Žalobca neposkytol žalovanému žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podanej žiadosti, a

tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovanie
sám požiadal. Žalovaný preto, ako orgán príslušný podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. a) zákona
vo ZZŠ, nepovažuje nárok žalobcu za predbežne prerokovaný. Zákon o ZZŠ ustanovuje nasledujúce
všeobecné podmienky, pri splnení ktorých štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci
pri výkone verejnej moci: 1) nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup, 2) vznik škody, 3)

príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou
škodou. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne. Ohľadne
„nerozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom ustanovenej lehote“, žalovaný
poukazuje na judikatúru Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 16/2002, ktorá konštatuje že pri posúdeníči došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v
čl. 48 ods. 2 Ústavy, Ústavný súd prihliada síce na lehoty, ktoré sú uvedené v Ústave alebo v zákone,
ale ich nedodržanie nepovažuje automaticky za porušenie uvedeného základného práva, pretože v

týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Vzhľadom na povahu úkonu a zákonom
ustanovenú lehotu a lehotu, v ktorej sa rozhodlo, nie je možné nerozhodnutie o návrhu na zmenu
súdneho exekútora v lehote ustanovenej zákonom považovať za zbytočné prieťahy, a teda za nesprávny
úradnýpostup.Ohľadne„rozhodnutiaopoverenieexekútorapopätnásťdňovejlehote“,žalovanýuviedol,
že prax ukázala už dávnejšie, že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho, aby mohli

súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie. V tomto smere je dôležitý rozsudok Súdneho dvora EÚ
(Asturcom C-40/08), ktorý nevylučuje posúdenie zmluvnej podmienky aj v exekučnom konaní. Žalovaný
poukazuje aj na ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 1.6.2011, a to že 15-
dňová lehota na vydanie poverenia vo veci exekúcie sa neuplatní v prípade ak ide o exekučný titul
podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, a teda o vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských
súdov, rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. Žalovaný opäť poukazuje na judikatúru

Ústavného súdu SR, sp. zn. I. Ú 16/ 2002. Konštatuje, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej
lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní. Ohľadne „zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie po pätnásťdňovej lehote“, žalovaný má za to, že akýkoľvek postup súdu ktorý
nájde svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí, nemôže byť nesprávnym úradným postupom
na účely zákona o ZZŠ. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je

preto v predmetnom prípade vylúčená. Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím je okrem iného nevyhnutné, aby nezákonnosť rozhodnutia bola konštatovaná
príslušným orgánom, ktorý toto už právoplatné rozhodnutie z dôvodu nezákonnosti zmení alebo zruší
v príslušnom konaní o opravnom prostriedku podanom proti rozhodnutiu. Táto podmienka nepochybne
nie je v prípadoch o zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie splnená. Žalovaný

poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, na základe ktorých vnútroštátny súd má povinnosť ex
offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky
rozhodcovského súdu vydaného bez účasti spotrebiteľa, preskúmať či rozhodcovské konanie prebehlo
na základe uzavretej v rozhodcovskej zmluvy, a to v takom rozsahu, ako mu to umožňujú vnútroštátne
procesné pravidlá v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Žalovaný poukazuje

tiež na skutočnosť, že zo samotnej dikcie ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva,
že lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o udelenie
povolenia k existencii prieťahov v konaní. Ohľadne „existencie prieťahov v konaní“, žalovaný poukázal
na ustanovenie § 9 ods. 2 zákona o ZZŠ, podľa ktorého pri posudzovaní nesprávneho úradného
postupu,ktorýspočívavprieťahoch,jemožnévychádzaťlenzvýsledkuvybaveniasťažnostinaprieťahy,

zo žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v
disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktorá
má za následok prieťahy v súdnom konaní, z právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým

ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikykonštatoval,žesaporušiloprávonaprerokovanievecibezzbytočných
prieťahov. Žalobca nepreukázal, že by podal sťažnosť na prieťahy, resp. žiadosť o prešetrenie vybavenia
sťažnosti. Z uvedených dôvodov má žalovaný za to, že žalobca nepreukázal nesprávny úradný postup
spočívajúci v existencii prieťahov. Efektívnosť súdneho konania nie je oprávnený preskúmavať súd v
konaní o náhrade škody podľa zákona o ZZŠ, Ústavný súd Slovenskej republiky na podklade ústavnej

sťažnosti, resp. predseda príslušného súdu na podklade sťažnosti na prieťahy. V tomto smere žalovaný
poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 9 Co/285/2011. K uplatnenej materiálnej
škode žalovaný uviedol, že žalobca nepreukázal existenciu škody a nároky, ktoré si uplatňuje je možné
považovať za hypotetické. K nemajetkovej ujme uviedol, že žalovaný nemal za preukázaný tak vznik
nemajetkovej ujmy ako ani to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch, nakoľko pri uplatňovaní

nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je
dostačujúcim zadosťučinením. Nie je tiež možné opomenúť povahu a predmet konaní, v ktorých malo
k nesprávnemu úradnému postupu dôjsť a to pri zohľadnení povahy podnikateľskej činnosti žalobcu.
Žalobca a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne, boli predmetom záujmu Európskej komisie,
súdy konštatovali porušovanie práv spotrebiteľa a v konečnom dôsledku práve podnikateľská činnosť

žalobcu podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej moci.
Žalobca je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé finančné
a právne vedomie nízkopríjmových osôb. Žalovaný zastáva názor, že žalobca nepreukázal podmienky
vzniku zodpovednosti štátu za škodu, súlad postupu žalobcu s dobrými mravmi, ako aj nedostatočnosťkonštatovania porušenia práva. Žalovaný zároveň vzniesol námietku premlčania nakoľko k vydaniu
poverenia došlo pred 23.4.2009, t.j. 3 roky pred dňom, kedy boli žalovanému doručené prvé žiadosti
o predbežné prerokovanie nároku. Z dôvodu nepreukázania splnenia zákonných podmienok, ktoré sú

potrebné pre priznanie náhradu škody v zmysle zákona o ZZŠ, žalovaný považuje žalobu za právne
neopodstatnenú a žiada, aby súd žalobu proti žalovanému v celom rozsahu zamietol a žalobcovi
nepriznal náhradu trov konania. Žalovaný si uplatnil právo na náhradu trov konania. Žalobca sa vyjadril
k vyjadreniu žalovaného podaním z 4.6.2013, doručené súdu 21.6.2013. Žalobca vytkol žalovanému len
všeobecnosť vyjadrenia, t.j., že nebolo adresné k uplatnenému nároku. K argumentu, že nie je jasný titul

uplatneného nároku, žalovaný špecifikuje, že uplatňuje nárok z titulu nesprávneho úradného postupu,
nakoľko exekučný súd nerozhodol v zákonnej lehote. Žalobca ďalej opísal konkrétne kroky, ktoré mal
učiniť, aby docielil posun v exekučnom konaní. K námietke, že pätnásťdňová lehota sa nevzťahuje
na zamietnutie žiadostí o vydanie poverenia v exekučnom konaní, žalobca odkazuje na rozhodnutie
Ústavného súdu Slovenskej republiky z 21.9.2010, sp. zn. III. ÚS 201/2010, z ktorého vyplýva, že
tomu tak nie je. K predčasnosti podania žaloby žalobca uvádza, že z dôvodovej správy k zákonu o ZZŠ

vyplýva, že neuplynutie lehoty nebráni podaniu žaloby pred uplynutím šiestich mesiacov. Žalovaný dal
vypracovať znalecký posudok a žiadal aby súd vykonal tento znalecký posudok ako dôkaz. Žalobca
ďalej poukázal na závery Súdneho dvora EÚ, kedy exekučný súd porušil správny úradný postup aj tým,
že neumožnil stranám sa k veci vyjadriť, vynechal dokazovanie a to napriek tomu, že podľa žalovaného
vznikol spor o uplatniteľnosť neprijateľnej zmluvnej podmienky. Uviedol, že exekučný súd mal upozorniť

spotrebiteľa a počkať na to, aby tento dal najavo, či zamýšľa uplatniť jej neprijateľnosť, a to aj bez toho,
aby o svojom zámere upozornil oprávneného a umožnil sa mu vo veci vyjadriť. Podľa žalobcu, ochrana
spotrebiteľa nie je a nemôže byť akceptovateľným ospravedlnením pre porušovanie práv účastníkov
exekučného konania. Žalobca zotrval na svojich nárokoch a žiadal súd, aby podľa toho rozhodol.
4. Žalobca podaním z 23.4.2015 navrhol prerušiť konanie z dôvodu konania iniciovaného Okresným

súdom Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010 o náhradu škody pre porušenie práva Európskej únie. Súd návrh
žalobcu zamietol uznesením č.k. 5C/450/2014-53 z 6.5.2015. Žalobca sa voči uvedenému uzneseniu
odvolal. Krajský súd v Trnave predmetné uznesenie potvrdil rozhodnutím č.k. 23Co/564/2015-67 z
25.7.2016.
5. Súd nariadil pojednávanie na 29.6.2017, na ktoré sa nedostavili strany, ani právny zástupca žalobcu.

Žalobca požiadal o možnosť vyjadrenia sa, a teda o odročenie pojednávania iba v prípade, že by z
ostatných okolností vyplývala podstatná zmena z tvrdení zo strany žalovaného. Na pojednávaní súd
rozhodol tak, ako to vyplýva z výroku rozhodnutia.
6. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s podstatným obsahom žaloby z 21.9.2012, z
vyjadrenia žalovaného z 18.3.2013 a vyjadrenia žalobcu z 7.6.2013, so Znaleckým posudkom EU v

Bratislave č. 1/2013, ktorý sa nachádza na súde pod spisovou značkou Spr. 529/2014, s podstatným
obsahom spisu Okresného súdu Dunajská Streda, sp. zn. 6Er/764/2009 a zistil tento skutkový stav:
7. Z exekučného spisu Okresného súdu Dunajská Streda (sp. zn. 6Er/764/2009) súd zistil, že návrh na
vykonanie exekúcie je datovaný 22.7.2009 na exekútorskom úrade JUDr. Rudolfa Krutého v Bratislave.
Podaním z 18.8.2009 (doručeným exekučnému súdu 26.8.2009) podal súdny exekútor JUDr. Rudolf

Krutý na exekučný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci žalobcu proti
žalovanému na vymoženie istiny 606,80 Eur, spolu s príslušenstvom, pričom exekučným titulom bol
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, č.k. SR 01692/09, ktorý vydal Slovenská rozhodcovská, a.s.
27.5.2009, právoplatný 15.6.2009 a vykonateľný 18.6.2009. Exekučný súd návrh exekútora uznesením
č.k. 6Er/764/2009-15 z 28.3.2011 zamietol a uznesením č.k. 6Er/764/2009-17 z 1.6.2011 exekúciu

zastavil.
8. Zo znaleckého posudku EU v Bratislave vyplýva, že na základe vykonanej analýzy mzdových
nákladov, nákladov na poštovné, telekomunikačné služby, tlač a úpravu informačného systému znalecký
kolektív realizoval výpočet majetkovej ujmy nasledovne: žaloby NZP a NP v spolu 30,76 Eur, žaloby
ZE spolu 31,68 Eur.

9. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona o ZZŠ, štát zodpovedá za podmienok ustanovených zákonom o
ZZŠ za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti zákona o ZZŠ, pri výkone
verejnej moci nesprávnym úradným postupom. Podľa ods. 2 citovaného ust., uvedenej zodpovednosti
sa nemožno zbaviť.
10. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona o ZZŠ, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom

verejnej moci podľa §3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
škodavzniklavobčianskomsúdnomkonaníalebovtrestnomkonaníaaktentozákonneustanovujeinak.
11. Podľa § 9 ods. 1 zákona o ZZŠ, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiťúkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

12. Podľa § 9 ods. 2 zákona o ZZŠ, v znení účinnom do 1.1.2013, právo na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
13. Podľa § 9 ods. 2 zákona o ZZŠ, v znení účinnom od 1.1.2013, pri posudzovaní nesprávneho
úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v
zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch

v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie
vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým
sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v
súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia na Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo,
že bolo porušené právo na prerokovanie veci k bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného
rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej

republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
14.Podľa§9ods.4zákonaoZZŠ,právonanáhraduškodyspôsobenejnesprávnymúradnýmpostupom
má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
15. Podľa § 15 ods. 1 zákona o ZZŠ, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, takto zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o

treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.
16. Podľa § 16 ods. 1 zákona o ZZŠ, zo žiadosti musí byť zrejmé, kto náhradu škody žiada, ktorej veci

sa týka, titul, z ktorého sa nároku na náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda vznikla a čoho sa
poškodený domáha. V žiadosti a pri uplatnení nároku na náhradu škody na súde je poškodený povinný
uviesť požadovanú výšku náhrady škody a označiť orgán verejnej moci, ktorý mu škodu spôsobil.
17. Podľa § 16 ods. 4 zákona o ZZŠ, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo
uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne

oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať
uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže
poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu,
ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok
z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že

neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia k neskôr.
18. Podľa § 17 ods. 1 zákona o ZZŠ, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.
19. Podľa § 17 ods. 2 zákona o ZZŠ, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo

nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.
20. Podľa článku 48 ods. 2 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa jeho vec
verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom.

21. Podľa článku 6 ods. 1 prvá veta Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má
právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a
nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch
alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
22. Podľa § 41 ods. 2 písm. d), zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku platného od 01.06.2010

do 31.05.2011, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí
rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.
23. Podľa § 41 ods. 2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku platného od 01.06.2011
podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských
súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

24. Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku platného od 01.06.2010 do
31.05.2011, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
alebo návrh na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadostipísomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa §
41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom,
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je

prípustné odvolanie.
25. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom podľa zákona o ZZŠ je
osobitnou objektívnou zodpovednosťou. Zákonné podmienky vzniku takejto zodpovednosti musia byť
splnené kumulatívne, pričom pri nesplnení čo i len jednej podmienky zodpovednosť za škodu nevznikne
a pri splnení všetkých podmienok naraz sa takejto zodpovednosti za škodu nemožno zbaviť. Medzi

tri základné predpoklady patrí: 1/ nesprávny úradný postup, 2/vznik a existencia škody, 3/príčinná
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou. Žalobca uplatnil nárok z titulu nesprávneho
úradného postupu, nakoľko exekučný súd nerozhodol v zákonnej lehote, a to tak ako to predpokladá
zákon o ZZŠ. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5Cdo 126/2009 z
30.6.2010, nesprávnym úradným postupom môže byť aj oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku
porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie, lebo znaky nesprávneho úradného

postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonaná v stanovenej
lehote alebo v lehote, ktorá zodpovedá právu na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov. Žalobca
uvádza v žalobe viaceré nesprávne údaje. Súd má za to, že pri uplatnení svojho nároku nepristupoval
dôkladne,atočovytkolžalovanémuvovzťahukjehovyjadreniu(„všeobecnosť“),sarovnakopodľasúdu
vzťahuje aj na žalobcu. V súlade so súdnou praxou (napr. I. ÚS 41/02) je možné pristúpiť k priznávaniu

náhrady škody v konaní podľa zákona o ZZŠ až v prípade, ak o existencii prieťahov už bolo rozhodnuté
oprávneným orgánom. Všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je orgánom kompetentným pre
vyslovenie takéhoto záveru. V opačnom prípade by dochádzalo k porušeniu inštančného princípu v
súdnictve. Absenciou predmetného rozhodnutia oprávneného orgánu o existencii prieťahov nebola
splnená základná podmienka pre rozhodnutie o náhrade škody v dôsledku nesprávneho úradného

postupu orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci. Tiež, nedodržanie lehoty na rozhodnutie
neznamená v zmysle platnej judikatúry automaticky zbytočné prieťahy v súdnom konaní (IV. ÚS
471/2012). Žalobca ďalej namietol postup súdu v tom, že tento neumožnil stranám sa k veci vyjadriť,
vynechal dokazovanie a to napriek tomu, že podľa žalovaného vznikol spor o uplatniteľnosť neprijateľnej
zmluvnej podmienky. Exekučný súd však nie je kompetentný rozhodovať o veci samej a uplatniť

proces, ktorý sa aplikuje k takémuto rozhodovaniu (t.j. nemôže vykonať dokazovanie v rozsahu aký
sa predpokladá na rozhodovanie vo veci samej). Exekučný súd v zmysle zákona návrh exekútora
na vydanie povolenia na vykonanie exekúcie preskúma (teda vec neprejednáva, ani nerozhoduje) z
pohľadu súladu návrhu alebo exekučného titulu so zákonom a v prípade, že zistí nesúlad, takýto návrh
zamietne. Súd je povinný chrániť spotrebiteľa z úradnej povinnosti, preto námietka žalobcu v tom, že

exekučný súd sa mal dotazovať spotrebiteľa či uplatňuje súdom avizovanú neprijateľnosť podmienky,
súd vyhodnotil ako bezpredmetnú. Súd má za to, že žalobca nepreukázal nesprávny úradný postup
exekučného súdu. Taktiež, z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalobcovi nemohla vzniknúť majetková
škoda tak ako ju odôvodnil. Exekučný súd nijakým spôsobom nezodpovedá za nevymožiteľnosť
pohľadávok. Určenie výšky škody nie je dôkaz o vzniknutej škode. Samotnú situáciu vyvolal sám žalobca

tým, že uprednostnil rozhodcovský súd pred všeobecným súdom, ktorý ex offo prihliadol na právne
predpisyohľadneochranyspotrebiteľa.Súdsauplatnenouvýškouškodynezaoberal,keďžemalzato,že
k vzniku škody ani nedošlo. Ak nedošlo k škode, nemohla existovať ani príčinná súvislosť medzi škodou
a konaním exekučného súdu. Žalobca tiež nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy ako ani to, že by sa
mala poskytnúť jej náhrada v peniazoch. Subjektívny pocit ujmy (pocit frustrácie, pocit nespravodlivosti)

nie je postačujúcim dôvodom pri priznanie takejto satisfakcie. Súd na záver uvádza, že v prípade, ak sa
v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou účastníkov konania, urobil tak preto, že daný argument
a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9.
decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č.
303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Súd dospel

k záveru, že žalobca nepreukázal, že by činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu
úradnému postupu. Žalobca nepreukázal vznik ani výšku skutočnej škody ani prípadnej nemajetkovej
ujmy ani príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu spočívajúcu v tom, že súd mal
o žiadosti o udelenie poverenia rozhodnúť po zákonom stanovenej lehote, resp. vykonal úradný postup
bez splnenia zákonných podmienok.

26. Súd na základe uvedeného zamietol žalobu v celom rozsahu, nakoľko žalobca neuniesol dôkazné
bremeno - nepreukázal dôvodnosť a opodstatnenosť uplatnenej pohľadávky. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p.,
súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. O náhrade trov konania súd
rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého žalovanému ako v plnom rozsahu úspešnej stranesporuvznikloprávonanáhradutrovkonania.Nakoľkovšaksúdnemalzapreukázané,žebyžalovanému
v konaní nejaké trovy vznikli, alebo že by mu nejaké vyplývali zo spisu, prípadne, že by si žalovaný
nejaké uplatnil, súd mu ich náhradu preto nepriznal.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis
s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v

akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).