Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 15, 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 24C/252/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115226233
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Kalináková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8115226233.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ingrid Kalinákovou v právnej veci žalobcu: C. Y., L.. XX.XX.XXXX,

bytom E. Č.. XX, XXX XX G., pr. zast. JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom ul. Sovietskych
hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so
sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, pr. zast. Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so
sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, v konaní o určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy, takto

r o z h o d o l :

I. Určuje, že Dohoda o zrážkach zo mzdy k Zmluve o úvere a ďalších úverových produktov č.
XXXXXXXXXX z 27.11.2007 uzavretá medzi žalobcom a spoločnosťou GE Money a.s. je neplatná.

II. Žalobcovi priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 21.10.2015 domáhal voči žalovanému určenia
neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy k Úverovej zmluve č. XXXXXXXXXX z 27.11.2007, ktorú
strany uzavreli s tým, že „zmluva podľa žalobcu neobsahuje náležitosti vyžadované zákonom č.
258/2001 Z. z. a to podľa § 4 ods. 2 údaj o výške úroku. Súčasťou typovej formulárovej zmluvy, ktoré
znenie bolo vopred pripravené zo strany veriteľa, je aj dohoda o zrážkach zo mzdy a to konkrétne
v poslednej časti úverovej zmluvy Spoločné ustanovenia. Žalovaný napriek spornosti veci, požiadal
jeho zamestnávateľa o vykonávanie zrážok zo mzdy. Preto zároveň požiadal aj o vydanie predbežného

opatrenia. Žalobca poukázal na ustanovenie § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. v znení
účinnom od 01.05.2014, podľa ktorého neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo
splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech
predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ
bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť. Žalobca poukázal aj na dôvodovú
správu k zákonu č. 102/2014 Z.z., ktorým bol zákon o ochrane spotrebiteľa novelizovaný o predmetné
znenie, podľa ktorého vylučujú a obmedzujú sa niektoré formy zabezpečenia záväzku spotrebiteľa zo

spotrebiteľskej zmluvy. Vylúčené je zabezpečenie prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy alebo
iných príjmov spotrebiteľa, ak nebola táto dohoda uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ nebol
poučený o jej následkoch a nemal možnosť takúto dohodu odmietnuť, ako aj zabezpečenie záväzku
spotrebiteľa zmenkou alebo šekom. Dohoda o zrážkach zo mzdy alebo iných príjmov spotrebiteľa
umožňuje, aby platiteľ mzdy alebo iných príjmov spotrebiteľa vyplácal časť týchto platieb priamo
predávajúcemu momentom, kedy mu je táto dohoda predložená. Všeobecná úprava v Občianskom
zákonníku nevyžaduje schválenie súdom, stačí iba jednostranný úkon zo stany predávajúceho. Vytvára

sa tým výrazná nerovnováha medzi postavením zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Preto je
žiaduce, aby tento inštitút nemohol byť používaný bez prísnejšej úpravy v prospech spotrebiteľa. Je
potrebné, aby o uzavretí takejto dohody (či už ako osobitnej zmluvy alebo ako zmluvného dojednania)
spotrebiteľ mohol rozhodnúť a prípadne ju odmietnuť. Vyžaduje sa, že predávajúci, ktorý koná vrámci zákonom uloženej povinnosti dodržiavať riadnu odbornú starostlivosť, upozorní spotrebiteľa na
toto ustanovenie, príp. poskytne jeho výklad, tak, aby spotrebiteľ vedel urobiť uvážené rozhodnutie.
Uplatnenie tohto právneho úkonu je preto podľa žalobcu v rozpore so zákonom a je podľa ustanovenia §

39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatným právnym úkonom. Poukázal taktiež na to, že Európska
komisia sa vo veci C-30/12 v písomných pripomienkach z 02.05.2012 vyjadrila k neprijateľnosti dohody
o zrážkach zo mzdy jasne v bodoch 22 a 23, čo bolo následne pretavené do navrhnutej odpovede na
predloženú prejudiciálnu otázku, ako by mal Súdny dvor EÚ rozhodnúť. Poukázal taktiež na to, že inštitút
Dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej

predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstve. Výška pohľadávky síce môže mať oporu v
zmluve, avšak pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia súdu alebo
inej objektívnej inštitúcie, je relevantné ex offo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva,
že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. Ani v prípade upustenia od použitia Dohody
o zrážkach zo mzdy, bez presného vyhlásenia veriteľa nemá istotu, že veriteľ v budúcnosti opätovne
nevyzve jej zamestnávateľa na vykonávanie zrážok zo mzdy a že autoritatívne neustanovení výšku

pohľadávky vrátane spornej časti pohľadávky“.

2. Súd návrhu na vydanie predbežného opatrenia vyhovel a uznesením zo dňa 23.11.2015 rozhodol, že
žalovaný je povinný zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 27.11.2007, uzavretej medzi
žalobcom a GE Money, a.s., a to až do právoplatného skončenia vo veci samej. Zamestnávateľ žalobcu

Národné poľnohospodárstvo a potravinárske centrum, so sídlom Hlohovecká 2, 951 41 Lužianky, IČO:
42 337 402, je povinný zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne podľa Dohody o zrážkach zo
mzdy zo Zmluvy o úvere a ďalších úverových produktoch č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.11.2007, uzavretej
medzi žalobcom a GE Money, a.s.. Predbežné opatrenie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.12.2015.

3. Žalovaný s návrhom nesúhlasil a vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu 21.02.2017
poukázal na to, že uzavretá dohoda o zrážkach zo mzdy má všetky zákonné náležitosti pre svoju
platnosť. Predmetná zmluva bola uzatvorená s výslovným súhlasom žalobcu, žalovaný uzatvorenie
zmluvy žalobcovi žiadnym spôsobom nevnucoval. Žalobca mal možnosť zmluvu si prečítať a následne
až po dôslednom porozumení všetkým ustanoveniam ju podpísať resp. nepodpísať. Poukázal na to, že

žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na požadovanom určení dohody o zrážkach zo mzdy za
neplatnú. Má za to že na určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy nie sú splnené dôvody a preto
žiada žalobu zamietnuť.

4.Súdvsúladesust.§180C.s.p.pojednávalvneprítomnostižalobcu,žalovaného,vykonaldokazovanie

oboznámením sa s obsahom spisu, pričom zistil nasledujúci skutkový stav, na základe ktorého dospel
k nasledujúcim skutkovým a právnym záverom:

5. Strany na formulárovom tlačive nazvanom Zmluva o úvere a ďalších úverových produktoch
uzavreli Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX z 27.11.2007, predmetom ktorej bolo poskytnutie finančných

prostriedkov; výška úveru 80.000 Sk; mesačná splátka 1.792 Sk, počet splátok 72; cena úveru 129.024
Sk; RPMN 16,03 %, dátum prvej splátky 27.12.2007, úhrada nasledujúcich splátok vždy do 27. dňa
v kalendárnom mesiaci. V spodnej časti formulára pod označením Spoločné ustanovenia je uvedená
dohoda o zrážkach zo mzdy, v zmysle ktorej žalobca výslovne a neodvolateľne súhlasí, že v prípade
oneskorenia sa s platením úveru podľa tejto úverovej zmluvy, môže právny predchodca žalovaného GE

Money, a.s. požadovať, aby platiteľ mzdy žalobcu vykonával zrážky zo mzdy.

6. Listom zo dňa 16.10.2014 požiadal žalovaný zamestnávateľa žalobcu NPPC Nitra o realizáciu zrážok
zo mzdy alebo iného príjmu.

7. Listom zo dňa 31.07.2015 zamestnávateľ žalovaného oznámil žalovanému že mu vykonával zrážky
zo mzdy od októbra 2014 do mája 2014 vo výške 25 Eur, pričom celkovo zrazil sumu 200 Eur.

8. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.9. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

10. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie
peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na
finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov
sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem
poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

11. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

12. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí

výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

13. Podľa § 54 ods. 3 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o význame zmluvnej podmienky sa
výklad priaznivejší pre spotrebiteľa neuplatní, ak právo na príslušnom orgáne uplatňuje právnická osoba
založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa.

14. Podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou
dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by
boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

15. Podľa § 551 ods. 2 Občianskeho zákonníka, proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu
zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila.

16. Podľa § 551 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ustanovenia odsekov 1 a 2 platia aj pre iné príjmy, s
ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou.

17. Základnou otázkou, ktorú bolo nevyhnutné riešiť v tomto konaní, či má žalobca v zmysle § 137 písm.
c) C.s.p. na tejto určovacej žalobe naliehavý právny záujem.

18. Podľa § 137 písm. c) C.s.p., žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu

právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

19. Žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že na určení právneho
vzťahu alebo práva v čase rozhodovania súdu má naliehavý právny záujem. Súd má za to, že bez

takéhoto určenia by právne postavenie žalobcu bolo neisté, preto bol daný naliehavý právny záujem
na rozhodnutí o podanej žalobe, a to z toho dôvodu, že aj napriek tomu, že súd uznesením č.k.
24C/252/2015-17 zo dňa 23.11.2015 nariadil predbežné opatrenie až do právoplatného rozhodnutia
vo veci samej, uvedené uznesenie má len dočasný charakter, a vzhľadom na postoj žalovaného v
konaní, keď počas celého konania zotrváva na svojich postojoch, možno od neho v budúcnosti očakávať

domáhania sa plnenia od žalobcu, preto bolo nevyhnutné poskytnúť ochranu žalobcovi. Naliehavý
právny záujem predpokladá výslovne aj § 153 ods. 4 OZ. Podľa názoru súdu žalobcovi ako spotrebiteľovi
je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v procese zrážok zo mzdy ,
na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť bez súdnej kontroly aj zjavne
nedôvodné plnenie (aj vzhľadom na nižšie popísaný záver súdu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti

predmetného úveru), na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porov. Rozsudok C-106/77 Simmenthal).
Na rozdiel od žalovaného súd nemá pochybnosti, že aktuálne právne postavenie žalobcu je neisté,
nakoľko táto bez určenia úveru za bezúročný a bezpoplatkový nemôže vedieť, aký je reálny a oprávnený
zostatok jeho dlhu. Bez autoritatívneho určenia súdu žalobca nebude vedieť, či má plniť aj požadované
úroky z úveru, alebo nie. Ak by súd prijal argumentáciu žalovaného o nedostatku naliehavého právneho

záujmu a neprípustnosti tejto žaloby, tak potom by to viedlo k absurdnému záveru, že žalobkyňa majúc
za to, že úver je bezúročný a bez poplatkov by vlastne nemal inú možnosť ochrany ako 1/ buď čakať,
kým žalovaný resp. veriteľ začne od neho dlžnú sumu súdne vymáhať aby sa potom v súdnom konaní
mohol proti nároku brániť tvrdením o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru alebo by 2/ musel zaplatiťcelú od neho požadovanú sumu vrátane nedôvodných úrokov a potom žalovať ich vydanie titulom
bezdôvodného obohatenia. Oba závery sú neprijateľné a absurdné v situácii, keď žalobou o určenie
bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru je možné vyriešiť otázku oprávneného nároku voči žalobcovi a

zostatku jeho dlhu. Ak žalovaný poukazuje na to, že žalobca doposiaľ nevrátil mu nič, tak tu súd uvádza,
že po tomto určení bude aj pre žalobcu zrejmé, koľko má vlastne vrátiť. Ak by už bola mu poskytnutá
suma úveru preplatená, práve to by bol dôvod na zamietnutie žaloby pre neexistenciu naliehavého
právneho záujmu na takomto určení, lebo v takom prípade by žalobca mohol a mal žalovať priamo o
plnenie v podobe vydania bezdôvodného obohatenia. Avšak v situácii, keď poskytnutá suma nebola

preplatená a žalobca je vyzývaný k vráteniu úveru s príslušenstvom je práve podaná žaloba procesne
vhodným a prípustným nástrojom, ktorý vyrieši existujúcu spornosť pokiaľ ide o výšku oprávneného
dlhu žalobcu. Nie je možné odoprieť súdnu ochranu žalobcovi tvrdením, že má čakať, kým bude sám
žalovaný alebo zaplatiť čo sa od neho žiada a potom časť toho žiadať späť.

20. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z

občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

21. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

22. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

23. Podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou

dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy, zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by
boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

24. Súčasťou tejto zmluvy o úvere je dohoda o zrážkach zo mzdy. Text Dohody nie je odlíšený ani nijako
oddelený od textu zmluvy a plynule nadväzuje na text zmluvy. Následne je uvedené miesto a dátum

podpisu žiadosti/zmluvy a podpisy účastníkov.

25. Zmluva vypracovaná právnym predchodcom žalovaného a predložená žalobcovi na podpis
vzbudzuje zdanie, ako keby jej obsahom bol len jeden právny úkon. Je to evidentné hneď z jej
označenia. Až pod bodom Spoločné ustanovenia sa nachádza spomenutá dohoda o zrážkach zo mzdy,

drobným, nečitateľným písmom. V prípade dvoch alebo viacerých právnych úkonov obsiahnutých v
jednej listine, by preto malo byť bežnou praxou a zvyklosťou bankových alebo nebankových subjektov
túto pluralitu právnych úkonov zvýrazniť. Právny predchodca žalovaného túto pluralitu právnych úkonov
vôbec nezvýraznil, ale naopak vyvolal dojem, ako keby so žalobcom uzatvoril len jeden právny úkon.
Takéto konanie právneho predchodcu žalovaného bežnej praxi a zvyklostiam odporuje a preto je v

rozporesdobrýmimravmi.Konaniepriečiacesadobrýmmravomjepretodôvodomneplatnostiprávneho
úkonu podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka.

26. Zmluva o úvere je formulárovou zmluvou, ktorej znenie bolo vopred pripravené zo strany veriteľa
a súčasťou tejto formulárovej zmluvy bola aj dohoda o zrážkach zo mzdy, pričom text zmluvy vrátane

dohody o zrážkach zo mzdy je nečitateľný, napísaný veľmi malými písmenami, pričom po prvom
nahliadnutí uvedeného textu, tento znechucuje spotrebiteľa dôsledne si ho preštudovať. Takýto právny
úkon sa súdu javí ako úkon neplatný s poukazom na ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

27. Súd mal za to, že zmluvou o poskytnutí úveru právny predchodca žalovaného vopred vnútil

pripraveným predtlačeným tlačivom žalobcovi aj iný úkon než len ten, ktorý bol v danom okamihu vo
sfére jeho záujmu. Tak ako vyplýva z predtlačeného textu zmluvy žalobca súčasne jedným a tým istým
podpisom na predmetnej listine podpísal aj tú časť, ktorou malo dôjsť k dohode o zrážkach zo mzdy,
pričom právny predchodca žalovaného nepreukázal, že žalobcu náležite oboznámil o zabezpečovacom
inštitúte-Dohodeozrážkachzomzdyaonásledkochtohtoinštitútu.Súdmázato,žežalobcaakoosoba

neznalá zákona bez podrobnejšieho pre neho zrozumiteľnejšieho výkladu obsahu dohody o zrážkach
zo mzdy , nebol schopný posúdiť následky tejto nedostatočnej vedomosti a informovanosti. Takto sa
dá usudzovať nedostatok žalobcovej vôle ako spotrebiteľa vstúpiť do dohody o zrážkach zo mzdy s
právnym predchodcom žalovaného.28. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že zmluvy uzatvorené medzi žalobcom a právnym
predchodcom žalovaného sú zmluvami spotrebiteľskými a jedná sa o štandardné alebo formulárové

zmluvy, kde vopred naformulované sú aj ustanovenia týkajúce sa dohody o zrážkach zo mzdy.
Uzatvorením dohody o zrážkach zo mzdy ako neoddeliteľnej súčasti formulárovej zmluvy o poskytnutí
úveru je spotrebiteľ nútený kedykoľvek v platnosti zmluvy strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy na úhradu
pohľadávky veriteľa vyčíslenej zamestnávateľovi bez súdnej kontroly nárokov uplatnených veriteľom na
základe neprijateľných klauzúl, resp. bez možnosti spotrebiteľa zamedziť ich vykonávanie v rozsahu

uplatnenom z neprijateľných zmluvných podmienok.

29. Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany spotrebiteľov zavedený smernicou Rady 93/13/EHS o
nekalých zmluvných podmienkach vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom
alebododávateľomnachádzavznevýhodnenompostavení,pokiaľideovyjednávajúcusiluakoajúroveň
informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez

toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah.

30. Je potrebné zdôrazniť, že súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti
neprijateľných klauzúl, rozhodujúce teda je, že problémová zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve
je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa. Je nesporné, že úver je odplatným právnym úkonom,

pričom ekonomickým cieľom finančného úveru je poskytnutie peňažných prostriedkov spravidla za
odplatu formou úrokov na určitú dobu za účelom ich ekonomického využitia podľa predstáv dlžníka alebo
aj dohodnutý účel.

31. V danom prípade súd dospel k záveru, že výkon zrážky zo mzdy nepodliehal autorizácii ani verifikácii

primeranosti zo strany zodpovedného štátneho orgánu, kedy bol spotrebiteľ vystavený neprimeranému
konaniu zo strany dodávateľa. Z tohto dôvodu súd má za to, že sa jedná o neplatnú dohodu, nakoľko
spotrebiteľ bol nútený predmetnú dohodu o zrážkach zo mzdy podpísať ako súčasť formulárovej
dohody o poskytnutí úveru, pričom táto dohoda nebola individuálne dojednaná. Žalobca sa len zo
mzdového oddelenia svojho zamestnávateľa dozvedel o tom, že sú vykonávané zrážky z jej mzdy,

ktoré neboli individuálne dojednané v rámci dojednávania úverových zmlúv. Uvedený zabezpečovací
inštitút umožňuje dodávateľovi siahnuť na majetkové práva spotrebiteľa aj za predpokladu, že
si uvedené nároky uplatňuje z neprijateľných klauzúl, resp. neplatných právnych úkonov, podľa
názoru súdu spôsobuje hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, ktorý je povinný sa takémuto
konaniu dodávateľa podriadiť bez predchádzajúcej súdnej kontroly prípadných neprijateľných klauzúl

uplatneného nároku dodávateľa. Z uvedeného dôvodu súd dohodu o zrážkach zo mzdy vyhodnotil za
neprijateľnú a tým aj neplatnú zmluvnú podmienku v zmysle ust. § 53 ods. 1, 6 Občianskeho zákonníka
a žalobe v plnom rozsahu vyhovel.

32. Pokiaľ ide o ostatné argumenty žalobcu v žalobe a v podaní jej právneho zástupcu uvedené, súd sa

v tomto smere s nimi stotožňuje a na nich odkazuje, pretože ide o všeobecne známu rozhodovaciu prax
súdov („notóriu“) vo vzťahu k „spotrebiteľským úverom“, o ktorej má bezpochyby vedomosť aj žalovaný,
ako subjekt dlhoročne sa pohybujúci práve v tejto sfére, a ktorých prevzatie vytvára spoľahlivý podklad
pre záver súdu o potrebe vyhovieť žalobe v tejto veci.

33. S poukazom na vyššie uvedené, súd vyhovel žalobe žalobcu a rozhodol tak ako je to uvedené vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia.

34. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. Žalobca mal v spore plný
úspech, preto podľa § 255 ods. 1 C.s.p. mu patrí plná náhrada trov konania. Vzhľadom na uvedené

súd v súlade s § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodol v treťom výroku tohto
rozsudku tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov
konania rozhodne súd v súlade s ust. § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník a rovnako samostatným uznesením súd v súlade s § 2 ods. 2
zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch rozhodne o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok

za žalobu vzhľadom na zákonné oslobodenie žalobcu od tejto povinnosti.35. Toto rozhodnutie okresného súdu bolo vydané po 01.07.2016, t.j. za účinnosti "nového" procesného
predpisu - zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, čomu zodpovedá i procesný postup a
rozhodovanie okresného súdu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu (Okresný súd Prešov) na Krajský súd v Prešove, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods.
1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP).
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1
CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou

žalobou. (§ 371 a § 372 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a to Exekučného poriadku a o zmene a doplnení ďalších
zákonov v znení neskorších predpisov.