Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, June 21, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/156/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115222478
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8115222478.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka, v právnej veci žalobcu Prvá stavebná sporiteľňa, a.s.,
so sídlom Bajkalská 30, Bratislava, proti žalovaným: 1./ C. U., nar. X.X.XXXX, bytom W., T. G.. I. XXX/
XX, 2./ Z. U., nar. XX.X.XXXX, bytom W., bytom T. G.. I. XXX/XX, o zaplatenie 24.942,89 eur a prísl.,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 27.5.2016 č. k. 11C/355/2015-62, v
spojení s opravným uznesením z 8.7.2016 č. k. 11C/355/2015-67 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v spojení s opravným uznesením vo výrokoch zamietnutí žaloby v prevyšujúcej
časti a o trovách konania.

Nepriznáva stranám náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovaným v 1.a 2.rade uložil povinnosť zaplatiť spoločne
a nerozdielne žalobcovi sumu 24.663,89 eur s prísl., v mesačných splátkach po 130,- eur počnúc
mesiacom júl 2016 pod následkom straty výhody splátok. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

2. Súd prvej inštancie poukázal na to, že vykonal ex offo kontrolu zmluvných podmienok za
účelom posúdenia toho, či zmluva uzatvorená medzi stranami sporu neobsahuje neprijateľné zmluvné

podmienky podľa § 53 OZ. Zdôraznil, že v zmluve sa uvádza len povinnosť platiť poplatok za vedenie
účtu a za spracovanie zmluvy bez uvedenia výšky príslušných poplatkov. Súd tieto, ale aj ďalšie
poplatky, ktoré žalobca účtoval žalovaným, vyhodnotil ako neprijateľné zmluvné podmienky. Spomínané
poplatky nie sú hlavným predmetom plnenia ani neboli individuálne dojednané, zároveň neboli určito,
jasne a zrozumiteľne v zmluve vyjadrené. Ostatné poplatky, ktoré si účtoval žalobca za upomienky, za
riešenie omeškaných splátok, za zmenu splátkového plánu, dokonca v zmluve neboli ani spomenuté.
Vo vzťahu k poplatkom neuvedeným v zmluve si žalobca nesplnil ani svoju dôkaznú povinnosť, keďže

nepreukázal dôvodnosť ich uplatnenia. Poplatky, ktoré účtoval žalobca žalovaným boli nedôvodné,
predstavujú neprijateľné zmluvné podmienky, spolu išlo o sumu 279,- eur. Túto sumu súd prvej inštancie
odrátal z vykázaného dlhu žalovaných, teda od sumy 24.942,89 eur v závislosti od čoho dlh žalovaných
ustálil na sumu 24.663,89 eur. Zdôraznil, že v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. účinnom od 1.12.2011
do 31.12.2012 spotrebiteľským úverom nie je hypotekárny úver. Hypotekárny úver je úver, ktorý sa
poskytuje na investície do nehnuteľností, nielen na jej kúpu alebo výstavbu, ale aj na údržbu alebo na
splatenie skôr poskytnutého úveru použitého na investíciu do nehnuteľnosti. Vzhľadom na charakter

zmluvy o stavebnom sporení a skutočnosť, že úver bol použitý na úhradu predchádzajúceho úveru
použitého na kúpu bytu nie je možné úver považovať za spotrebiteľský úver v zmysle citovaného zákona.
Žalobe vyhovel pokiaľ ide o zaplatenie spomínanej sumy, rozhodol o príslušenstve pohľadávky podľa
§ 517 ods. 1, 2 OZ a povolil žalovaným zaplatiť vzniknutý dlh v splátkach s ohľadom na mimoriadnenepriaznivú sociálnu situáciu, keďže žalovaní majú minimálny mesačný príjem a majú vyživovaciu
povinnosť k trom maloletým deťom, keď prežívajú len vďaka finančnej pomoci príbuzných. Súd prvej
inštancie napokon zamietol žalobu aj ohľadom platenia zmluvných úrokov odo dňa po zosplatnení úveru

až do zaplatenia prisúdenej istiny. Uvádza, že zmluvné úroky je možné žiadať len do zosplatnenia
úveru, a teda do 9.7.2015 v danom prípade. Po zosplatnení úveru veriteľovi vzniká nárok len na úroky z
omeškania, ktoré majú sankčný charakter. Výška úrokov z omeškania je pritom limitovaná Nariadením
vlády SR č. 87/1995 Z.z.. Navyšovanie úrokov z omeškania vrátane ich navýšenia o úroky z úveru je v
rozpore so zákonom, a ak by v tomto smere existovalo zmluvné dojednanie účastníkov, súd by ho musel

vyhodnotiť ako neplatné pre rozpor so zákonom (§ 39 OZ).

3. Proti tomuto rozsudku v spojení s opravným uznesením, a to proti výroku o zamietnutí žaloby v
prevyšujúcej časti a o trovách konania, podal včas odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok v tejto
časti zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalobca má za to, že súd prvej inštancie
nesprávne rozhodol o zamietnutí nároku v časti o zaplatenie úroku za úver po vyhlásení predčasnej

splatnosti úveru. V tejto časti rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca
poukázal na § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka. Zdôraznil, že úrok za úver je odplata za poskytnuté
peňažné prostriedky. Súd priznal žalobcovi nárok na zaplatenie istiny úveru, teda žalovaní stále majú
finančné prostriedky od žalobcu požičané, doteraz ich nevrátili a môžu ich užívať. Ak je úrok cena
za užívanie finančných prostriedkov, žalobca nevidí dôvod, prečo by nemal mať nárok na zaplatenie

úroku z finančných prostriedkov, ktoré mu doposiaľ neboli vrátené. Poukazuje na odbornú literatúru,
konkrétne komentár k Obchodnému zákonníku § 502. Nárok na požadovanie úrokov možno odvodiť
aj z analogického výkladu k ust. § 503 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Má za to, že povinnosť dlžníka
zaplatiť dohodnutý úrok za úver zaniká až úplným vrátením toho, čo dlžník od veriteľa dostal. V opačnom
prípade by nastávala v praxi situácia, že dlžník poruší svoju povinnosť, na základe čoho veriteľ využije

svoje právo požadovať vrátenie úveru pred dohodnutou dobou splatnosti. Následkom by bolo zhoršenie
pozície veriteľa, nakoľko obranou proti dlžníkom vyvolanému protiprávnemu stavu príde veriteľ o nárok
na zaplatenie ceny peňazí, ktoré dlžníkovi prenechal. Pre dlžníka je prakticky výhodnejšie okamžite
zmluvuporušiť,nakoľkotaknebudemusieťplatiťúrokypodľasplatnostizmluvy,alelendomomentu,kým
sa veriteľ nebude voči porušovaniu zmluvnej povinnosti brániť. Nesúhlasí tiež s rozhodnutím súdu prvej

inštancie, ktorý účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Nie je zrejmé, na základe akých skutočností
súd vyhodnocoval finančné prosperovanie žalobcu a argumentoval tým, že žalovaní nemajú dostatočný
príjem. Nepriznať žalobcovi náhradu trov, ktoré bol povinný uhradiť, a ktoré musel uhradiť na uplatnenie
svojho dôvodného nároku proti žalovaným z dôvodu porušenia povinnosti na ich strane, nemôže byť
dôvod, aby žalobcovi tieto vynaložené náklady neboli priznané. Žalobca si tiež uplatnil náhradu trov

odvolacieho konania.

4. Žalovaní sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

5. Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu v spojení s opravným uznesením, a to vo

výrokoch o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a o trovách konania v zmysle zásad vyjadrených v
§ 379, § 380 a § 381 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.), vec
prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
dôvodné nie je.

6. Je potrebné konštatovať, že vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených
skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na
týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé
odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

7. Súd prvej inštancie správne právne posúdil zmluvu o stavebnom sporení v zmysle zákona č.
310/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorá je však nepochybne zmluvou spotrebiteľskou v
zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Podľa tohto ustanovenia spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné.Dodávateľjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvykonávrámcipredmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváranítejto zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej a podnikateľskej činnosti. Charakteristickou
črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor
na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva o medziúvere a stavebnom - spotrebiteľskom

úvere uzatvorená medzi stranami sporu 8.3.2012 nepochybne túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou tejto
zmluvy boli dojednania, ktoré žalovaní v pozícii spotrebiteľov ovplyvniť nemohli, nakoľko boli už vopred
pripravené.

8. Vo vzťahu k poplatkom za upomienky je potrebné konštatovať, že upomienka ako taká nemôže mať

sankčný charakter, v opačnom prípade by totiž mala povahu tzv. skrytej zmluvnej pokuty, čo je vo vzťahu
k spotrebiteľovi netransparentné. Podstatou týchto poplatkov je pridanie bližšie nešpecifikovaných a
spotrebiteľovi nevysvetlených nákladov, ktoré nie sú preukázané. Poplatok za upomienku nemožno
chápaťaniakopoplatokzaslužbu,plnenie,ktoréjeposkytovanéspotrebiteľovi.Vtejtosúvislostiodvolací
súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 9Co/350/2012 zo dňa 22.5.2014, v ktorom
krajský súd uviedol: „Odvolací súd zastáva názor, že neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka,

ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky
neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná
sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore
s „ratio legis" zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná (napr. úroky z omeškania nad
limit podľa nar. vl. 87/1995 Z.z.). Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je aj podmienka, ktorá vyjadruje

finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie „ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v
skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv.teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti
s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch). Preto zhodne so súdom prvého stupňa za
neprijateľnú považuje odvolací súd aj zmluvnú podmienku v predmetnej právnej veci, ktorá vyjadruje
finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v

skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s
poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch).
Vo vyrubovaní poplatku za výzvu na zaplatenie dlžnej čiastky a upomienok obdobného charakteru
je zrejmý vlastný ekonomický záujem navrhovateľa - banky. Na poplatok spojený s výzvou alebo
upomienkou na zaplatenie dlžnej čiastky, nemá navrhovateľ - banka zákonný nárok, keďže poplatok

je pokrytý už v zmluvne dojednanom úroku (odplate) za poskytnutý úver (úrok z úveru). Podľa
odvolacieho súdu je v účtovaní takýchto poplatkov naviac citeľná snaha navrhovateľa o minimalizovanie
nevymožiteľnosti vlastných pohľadávok a navyšovanie konečného finančného zaťaženia spotrebiteľa
neplniaceho si svoje záväzky, a to v rozpore s účelom právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv
obsiahnutej najmä v ustanoveniach § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Poplatky za služby spojené s

administratívnouagendou(poplatkyzavýzvyapoplatkyzaupomienky),predstavujúplnenia,ktoréniesú
v záujme spotrebiteľa a konanie banky - navrhovateľa spočívajúce v účtovaní takýchto poplatkov možno
hodnotiť vo vzťahu k spotrebiteľovi (v danom prípade vo vzťahu k odporkyni) ako poškodzujúce. Preto
s poplatkami za takéto plnenia sa spája záver o ich neprijateľnosti. Pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné
spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné

protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované (vykonávané) vo vlastnom záujme dodávateľa.“ Odvolací
súd sa s vyššie citovaným názorom v plnom rozsahu stotožňuje.

9. Pokiaľ ide o zmluvnú podmienku, podľa ktorej je veriteľ oprávnený dlžníkom účtovať poplatok za
vedenieúčtuvzmysleSadzobníkapoplatkov,tátoumožňujeveriteľovi nazákladeľubovôlejednostranne

určovať, a teda aj zvyšovať poplatok za vedenie účtu bez uvedenia relevantného dôvodu na takýto
postup. Predmetné dojednanie stavia spotrebiteľov do pozície, kedy dochádza k zmene v obsahu
zmluvného vzťahu bez toho, aby túto skutočnosť mohli spotrebitelia ovplyvniť, sú nútení akceptovať
prípadné zvýšenie poplatku, čo má vplyv na rozsah ich záväzkov voči veriteľovi. Takéto dojednanie
vyznieva v neprospech spotrebiteľov, keďže je spôsobilé zhoršiť ich zmluvné postavenie. Súd prvej

inštancie tak v zmysle vyššie uvádzaných záverov opodstatnene žalobcovi nepriznal plnenie žiadané v
súvislosti s účtovanými poplatkami za vedenie úverového účtu a za spracovanie zmluvy, ako aj ďalšie
poplatky za upomienky, za riešenie omeškaných splátok a za zmenu splátkového plánu, ktoré dokonca
v zmluve ani spomenuté neboli.

10. Pokiaľ ide o úroky z úveru je potrebné súhlasiť s tým, že tieto predstavujú odplatu alebo cenu
plnenia, avšak povinnosť dlžníka platiť úroky z úveru počas celej doby, po ktorú tento úver, teda požičané
finančné prostriedky neboli vrátené veriteľovi má svoje limity v tom zmysle, že táto zásada platí až do
tzv. splatnosti úveru, pretože po zosplatnení úveru nastupujú sankčné úroky z omeškania tak, ako tosprávnekonštatovalsúdprvejinštancie.Vopačnomprípadebydošlokukumuláciinepriaznivéhopostihu
dlžníka ako spotrebiteľa, vo vzťahu ku ktorému by sa kumulatívne požadovalo zaplatenie úrokov z úveru,
ako aj úrokov z omeškania. Uvedené by predstavovalo neúmernú a neprijateľnú záťaž pre dlžníka ako

spotrebiteľa. To znamená, že platenie úrokov z úveru je dôvodné len do doby splatnosti úveru, teda
vlastnedodoby,vktorejboldlžníkpovinnýpredmetnéfinančnéprostriedkyvrátiť,ktoráokolnosťvyplynie
z konkrétnej úverovej zmluvy. Úverové obdobie, teda čas, na ktorý sa peňažné prostriedky poskytujú,
medzi podstatné náležitosti úveru nepatrí. Pokiaľ si však účastníci úveru dohodnú úverové obdobie a
dlžník poskytnuté peňažné prostriedky nevráti, prichádzajú do úvahy za obdobie po splatnosti úveru

úroky z omeškania. Ich typickým znakom v občianskoprávnych veciach je administratívny strop (limit).
Súd prvej inštancie preto správne neprihliadol na žiadané úroky z úveru, ktoré po zosplatnení úveru
priznať nemožno.

11. Súd prvej inštancie napokon správne rozhodol aj o trovách konania strán sporu. Dostatočným
spôsobom odôvodnil aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O.s.p. v znení platnom do 30.6.2016. Vysvetlil, že

dôvodom pre takýto postup bola zistená mimoriadne nepriaznivá sociálna situácia žalovaných, ktorí
majú k dispozícii iba minimálny mesačný príjem a musia vyživovať tri maloleté deti. Porovnal pomery
oboch procesných strán a v závislosti od toho považoval za spravodlivé žalobcovi náhradu trov konania
nepriznať, s ktorým odôvodnením sa odvolací súd stotožňuje.

12. So zreteľom na všetky tieto dôvody odvolací súd rozsudok v spojení s opravným uznesením vo
výrokoch o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a o trovách konania potvrdil ako vecne správny
postupom podľa § 387 ods. 1 C.s.p..

13. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods.

1 C.s.p.. Žalobca v tomto štádiu konania nemal úspech vo veci a žalovaným v odvolacom konaní trovy
nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).