Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 25, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/154/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114222141
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:7114222141.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov

senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v právnej veci žalobkyne: Y. W., nar.
XX.X.XXXX, bytom N. N. X, proti žalovanej: W. W., nar. X.X.XXXX, bytom M. XX, o zaplatenie 1.874,44
eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k.
7C/161/2014-78 zo dňa 22. augusta 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Žalovaná m á voči žalobkyni n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala uložiť žalovanej

povinnosťzaplatiť(jej)sumu1.874,44eur.Vychádzalznedostatkuaktívnejvecnejlegitimáciežalobkyne,
ktorá sa plnenia domáhala na tom skutkovom základe, že syn žalovanej je jej manželom, majú spoločný
záväzok na bývanie a žalovaná ako matka manžela žalobkyne im odmieta finančne pomôcť, resp.
odmieta vyplatiť svojmu synovi (manželovi žalobkyne) peniaze z dedičstva po jeho otcovi. Pokiaľ teda
žalobkyňa žiada o vyplatenia z dedičstva po manželovi žalovanej - otcovi manžela žalobkyne, tento
záväzok by mohol podľa okresného súdu od žalovanej žiadať splniť len jej syn (manžel žalobkyne).
2. Čo sa druhého dôvodu, pre ktorý žalobkyňa podala žalobu, a to že je presvedčená, že žalovaná -

svokra je z titulu svojho príbuzenského vzťahu povinná pomáhať svojmu synovi, súd prvej inštancie
uzavrel, že ani z tohto dôvodu žalovanú nemožno zaviazať na požadované plnenie, nakoľko ak by aj
žalovaná ako matka manžela žalobkyne mohla mať vočisvojmu synovi vyživovaciu povinnosť podľa § 62
a nasl. zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len ZoR) v znení neskorších predpisov, tak aj v tomto prípade
by si nárok mohol voči žalovanej uplatniť len jej syn - manžel žalobkyne a nie priamo žalobkyňa. ZoR
totiž nepozná žiadnu vyživovaciu povinnosť medzi svokrou a nevestou. Vyživovacia povinnosť medzi
ostatnými príbuznými (§ 68 a nasl. ZoR) sa týka len predkov a potomkov.

3.Okresný súd zhrnul, že nezistil existenciu záväzku, na základe ktorého by mala žalovaná žalobkyni
zaplatiť uplatnenú sumu, preto žalobu zamietol.
4.Onáhradetrovkonaniarozhodolsúdprvejinštanciepodľa§255ods.1CSPtak,žejupriznalprocesne
úspešnej žalovanej.

5. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalobkyňa a domáhala sa zrušenia napadnutého rozhodnutia

a vrátenia veci na ďalšie konanie, resp. vyhovenie žalobe. Nesúhlasila s nedostatkom naliehavého
právneho záujmu na podanej žalobe. Zdôraznila, že ten je daný pre prieťahy okresného súdu ako i
(pre) zlé posúdenie veci, v dôsledku čoho prišla pre uvedený dlh a ďalšie sumy, ktoré bolo potrebné
platiť, o nehnuteľnosť dražbou. Táto patrila do jej vlastníctva na základe dedičského konania po nebohejmatke, čo znamená, že napriek spoločným finančným problémom, bolo siahnuté na nehnuteľnosť, ktorá
nepatrila do BSM. V tomto vidí odvolateľka dostatočný naliehavý právny záujem, keďže nemá svoj byt,
bývanie ani trvalé bydlisko, za čo zodpovedá žalovaná. Táto svojmu synovi do manželstva nedala nič,

navyše obrala žalobkyňu o bývanie, na čo okresný súd neprihliadal.
6. Záverom odvolateľka žiadala aj o oslobodenie od súdnych poplatkov, nakoľko súd prvej inštancie
nezisťoval jej sociálny stav. Jej jediným príjmom je totiž dávka v hmotnej núdzi vo výške 25 eur.

7. V písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaná navrhla napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdiť.

Zdôraznila okolnosť absolútnej absencie aktívnej legitimácie žalobkyne, ktorá nemá titul - právny dôvod
a nárok na zaplatenie takejto sumy, čo súd formuloval v rámci odôvodnenia rozsudku spôsobom,
ktorý zodpovedá základným pravidlám logického a jasného vyjadrovania a spĺňa základné gramatické,
lexikálne a štylistické hľadiská. Zdôraznila, že odvolateľka sa venuje svojej sociálnej situácii, do ktorej sa
dostalismanželompreneustálezadlžovanie,čímodôvodňujesvojnaliehavýprávnyzáujemnavýsledku
podanej žaloby. Súd prvej inštancie však v odôvodnení rozsudku vôbec nespomína naliehavý právny

záujem žalobkyne, nakoľko ide konanie vo veci o peňažné plnenie.
8. Žalovaná dodala, že neexistuje žiadny záväzok voči žalobkyni. Pokiaľ táto žiada od nej peniaze
z dedičstva po manželovi žalovanej, na to nie je aktívne vecne legitimovaná, keďže dedením sa
nenadobúdajú veci do BSM. Pokiaľ ide o presvedčenie žalobkyne, že žalovaná je povinná pomáhať
dospelému zaopatrenému dieťaťu, ktoré je schopné samo sa živiť, tak ZoR neupravuje žiadnu

vyživovaciu povinnosť medzi svokrou a nevestou.

9. V písomnom stanovisku k podanému vyjadreniu k odvolaniu žalobkyňa nesúhlasila s vyjadreniami
žalovanej a zotrvala na dôvodoch svojej žaloby. Zdôraznila, že sa bude venovať svojej situácii, nakoľko
ona a jej dcéra z prvého manželstva sa finančne starali o syna žalovanej, keď opakovane nepracoval

a neprispieval na domácnosť, čo je neetické a nemorálne z hľadiska finančných prostriedkov jej dcéry,
ktorá je cudzou osobou pre syna žalovanej. Poznamenala, že na žalovanú je na Okresnom súde
Námestovo podaných viacero žalôb, v ktorej spojitosti žiada súd lustráciou sa oboznámiť s prípadmi,
kde sa žalovaná vyhýba zodpovednosti voči škodám tak voči žalobkyni ako aj voči svojmu synovi.
Finančné prostriedky, ktoré od žalovanej požaduje, boli finančnými zdrojmi žalobkyne, ktoré nepatria

do BSM, a z tohto dôvodu podľa odvolateľky mala synovi v tak zložitej a závažnej finančnej situácii
vypomôcť žalovaná a nie žalobkyňa a jej dcéra. Uviedla, že so synom žalovanej už nežije a podľa
zákona požaduje len to, čo bolo použité v prospech syna žalovanej. Zdôraznila, že žalovaná aj so svojimi
dcérami zapríčinila stratu nehnuteľného majetku žalobkyne, o čom svedčí konanie na súde.
9. Odvolateľka nesúhlasila ani s tvrdením žalovanej, že rodič, hoci aj dospelého dieťaťa, nemá zo

zákona vypomôcť v existenčných problémoch. V tejto spojitosti uviedla, že to nie je ani povinnosťou
dcéry žalobkyne - cudzej osoby. Poukázala na to, že ZoR upravuje vyživovaciu aj inú povinnosť, ide o
„rozšírený“ ZoR. V prípade väčšieho časového úseku naštudovania potrebných zákonov by sa k veci
rozsiahlejšie vyjadrila, ale čo sa týka konkrétneho zákona, „vec je širšieho spektra vo veci finančnej
výpomoci hoci aj dospelému dieťaťu do doby schopnosti opäť živiť sa samo“.

10. Na základe toho odvolateľka uzavrela, že v konečnom dôsledku je na zvážení súdom, či vec
rozhodne v prospech jednej alebo druhej strany, keďže každý prípad je ojedinelý a ZoR upravuje aj
pomery dospelých detí, a to „rodič, smerom k dieťaťu“.

11.Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná

strana sporu (§ 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu
danom v ustanovení § 379 písm. c/ CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (postupom podľa
§ 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario) rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny.

12. Primárne je správnym poukázanie žalovanej na skutočnosť, že právnym základom napadnutého
rozhodnutia nie je konštatovanie nedostatku naliehavého právneho záujmu. V prípade konania o plnenie
- akým je i súdená vec - totiž z procesnej úpravy nevyplýva zákonná požiadavka na splnenie podmienky
naliehavého právneho záujmu. Zamietnutie nároku je však/ale založené na inej okolnosti a to závere
okresného súdu o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie.

13. V uvedenej spojitosti si nadväzne krajský súd v plnom rozsahu (§ 387 ods. 2 CSP) osvojil
odôvodnenie napadnutého rozhodnutia (body 1 a 2 odôvodnenia tohto rozsudku) a v konkrétnostiach
naň odkazuje. Odvolacia argumentácia je len opakovaním subjektívneho presvedčenia žalobkyne bez
náležitej opory jej argumentácie v relevantnej právnej úprave.14.Pokiaľ ide o prvý dôvod zamietnutia uplatnenej žaloby - nedostatok aktívnej legitimácie pri
domáhaní sa plnenia z dedičstva po nebohom manželovi žalovanej - odvolateľka osobitne tento dôvod

rozhodnutia okresného súdu ani nenapáda. Tu je preto potrebné východiskovo poukázať na principiálnu
zodpovednosť odvolateľa za vymedzenie svojich odvolacích dôvodov. Odvolací súd následne nie je
oprávnený preskúmať rozhodnutie z iných než odvolateľom formulovaných dôvodov.

15.Odhliadnuc od uvedeného, relevantnej právnej úprave nezodpovedá zásadné odvolacie tvrdenie

žalobkyne založené na „širšom kontexte“ ZoR. Predovšetkým tu odvolací súd upriamuje pozornosť
odvolateľkynataxatívne(vZoR)vymedzeniejednotlivýchdruhovvyživovacíchpovinností(okruhktorých
nie je možné rozširovať), z ktorého síce skutočne vyplýva existencia vyživovacej povinnosti rodiča k
dieťaťu bez ohľadu na jeho vek (dieťaťa), zároveň však z tejto právnej úpravy jednoznačne vyplýva
aktívna legitimácia na uplatnenie takéhoto nároku, ktorou (vecnou legitimáciou) disponuje práve a len
výživou oprávnené dieťa, t.j. bez ďalšieho nie napr. i jeho manžel - akým je to okolnostiach súdenej

veci žalobkyňa.

16.Z opísaného a určujúceho aspektu/pohľadu je teda záver okresného súdu o nedostatku aktívnej
legitimácie žalobkyne na podanie žaloby opodstatnený. Aktívna legitimácia totiž predstavuje z hmotného
práva vyplývajúce oprávnenie domáhať sa určitého nároku. Rozvinúc opísaný postulát na okolnosti

danej veci možno uzavrieť, že nárok na výživné voči svojej matke - žalovanej si môže žalobou na súde
uplatniť len jej syn, nie žalobkyňa. Prípadný iný nárok (napr. na náhradu škody) je - ako naznačuje
žalobkyňa - predmetom iných súdnych konaní.

17.O trovách odvolacieho konania (o nároku na ich náhradu) rozhodol krajský súd podľa § 262 ods. 1

CSPvspojenís§255ods.1a396ods.1CSP.Žalovanábolavodvolacomkonanívplnejmiereúspešná,
preto jej krajský súd priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
O konkrétnej výške týchto trov (po ich vyhodnotení v zmysle hľadísk uvedených v § 251 CSP) rozhodne
v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie

18. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Dovolanie je podľa § 420 CSP prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba tým,
že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie,
v čom spočíva táto vada.

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie
prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí v prípadoch uvedených v §

429 ods. 2 CSP.